Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4Csp/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205548
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1418205548.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci

žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom ul. Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanej : S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. J. X/XXXX, XXX XX T. - C., o zaplatenie úrokov
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,09 % p.a. z nezaplatenej istiny
13.719,51,- eur od 14.12.2018 do 27.08.2018, z nezaplatenej istiny 13.651,30,- eur od 28.082018 do
12.09.2018, z nezaplatenej istiny 13.576,70,- eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z nezaplatenej istiny
13.496,70,- eur od 25.09.2018 do 13.11.2018, z nezaplatenej istiny 13.342,11,- eur od 14.11.2018 do

zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

3.O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,09 % p.a. z nezaplatenej istiny
13.719,51,- eur od 14.12.2018 do 27.08.2018, z nezaplatenej istiny 13.651,30,- eur od 28.082018 do

12.09.2018, z nezaplatenej istiny 13.576,70,- eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z nezaplatenej istiny
13.496,70,- eur od 25.09.2018 do 13.11.2018, z nezaplatenej istiny 13.342,11,- eur od 14.11.2018 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

3.O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 07.12.2018 sa žalobca domáhal zaviazania
žalovaného k zaplateniu istiny 13.342,11,- eur a úroku 185,62 eur, úroku 8,09 % ročne z nezaplatenej

istiny 13.719,51 eur od 14.02.2018 do 27.08.2018, z istiny 13.651,30 eur od 28.08.2018 do 12.09.2018,
z istiny 13.576,70 eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z istiny 13.496,70 od 25.09.2018 do 13.11.2018,
z istiny 13.342,11 eur od 14.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z
istiny13.719,51 eur od 14.02.2018 do 27.08.2018, z istiny 13.651,30 eur od 28.08.2018 do 12.09.2018,z istiny 13.576,70 eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z istiny 13.496,70 od 25.09.2018 do 13.11.2018,
z istiny 13.342,11 eur od 14.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z
istiny úrokov 185,62 eur od 14.02.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca

žalobcu (XX.XX.XXXX) - zlúčený so žalobcom 18.02.2017) so žalovaným uzatvoril dňa 20.07.2016
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.632643. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 15.200,-eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 25.07.2024. Žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy - Vyhlásenia predčasnej/mimoriadnej

splatnosti úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 13.02.2018, opakovaným upozornením
zo dňa 17.07.2017 upozornil žalovaného na predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (ku dňu 13.02.2018 predstavovala 13.719,51,- eur a
pozostávala z istiny vo výške 13.719,51 eur žalovaný ku dňu splatnosti úveru uhradil sumu vo výške
1.480,49,- eur, úrokov 185,62,-eur predstavuje dohodnutý úrok 8,09% p.a., ktorý bol žalovaný povinný
splatiť do predčasného zosplatnenia úveru, z úrokov z omeškania 2,40,- eur - každá omeškaná dlžná

splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a..
Žalovaný po zosplatnení úveru do podania žalobného návrhu uhradil dňa 27.08.2018 sumu 68,21,-eur,
12.09.2018 sumu 74,60,- eur, dňa 24.09.2018 sumu 80,00,- eur, a dňa 13.11.2018 sumu 154,59,- eur.

2. Vo veci samej Okresný súd Bratislava IV rozhodol rozsudkom č.k. 4Csp/253/2018 - 83 zo dňa
12.11.2019 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.342,11 eur a úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z 13.719,51 eur od 14.02.2018 do 27.08.2018, 13.651,30 eur od 28.08.2018 do
12.09.2018, 13.576,70 eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, 13.496,70 od 25.09.2018 do 13.11.2018,
13.342,11 eur od 14.11.2018 do zaplatenia, 185,62 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, na účet žalobcu

IBAN: SK55 5600 0000 0045 3542 8001, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že predmetom konania je právo žalobcu, ktoré
vyplýva zo záväzku (z právneho vzťahu) vzniknutého zo zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej sa spravuje
sa podľa ustanovení o zmluve o úvere § 497 a nasl. Obch. zák., pri ktorej s prihliadnutím na všetky
okolnosti žalovaný ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval. Preto je nevyhnutné

zmluvu o poskytnutí úveru v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, pri uzatváraní a plnení ktorej žalobca je dodávateľom konajúcim v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný spotrebiteľom. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že návrh na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom (úrokom z úveru
a úrokom z omeškania) bol podaný dôvodne. Po oboznámením sa s úverovou zmluvou, Všeobecnými

obchodnými podmienkami, ktoré tvoria súčasť žalobného návrhu, a tvrdenia žalobcu, súd považoval za
nesporné. Žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výšky
15.200,- eur. Žalovaný však poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, dlh nezaplatil ani po tom, čo mu
bola žalobcom zaslaná Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.07.2017, a preto žalobca v zmysle
ust.§ 565 zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zákonníka v znení neskorších prepisov pristúpil k zosplatneniu

úveru ku dňu 13.02.2018. Celková dlžná suma z poskytnutého úveru je presne špecifikovaná podľa
jednotlivých položiek (č.l. 37). Žalovaný ku dňu zosplatnenia úveru uhradil istinu vo výške 1.480,49,-
eur. Žalovaná istina úveru predstavuje sumu 13.719,51,-eur (15.200,- - 1.480,49 eur). Žalovaný v
konaní nespochybnil právny základ ani výšku žalovanej istiny, v konaní nepotvrdil ani nepreukázal, že
dlh zaplatil, a teda že dlh jeho zaplatením v lehote splatnosti zanikol eventuálne, že zanikol v lehote

po splatnosti pred rozhodnutím súdu vo veci samej, preto sú po zvážení skutkových okolností vo
veci zistených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej
istiny spolu s príslušenstvom do 13.02.2018 a úhradami po zosplatnení úveru je dôvodný, a preto súd
žalobe v tejto časti vyhovel. Súd návrh v časti dohodnutých úrokov 8,09% ročne z nezaplatenej istiny
13.719,51 eur od 14.02.2018 do 27.08.2018, z istiny 13.651,30 eur od 28.08.2018 do 12.09.2018, z

istiny 13.576,70 eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z istiny 13.496,70 od 25.09.2018 do 13.11.2018,
z istiny 13.342,11 eur od 14.11.2018 do zaplatenia zamietol, nakoľko zosplatnenie (de fault) ako
jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu ( jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ: uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). Vo vzťahu k

uplatneným zmluvným úrokom (8,09% ročne) z poskytnutého úveru za obdobie od zosplatnenia úveru
až do jeho zaplatenia, súd zamietol, nakoľko pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, veriteľovi
vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právozískať späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon
veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 30.06.2015, sp.zn. 6Co/190/2014, uznesenie NS SR vo veci A Obo 143/98). Súd poukazuje

na stanovisko č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave " V prípade plnenia
zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru,

ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (R KS v
Bratislave sp.zn. 6Co 56/2018 z 28. marca 2018). Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením peňažného
dlhu do omeškania, súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ ho zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 5,00% ročne v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (§ 53b ods. 1 OZ) tak, ako žalobca
v žalobnom návrhu žiadal .
3. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. 10Co/CSP9/2020-126 zo dňa 30.06.2020, právoplatným dňa

07.09.2021, ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4Csp/253/2018-83 zo dňa 12.11.2019
napadnutej zamietajúcej časti a v závislej časti o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
s tým, že napadnutím rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal
žalobcovi vo či žalovanému náhradu trov konania vo výške 75%. Proti tomuto rozsudku, a to proti
jeho zamietajúcej časti a súvisiacemu výroku o trovách konania, podal žalobca včas odvolanie a žiadal

rozsudok v tejto napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súdu prvej inštancie
vytkol nesprávne právne posúdenie veci, keď nesúhlasil so záverom, že mu zmluvný úrok odo dňa
účinkov zosplatnenia nepatrí. Zopakoval celú svoju argumentáciu, uvedenú už v žalobe a zotrval na
názore,ženároknazaplatenieúrokutrváodposkytnutiapeňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,teda
aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obch. zák., v zmysle ktorých,

je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uviedol,
že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Z ustanovenia
§ 503 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby
požičaných peňažných prostriedkov. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok

od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho
zániku nestanovuje. Poukázal tiež na ust. § 16 ods. 1 a § 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch,
z ktorých vyvodil, že ak uvedený zákon ukladá spotrebiteľovi povinnosť pri odstúpení od zmluvy zaplatiť
zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne
dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Argumentoval, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá

vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu. Záver súdu prvej inštancie by znamenal, že
porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok
a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. Uviedol, že
reštriktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení neobsahuje žiadny
právny predpis. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť,

nepochybne by tak učinil. Uviedol tiež, že návrh zákona z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať
Občiansky zákonník, obsahoval pod č. 1. ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie § 53 ods. 9
pripojením vety: "Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia
práva podľa § 565.", avšak táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá. Skutočnosť, že
zákon č. 106/2014 Z.z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce

veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje, a fakt, že uvedený návrh nikdy nebol
prijatý vo forme zákona, podľa jeho názoru dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa
na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo potvrdzuje jeho dôvodnosť. Rovnako
ako už v žalobe, zopakoval odkaz na uznesenie NS ČR sp. zn. 33Cdo 212/2014, z ktorého vyplýva,
že zmluvné úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, majú však iný právny dôvod a

veriteľ ich môže požadovať popri sebe, a že úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky
úroky,ktorésistranydojednali.Napodporusvojejargumentáciecitovaltiežceléodôvodneniaarozsiahle
pasáže z rozhodnutí niektorých senátov krajských súdov, z ktorých plynie ním prezentovaný názor, že
veriteľ má nárok na zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru, teda až do skutočného vrátenia peňazí,
a tieto rozhodnutia označil za aktuálnu rozhodovaciu prax. Poukázal aj na najnovšie rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom najvyšší súd odkazujúc na
judikatúru ESD uviedol právny záver, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvný úrok z úveru bez
ohľadu na zosplatnenie dlhu, a to aj popri nároku na úrok z omeškania, pričom tento nárok trvá až
do úplného splatenia poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkom. Argumentoval aj rozhodnutímNajvyššieho súdu SR, publikovaným v "Zo súdnej praxe" č. 55/1996. V prvom rade považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že voči žalobe vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie žiadna
zo strán odvolanie nepodala. V odvolacom konaní preto preskúmal rozsudok len v odvolaním žalobcu

napadnutej časti o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku od momentu zosplatnenia
úveru. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Práve vyššie uvedená uvedená právna argumentácia a závery z nej plynúce bola aj podkladom
pre stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019, ktoré bolo na
rokovaní dňa 20.02.2019 prijaté vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov

Krajského súdu v Bratislave k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského
úveru v znení "V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobeúrokovzúveru,akoiúrokovzomeškania,čospôsobujeznačnúnerovnováhuvovzťahochmedzi

účastníkmi.". Vychádzajúc z tohto stanoviska potom súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru po zosplatnení úveru ako nedôvodný.
Súd nemohol opomenúť aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa
16.06.2020, ktoré sa zaoberá práve právnym posúdením nároku žalobcu na zmluvný úrok z úveru po
zosplatnení úveru popri úroku z omeškania. Toto rozhodnutie považoval odvolací súd za zásadné a

prelomové, pretože Najvyšší súd sa v ňom pokúsil zjednotiť rozhodovaciu prax všeobecných súdov,
ktorá sa doposiaľ v právnom posúdení nastolenej otázky (či má veriteľ po zosplatnení spotrebiteľského
úveru nárok popri úrokoch z omeškania aj na zmluvný úrok z úveru) rozchádzala a popri sebe existovali
rozhodnutia, ktoré na jednej strane žalobám žalobcu vyhovovali a prisudzovali mu žalovaný nárok na
zmluvný úrok z úveru aj po zosplatnení úveru, a na strane druhej rozhodnutia, ktoré ním uplatnený nárok

na zaplatenie zmluvného úroku z úveru po zosplatnení úveru odmietali. Všeobecnými súdmi boli okrem
vyššie uvedených vydané tiež rozhodnutia, ktoré pripúšťali kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z
omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých
úrokoch zaplatil. Práve tento právny názor podporil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo
42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd SR prijal nasledovné závery. V prvom rade uviedol, že zmluva

o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu,
práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov
z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261

ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym
obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto
právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere podľa ust. § 497
a nasledujúce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého
je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné

prednostne aplikovať (§ 52 ods.2 Obč. zák.). Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obch. zák. vyplýva, že
zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Z týchto dôvodov, akceptujúc právny názor
najvyššieho súdu, rozhodol odvolací súd o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
v závislej časti o trovách konania a o vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR bude úlohou súdu prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok na úrok z úveru po
zosplatnení úveru posúdiť právne súladne s rozhodnutím najvyššej súdnej autority.
4. Dňa 17.06.2021 po vyvolaní veci súd zistil, že na pojednávanie sa nedostavili strany sporu,
právny zástupca žalobcu. Žalobca podaním doručením súdu 22.03.2021 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania (l.č. 156).

Žalovaný mal predvolanie riadne vykázané 01.04.2021 ( l.č. 158), neúčasť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nepožiadal. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov , ktoré sú súčaťsou súdneho spisu a to najmä: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX
zo dňa 20.07.2016, všeobecné obchodné podmienky, II. upomienka zo dňa 17.07.2017, vyhlásenie
predčasne/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.02.2018, prehľad splácania do predčasného

zosplatnenia, stav omeškaných splátok na úvere k 13.02.2018, prepočet zmluvných úrokov, prepočet
úrokov z omeškania a inými založenými listinnými dôkazmi v súdnom spise, uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k.10Co/CSP9/2020-126zodňa30.06.2020,právopl.07.09.2021,Zápisnicaopojednávaní
zo dňa 17.06.2021 a zistil, nasledovný skutkový stav:5. Z listinných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobca je bankou, ktorá okrem ďalších predmetov činnosti
zapísaných v obchodnom registri poskytuje úvery. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20.07.2016
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo

výške 15.200,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach
vo výške 216,75 eur so splatnosťou v 25. deň kalendárneho mesiaca .Termín 1. anuitnej splátky
25.08.2016 so splatnosťou celého úveru 25.07.2024. Úroková sadzba navrhovateľa pre fyzické osoby
bola dohodnutá vo výške 8,09% ročne.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní so splácaním, žalobca
listom zo dňa 17.07.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej sumy. Nakoľko žalovaný na výzvu
nereagoval, neuhradil omeškanú pohľadávku, žalobca dňa 13.02.2018 vyhlásil predčasnú / mimoriadnu
splatnosť úveru, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi zostatok úveru vo
výške 13.960,69 eur.

7. Z prehľadu splácania úveru do dočasného zosplatnenia súd zistil, že žalovaný ku dňu k zosplatneniu
úveru bol dlžný z nesplateného úveru istinu vo výške 13.719,51,-eur, sumu vo výške 185,62,- eur, čo
predstavujú nezaplatené úroky ku dňu predčasného zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 13.02.2018. Žalovaný
po zosplatnení úveru uhradil dňa 27.08.2018 sumu 68,21,- eur, dňa 12.09.2018 sumu 74,60,- eur,
24.09.2018 sumu 80,00,- eur, a dňa 13.11.2018 sumu 154,59,- eur.

8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10.Podľa § 2 písm. a), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať tzv.
neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.
16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka , za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.
17. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.,, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 53b ods. 1 Obč. zák., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
21. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchyľovať od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23.Podľa § 517 ods. 2 Obč.zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Listinnými dôkazmi bolo nesporne preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 20.07.2016 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške
15.200,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške
216,75 eur so splatnosťou v 25. deň kalendárneho mesiaca .Termín 1. anuitnej splátky 25.08.2016 so

splatnosťou celého úveru 25.07.2024. Úroková sadzba navrhovateľa pre fyzické osoby bola dohodnutá
vo výške 8,09% ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní
so splácaním, žalobca listom zo dňa 17.07.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej sumy.
Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, neuhradil omeškanú pohľadávku, žalobca dňa 13.02.2018
vyhlásil predčasnú / mimoriadnu splatnosť úveru, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo

uhradiť žalobcovi zostatok úveru vo výške 13.960,69 eur. Z prehľadu splácania úveru do dočasného
zosplatnenia súd zistil, že žalovaný ku dňu k zosplatneniu úveru bol dlžný z nesplateného úveru
istinu vo výške 13.719,51,-eur, sumu vo výške 185,62,- eur, čo predstavujú nezaplatené úroky ku dňu
predčasného zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 13.02.2018. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil dňa
27.08.2018 sumu 68,21,- eur, dňa 12.09.2018 sumu 74,60,- eur, 24.09.2018 sumu 80,00,- eur, a dňa

13.11.2018 sumu 154,59,- eur. Vo veci samej Okresný súd Bratislava IV rozhodol rozsudkom č.k.
4Csp/253/2018 - 83 zo dňa 12.11.2019 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.342,11 eur a
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z 13.719,51 eur od 14.02.2018 do 27.08.2018, 13.651,30 eur od
28.08.2018 do 12.09.2018, 13.576,70 eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, 13.496,70 od 25.09.2018 do
13.11.2018, 13.342,11 eur od 14.11.2018 do zaplatenia, 185,62 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, na

účet žalobcu IBAN: K., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. 10Co/CSP9/2020-126 zo dňa 30.06.2020,
právoplatným dňa 07.09.2021, ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4Csp/253/2018-83
zo dňa 12.11.2019 napadnutej zamietajúcej časti a v závislej časti o trovách konania zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie s vysloveným právneho záveru, že aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktoré sa zaoberá práve právnym posúdením nároku žalobcu
na zmluvný úrok z úveru po zosplatnení úveru popri úroku z omeškania a v ňom pokúsil zjednotiť
rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktorá sa doposiaľ v právnom posúdení nastolenej otázky (či
má veriteľ po zosplatnení spotrebiteľského úveru nárok popri úrokoch z omeškania aj na zmluvný
úrok z úveru) rozchádzala a popri sebe existovali rozhodnutia, ktoré na jednej strane žalobám žalobcu

vyhovovali a prisudzovali mu žalovaný nárok na zmluvný úrok z úveru aj po zosplatnení úveru, a
na strane druhej rozhodnutia, ktoré ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru po
zosplatnení úveru odmietali. Všeobecnými súdmi boli okrem vyššie uvedených vydané tiež rozhodnutia,
ktoré pripúšťali kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú
by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Práve tento právny názor

podporil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020 : zmluva o
úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu,
práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžníkpovinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov
z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261
ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym

obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto
právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere podľa ust. §
497 a nasledujúce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom
ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je
možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.2 Obč. zák.). Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obch. zák.

vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná.
26. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením
záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Úroky z omeškania
sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník
v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za
následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami

a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že
povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na
to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť
platiť úroky z úveru. Úroky sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných
prostriedkov. S poukazom na ustálený skutkový stav (už opísaný v odôvodnení tohto rozsudku) súd

zaviazal žalovaného k zaplateniu aj úroku z omeškania vo výške 8,09 % p.a. z nezaplatenej istiny
13.719,51,- eur od 14.12.2018 do 27.08.2018, z nezaplatenej istiny 13.651,30,- eur od 28.082018 do
12.09.2018, z nezaplatenej istiny 13.576,70,- eur od 13.09.2018 do 24.09.2018, z nezaplatenej istiny
13.496,70,- eur od 25.09.2018 do 13.11.2018, z nezaplatenej istiny 13.342,11,- eur od 14.11.2018 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

27.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev
spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania

v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí
aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky a pod.), aby bolo možné vôbec uvažovať o
existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť.
Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý platí výdavky, ktoré
mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu

týchtoňouplatenýchvýdavkov( zapodmienokpodľa CSP,t.j.preukázania,odôvodnenostiaúčelnosti).
V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalobcovi, ktorého čistý
pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal plný nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane
s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.