Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. december 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 49Er/1241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210210096
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7210210096.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci na oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul.
Pribinovej č. 25 proti povinnému K. T., nar. XX.XX.XXXX, ul. C. T. č. XXX/XX, XXX XX J. práv. zast. JUDr.
Jurajom Birošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č.1 vedenej na Exekútorskom úrade v
Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod č. Ex

3042/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.163,74 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.03.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 21641/2009 zo dňa 13.01.2010. Dňa 28.04.2010
doručilsúdnyexekútorsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesprílohami,nazáklade
ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803/092479* zo dňa 28.06.2010.

2. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Dňa 28.11.2012 doručil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Dňa 06.08.2015 tunajší súd rozhodol uznesením a exekúciu

zastavil. Predmetné uznesenie rozhodol vyšší súdny úradník a podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.06.2016. Dňa 05.10.2015 podal právny zástupca
oprávneného proti uvedenému uzneseniu odvolanie podľa ust. § 202 a nasl. zákona č. 99/1996 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.

4. S účinnosťou od 01. júla 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a do

účinnosti vstúpil nový procesný kódex, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Podľa ust. § 9a ods. 1 exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony, k novelizácii Exekučného poriadku, a to najmä doplnením § 243f (Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Podľa § 243f ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa

odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa
ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

9. V zmysle ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku je ex lege s účinnosťou od 1.1.2016 exekúcia
odložená.

10. Dňa 21.06.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 243f z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučného poriadku), v ktorom uviedol, že dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku
výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. 44 ods. 2 Exekučného

poriadku preskúmané. Oprávnený navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

10. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca
sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebitelia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v

danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania, preniesol na oprávneného. V zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
bol oprávnený povinný predložiť do 22.1.2016, buď súdu, alebo súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu,
a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi.

11. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

12. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto

zákona odkladajú.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zmenka na základe ktorej bol vydaný exekučný titul je
zabezpečovacou zmenkou k zmluve o úvere č. 9011185 zo dňa 05.02.2009.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd oboznámil s obsahom spisu a zistil, že exekučným
titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 21641/2009 zo dňa 13.01.2010. Týmto rozhodnutím
vznikol oprávnenému voči povinnému nárok na úhradu sumy 1.163,74 € s príslušenstvom, a to na
podklade Zmluvy o úvere č. 9011185 zo dňa 05.02.2009, na základe ktorej veriteľ /oprávnený/ poskytol

dlžníkovi /povinnému/ úver vo výške 800 € a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 337 €, t.j. celkovo sumu 1.137,00 €, a to v 3 troch mesačných splátkach
po 379 € počnúc dňom 17.03.2009 na účet veriteľa.

18. Oprávnený je právnická osoba a predmetom podnikania oprávneného je okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane, povinný je fyzickou osobou a z rozsudku rozhodcovského

súdu,anisamotnejúverovejzmluvynevyplýva,žebyjejbolúverposkytnutýnaúčelypodnikania.Týmsú
naplnené podmienky podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z. z. preto, aby bolo možné predmetný úver považovať
za spotrebiteľský úver.

19. Navyše, podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v exekučných konaniach,

ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

21. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúcie podľa odseku 1

sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

22. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

23. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je teda povinnosťou exekučného súdu preskúmať,

či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku.

25. Na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1.
až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo

na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch
podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.26. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu exekučného konania súd konštatuje splnenie prvých dvoch
podmienok zakotvených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce, rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo

zmenky a v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ďalej súd skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu,
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky
alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.

28. Z obsahu spisu súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmeniek, z ktorej
vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej len „vystaviteľ“)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej len „remitent“) vystavil
vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v
deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní

na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Druhú zmenku je
oprávnený vyplniť remitent v prípade, ak bude prvá zo zmeniek zničená alebo stratená.

29. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť

veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky
takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné a teda súhlasom s takouto doložkou sa
spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a

nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení
zmenky. Dohoda nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného
vzťahu. 32. Keďže takto formulovaná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O. z. neplatná.

30. Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenia § 4 ods. 6 a 7 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

31. Teda dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je v zmysle § 53 ods. 4
O. z. neplatná. Zmenka vyplnená na jej základe je len akcesorickým právnym vzťahom, zabezpečujúci
hlavný úverový vzťah medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku

ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Keďže zmenka bez posúdenia zmluvných podmienok
hlavného záväzku (spotrebiteľskej zmluvy) bola základom na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý
je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

32. Súd preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom zistil, že zmluvné strany sa v bode
18 dohodli, že v prípade, ak sa prípadné spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou nepodarí
vyriešiť mimosúdnou dohodou, budú sa riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky.33. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi
zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania

sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je neplatná.

34. Podľa ust. § 70 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) v platnom
znení, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho
rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie

štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

35. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení ak nie je
ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú

aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované.

36. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení

rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

37. Podľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“) účinného do 31.12.2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor

predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú
predpisomstálehorozhodcovskéhosúdupodľa§13a14,ktorésúplatnévčasezačatiarozhodcovského
konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

38.Podľaust.§4ods.1zákonaorozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014rozhodcovskázmluva

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

39.Podľaust.§4ods.2zákonaorozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014rozhodcovskázmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

40. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 nedodržanie
písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred

rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa
právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.41. Podľa ust. § 39 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

43. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

44. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

45. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

46. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

47. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

48. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

49. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo

k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)

umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb

bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa

práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

50. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

51. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

52. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

53. Po preskúmaní obsahu zmluvy o úvere č. 9011185 zo dňa 05.02.2009 súd zistil, že zmluvné

strany všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie,budúriešenéa)predStálymrozhodcovskýmsúdom,akžalujúcastranapodážalobunaStálom
rozhodcovskom súde alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

54. Ďalej súd preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa a dospel k
záveru, že táto nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalatátofaktickynútispotrebiteľapodrobiťsarozhodcovskémukonaniu,keďžezveruje
voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodcovský súd konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú

už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva
neprimeraneznevýhodňujespotrebiteľa,keďžejesformulovanátak,ževlastnevyžadujeodspotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje, a preto ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení OZ. Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený, nešlo o
zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere súdu reálne nepodieľal.

55. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj
podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom

konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v
zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného
rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Napriek tomu, že Rozhodcovská zmluva bola dojednaná samostatne, v podobe odlišného dokumentu
od Spotrebiteľskej zmluvy, nemožno konštatovať, že má charakter individuálneho dojednania,

nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť
vyjednania totiž nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára
2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 O. z.). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné, že predmetnú Rozhodcovskú zmluvu podpísal povinnýspolu so Zmluvou o úvere v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie
rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany
spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka sa nestáva

individuálne dohodnutou podmienkou ani tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne od
zmluvy neodstúpi. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, spis. zn. 6CoE
256/2012, s ktorého závermi sa súd stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej
doložkynerobídoložkuindividuálnevyjednanou,odstúpenieodzmluvnejpodmienkyprichádzadoúvahy
za predpokladu, že je platná. Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že by bola zmluva platná.

Od počiatku absolútne neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex
tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Ústavný súd SR v rozhodnutí spis.
zn.IV.ÚS55/2011z24.02.2011zaujalstanovisko,žepokiaľsúdvyslovilnázor,žerozhodcovskádoložka,
ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu
príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

56. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na

výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol
výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský
súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je
len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou
založenéhototižvyplýva,žesubjektom,napodnetktoréhozačnekonanieozaplateniedlžnejsumy,bude

dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou
konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť
iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže
tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je
zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu
rozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto

silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že

spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu
Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a
nestranným súdom.

57. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec

právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

58. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského
konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. C. T. č.
XXX/XX, XXX XX J..59. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku zastavil, pričom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťami

uvádzanými povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.11.2012 týkajúcimi sa totožných
dôvodov, ktorými sa zaoberal súd v uvedenom uznesení.

60. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha

( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú Vandu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má Vandu uvedenú v odseku 1, ak táto Vanda
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.