Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200057
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820200057.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Rožňava,
so sídlom Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31 686 966, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, proti
žalovaným: 1) R. F.Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R. a 2) Y. F., nar. XX. XX. XXXX,

bytom R. XXX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 2.855,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. marca 2020 sp. zn. 8C/1/2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. marca 2020 č. k. 8C/1/2020-38 a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 10. marca

2020 č. k. 8C/1/2020-38 konanie v celom rozsahu zastavil (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 2.855,59 € s
príslušenstvom.

3. Aplikoval ust. § 47 ods. 5, § 166 ods. 1, § 166a ods. 1 písm. a), § 166b, § 167e ods. 1 Zákona o
konkurze spolu s § 161 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd na základe podania žalovaného (ktorý oznámil, že na majetok žalovaných 1/, 2/ bol vyhlásený
konkurz ) skúmal, či v danom prípade došlo k dôvodom na zastavenie konania. Z rozhodnutia Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 30OdK/256/2018 zo dňa 15. 10. 2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č.

203/2018 dňa 19. 10. 2018, súd zistil, že na majetok povinného dlžníka- žalovaného 1/ bol vyhlásený
konkurz, a to podľa ustanovenia § 167a Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o konkurze“). Z rozhodnutia Okresného súdu Košice
I, sp. zn. 31OdK/427/2018 zo dňa 17. 10. 2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 205/2018 dňa
23. 10. 2018, súd zistil, že na majetok povinného dlžníka- žalovaného 2/ bol vyhlásený konkurz, a to
podľa ustanovenia § 167a Zákona o konkurze.

5. Vychádzal z úvahy, že bez splnenia procesných podmienok nemôže súd konať a rozhodnúť vo veci
samej. Ak podmienky konania nie sú splnené, musí súd vykonať opatrenia na odstránenie prekážok
a ak to nie je možné, súd konanie zastaví. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona o konkurze, po
vyhlásení konkurzu konanie možno začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v
súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania

namiesto úpadcu je správca. Nakoľko podľa súdu prvej inštancie konanie vyvolané návrhom žalobcu
podaným až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaných 1/, 2/ nie je prípustné v zmysle ustanoveníZákona o konkurze, keďže sa nejedná o spor vyvolaný konkurzom, súd dospel k záveru, že konanie
trpí neodstrániteľnou prekážkou konania (nedostatok pasívnej legitimácie), konanie zastavil v zmysle
§ 161 CSP.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca upriamil pozornosť na to, že zo žaloby a pripojených listinných dôkazov nepochybne vyplýva,
že predmetom žaloby je pohľadávka v zmysle § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. na úhradách vo forme
pravidelnýchmesačnýchpreddavkovzaplneniaposkytovanésužívanímbytuvovlastníctvežalovaných,
ktorá je zabezpečená zákonným záložným právom vzniknutým na základe § 15 uvedeného zákona.

Žalobca je správcom bytového domu a pred súdom koná samostatne, v mene a na účet vlastníkov
ostatných bytov, ktorí majú postavenie prednostného zabezpečeného veriteľa. Pohľadávka je tvorená
pravidelnými platbami za obdobie od 1.6.2018 do 31.12.2019 s príslušenstvom. Konkurz na majetok
žalovaného v 1. rade bol zrušený 19.12.2018 a na žalovaného v 2. rade bol zrušený 27.12.2018 a
žalobca pohľadávku neprihlásil do konkurzu. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia

nevyplýva či súd vykonal uvedené listinné dôkazy predložené žalobcom spolu s návrhom na vydanie
platobného rozkazu, ani to ako tieto dôkazy vyhodnotil. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam spočívajúcim v závere o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných a účinkoch konkurzu
vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, ktorá je zabezpečená a oddlžením nie je dotknutá. Citoval ust. §
166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze, v zmysle ktorého oddlžením je nedotknutá pohľadávka v

rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva ust. § 166b ods. 1 písm. a),
b) tým nie je dotknuté. Súd prvej inštancie uvedené ustanie opomenul aplikovať napriek tomu, že z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy. Súd tak
nesprávne aplikoval na všetky pohľadávky, teda aj na pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu a
pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje ust. § 166c ods. 1 písm. c), ust. § 166a ods. 1 písm. a) a § 166b Zákona

o konkurze. Okrem nesprávneho postupu, keď súd napriek tomu, že predmetom žaloby je pohľadávka
patriaca medzi taxatívne uvedené pohľadávky oddlžením nedotknuté, (v dôsledku čoho je oddlženie
voči pohľadávke žalobcu neúčinné v zmysle § 15 Zákona o vlastníctve bytov v spojení s § 166c ods. 1
písm. c) Zákona o konkurze) odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že nebral zreteľ ani na tú skutočnosť,
že uplatnený nárok v prevažnej miere tvorí nedoplatok za obdobie nasledujúce po oddlžení. Oddlženie

sa na nezaplatené pohľadávky za obdobie od 1.10.2018 do 31.12.2019 nevzťahuje vôbec, respektíve
oddlženie je vo vzťahu k žalovaným pohľadávkam za uvedené obdobie neúčinné v zmysle § 166 ods. 1
písm. a) Zákona o konkurze. Žalobca zároveň poukázal na to, že uvedenú argumentáciu nemohol pred
rozhodnutím súdu v rámci procesnej obrany uplatniť, keďže o podaní žalovaného v 1. rade sa dozvedel
až z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia (pretože mu skôr nebolo doručené). Nedoručením

písomného podania žalovaného v 1. rade zo dňa 12.2.2020 a neumožnením vyjadriť sa k uvedenému
podstatnému podaniu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Na doplnenie poukázal na to, že
v exekučnej veci sp. zn. 10Er/126/2013 a 19Ek/620/2018 súd obdobnej argumentácii žalobcu v sťažnosti
oprávneného vyhovel.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/,g/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g), rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

12. K jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné :

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie

skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza
uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej

koncentrácie konania.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením ječinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

19. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že konanie trpí
neodstrániteľnou prekážkou konania (nedostatok pasívnej legitimácie), na základe čoho konanie

zastavil. Súd opomenul aplikovať ustanovenie § 166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze. Záver, že
konanie vyvolané návrhom žalobcu podaným až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaných 1/, 2/
nie je prípustné v zmysle ustanovení Zákona o konkurze, urobený súdom prvej inštancie bez toho, aby
posúdil čo je predmetom konania, je predčasný. V dôsledku tohto súd nevykonal navrhované dôkazy
na preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku, čím je daný dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

20. V danom prípade súd dospel k záveru, že konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou konania
(nedostatok pasívnej legitimácie) a konanie zastavil v zmysle § 161 CSP nakoľko podľa súdu prvej
inštancie konanie vyvolané návrhom žalobcu podaným až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaných
1/, 2/ nie je prípustné v zmysle ustanovení Zákona o konkurze. Aplikoval pri tom ust. § 47 ods. 5, § 166

ods. 1, § 166a ods. 1 písm. a), § 166b, § 167e ods. 1 Zákona o konkurze.

21. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c) len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

22. Podľa § 166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá pohľadávka v rozsahu,
v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ust. § 166b písm. a) a b) tým nie je
dotknuté.

23. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov (ZoVB) na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli
alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné

právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa
zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

24. Predmetom konania je nedoplatok na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, plnenia
poskytované s užívaním bytu a výkon správy v súvislosti s vlastníctvom žalovaných - bytu, ktorého

správu vykonáva žalobca.

25. Zákon o konkurze obsahuje v ust. § 166c ods. 1 taxatívny výpočet pohľadávok, ktoré zostávajú
oddlžením nedotknuté, teda jedná sa o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v
celom rozsahu bez ohľadu na to, či si veriteľ v konkurzu pohľadávku prihlási alebo nie (a to počas

oddlžovacieho konania aj po jeho skončení). Neprihlásenie takejto pohľadávky prihláškou nemá za
následok jej nevymáhateľnosť a pohľadávka je teda v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu, po
jeho zrušení a rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára alebo po jeho skončení.

26. V zmysle citovaného ust. § 166c ods. 1 Zákona o konkurze pod písm. c) je oddlžením nedotknutou

zabezpečenápohľadávka,atovrozsahu,vktoroujekrytáhodnotoupredmetuzabezpečovaciehopráva.
Takouto zabezpečenou pohľadávkou je aj pohľadávka ostatných vlastníkov bytov, v prospech ktorých
existuje záložné právo vzniknuté v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov.27. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu o tom, že predmetom tohto
konania je pohľadávka v zmysle § 10 Zákona o vlastníctve bytov týkajúca sa mesačných preddavkov
za plnenia poskytované s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá je zabezpečená

zákonným záložným právom podľa § 15 Zákona o vlastníctve bytov, ktorá je v zmysle citovaného ust. §
166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze pohľadávkou oddlžením nedotknutou.

28. Súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ neaplikoval ust. § 166c ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze

v spojení s § 15 Zákona o vlastníctve bytov napriek tomu, že zo žaloby a k žalobe pripojených listinných
dôkazov vyplývala potreba aplikácia týchto ustanovení.

29.Zároveňzáversúduprvejinštancie,žekonanievyvolanénávrhomžalobcupodanýmažpovyhlásení
konkurzu na majetok žalovaných 1/, 2/ nie je prípustné, pretože sa jedná o pohľadávku, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm.a) Zákona o konkurze, je

predčasný, pretože bol urobený bez toho, aby súd posúdil čo je predmetom konania.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze, sú v
konkurze uspokojované pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený
konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi.

31.Akodôvodnúpretoodvolacísúdvyhodnotil námietkužalobcu,žesúdnebralzreteľaninaskutočnosť,
že predmetom konania boli pohľadávky, ktoré vznikli za obdobie od 1.6.2018 až do 31.12.2019,
pričom nerozlíšil aká časť pohľadávky bola uplatňovaná v období do vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaných v 1. a 2. rade a aká časť pohľadávky sa týka obdobia po vyhlásení konkurzu na majetok

žalovaných v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nevysporiadal dôsledne s tou
skutočnosťou či pohľadávka žalobcu je v celosti alebo v časti pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze v zmysle § 166a alebo sa v celom alebo v časti jedná o inú pohľadávku (teda nejedná
sa o pohľadávku v zmysle § 166a, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze).

32. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP ( v spojení s §
234 ods. 2 CSP), pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany
sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so
špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne
rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd,
ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí

byť preskúmateľné.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľným je rozhodnutie (rozsudok aj uznesenie) vtedy,
ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa
vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom (resp. výrokmi).

34. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozsudku aj uznesenia) patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

35. V zmysle vyššie uvedených úvah nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP.36. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné iba napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude dôsledne posúdiť, či predmetom konania je
pohľadávka (v celosti, alebo v časti), ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým
kalendárom podľa ust. § 166c ods. 1 ZKR, zároveň posúdi, či sa jedná o pohľadávku, ktorá zostáva
oddlžením nedotknutá, teda jedná sa o pohľadávku, ktorej sa oddlženie netýka a je zachovaná v celom

rozsahu bez ohľadu na to, či si veriteľ v konkurzu pohľadávku prihlási alebo nie podľa § 166a ods. 1
ZKR. V závislosti od výsledku posúdenia (ak sa jedná v celosti, alebo v časti o pohľadávku oddlžením
nedotknutú) bude následne skúmať dôvodnosť uplatneného nároku, za ktorým účelom vykoná potrebné
dokazovanie (vychádzajúc z návrhov strán sporu).

38. O trovách o tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci

samej.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).