Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. október 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203584
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4420203584.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: F. X., N.. XX.XX.XXXX,

A. K. XXX/XX, P., proti žalovanej: X. H., N.. XX.XX.XXXX, A. C. X, N. D., právne zastúpená: Advokátska
kancelária Nagyova Tenkač, s.r.o. so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, v mene
ktorej koná advokát, konateľ: JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, o zrušenie a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2020 domáhal zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku garáži s evidenčným číslom 2200, postavenej na parc.
č. 5915/3, nachádzajúcej sa v okrese Nové Zámky, v obci Nové Zámky, v katastrálnom území Nové
Zámky, vedenej na LV č. 4924.
Garáž evidenčné č. 2200, postavenej na parcele č. 5915/3, nachádzajúcej sa v okrese Nové Zámky, v
obci Nové Zámky, v katastrálnom území Nové Zámky, vedenej na LV č. 4924 súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovanej X. H., T.. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. X, N. D..
Žalobca sa ďalej domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná k povinnosti na vyrovnanie podielu zo

zrušeného podielového spoluvlastníctva a zaplatiť žalobcovi a Etele Žigovej sumu 3.666,- eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prípade úspechu sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania.
V žalobe uviedol, že spolu so žalovanou a Z. Ž. sú podielovými spoluvlastníkmi garáže s evidenčným
č. 2200, postavenej na parc. č. 5915/3, nachádzajúcej sa v okrese Nové Zámky, v obci Nové Zámky,
v kat. území Nové Zámky, vedenej na LV č. 4924, a to všetci traja v spoluvlastníckom podiele 1/3.
Predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne iba žalovaná. Žalobca v množnom čísle uviedol, že sa chcel
dohodnúť so žalovanou na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti.

Žalovaná nejaví záujem o mimosúdne vysporiadanie a garáž chce odkúpiť od žalobcu a jeho sestry za
100,- eur. S takýmto návrhom žalobca nesúhlasí, lebo podľa jeho názoru trhová hodnota nehnuteľnosti
sa pohybuje okolo 11.000,- eur. Reálne rozdelenie veci nie je možné a neprichádza do úvahy v tomto
prípade. Garáž má len jedny dvere a jeden vstup.

2.Žalovanásakžalobevyjadrilapísomnýmpodanímzodňa04.11.2020,ktorébolodoručenétunajšiemu
súdu dňa 06.11.2020, kde namietala, že podaná žaloba nemá predpísané náležitosti podľa § 132 C.S.P.

a neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a ďalší spoluvlastník, Z. Ž., nie je
v žalobe označená za spornú stranu. Okrem toho žalobca neuviedol v žalobe aj zastavaný pozemok
pod garážou, ktorý je tiež potrebné vyporiadať. Cenu garáže, ktorú uviedol žalobca v žalobe považovala
za nekorektnú, lebo cena 11.000,- eur zahŕňa aj províziu pre realitnú kanceláriu v sume 2.000,- eura iná realitná kancelária nehnuteľnosti ocenila trhovou cenou 2.500,- eur. Poukázala na to, že žaloba
má zásadný procesný nedostatok, lebo žalobca neoznačil podielovú spoluvlastníčku Z. Ž. za účastníka
sporu, pričom spoluvlastníci nehnuteľnosti vytvárajú v zmysle § 78 C.S.P. nútené spoločenstvo a pre

úspechvsporesavyžadujeúčasťvšetkýchsubjektovprávnehovzťahu.Ztýchtodôvodovnavrhlažalobu
zamietnuť.

3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej a navrhol, aby súd na súdne pojednávanie predvolal
všetkých spoluvlastníkov, lebo užívateľka garáže uviedla vo svojom vyjadrení, že garáž má hodnotu

2.500,-eur,sktoroužalobcanesúhlasíasúhlasíjedinesosumou11.000,-eur,ktorásarozdelínatričasti
podľa vlastníkov. Svoje vyjadrenia píše stále v množnom čísle, pričom za žalobcu je označený iba sám.

4. Žalovaná sa písomne vyjadrila k duplike žalobcu písomným podaním zo dňa 20.01.2021, doručeným
súdu dňa 21.01.2021, v ktorom uviedla, že žalobca ani v duplike neodstránil procesný nedostatok žaloby,
nedoplnil účasť všetkých účastníkov právneho vzťahu, a preto žalovaná pre tento nedostatok trvá na

zamietnutí žaloby.

5. Súd pred otvorením pojednávania a to dňa 26.05.2021 poskytol stranám sporu mimosúdnu lehotu
v trvaní 30 dní za účelom mimosúdneho doriešenia sporu vzhľadom k tomu, že to navrhli strany
sporu za účasti právnej zástupkyne žalovanej. Po oznámení o výsledku mimosúdnych rokovaní právnou

zástupkyňou žalovanej súd zistil, že strany sporu sa nedohodli, rokovania o mimosúdnej dohode skončili
neúspešne, a preto navrhli súdu, aby vytýčil termín pojednávania a vo veci rozhodol.
Žalobca sa tiež vyjadril obdobne písomným podaním zo dňa 24.06.2021, doručeným súdu dňa
25.06.2021 a uviedol, že k uzavretiu mimosúdnej dohody so žalovanou nedošlo. Trval na žalobe a na
svojich písomných vyjadreniach v žalobe.

6. Po otvorení pojednávania žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, lebo momentálna trhová
hodnota takejto garáže sa pohybuje okolo 10.000,- eur až 11.000,- eur a nie 7.000,- eur ako to požaduje
žalovaná. Uviedol, že je ochotný vyplatiť žalovanú z hodnoty, ktorú určil znalec Ing. Štefan Motúz v
Znaleckom posudku č. 13/2021, teda z hodnoty 9.200,- eur. Okrem toho mal taký návrh, že by najprv

tú garáž predal a potom by z kúpnej ceny vyplatil podielových spoluvlastníkov. Nemal žiadne návrhy
na dokazovanie.

7. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie v konaní s poukazom na ust. § 78 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“), keď

všetci podieloví spoluvlastníci majú tvoriť nerozlučné spoločenstvo a v danom prípade táto podmienka
nie je splnená. K hodnote garáže uviedla, že s ňou žalovaná nesúhlasí tak, ako ju ocenil a vyčíslil v
znaleckom posudku Ing. Štefan Motúz, lebo táto hodnota nie je reálnou hodnotou z dôvodu na vadné
závery znalca v posudku, kedy znalec uvádza, že garáž bola daná do užívania od roku 1998 od
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom z kolaudačného rozhodnutia je evidentné, že je v ňom

uvedené, že garáž bola dokončená a stala sa schopnou užívania od roku 1975. Už len táto skutočnosť
svedčí o tom, že jeho skutkové tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti a realite. Okrem toho je tam aj ďalší
problém, a to, že garáž je v podielovom spoluvlastníctve, ale nie je k nej zabezpečený prístup, lebo
pozemok pred garážou je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu so súp. č. 1042,
zapísané na LV č. 8198, kat. územia Nové Zámky. V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu

trov konania.

8. Strany sporu sa vyjadrili, že nenavrhujú vykonať vo veci žiadne dokazovanie.

9. Podľa ustanovenia § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), stranami sú žalobca a

žalovaný.

10. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac
subjektov.

11. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1,2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.12. Podľa ustanovenia § 136 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Súd prvej inštancie sa v predmetnom konaní zásadne zaoberal procesnou otázkou, a teda,

či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný na to, aby v konaní vystupoval bez podielovej
spoluvlastníčky Z., o ktorej hovorí iba v žalobe, ale neoznačil ju v žalobe za stranu sporu, ani na strane
žalobcu a ani na strane žalovanej.
15.1 O nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 C.S.P. pôjde vtedy, keď priamo zo zákona, alebo
z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo.

Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V
danom prípade, teda v žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné, aby
vystupovali v konaní všetci podieloví spoluvlastníci, či už na strane žalobcu alebo na strane žalovanej,
lebo predmetom konania je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva jednotlivých vlastníkov,
pričom právoplatný výrok rozsudku súdu zaväzuje strany sporu. Zo žaloby, ktorú podal žalobca je však

zrejmé, že stranami sporu tak, ako ich žalobca označil sú len dve osoby, žalobca a žalovaná, pričom
stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti mal
byť aj ďalší spoluvlastník, a to pani Z. Ž., T.. X.A., podľa predložené výpisu z LV č. 4924, kat. územia
Nové Zámky, obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti garáže s evidenčným č. 2200, na parcele č. 5915/3 sú F. X.A.,

N.. XX.XX.XXXX, A. P., K. XXX/XX, M. W. X/X, X. H., T.. X., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/X N. D., M.
W. X/X P. Z. Ž., T.. X., N.. XX.XX.XXXX, A. A. Č.. XXX, M. W. X/X.
Podľa článku uverejneného „Zo súdnej praxe č. 50/2004“ je konštatované, že: „V občianskom súdnom
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci,
rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí

neboli účastníkmi konania (§91 odsek 2 O.S.P.)“.

16. V posudzovanej veci sa musel ako prvoradou otázkou súd zaoberať, či sú splnené procesné
predpoklady pre úspešnosť žaloby a či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto
žaloby a zistil, že táto podmienka nie je splnená a žalobe nemožno pre tento procesný nedostatok

vyhovieť. Už v prvom vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.11.2020 doručeným súdu 06.11.2020
žalovaná namietala tento procesný nedostatok aj s právnym zdôvodnením a napriek tomu žalobca tento
nedostatok neodstránil a v ďalších vyjadreniach sa stále vyjadroval v množnom čísle, teda aj v mene
ďalšejpodielovejspoluvlastníčky,atakistotakučinilajvsamotnejžalobe,čoalenestačíaniejelegitímne
pre rozhodnutie vo veci tak, aby bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Nie je postačujúce, aby žalobca v

žalobe opisoval skutkovú podstatu spoločne s ďalšou podielovou spoluvlastníčkou, lebo spoluvlastníčka
musí byť označená v žalobe buď na strane žalobcu, alebo na strane žalovanej. Predmetná žaloba trpela
týmto nedostatkom, a preto jej nebolo možné vyhovieť, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
nezoberal sa ďalším dokazovaním ani hmotnoprávnym posúdením veci. V každom konaní prvoradou
otázkou je, aby žaloba zodpovedala procesným podmienkam v súlade s C.S.P. a súd musí zo zákona

skúmať a posúdiť, či sú splnené procesné predpoklady k tomu, aby mohol súd o žalobe rozhodnúť po
stránke hmotnoprávnej. Keďže v tomto konaní procesná podmienka nebola splnená a nevystupovali v
konaní na niektorej zo strán sporu všetci podieloví spoluvlastníci, tak nebola splnená podmienka, aby
súd mohol o ich žalobnom návrhu rozhodnúť.
Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol s poukazom na ust. § 78 odsek 2 C.S.P.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanej, ktorá bola v konaní
plneúspešná,tedavrozsahu100%podľa§262odsek1C.S.P.aovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).