Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208956
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617208956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MARKMONT, s.r.o., IČO: 36
845 728, Štefánikova 3024, Bardejov, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Hudák, advokát, Alžbetina
41, Košice, proti žalovanému: Podzemní stavby KOSPER, a.s., IČO: 26 726 963, Ječná 2, Praha 2,
Česká republika, podnikajúca na území SR: Podzemní stavby KOSPER, a.s. organizačná zložka, IČO:
35 555 441, Mlynská 1214/2, Smižany, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná
59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 14.143,50 eur s prísl. a vzájomnom návrhu o zaplatenie 21.343,76
eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.10.2019, č.k.

13Cb/51/2017- 214 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.143,50 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 5.099,50
eur od 21.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 770,00 eur od 21.2.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 8.274,00 eur od 21.3.2016 do zaplatenia,

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur; vzájomný návrh
žalovaného na zaplatenie sumy 21.343,76 eur zamietol; rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania a štát má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2.Rozhodoltakožalobedoručenejmudňa10.4.2017,ktorousažalobcadomáhalzaplateniauvedených
súm s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vyššie, titulom nezaplatenia ceny za vykonané práce.

3. Dôvodil, že žalovaný si u neho objednal stavebné a pomocné práce na stavbe Jozefská v Bratislave,
neskôr na základe dohody a podľa aktuálnej potreby aj na iných stavbách žalovaného s dohodnutou
cenou 7,00 eur/1 hodina.
Cenu vykonaných prác vyúčtoval:
- faktúrou č. 2016005 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 5.099,50 eur bez DPH
(stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Jozefská vo výške 3.965,50
eur a na stavbe Panenská vo výške 1.134,00 eur;

- faktúrou č. 2016007 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 770,00 eur bez DPH
(stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Zochová;
- faktúrou č. 2016010 zo dňa 29.9.2016, splatnou 20.3.2016 vystavenou na sumu 8.274,50 eur bez
DPH (stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Panenská vo výške1.386,00 eur, stavbe Jozefská vo výške 5.698,50 eur, stavbe Mierová vo výške 616,00 eur a stavbe
Zochová vo výške 574,00 eur.
Cena vykonaných prác teda predstavuje 14.143,50,00 eur, ktorá mu zo strany žalovaného nebola

zaplatená.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že
- dohodnutá cena za práce nebola 7,00 eur/1 hodina,
- práce neboli vykonané kvalitne a podľa pokynov žalovaného, dôsledkom čoho bolo, že žalovaný listom

zo dňa 12.4.2016 „Reklamácia prác prevedených Vašimi pracovníkmi“ vytkol žalovaného vady ním
realizovaných prác na stavbe Zochová v celom rozsahu. Vady mali spočívať v tom, že v mesiacoch
február a marec 2016 na stavbe Zochová Bratislava boli realizované zvary vsunutých prevázok medzi
zvislé paženia tak nekvalitne, že pri napínaní kotiev došlo k utrhnutiu zvarov všetkých prevázok
realizovaných pracovníkmi žalobcu. Žalobca bol vyzvaný, aby okamžite upravil všetky prevázky
na svoje náklady, napol odtrhnuté kotvy a zároveň mu bolo oznámené, že do vykonania nápravy

bude pozastavené vyplácanie všetkých faktúr. Na uvedenú reklamáciu žalobca žiadnym spôsobom
nereagoval, nepoprel tvrdenia žalovaného uvedené v reklamačnom liste, preto mal žalovaný za to, že
ich v celom rozsahu uznal.
- v priebehu konania uzavrel, že z nároku uplatneného žalobou neuznáva sumu 574,00 eur ako časť
fakturovanej sumy 8.274,00 eur faktúrou č. 2016010, vo zvyšku pohľadávku žalobcu nepopiera.

5. Keďže nekvalitne prevedenými prácami mu vznikla škoda v celkovej výške 21.343,76 eur, uplatnil si ju
voči žalobcovi vzájomným návrhom. Škoda pozostáva z 1/ zabezpečenie zápor proti ďalšiemu posunu
prisypaním stavebnej jamy kamenivom vo výške 731,72 eur (166,3 t x 4,40 eur/tona), doprava a práce
bagromnaprisypaniepohnutejzáporovejstenyavytvorenienovejpracovnejplošinyvovýške560,00eur

(Bager TAKEUTCH 130 - 35 eur/mth x 16 mth); 2/ havarijné pozváranie prevázok proti ďalšiemu posunu
záporovej steny vo výške 14 x 36,00 eur; 3/ dodatočné havarijné spevnenie zápor po odtrhnutí prevázok
a posunu zvislých zápor nariadené statikom stavby proti ďalšiemu posunu vo výške 2.250,00 eur; 4/
projekčné práce súvisiace s prepracovaním statiky zvislých železobetónových konštrukcií vzhľadom na
posunuté záporové paženie a zmenšenie profilu stavebnej jamy vo výške 1.124,84 eur; 5/ zmenšenie

stavebnej jamy v časti uličnej fronty vo výške 8.625,00 eur; 6/ vyrovnanie pohnutej steny striekaným
betónom vo výške 616,20 eur (3,7 m2 x 116,54 eur/m2); 7/ pokuta za zdržanie stavby investorom vo
výške 6.000,00 eur (12 dní x 500,00 eur/deň). Kompenzačnú námietku si tak uplatnil do výšky nepopretej
časti pohľadávky žalobcu, t.j. sumy 13.569,50 eur a vo zvyšku, t.j. 7.774,26 eur predstavuje nárok
žalovaného na náhradu škody.

6. Žalobca uplatnený nárok žalovaného neuznal s tým, že tento žalovaný nepreukázal.

7. Nesporným v konaní bolo:
- existencia objednávky č. 301015/02, vykonanie dohodnutých prác za cenu 7,00 eur/hod., skutočnosť,

že žalobca vykonával pre žalovaného práce aj na iných stavbách;
- existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 13.569,50 eur (žalovaný ju v tejto výške
nerozporoval);
- skutočnosť, že došlo k prasknutiu zvarov, následnej sanácii a zmenšeniu stavebnej jamy.

8. Spornými skutočnosťami bolo:
- či zamestnanec žalobcu W. ako zvárač robil vadné zvary na stavbe Zochová Bratislava v mesiaci
február a marec 2016, ktoré pri upínaní kotiev praskli, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda,
- celý základ žalovaným uplatneného nároku na náhradu škody vrátane jej výšky.
- zo sumy uplatnenej žalobcom bola spornou suma 574,00 eur zodpovedajúca odmene žalobcu za práce

na stavbe Zochová, ktorú žalovaný namietal pre vadnosť plnenia.

9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovné:
- objednávkou č. 301015/02 zo dňa 30.10.2015 si žalovaný objednal u žalobcu stavebné a pomocné
práce na stavbe Jozefská v Bratislave s termínom začatia prác určenom po dohode so stavbyvedúcim.

Prevedené práce mali byť fakturované raz mesačne, na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu
vykonaných prác;- faktúrou č. 2016005 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016, vystavenou na sumu 5.099,50 eur bez DPH
vyúčtovalžalobcažalovanémucenustavebnýchapomocnýchprácnazákladeobjednávkyč.301015/02
na stavbe Jozefská vo výške 3.965,50 eur a na stavbe Panenská vo výške 1.134,00 eur;

- faktúrou č. 2016007 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 770,00 eur bez DPH
vyúčtoval žalobca žalovanému cenu vykonaných stavebných a pomocných prác na základe objednávky
č. 301015/02 na stavbe Zochová;
- faktúrou č. 2016010 zo dňa 29.2.2016, splatnou 20.3:2016, vystavenou na sumu 8.274,50 eur bez
DPH, vyúčtoval žalobca žalovanému cenu stavebných a pomocných prác na základe objednávky č.

301015/02 na stavbe Panenská vo výške 1.386,00 eur, stavbe Jozefská vo výške 5.698,50 eur, stavbe
Mierová vo výške 616,00 eur a stavbe Zochová vo výške 574,00 eur.
- listom zo dňa 12.4.2016 „Reklamácia prác prevedených Vašimi pracovníkmi“, žalovaný reklamoval
práce prevedené pracovníkmi žalobcu vykonávané v mesiacoch 02, 03/2016 na stavbe Zochová
v Bratislave, kde žalobca mal na základe požiadaviek žalovaného dodať pracovníkov s platným
zváračským preukazom. Oznámil, že pri stavebných prácach vykonávaných pracovníkmi žalobcu,

konkrétne p. Milanom Kasičom, ktorý bol poverený ako predák zváraním vsunutých prevázok medzi
zvislé paženie - HEB 140, neboli dodržané postupy a nezasunuli vodorovné prevázky do zvislých
HEB profilov, zvary boli vykonané totálne nekvalitne a pri napínaní kotiev v dňoch 5. - 6.3.2016 došlo
k utrhnutiu zvarov všetkých prevázok realizovaných pracovníkmi žalobcu. Žalovaný žiadal o okamžitú
úpravu všetkých prevázok pracovníkmi žalobcu a zároveň žiadal, aby žalobca na vlastné náklady

napol odtrhnuté kotvy, pričom do odstránenia uvedených vád pozastavil žalobcovi preplatenie všetkých
vystavených faktúr.
- listom zo dňa 23.2.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 14.143,50 eur, na ktorý
reagoval žalovaný listom zo dňa 7.3.2017, kde uviedol, že voči prácam žalobcu dňa 12.4.2016 uplatnil
reklamáciu, na ktorú žalobca nereagoval odstránením vád, čím vznikla škoda zmenšením profilu

stavebnej jamy. Následne investor si voči žalovanému uplatnil náhradu škody, preto zadržal žalovaný
finančné prostriedky pre žalobcu a keďže predpokladá, že nárok investora bude prevyšovať túto
zadržanú sumu, nie je schopný finančné prostriedky uhradiť do vyriešenia sporu s investorom.
- Objednávkou č. 160216/02 zo dňa 16.2.2016 si žalovaný u spoločnosti Implement s.r.o. Chorvátsky
Grob objednal zemné práce - návoz recyklátu na stavbu Zochová v Bratislave. Táto spoločnosť vystavila

dňa 15.4.2016 faktúru č. 2016013 na sumu 14.931,82 eur, splatnú 30.4.2016, ktorá bola žalovaným
uhradená.
- Objednávkou č. 080113/02 zo dňa 8.1.2016 si žalovaný u spoločnosti VUIS - Zakladanie stavieb s.r.o.
objednal predopnutie kotiev na stavbe Zochová v Bratislave. Táto spoločnosť vystavila žalovanému dňa
14.3.2016 faktúru č. 2016022 na sumu 600,00 eur s dňom dodania služieb 11.3.2016. Podľa súpisu

vykonaných prác zo dňa 11.3.2016 sa malo jednať o predopnutie kotiev 3Lp. Faktúra bola žalovaným
uhradená.
- Podzemní stavby Brno s.r.o. vystavila dňa 30.11.2016 žalovanému faktúru č. 118/2016 na sumu
10.359,10 eur splatnú 30.12.2016 za práce prevedené na stavbe Zochová - Bratislava, ktorá bola
žalovaným uhradená.

- Podľa výpisov zo stavebného denníka (zápisy sa týkajú dní od 29.11.2015 do 5.4.2016) mali byť
vykonané práce odkop podložia a následný zásyp vrstiev, naváranie prevázok + horných rozpier na
záporovej stene od cesty, čerpanie vody, chemická injektáž. Dňa 17.3.2016 mali byť vykonané práce
zloženie žeriavom, bager do stavebnej jamy, vytiahnutie z jamy, naváranie prevázok ; horných rozpier
na záporovej stene od cesty, čerpanie vody, chemická injektáž, odkop podložia a následný zásyp

jednotlivých vrstiev, stavba lešenia pre rozpory. Dňa 18.3.2016 sa mali vykonať práce odkop podložia
a následné vytváranie jednotlivých vrstiev a drenážneho systému, čerpanie vody, dokončenie rozpier
na záporovej stene a následná demontáž lešenia, chemická injektáž, sekanie. Dňa 19.3.2016 mali
byť vykonané práce odkop podložia a následné vytváranie jednotlivých vrstiev a drenážneho systému,
čerpanie podzemnej vody, injektáž, stavby lešenia. Dňa 20.3.2016 mali byť vykonané práce odkop

podložia a následné vytváranie podložia a drenážneho systému, chemická injektáž stien, čerpanie vody.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava
náhrady škody), § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava zmluvy o dielo), § 560 a nasl.
Obchodného zákonníka (vady diela, právna úprava nárokov z vád diela).

11. Súd prvej inštancie dokazovanie zameral na preukázanie nároku žalovaného na náhradu škody voči
žalobcovi a dospel k záveru, že žalovaný ho nepreukázal ani čo do dôvodu, ani výšky. Z evidencie
dochádzkyMilanaN.maltotižzapreukázané,ženastavbeZochovápracovalod22.2.2016do29.2.2016a od 7.3.2016 do 18.3.2016. Svedok W. N. potvrdil, že na stavbe zváral, avšak malo ísť o zábradlie,
nie o sporné zvary, inak tam robil len pomocné práce. K utrhnutiu zvarov malo dôjsť v dňoch 5. -
6.3.2016prinapínaníkotiev,tedavčase,keďMilanN.nastavbenepracoval.Následnemalmaťžalovaný

havarijnú situáciu, ktorú mal riešiť za pomoci svojich pracovníkov a firiem VUIS - Zakladanie stavieb
s.r.o., Implement s.r.o. a podzemní stavby Brno s.r.o.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by na
vadnosťzvarovupozornil,atonapriektomu,ženastavbemalsvojhostavbyvedúceho,ktorýpracovníkov

kontroloval. Z časti stavebného denníka predloženého žalovaným nie je zrejmý žiaden záznam o
chybných zvaroch ani o osobe, ktorá by tieto chybné zvary mala urobiť. Svedok V. G. potvrdil, že na
stavbe videl viacerých zváračov a potvrdil, že aj sám žalovaný mal svojich zváračov, čo je zrejmé aj z
výpovede Ing. N.. Dôvodil, že konateľ žalovaného Ing. N. síce uvádzal, že spodné zvary mal realizovať
len W. N., avšak nebol na stavbe denne, preto nemohol vedieť, kto a kde zváral a záznamy o osobách,
ktoré zvárali, ako i o miestach a čase zvárania súdu predložené neboli. Súd prvej inštancie teda dospel

k záveru, že na stavbe pracovalo viacero zváračov, avšak žalovaný nepreukázal, ktorý zvárač a kedy
realizoval údajné vadné zvary.

13. V ďalšom súd prvej inštancie argumentoval, že napriek skutočnosti, že u žalovaného malo dôjsť k
havarijnej situácií, nebol predložený žiaden záznam žalovaného potvrdzujúci skutočnosť, že by žalobcu

o havarijnej situácie informoval, hoci zamestnanci žalobcu na stavbe v týchto dňoch pracovali, a to
napriek tomu, že v súlade s objednávkou č. 301015/02 sa mal o každej škode spísať zápis. Žalobcu
informoval až listom zo dňa 12.4.2016, kedy reklamoval prácu zvárača Milana N. a žiadal o nápravu,
aj keď v uvedenom čase už mal mať nápravu za pomoci iných firiem vykonanú, keďže firma Implement
s.r.o. vystavila faktúru č. 2016013 za služby dodané 31.3.2016, spoločnosť VUIS- zakladanie stavieb

s.r.o. faktúru č. 2016022 za služby dodané 11.3.2016. Súd prvej inštancie argumentoval, že ak žalovaný
mal za to, že mu žalobca svojou vadnou prácou spôsobil škodu, bolo jeho povinnosťou včas o tom
žalobcu informovať a poskytnúť potrebnú súčinnosť, čo zo strany žalovaného nebolo preukázané. Za
vyvrátené považoval súd prvej inštancie aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca žiadnym spôsobom
na reklamáciu nereagoval, pretože z e-mailovej komunikácie bolo preukázané, že obratom doručil

žalovanému odpoveď na jeho reklamáciu.

14. V ďalšom dôvodil, že skutočnosť, že k zmenšeniu stavebnej jamy došlo, nebolo v konaní sporné,
avšak nebolo preukázané, že k tomu došlo v príčinnej súvislosti s vadnými zvarmi, ktoré mal údajne
vykonať zamestnanec žalobcu. Z výpovede PhDr. B. totiž vyplynulo, že došlo k posunutiu minimálne

dvoch stien, pričom podľa žalovaného mali chybné zvary posunúť jednu stenu z uličnej fronty. Svedok
Ing. arch. N. tiež potvrdil, že došlo k posunu viacerých stien a potvrdil skutočnosť, že príčin vzniku
škody mohlo byť oveľa viac (nedostatočný geologický prieskum, podzemná voda, nesúlad s výkresovou
dokumentáciou). Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že išlo o komplikovanú a náročnú stavbu. Nebola
teda v konaní preukázaná ani skutočnosť, že by k zmenšeniu stavebnej jamy došlo práve v príčinnej

súvislosti s vadnou prácou žalobcu, a že práve žalobca spôsobil zmenšenie stavebnej jamy o 6,9m2 z
celkového zmenšenia o 16,56 m2.

15. Na základe uvedeného mal vzájomný nárok na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi za
nedôvodný a priznal žalobcovi sumu 574,- eur.

16. O úrokoch z meškania rozhodol v súlade s § 365 OBZ, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

17. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na
ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

18. O trovách štátu (svedočné uplatnené svedkami Ing. N., Ing. H.), rovnako podľa §255 ods. 1 CSP:

19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

20. Tvrdí, že súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené stranami sporu v ich vzájomných
súvislostiach. Síce v rozsudku konštatoval, ktoré tvrdenia strán považoval za sporné, a ktoré za
nesporné, no pri hodnotení dôkazov vykonaných na návrh strán sporu sa obmedzil výlučne na
hodnotenie dôkazov vykonaných na návrh žalovaného, ktoré vyhodnotil ako nedostatočné aleboúčelové. Dôkazy vykonané na návrh žalobcu akceptoval bez toho, aby na ich akceptáciu požadoval
predloženie akéhokoľvek iného dôkazu, a to aj napriek tomu, že žalobcom predložené dôkazy sú vo
vzájomnom rozpore.

21. V ďalšom nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zamestnanec Milan N. sporné zvary nerobil,
a teda žalovanému nebola spôsobená škoda. Zdôraznil, že sám žalobca v liste s názvom „Odpoveď
na list zo dňa 15.4.2016 na reklamáciu prevedených prác“, ktorý predložil ako dôkaz, potvrdzuje, že
výlučne (a nikto iný z jeho zamestnancov) Milan N. na stavbe Zochova pracoval ako zvárač. Napriek

uvedenému dôkazu predloženého žalobcom súd hodnotí v otázke, kto sporné zvary realizoval všetky
dôkazy žalovaného ako účelové, nedostatočné a dôkazy žalobcu akceptuje bez toho, aby sa pozastavil
nad rozpornosťou jednotlivých dôkazov. Uvedené podľa názoru odvolateľa vyplýva predovšetkým z
hodnotenia dôkazov - výpovede svedka Ing. N. a výpovede Ing. X. N., lebo podľa názoru súdu
uvedené tvrdenia mali byť ešte podopreté ďalším dôkazom, napríklad zápisom v stavebnom denníku.
Z uvedených dôkazov však vyplýva, že nie je sporné, kto sporné zvary realizoval, preto žalovanému

nie je jasné, prečo súd na to, aby akceptoval výpoveď svedka Ing. N. v otázke osoby, ktorá sporné
zvary realizovala, potreboval ešte ďalší dôkaz, a to zápis v stavebnom denníku, keď z vykonaného
dokazovania vyplýva, že práce realizoval pán N.. Odvolateľ zdôraznil, že skutkové tvrdenie žalovaného
(že predmetné zvary boli vykonané vadne) bolo preukázané svedeckou výpoveďou Ing. N. ako bývalého
zamestnanca žalovaného na uvedenej stavbe a aj výpoveďou X. N..

Odvolateľ tvrdí, že aj keď svedok pán N. poprel, že by sporné zvary zváral, jeho tvrdenie bolo vyvrátené
dvoma dôkazmi, a to výpoveďou Ing. N. a výsluchom Ing. X. N.. Odvolateľ tak vyčíta súdu rozdielny
pohľad na hodnotenie dôkazov predložených stranami sporu, keď u žalobcu akceptuje ako dôkaz jediné
popretie vykonania zváračských prác pánom N. bez hodnotenia tohto dôkazu vo vzájomnej súvislosti s
inými dôkazmi, napríklad aj s písomnou reakciou konateľa žalobcu, jeho výpoveďou (kedy potvrdzuje, že

pán N. pracoval ako zvárač a v rozhodnom období pracoval len on ako zvárač) a výpoveďami svedkov
Ing. N., Ing. N. a p. Y..

22.Mázato,ževýpovedeužvyššieuvádzanýchsvedkovdostatočnýmspôsobompreukazujú,žesporné
zvary realizoval p. N. a z ich výpovedí zároveň vyplýva, že nekvalitu týchto zvarov zistil žalovaný až

neskôr, a to pri napínaní kotiev, čo sa realizovalo v dňoch 5.3.2016 - 6.3.2016. Objektívne nemohol
teda upozorniť žalobcu na nekvalitu zvarov skôr. V čase, keď začali zvary praskať, začala sa hýbať
aj stena do uličnej fronty, preto musel robiť rýchle opatrenia na zastabilizovanie tohto stavu, nakoľko
hrozilo nebezpečenstvo vo vzťahu k životom tretích osôb. Uvedené tvrdenie je preukázané výsluchom
Ing. N., ktorý dostatočne preukazuje opodstatnenosť konania žalovaného, teda jeho konanie v súlade

so zákonom. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na ust. § 384 Obchodného zákonníka, z ktorého
vyplýva pre žalovaného zákonná povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody.
Ak by si žalovaný túto povinnosť nesplnil, t.j. nevykonal opatrenia na zmiernenie alebo odvrátenie škody
a následne by škoda vznikla, žalobca by nebol povinný v súlade so zákonom túto škodu nahradiť, preto
postup, ktorý zvolil žalovaný z odborného a časového hľadiska ako zodpovedný zhotoviteľ stavby je

celkom určite v súlade so zákonom, t.j. s ustanoveniami § 384 a § 537 Obchodného zákonníka. Má
preto za to, že reklamáciu vzhľadom na havarijný stav zaslal žalovanému včas.

23. Zhrnúc vyššie uvedené opakuje, že žalobca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keďže
práce nevykonal riadne. V konaní nebolo sporné (ako to konštatuje súd), že k prasknutiu zvarov došlo a

že došlo aj k následnej sanácií tohto stavu. Nebolo teda sporné, že sanáciu tohto sporu riešil žalovaný
a ako vyplýva z predložených dôkazov, sanovanie tohto stavu aj zaplatil. Preto nemôže byť sporným to,
že na strane žalovaného došlo k vzniku škody, čo bolo preukázanie svedeckými výpoveďami p. G., p.
B. a p. N. že ku škode došlo a aká bola jej výška. Vykonaným dokazovaním je preukázaná aj príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalobcu.

Zodpovednosť za škodu je v zmysle § 373 Obchodného zákonníka povinnosťou objektívnou, kedy sa
pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal existenciu žiadneho
liberačného dôvodu v súlade s ust. § 374 Obchodného zákonníka, preto za škodu zodpovedá.

24. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalobcu zaplatiť

žalovanému sumu 21.343,76 eur.

25. Žalobca navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že odvolanie je postavené
na subjektívnych pocitoch žalovaného a na jeho subjektívnom hodnotení dôkazov. Nestotožňuje sa snázorom odvolateľa, že dotknuté zvary mal realizovať výlučne Milan N., ktorá skutočnosť vyplýva zo
svedeckých výpovedí V. G., B. B., R. Y.. Svedeckú výpoveď Ing. R. N. považuje za účelovú, nakoľko
ako stavbyvedúci zodpovedá za bezchybnosť prác vykonaných na diele, pričom z jeho strany nedošlo

k žiadnemu vytknutiu nedostatkov voči žalobcovi alebo jeho zamestnancom. Zdôraznil aj skutočnosť,
že žalobca žalovanému nedodal žiadne zváračské práce, nakoľko objednávka sa týkala stavebných
a pomocných prác, čomu zodpovedá aj dohodnutá cena 7 EUR/1hod. pre všetkých pracovníkov.
Skutočnosť, že žalovaný použil p. N. aj na výkon zváračských prác je na zodpovednosti žalovaného.

26. V ďalšom zdôraznil, že k odtrhnutiu zvarov malo dôjsť 6.3.2016, pričom reklamácia je datovaná
ku dňu 12.4.2016, t.j. 37 dní po odtrhnutí zvarov. Vzhľadom k skutočnosti, že v čase reklamácie už
boli vady odstránené, žalobca nemal možnosť sa s požiadavkou žalovaného uvedenou v reklamácii
žiadnym spôsobom vyporiadať V tejto súvislosti poukázal aj na Objednávku č. 3010150/02, jej bod
2 článku „zodpovednosť dodávateľa za škody“, v zmysle ktorého mali byť všetky škody vzniknuté na
majetku považované za mimoriadnu udalosť a musel byť o nich spísaný zápis. O žiadnej škode, ktorá

je predmetom uplatneného nároku žalovaného zápis spísaný nebol. Opätovne zdôraznil skutočnosť, že
nedošlo v prejednávanom nároku žalovaného k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu na
strane žalobcu.

27. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v podstate opakuje svoje tvrdenia

uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní.

28. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel

k záveru, že nie je dôvodné.

29. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Ideoprípustnéodvolaciedôvody,pretoodvolacísúdodvolanie
meritórne prejednal.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácií práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

31. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2020 o 9.55 hod. v
pojednávacejmiestnostič.235naII.poschodí,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniabolizverejnené

na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

33. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal.
Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa

zásad uvedených v § 191 CSP.

34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní navyše udáva:

35. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -

povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uniesť dôkazné bremeno teda zjednodušene povedané znamená
produkovať dôkazy, ktoré vedú k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného
bremena umožňuje v podstate súdu rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi
úplne jednoznačne preukázané nie sú.

36. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

37. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny za vykonané dielo. Žalovaný tvrdil, že dielo bolo
vykonané vadne a uplatnil si voči žalovanému náhradu škody vzniknutú mu v súvislosti s vadným
plnením žalobcu. Žalobca bol teda v konaní povinný preukázať, že na zaplatenie ceny za vykonané dielo
má nárok (t.j. poskytnúť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť) a žalovaný bol povinný preukázať svoje

tvrdenie, že boli v konaní naplnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalobcu (a
poskytnúť dôkazy preukazujúce pravdivosť tohto tvrdenia).

38. § 560 OBZ vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

39. Obchodný zákonník vymedzuje nároky z vád diela v § 564 OBZ odkazom na § 436 až § 441
OBZ (primerane) a zároveň v § 562 ods. 2 OBZ ukladá pod hrozbou nepriznania nárokov z vád diela
objednávateľovi povinnosť tieto vady zhotoviteľovi oznámiť. Forma, ani náležitosti tohto oznámenia
(okrem písomnosti) zákonom dané nie sú, t.j. strany sa môžu dohodnúť aj na ich oznámení v stavebnom

denníku atď.

40. Odvolací súd konštatuje (tak ako aj súd prvej inštancie), že žalovaný nepreukázal, že akýmkoľvek
spôsobom vady diela žalobcovi oznámil ešte predtým, ak došlo k sanácií vád inými subjektmi na žiadosť
žalovaného.

41. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady
diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom
(§ 437 OBZ). Nárokmi z vád diela sú dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej
časti diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava

z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká nárok na odstránenie vád vlastnými
zamestnancami, resp. kýmkoľvek iným. Keďže ale ustanovenia §§ 436-441 a § 564 nie sú kogentnými
ustanoveniami, t.j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263ods. 1 OBZ) môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené
v § 436 až § 437 OBZ môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.

42. Vyššie uvedeným chcel odvolací súd odvolateľovi zdôrazniť, že nepostupoval pri tvrdenom vadnom
plnení zhotoviteľa (žalobcu) v súlade s právnou úpravou Obchodného zákonníka vzťahujúcou sa
na danú problematiku, t.j. v konaní nepreukázal, že vady diela akýmkoľvek spôsobom (rešpektujúc
požiadavku písomnosti) žalobcovi oznámil pred ich sanáciou (čo žalobca aj namieta); že následne
uplatnil niektorý zo zákonných nárokov z vád diela, resp. sa so žalobcom dohodol na inom nároku -

odstránení vád diela treťou osobou (prípadne vlastnými zamestnancami), ako v prejednávanej veci riešil
vady diela (jeho tvrdenie, že dielo dokončili iní subdodávatelia).

43. V tejto súvislosti žalovaný argumentuje, že k neoznámeniu vád diela došlo v súlade s § 384 OBZ.
Toto ustanovenie, na ktoré odvolateľ odkazuje, ustanovuje tzv. prevenčnú povinnosť osobe, ktorej škoda
hrozí, zakročiť proti hroziacej škode, t.j. urobiť opatrenia na jej odvrátenie, a to s prihliadnutím na

okolnosti prípadu. Musí ísť teda o vhodné a primerané opatrenia a o konanie dovolené. Je pravdou
tvrdenie žalovaného, že ak ohrozený (t.j. ten, komu hrozí škoda), neurobí opatrenia proti hroziacej škode
vyplývajúce mu zo zakročovacej povinnosti (teda poruší prevenčnú povinnosť) povinná osoba nemusí
nahradiť škodu (alebo jej časť), ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti a ohrozený znáša
škodu sám. Žalovaný teda tvrdí, že ak by neodstránil tvrdené vady prác sám a následne by mu vznikla

škoda, nemohol by si túto uplatniť u žalobcu.

44.Odvolacísúddospelkzáveru,ženaprejednávanúveczákonnéustanoveniaoprevenčnejpovinnosti
nemožno uplatňovať. Podstatou je totiž skutočnosť, že tvrdená škoda mala vzniknúť ako následok
vadného plnenia, kde OBZ výslovne stanovuje postup súvisiaci s uplatnením vád. Neexistuje preto

zákonný dôvod, na základe ktorého by nemal žalovaný postupovať v zmysle už vyššie uvedených ust.
OBZ. Navyše v konaní vôbec nebolo preukázané, že by sanáciu týchto vád bolo potrebné vykonať
„urgentne“ a urgentne ani vykonaná nebola, čo preukazuje dátum poskytnutého plnenia subjektov
vykonávajúcich sanáciu.

45. Navyše odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa § 440 ods. 2 OBZ, podľa ktorého uspokojenie,
ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela (tovaru) podľa § 436 a § 437,
nemožno dosiahnuť uplatnenému nároku z iného právneho dôvodu. Uvedené ustanovenie dopĺňa § 436
os. 2 písm. 4 OBZ, podľa ktorého popri nárokoch ustanovených v ods. 1 (t.j. odstránenie vád dodaním
náhradného tovaru, dodaním chýbajúceho tovaru, oprava vád, ak sú vady opraviteľné, zľavou z ceny

alebo odstúpenie od zmluvy) má kupujúci (resp. objednávateľ diela) nárok na náhradu škody ako aj na
zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

46. Z tohto pravidla vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadajú ujmu vzniknutú vadným
plnením, sú z náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia(t.j. z iného právneho titulu) vylúčené.

Povedané inak, žalobou na náhradu škody (resp. akoukoľvek inou žalobou podanou na základe iného
právneho titulu) nemôže byť kompenzované aj to, čoho by sa žalobca mohol domôcť uplatnením
niektorého z nárokov z vadného plnenia. Preto sa žalovaný nemôže domáhať náhrady škody v rozsahu,
v akom sa žiadanej ujmy mohol domôcť uplatnením nárokov z vád diela, pričom vzájomnou žalobou
výslovne žiada náhradu škody spôsobenú vadným plnením.

47. Len pre úplnosť - pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o preukázaní zákonných
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody (odhliadnuc od skutočností uvedených v ods.
45, 46 )odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaný, ktorého v konaní
zaťažuje dôkazné bremeno (keďže sa uplatneného nároku domáha vzájomnou žalobou) nepreukázal

ani porušenie povinnosti žalobcu (jeho tvrdenie že p. Kasič vykonával vadné zvary nebolo preukázané
s vysokou pravdepodobnosťou) a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
pretože tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, škoda mohla vzniknúť aj súbehom iných
skutočností (zložitosť stavby, nedostatočný geologický prieskum, podzemná vada atď).

48.Nazákladeuvedenéhobolrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochakovecnesprávny
potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).