Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018205456
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018205456.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: HARVARDSKÁ
INVESTIČNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. - v likvidácii, naposledy so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, IČO: 31
336 817, proti povinnej: P. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, pod

sp. zn. EX 21271/02, o vymoženie 185,97 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 09.08.2019, č.k. 6Er/1766/2002-11

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie súdneho exekútora.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie istiny s príslušenstvom, pričom povinnosť povinnej preukazoval platobným rozkazom sp. zn.

1Ro 2920/98 zo dňa 22.12.1998, vydaným Okresným súdom Michalovce. Súd prvej inštancie následne
v zmysle § 44 Exekučného poriadku obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ho poveril vykonaním
exekúcie.Podanímdoručenýmsúdudňa30.07.2019súdnyexekútorpožiadalsúdozastavenieexekúcie
nakoľko zistil, že povinná zomrela a dedičské konanie bolo zastavené, lebo poručiteľka (povinná)
nezanechala žiaden majetok. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h), g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku

súd uviedol, že uznesením vydaným notárom JUDr. Pavlom Sádelom vo veci prejednania dedičstva
zistil, že povinná dňa 31.08.2018 zomrela. V danom prípade poručiteľka (povinná) nezanechala žiaden
majetok a dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 12D/699/2018 zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP.
Súd prvej inštancie tak konštatoval, že z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z
exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove
dlhy. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, z ktorého dôvodu súd exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov povinnej. Uvedený záver
zároveň korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2011, sp. zn. 7
M Cdo 5/2011. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že oprávnený v priebehu exekúcie zanikol výmazom z
Obchodného registra. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z Obchodného registra, z ktorého
je zrejmé, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra dňa 25.05.2004.3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko ich náhradu nebolo možné
požadovať.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie.

5. V odvolaní uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.05.2002, a teda ide o konanie, ktoré sa
spravuje Exekučným poriadkom účinným do 31.08.2005, poukazujúc na ust. § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku s výnimkami podľa ods. 2 sa v zmysle tohto ustanovenia ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného
poriadkuvzneníúčinnomod01.09.2005nadanékonanienevzťahuje.Vzmysle§37ods.3 Exekučného
poriadku účinného do 31.08.2005 sa v konaní pokračuje s tým na koho bolo preukázané, že na neho
prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu, pričom z obsahu exekučného spisu vyplýva postúpenie

pohľadávky, resp. jeho obsahom je zmluva o postúpení pohľadávok z pôvodného oprávneného na
spoločnosť Plastika, a.s., IČO: 00 152 781. Súdny exekútor tak mal za to, že v danom konaní nebolo
potrebné podávať súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. V zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 možno v prospech iného než je v rozhodnutí označený
ako oprávnený vykonať exekúciu ak sa preukázalo, že na neho prešlo právo z exekučného titulu, pričom

zákon neukladá súdnemu exekútorovi v takomto prípade o zmene oprávneného informovať súd. Súd
prvej inštancie tak pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože v exekučnom konaní je
oprávneným existujúca obchodná spoločnosť a je teda zrejmé, že existuje subjekt, ktorý možno zaviazať
na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor mal taktiež za to, že II. výrok uznesenia je výrokom o nároku

na náhradu trov exekúcie, voči ktorému je podľa ustanovenia 357 písm. m) CSP s poukazom na ust.
§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bol
súdny exekútor názoru, že v predmetnom prípade mu mal byť priznaný nárok na náhrada trov exekúcie,
pretože účastník exekučného konania na strane oprávneného je existujúcim subjektom, súdny exekútor
v rámci konania nepostupoval v rozpore so zákonom, nakoľko v danom konaní nemal povinnosť podať

návrh na zmenu účastníka konania a ani nemal povinnosť o zmene oprávneného informovať súd.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť
podľa ust. § 386 písm. b) a c) CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Súdny exekútor podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie a jednak proti výroku o
náhrade trov exekúcie.12. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), odvolanie proti tomuto
výroku podal súdny exekútor, ktorý však v danom prípade nie je účastníkom konania. Týmito sú len
oprávnený a povinný. Súdny exekútor je účastníkom konania len v tom prípade, ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie.

13. Z dôvodu, že súdny exekútor nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku o
zastavení exekúcie, odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolacími námietkami.

14. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Súdny exekútor však odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov exekúcie.

16. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil

zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách
exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú vec použiť (v
znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto
druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

17. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je

potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že
odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu
oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne
vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne
vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením

je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.

19. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie, pričom na jeho podanie nebol oprávnený a zároveň proti výroku o náhrade trov exekúcie, proti
ktorému odvolanie prípustné nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. b) a c) CSP odvolanie súdneho
exekútora odmietol.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli resp. ani vzniknúť nemohli.

22.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).