Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416207829.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci žalobcu: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Y. č. 8, H., v zastúpení: JUDr. Adam
Puškár, advokát, so sídlom ul. Karpatská č. 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: I. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Y. č. 8, H., žalovanej v 2. rade: D. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom ul. Y. č. 8, XXX XX H., obaja v zastúpení: JUDr. I. Cíbik, advokát, Tomášikova 4, 821 03 H., o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

V. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.08.2016 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 23.08.2016 sa žalobca
domáhal určenia , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX), okres: Bratislava IV, obec H.
- mestská časť S., k.ú. S., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 322m2, parc .č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
8m2, parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 29m2 a súčasne žalobca a jeho manželka - žalovaná v 2
rade: D. M., rod. U., nar. 29.01.1957, trvale bytom Y. ul. č. 8, XXX XX H. sú bezpodieloví spoluvlastníci

nehnuteľnosti stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na ul. Y. č. 8, XXX XX H., na
parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor na LV č.
XXXX, okres H. IV, obec : H. - mestská časť S., katastrálne územie : S.. Žalobca žiadal žalovaných v 1
a 2 rade zaviazať k náhrade trov konania a právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom
tejto žaloby konania nie sú nehnuteľnosti vedené Okresným úradom H., katastrálny odb. na LV č. XXX
(pred tým LV č. XXXX), okres: H. - MČ S., katastrálne územie: S., ako pozemky Parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 196 m2, parc. č. XXXX/X -

Zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, nakoľko tieto v čase ich darovania Darovacou zmluvou
zo dňa 20.6.2007 patrili do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, t.j. manželky žalobcu, a teda neboli
vo vlastníctve žalobcu, na základe čoho sa ich žalobca touto žalobou, preto ani nedomáha. Predmetom
sú nehnuteľnosti, ktoré boli v prospech žalovaného v 1. rade dňa 010.2.2008 (LV č. XXXX) zavkladovanéSprávou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod V-26555/2007 na základe Darovacej zmluvy zo
dňa 20.6.2007. Predmetné nehnuteľnosti boli pred darovaním vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky D.
M., žalovanej v 2 rade: Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Správou

katastra pre Hlavné mesto SR BA na LV č. XXXX, okres: BA IV, obec: BA - mestská časť S., katastrálne
územie: S., ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 8m2,
parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 29m2. Manželka žalobcu - žalovaná v 2 rade bola výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností pozemkov vedených Správou katastra pre Hl. mesto SR BA na LV č. 2490,

okres: H. IV, obec: H. - mestská časť S., katastrálne územie: S., ako Parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 196 m2, parc. č. XXXX/X - Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 119 m2. Žalobca a žalovaná v 2 rade ako jeho manželka, boli bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti - stavby RD súp. č. XXXX, postavený na ul. Y. č. 8, XXX XX H., na parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vedeného Správou katastra pre Hl. mesto H. na LV č. XXXX, okr. BA
IV, obec: BA - MČ S., katastrálne územie: S.. V žalobe okrem iného namietal, že má svoju dcéru I. M.

ako neopomenuteľného dediča a takýmto právnym úkonom by ju nepriamo vydedil, zbavil všetkých jej
neopomenuteľných dedičských práv na jeho majetok (poukázal na §39, § 40a Občianskeho zákonníka).
Na pojednávaní došlo k zmene žalobného návrhu podľa § 139 a nasl. CSP a žalobca začal rozporovať
platnosť notárskej zápisnice týkajúcej sa nehnuteľností . Uznesením zo dňa 21.08.2017 súd pripustil
zmenu žaloby tak, že žalobný návrh znie: „Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností

pozemkov vedených Okresným úradom H., katastrálny odbor, na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX),
okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S., katastrálne územie: S., ako Parcely registra „C" evidované
na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č.
XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, parc. č. XXXX/X Záhrady o výmere 29 m2, a
rovnako tak aj pozemkov vedených Okresným úradom H., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres: H.

IV., obec: H. - mestská časť S., katastrálne územie: S., ako Parcely registra „C" evidované na katastrálnej
mape pod parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 196 m2 a par. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 119 m2.
Súd určuje, že žalobca a žalovaná v 2. rade: D. M., rod. U., nar. 29.01.1957, trvale bytom Y. ul. č.
8, 841 10 H., sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností stavby rodinného domu súpisné č. XXXX,
postavený na ul. Y. č. 8, 841 10 H., na parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X vedeného Okresným

úradom H., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S.. katastrálne
územie: S..“ Žalobu žalobca okrem iného odôvodnil tým, že právne úkony darovacej zmluvy a notárskej
zápisnicesúabsolútneneplatné,nejednásaoskutočneprejavenúvôľužalobcu,nakoľkotentojeosobou
nepočujúcou, týmto právnym úkonom nerozumel, neboli mu tlmočené do posunkovej reči, resp. mu
boli nesprávne a zavádzajúco tlmočené samotným obdarovaním. Poukázal na absolútnu neplatnosť

darovacej zmluvy , namietal technickú nejednotnosť darovacej zmluvy s prílohami, čo mal byť súhlas
banky s prevodom vlastníckeho práva ( právny úkon a jeho prílohy mali byť technicky spojené ešte pred
ich podpisom).
2. Žalovaní v 1. rade prevzal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej a poučením podľa CSP dňa
02.11.2016 a žalovaná v 2. rade dňa 08.11.2016, k žalobe sa vyjadrili cestou právneho zástupcu

písomným podaním zo dňa 02.11.2016, doručeným súdu dňa 04.11.2016 (l.č. 35 - 46) dňa 9.11.2016
(l.č.47-49)azodňa31.3.2017(l.č.68-70).Namietali,žeideokonanieiniciovanédcéroužalobcu,Máriou
Rychlíkovou, žalovaný v 1 rade poukázal na skutočnosť, že so žalobcom žije v spoločnej domácnosti od
detstva doposiaľ, obýva vrchné poschodie a žalobca prízemie, a jeho mama bola manželkou žalobcu
(žalovaná v2 rade). V dome na ul. Y. č. 8 v H. spoločne bývajú cca od roku 2003 - 2004, na výstavbu

domu bol vzatý manželmi počas trvania manželstva ( žalobcom a žalovanou v 2 rade ) hypotekárny úver
vo D. a.s. a žalovaný v 1 rade uviedol, že značnú časť finančných prostriedkov investoval do domu aj
on, čo bolo aj jedným z dôvodov darovania. Žalovaný v 1 rade poukázal na skutočnosť, že pred rokom
2007 mal trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti (z preukazu totožnosti - občianskeho preukazu l.č.40
- 41 vyplýva, že bol vydaný 04.11.2005 a trvalý pobyt bol vyznačený na adrese : H. - S., Y. 966/8), a o

úmysle žalobcu uzavrieť darovaciu zmluvu nemal pochybnosti ,nakoľko o darovanie sa pokúsil dva krát:
1. Prvá darovacia zmluva bola žalobcom a žalovanou v 2 rade podpísaná dňa 07.06.2007 na Notárskom
úrade XX.XX.XXXX, darovacia zmluva obsahovala klauzulu o zriadení vecného bremena spočívajúceho
v práve doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a žalovanou v 2 rade, ale hypotekárna
banka nedala súhlas s darovacou zmluvou ktorá obsahovala aj zriadenie vecného bremena pre

zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť v prospech banky, a preto musela byť vypracovaná druhá
darovacia zmluva. 2. Druhá darovacia zmluva už neobsahovala zriadenie vecného bremena a s touto
darovacou zmluvou hypotekárna banka na základe žiadosti žalobcu súhlasila. Potvrdili, že žalobca
a žalovaná v 2 rade sú osoby hluchonemé, komunikácia s nimi je náročnejšia, ale to nemá vplyv naich schopnosť čítať, žalobca má mobilný telefón a jeho prostredníctvom sa dorozumieva. Nakoľko sa
žalobca domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, vzniesli
námietku premlčania (§ 101 Občianskeho zákonníka). K námietke neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa

20.06.2007 z dôvodu tzv. technickej nejednotnosti listiny z dôvodu vyslovenej námietky žalobcom, že
súhlas záložného veriteľa D. a.s. s prevodom nehnuteľnosti nie je prílohou k darovacej zmluve (t.j.
zviazaná spolu s darovacou zmluvou) poukázali na to, že platnosť darovacej zmluvy nie je viazaná
na súhlas záložného veriteľa (podľa Žiadosti zo dňa 07.06.2007 žalobca požiadal banku o súhlas s
prevodom nehnuteľnosti) . Nevideli dôvod na neplatnosť notárskej zápisnice tak ako ho videl žalobca

a vzhľadom na uznesenie o zmene žaloby navrhli vypočuť ako svedka tlmočníčku p. Tatianu W., ktorá
mala tlmočiť predmetný obsah a to najmä dôvodu, že táto má vedomosť o tom, že obaja účastníci
dohody o zúžení BSM sú osoby hluchonemé, tlmočila dokonca svadbu účastníkov, a preto by bolo
zarážajúce, keby tlmočila iba jednej osobe a vzhľadom na to mali za to, že skôr ide o pisársku chybu,
navyše žalobca je osobou, ktorá vie čítať. Pokiaľ ide na poukazovanie či fin. prostriedky sú súčasťou
BSM alebo nie sú súčasťou BSM v dôsledku kúpnej zmluvy predloženej žalobcom, máme za to, že

tieto otázky sú predmetom konania o vyporadania BSM. Napokon v predloženej listine označenej ako
kúpna zmluva nie je predložená žiadna správa ani spôsob, akým spôsobom bola získaná, jedná sa len o
fotokópiu, pričom osobitne poukazujem na poslednú stranu, kde podpisy účastníkov zmluvy sú overené,
avšak navyše sú ešte podpisy ďalších dvoch osôb, teda nie je zrejmé, či sa jedná o osvedčovaciu
doložku tejto zmluvy, či táto zmluva sa zhoduje s originálom. Navrhli žalobu žalobcu a zmenenú žalobu

zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Na záver žalovaní v 1 a 2 rade
cestou právneho zástupcu uviedli, že v konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by nevedel o
darovacej zmluve, pričom osobitne poukázali na jeho výpoveď v konaní o rozvod manželstva vedenom
na Okresnom súde H. IV sp.zn. 22Pc/6/2016. Poukázali na výpovede žalovaných v 1 a 2 rade, svedkyne
U. W. (Koštištansky), ktorá uviedla, že aj jej žalobca uviedol, že chce darovať nehnuteľnosti žalovanému

v 1 rade. Namietali, že nebol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem, pričom k rozšírenému
podaniu zo strany žalobcu vyslovili, že ani pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem,
pretože žalobca v takomto prípade nie je ani aktívne vecne legitimovaný, nepredložil žiaden listinný
doklad, z ktorého by malo vyplývať, že by práve žalobca mal byť výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Poukázali na to, že až do času, kým žalobca nebol oslovený zo strany svojej dcéry I.

M. a vnučky H.ć, vzťahy medzi tak žalobcom ako aj žalovanými boli v poriadku, toto uviedol aj sám
žalobca, a až následne s ohľadom na skutočnosť, že dcéra žalovaného I. M. požadovala od neho, aby
polovicu darovaných pozemkov previedol na ňu, malo za následok narušenie vzťahov medzi stranami
sporu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhli, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: I. M., U. Y.

(W.), I. H.ć, oboznámením sa s listinnými dôkazmi , ktoré sú súčasťou súdneho spisu (Žaloba zo dňa
22.08.2016, doručená súdu dňa 23.08.2016 s prílohami l.č. 1 - 13, Lustrácia strán sporu v RO, SP, ZVJS
l.č. 15 - 21, Uznesenie č.k. 7C/117/2016 - 22 zo dňa 27.09.2016 (výzva na vyjadrenie sa k žalobe ) l.č.
22 - 26, Vyjadrenie žalovaného v 1 rade z 02.11.2016 s prílohami l.č. 35 - 46, Vyjadrenie žalovanej v
2 rade z 09.11.2016 s prílohami l.č. 47 - 49, Uznesenie č.k. 7C/117/2016 - 54 z 26.01.2017 (výzva na

vyjadreniesa)l.č.54-56,Vyjadreniežalobcuz12.02.2017 l.č.59-62,Uznesenieč.k.7C/117/2016-63z
23.02.2017 (výzva na vyjadrenie) l.č. 63 - 66, Vyjadrenie žalovaných v 1a2rade z 31.03.2017 s prílohami
l.č. 68 - 79, Predvolanie na termín :05/06/2017 zo dňa 12.04.2017 s poučením o procesných právach
a povinnostiach podľa CSP l.č. 80 - 85, Žiadosť o tlmočníka do posunkovej reči z 30.05.2017 l.č. 91,
Uznesenie č.k. 7C/117/2016 - 93 z 31.05.2017 (ustanovenie tlmočníka D. M. : jazyk posunková reč) l.č.

93 - 95, Zápisnica o pojednávaní z 5.6.2017 l.č. 98-100, Vyúčtovanie tlmočníka doručené súdu 7.6.2017
l.č. 102 - 103, Uznesenie č.k. 7C/117/2016-104 (súd priznal tlmočníčke tlmočné) l.č. 104, podanie
právnehozástupcužalobcudoručenésúdu14.8.2017-oznámenie,žekmimosúdnejpokonávkenedošlo
l.č.106, Úradný záznam zo dňa 14/08/2017 (bola kontaktovaná tlmočníčka J. D. na žiadosť žalobcu a
účasť na pojednávaní z pracovných dôvodov ako aj z dôvodov, že nie je vedená v zozname tlmočníkov

a prekladateľov MS SR, z dôvodu čerpania dovolenky odmietla a preto nebola pribratá do konania ako
tlmočník) l.č. 108, Uznesenie č.k. 7C/117/2016- 109 z 21.8.2017 (pribratý tlmočník) l.č. 109-110, Návrh
na zmenu žaloby v zmysle ust. § 139 a nasl. CSP zo dňa 17.8.2017 s prílohami (Notárska zápisnica
N52/2001, Nz 51/2001, Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti z 24.2.2001) l.č.
111-121, Zápisnica o pojednávaní z 21.8.2017 (uznesením pripustená zmena žaloby, prednesy, súd

určil sporné a nesporné skutkové tvrdenia, vykonal dôkaz oboznámením listinných dôkazov, výsluchom
žalobcu, výsluchom žalovaného v 1 rade, výsluchom žalovanej v 2 rade a pojednávanie odročil na T:
23/10/2017 za účelom výsluchu svedkýň) l.č. 122-135, Vyúčtovanie za tlmočenie v posunkovej reči pre
nepočujúcichdoručenésúdu28.8.2017l.č.146-147a,Návrhžalovaných1,2navykonaniedokazovaniadoručený súdu 21.9.2017 (navrhli vykonať dôkaz prehratím zvukového záznamu z pojednávania zo dňa
1.2.2017 v právnej veci vedenej na OS BA IV pod sp. zn. 22Pc/6/2016 cca od 27 min. do 30 min.)
l.č.151-152, CD nahrávka z pojednávania vo veci vedenej na OS BA IV pod sp. zn. 22Pc/6/2016 l.č.

157, Lekárske potvrdenie zo dňa 15.09.2017 od MUDr. Thomas Strobele (žalobca je od svojich piatich
rokov nepočujúci, ku komunikácii potrebuje prekladateľa znakovej reči a na porozumenie dokumentov
preklad znakovou rečou), zapožičaný súdny spis Okresného súdu H. IV sp.zn. 22Pc/6/2016 (príloha
spisu) a zistil nasledovný skutkový stav :

4. Z obsahu listinného dôkazu: rozsudku Okresného súdu H. IV 22Pc/6/2016-52 zo dňa 05.04.2017,
právoplatného dňa 19.4.2017 vyplýva, že Súd manželstvo účastníkov N. M., nar. XX.XX.XXXX a D. M.,
rod. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 16.06.1990 v H., zapísané v knihe manželstiev Obvodného
národného výboru v H. IV, vo zväzku XXX,, ročník XXXX, na strane 300, pod poradovým číslom
XX.X.XXXX, rozviedol.

5. Z obsahu listinného dôkazu -Notárska zápisnica č. T T zo dňa XX/XX/XXXX (vo fotokópii bola
založená právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.8.2017 s tým, že zo strany PZ
žalovaných bolo namietané, že doklad nie je overený resp. nebol predložený originál na porovnanie -
l.č. 116 - 122) vyplýva, že notárom N.. V. W. žalobca a žalovaná v 2 rade uzatvorili Dohodu o zúžení
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na ust. § 143a Občianskeho zákonníka

a manželia sa dohodli na zúžení zákonom určeného rozsahu BSM takto : nehnuteľnosť - záhradu,
zapísanú na Katastrálnom odbore Okresného úradu H. IV na liste vlastníctva XXX, k.ú. S., ako parc.č.
XXXX - záhrady o výmere 315m2 nadobudne do výlučného vlastníctva D. M. rod. U., nar. XX.XX.XXXX.
Notár notársku zápisnicu napísal, účastníkom právneho úkonu doslovne prečítal a vysvetlil, účastníci
právneho úkonu spoločne vyhlásili, že jej obsahu porozumeli, schvaľujú ho a na znak súhlasu ju

vlastnoručne podpísali a podpísala ju prítomná tlmočníčka U. W. ( k spôsobu tlmočenia sa svedkyňa
vyjadrila vo svojej svedeckej výpovedi - bod 15 odôvodnenia rozsudku).

6. Z obsahu listinného dôkazu - Kúpna zmluva zo dňa 24/02/2001 (bola predložená vo fotokópii na
pojednávaní konanom dňa 21.8.2017 - l.č. 118) vyplýva, že v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho

zákonníka, X, I. M. ako predávajúci a D. M. (žalovaná v 2 rade ) uzatvorili dňa 24.02.2001 predmetnú
kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - záhrad, zapísaná na Katastrálnom odbore
Okresného úradu H. IV na liste vlastníctva XXX, k.ú. S., ako parc. č. XXXX - záhrady o výmere 315m2
(osvedčenie pravosti podpisov 24.02.2001).

7. Z obsahu listinného dôkazu - Darovacia zmluva zo dňa 07.06.2007 (listinný dôkaz je súčasťou spisu
a nachádza sa na l. č. 42-43)vyplýva, že prvý krát darujúci X.M. N. a 2. D. M. a obdarovaný I. I. dňa
20.06.2007 uzatvorili Darovaciu zmluvu, ktorú podpísali a osvedčili pravosť podpisu dňa 07.06.2007
(obsahom bola klauzula o zriadení vecného bremena doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti

pre žalobcu a žalovanú v 2 rade ).

8. Z obsahu listinného dôkazu - Žiadosť zo dňa 07.06.2007 vyplýva, že M. N. podpísal tlačivo „Žiadosť“
a požiadal o písomný súhlas k prevodu, ktorý tvorí prílohu ( nebolo preukázané, kto vyplnil tlačivo,
ale podpis na tlačive patrí žalobcovi, čo žalobca nerozporoval, a aký konkrétny doklad tvoril prílohu, či

zmluva zo dňa 07.06.2007 alebo iný doklad nebolo preukázané).

9. Z obsahu listinného dôkazu - Darovacia zmluva zo dňa 20.06.2007 (listinný dôkaz je súčasťou spisu
a nachádza sa na l.č. 10-11) vyplýva, že darujúci X.M. N. a 2. D. M. a obdarovaný I. I. dňa 20.06.2007
uzatvorili druhý krát darovaciu zmluvu, ktorú podpísali a osvedčili pravosť podpisu dňa 23.07.2007

(Vklad V-26555/07).

10. Z listinného dôkazu „Súhlas s darovaním nehnuteľnosti „ zo dňa 31.07.2007 (l.č. 45) vyplýva, že
D. a.s. IČO: A. na základe žiadosti klienta N. M.a udelila súhlas s darovaním predmetnej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX k.ú. S., obdarovanému I.ovi I.ovi.

11. Z Výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX (listinný dôkaz je súčasťou spisu a nachádza sa na
l.č. 13) vyplýva, že I. I. (žalovaný v 1 rade ) je vlastníkom 1/1 predmetnej nehnuteľnosti na ul. Y. č. 8 v H..12. Z výpovede žalobcu okrem iného vyplýva, že najskôr býval s mamou na ul. I. v H., v S.e. Do Rakúska
odišiel v roku 1992, jeho mama zomrela v roku XXXX. Manželstvo so žalovanou v 2 rade uzatvorili v
roku XXXX. V roku XXXX sa dohodli, nakoľko niečo zarobili a ušetrili, a preto v roku XXXX sa polovica

pozemku na I. ul. v H. predala, potom dokúpili pozemok na ul. Y. v H.. Žalovaná v 2 rade bola na liste
vlastníctva uvedená sama ako vlastníčka ako aj na zmluve. Peniaze za predaj polovice nehnuteľnosti
na ul. I. boli zaslané na účet žalovanej v 2 rade. V roku 2002, keď sa pripravoval projekt na výstavbu
domu, jej pomáhal brat Ján U.. Dom sa začal stavať v roku 2002 na Y. ul. v H., starý dom sa zbúral.
Finančné prostriedky z predaja nehnuteľností nepostačovali, a preto bol vzatý úver vo D., a.s., žalovaná

v 2 rade mala nízky príjem, preto nemohla dostať úver, potvrdenie o príjme pre banku doniesol žalobca
a D. a.s. schválila úver (prítomní boli žalobca, žalovaní v 1, 2 rade), v banke bol prítomný aj notár, ktorý
napísal k tomu potrebné doklady. Čo sa týka splátok, tieto začali v roku 2003, na úver žalobca dával
peniaze žalovanej v 2 rade každý mesiac od roku 2003 do roku 2013 a v roku 2013 bol úver vyplatený.
Žalobca bol požiadaný aby sa vyjadril k predmetu sporu ( k prvej a druhej darovacej zmluve, ktorú spísal
so žalovanou v prospech žalovaného a počas výsluchu bola darovacia zmluva - l.č. 42-43 žalobcovi

predložená k nahliadnutiu s tým, že súd požiadal žalobcu, aby sa vyjadril nakoľko je hluchonemý, či
je schopný čítať, s poukazom na skutočnosť, že čase uzatvorenia darovacej zmluvy sa podpísal k
písanému „N. M. - darujúci 1“, s tým či vedel v čase podpisu zmluvy rozoznať zmysle tohto slova „dar“).
Žalobca vypovedal do zápisnice pred súdom, že on si to neprečítal, on to len podpísal, že prvú stranu
nevidel, a potom sa s tým už nezaoberal. Na otázku súdu, či žalobca mal vedomosť o tom, kto platil daň

z nehnuteľností, kto bol uvedený na rozhodnutí o povinnosti zaplatiť ročnú daň z nehnuteľností, žalobca
uviedol do zápisnice, že on si to nevšimol, na koho to bolo napísané. Na otázku súdu, či žalobca mal
k predmetným nehnuteľnostiam uzatvorené zmluvy s SPP, ZSE na dodávku energií, platby za odvoz
smetia a kto uhrádzal tieto platby, na meno koho boli vystatované faktúry za celé tie roky od podpisu
darovacej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1 rade odpovedal, že platby za

elektrickú energiu, plyn a vodu boli vystavené na jeho meno aj po zmene vlastníctva a aj v súčasnosti.
Na otázku súdu, či nedošlo k oznámeniu o zmene vlastníka nehnuteľností, a teda k zmene povinnosti
hradiť dane, platby za energie, od roku 2007 do dnešného dňa (vklad bol povolený v roku 2008), žalobca
potvrdil, že okrem elektriky, vody a plynu, všetky platby od roku 2007 uhrádza žalovaný v 1 rade (I. I. ) a
to na základe ich dohody dane hradil žalovaný v 1rade ako vlastník nehnuteľností. Na otázku súdu, keď

vo svojej výpovedi pred súdom žalobca tvrdí, že žalovaný v 1 rade uhrádzal daň z nehnuteľnosti ako
vlastník, prečo súdu tvrdí, že o zmene vlastníctva sa dozvedel až teraz, keď mu to oznámila jeho dcéra,
žalobca zotrvával na tom, že nevedel, že podpísal darovaciu zmluvu. Vyslovil, že žalovaná v 2 rade
chcela všetko, aj dom, aj pozemok, aj peniaze, z jej strany to nepovažoval za nátlak, ale dospel k záveru,
že bol oklamaný. Potvrdil, že si predmetnú žalobu zo dňa 22.8.2016, ktorá bola podaná prostredníctvom

právneho zástupcu neprečítal, nebol mu obsah tejto žaloby žalobcovi pretlmočený, uviedol, že jeho
dcéra I. M. a vnučka I. H.ć mu povedali, že na základe toho čo povedal, bola spísaná žaloba. K otázke, či
žiadala od neho dcéra, že darovanie je nesprávne a ona požaduje polovicu, potvrdil, že to dcéra žiadala.

13. Z výpovede strany sporu - žalovaného v 1. rade vyplýva, že súhlasí s tým, čo otec (žalobca) povedal,

že si zobrali úver, postavili dom a bývajú tam, pričom tvrdenie, že sa podieľal žalovaný v 1 rade na
výstavbe domu, to je pravda. Vyslovil, že je z toho zmätený, pretože do teraz nemali žiaden iný problém,
ale od kedy prišla žiadosť o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej v 2 rade, mal za to, že žalobca je
evidentne a vizuálne tlačený zo strany dcéry I. M. a vnučky I. H.ć, dostali sa do tohto sporu. Potvrdil vo
výpovedi, že v predmetnom dome bývajú so ženou a so synom, ktorý sa narodil v roku 2007, potvrdil,

že on úver vybavoval, riešil, behal a vybavoval s otcom a mamou po inštitúciách, keď bolo treba niečo
pretlmočiť, podpísať, boli tam vždy spolu. Došli im peniaze čo sa týka vonkajšku a vrchu domu, tak sa
naskytla otázka čo a ako, a teda dospeli k záveru, že žalovaný v 1 rade prispeje, ostane tu a dohodli
sa na darovacej zmluve. Obaja (žalobca a žalovaná v 2 rade) sa zhodli na tom, že majetok prepíšu na
žalovaného v 1 rade, šli sme za právnikom, ktorý spísal prvú darovaciu zmluvu, a z dôvodu, že tam bol

úver, boli darovaciu zmluvu predložiť banke, banka s rozhodnutím, že by nehnuteľnosť mala mať vecné
bremeno, nesúhlasila, a preto opätovne šli za právnikom, ktorý im vypracoval v poradí druhú darovaciu
zmluvu, ktorú predložili banke a banka už súhlasila. Teraz, keď niekto povie po 10 rokoch, že nevie, čo
podpisoval, je to smutné. Keď sa bavíme o tých energiách, platby ostali na spoločnom ich bankovom
účte, platby za elektrickú energiu odchádzajú zo spoločného účtu žalobcu a žalovanej v 2 rade, kde im

chodia dôchodky. Zmenu vlastníka elektrárňam neohlásili, lebo do teraz spolu žili a vychádzali, nebol
dôvod, vodu, UPC uhrádza žalovaný v 1 rade, OLO , pričom rodičia si nechali platby za elektrinu a plyn
( SPP plynárňam nebola nahlásená zmena vlastníka). Čo sa týka daní, dane boli každý rok uhradené,
uhrádzal ich žalovaný v 1 rade. Potvrdil, že investoval do nehnuteľnosti, celý život bol so žalobcom ažalovanou v 2 rade, má tam rodinu a ostal s nimi, pričom na tom nevidel nič zlé. Ako dôvod darovania
žalovaný v 1 rade videl to, že dcéra žalobcu má svoj dom, a ako dôvod na prijatie daru uviedol, že tam
dával aj on peniaze a chcel mať pocit bezpečia, lebo tiež mohol ísť niekde inde, mohol mať za 10 rokov

vlastné bývanie. K notárskej zápisnici o zúžení BSM sa nevedel vyjadriť s tým, že k tejto skutočnosti
sa môže vyjadriť tlmočníčka p. U. W., nakoľko žalovaný v 1 rade pri tomto úkone nebol. Pri darovacej
zmluve zo dňa 20.6.2007 boli prítomní všetci traja, do teraz som vždy keď niečo potrebovali, bol s nimi
ako tlmočník, vždy šiel s rodičmi, s ktorými do vtedy všetko riešil, pričom boli pred tým u právnika, ktorý
im všetko vysvetlil, vyjadrili sa čo chceli, právnik spísal darovaciu zmluvu, a tým, že žalovaný v 1. rade s

nimi vždy všetko vybavoval a tlmočil im, necítil potrebu zabezpečiť renomovaného tlmočníka. Potvrdil,
že žalobca vie čítať, má telefón, komunikuje
14. Z výpovede strany sporu - žalovanej v 2. rade vyplýva, že dlhé roky bolo všetko v poriadku, žila s
nimi aj dcéra žalobcu, I. M., aj s vnučkou, ale potom odišla bývať preč z predmetného domu, 10 rokov
je natrvalo preč, pričom nemusela odísť, mohla tam zostať. Dcéra vyčítala otcovi (žalobcovi), že načo
stavia na starosť dom, po čase keď už aj vnučka bola väčšia, sa začali s otcom hádať. Žalovaná v 2

rade vyslovila, že je neseriózne od dcéry a vnučky, ako tlačia na otca. Tieto rodinné záležitosti väčšinou
neriešili v prítomnosti dcéry a vnučky žalobcu. Mala za to, že je zbytočné celé súdenie a chodenie na
súd, a poznamenala, že v poslednej dobe žalobca viac verí dcére a vnučke, je nimi ovplyvnený a im ide
skôr o majetok ako o otca a rodinu. Vyjadrila sa ku kúpnej zmluve zo dňa 24.2.XXXX ( pozemok 315 m2 -
záhrada) s tým, že všetko spolu vybavovali, dcéra žalobcu nebola prítomná a ako manželia všetko spolu

vybavovali. Prítomná bola prekladateľka do posunkovej reči pani X W., dohodli sa j s predávajúcim,
prítomný bol žalobca, ktorý tomu rozumel a so všetkým súhlasil, uhradil kúpnu cenu. Na otázku, či
žalobca vedel o darovaní predmetných nehnuteľností jej synovi (žalovanému v 1 rade), potvrdila že
vedel.
15. Z výsluchu svedkyne (tlmočené prekladateľkou do posunkovej reči z dôvodu nedoslýchavosti

svedkyne ) U. Y., vyplýva, že strany sporu - bývalých manželov M.ovcov pozná od malička, od detstva.
Veľmi často sa privátne navštevovali, svedkyňa bývala v N. pri S. G., oni bývali pri S.e, na I. ulici. N.
M. mal dcéru I.. N. M. svedkyni povedal, že jeho dcéra v C. niečo vyviedla, on dostal nejaký majetok
po matke alebo starej matke, presne už nevedela uviesť a dostal predvolanie do C.. Išlo o notára alebo
advokáta a šlo o predaj majetku, ktorý on vôbec nepodpisoval, podľa jeho výpovede podpisovala jeho

dcéra a v jeho mene. Tým pádom povedal, že on už s vlastnou dcérou žiadny kontakt nechce mať.
Rozmyslel si, aby k tomu nedošlo ešte raz počas jeho manželstva, že by rád majetok na I. ulici daroval
jeho manželke, keby jeho dcéra chcela zas niečo vyviesť. Svedkyňa ďalej uviedla, že je poprosil, či by
mu pri tom netlmočila, k čomu nedošlo, chceli, aby ony majetok na I. predali za majetok vlastníkovi na
Y. v H.. Vtedy svedkyňu pán M. poprosil, či by mu v týchto záležitostiach tlmočila, k tomuto tlmočeniu

došlo u notára, kde boli obidvaja manželia prítomní, svedkyňa, pán notár a nejaká osoba, ktorá písala na
písacom stroji. Išlo o to, že majetok na I. ulici daruje manželke. Predtým, než notár začal čítať zmluvu,
svedkyňa ho poprosila, nakoľko je čiastočne nedoslýchavá, aby si mohla zmluvu pozrieť a pretlmočiť
obom manželom do posunkovej reči. K inému komentáru nedošlo, všetci traja to podpísali; pán M.,
pani M. a svedkyňa ako tlmočníčka z posunkovej reči. Nakoľko sa nový dom postavil na Y. ulici, v roku

2005-2006 svedkyňu pán M. vo Viedni u nej doma poprosil, či by mu ešte v jednej záležitosti nepomohla
tlmočiť, nakoľko jeho vnučka je už vo Viedni, robil si starosti, aby nedošlo k tomu, čo v minulosti už prežil,
že by obaja manželia darovali novú nehnuteľnosť D. synovi pánovi I.ovi. S ľútosťou svedkyňa odmietla,
nakoľko je rakúskeho štátneho občianstva. Pán M. povedal, že nevadí, že syn I. mu v tom pomôže,
on bude tlmočiť. Svedkyňa mu povedala, že vnučka I. by mu mohla prípadne tlmočiť. On odmietol a

povedal, že tie dve nechce mať v tom. Na otázku, kto ju oslovil, aby tlmočila obsah notárskej zápisnice
manželom M.ovým, odpovedala, že pán M. ju oslovil, poprosil ju osobne. Na otázku prečo je v notárskej
zápisnici uvedené, že bola privzatá v záujme pani M. a obsah zápisnice ste tlmočili len jej, svedkyňa
odpovedala, že bola v miestnosti, kde boli všetci účastníci, pán M. bol po ľavej strane, pani M.ová po
pravej strane, pred svedkyňou bol pán notár a pani za písacím strojom. Všetci traja takto sedeli a

obidvom svedkyňa prekladala a k tomu aj nahlas, aby pán notár kontroloval, čo presne prekladá. V tom
čase posunkovala aj rozprávala paralelne. Na otázku, prečo podpísala notársku zápisnicu, v ktorej sa
uvádzal, že tlmočila len pani M., odpovedať nevedela s tým, že akonáhle sa prečítal koncept zápisnice
a po otázke, či to takto môže byť, obaja zápisnicu podpísali a aj svedkyňa ako tlmočníčka.
16. Na návrh , aby bol vykonaný dôkaz - výsluch svedkyne I. M. (dcéry žalobcu), nakoľko ona

mala toto všetko spustiť, a to potom, čo jej žalovaná v 2. rade oznámila, že ona nič už dediť nebude
a svedkyne I. H.ć (vnučky žalobcu) súd pristúpil k vykonaniu tohto dôkazu. Z výpovede svedkyne I.
M., okrem iného vyplýva, že žalobca - N. M. je jej otec. Uviedla vo svojej výpovedi, že pani D. M. ju
kontaktovala, keď jej zomrela mama a oznámila jej, že jej otec (žalobca) nevlastní žiaden majetok, tentoprepísal na žalovaného v 1 rade - I.a I.a, a preto sa poradila s dcérou I. H.ć, ktorá jej povedala, že sa na
to pozrie, kontaktovala dedka (žalobcu), šli spolu na kataster a zistili, že dedko nie je vlastníkom ničoho.
Potom s ním rozprávala dcéra svedkyne, z dôvodu, že majú dobrý vzťah, ako dedko a vnučka; a začali

potom spolu riešiť. Na otázku, či rozumie žalobca písanému slovu, vysvetlila, že pre neho písané slovo
je veľmi ťažké, treba mu ho dvakrát, trikrát vysvetliť. Potvrdila, že má mobilný telefón a skypujú spolu, vie
konkrétne, čo má stlačiť, aby sa mu obrazovka otvorila a tak sa rozprávajú. V roku 2007 sa málo videli.

17. Návrh na výsluch svedkyne I. H.ć, žiadal právny zástupca žalobcu z dôvodu, že sa jedná o

vnučku žalobcu , ktorá po zistení, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, so žalobcom navštívila
kataster, kde vyhotovila fotokópie predmetných zmlúv, ktorých obsah mu pretlmočila. Svedkyňa I. H.ć,
vypovedala, že žalobca je jej dedko a vie to, čo jej on povedal, lebo v tom čase som bola v Amerike.
Nevedela uviesť, ako presne došlo k podpisu zmlúv. Dozvedela sa o tom po pohrebe starej matky,
lebo žalovaná v 2 rade, to povedala jej mame a cez internet sa pozrela na kataster, či má dedko
nejaký majetok, tam nemal nič; pýtala som sa dedka, šli na kataster do Bratislavy a tam si nechali

doklady vystaviť a svedkyňa uviedla, že jej žalobca povedal, že on si na také nič nepamätá, že nevie,
že by za jeho peniaze sa kúpil pozemok do výlučného vlastníctva manželky. Vyslovila sa, že žalobca
nechápal pojem darovacia zmluva a pochopil ho až potom, čo mu to svedkyňa vysvetlila, a on nevedel,
čo podpisuje. Svedkyňa uviedla, že ona sa žalobcu pýtala, či chce ísť k advokátovi a on vtedy pochopil
a povedal, že manželka mu je neverná, a že on nemá žiaden majetok. Ku komunikácii so žalobcom

vysvetlila, že keď žalobcovi dá súvislejšiu vetu, on nepochopí význam tejto vety, a preto má smartfón a
keď niečo svedkyňa od žalobcu chce, tak ho prezvoní na skype s videom a viem mu posunkovou rečou
vysvetliť. Žalobca si otvorí si telefón ( WhatsApp, Skype, Viber), vie, že si má kliknúť na daný kontakt a
kontakty mu ukladám do mobilu svedkyňa. Svedkyňa k svojej majetková situácii na otázku uviedla, že
má vlastný byt vo Viedni, mama má vlastný byt vo Viedni, rodičia jej k 18. narodeninám darovali 7-izbový

rodinný dom v S.skej XX D., nepotrebuje sa domáhať žiadneho majetku, ale žalobca má 72 rokov, do
manželstva prišiel s majetkom a nemá nič, na účte nemá peniaze. Potvrdila, že žalobcovi bola ponúknutá
mimosúdna dohoda, bola ponúknutá suma 100.000,- eur; a svedkyňa sa vyjadrila, že mohla žalobcovi
povedať, zober stotisíc a poď ku mne, ale dospela k záveru, že on má právo dožiť vo svojom dome.
18. Súd vykonal dôkaz na pojednávaní prehratím zvukového záznamu cestou programu „podateľňa -

register“ z veci vedenej na Okresnom súde H. IV z pojednávania vo veci vedenej na tunajšom súde pod
sp. zn. 22Pc/6/2016 o rozvod manželstva (pojednávanie bolo zaznamenané v zmysle ust. § 98 - §99
CSP). Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.02.2017 a z predmetnej nahrávky ( v čase od 27
minúty do 30 minúty) vyplýva, že obsah Zápisnice o pojednávaní sa zhoduje so zvukovým záznamom
a jej obsah nebol žiadnou stranou namietaný. Na otázku právneho zástupcu : „Ako to bolo s darovaním

domu a pozemku, v ktorom navrhovateľ býva, synovi jeho manželky?“, pán M. N. odpovedal : „Podpísal
som darovaciu zmluvu na dom aj s pozemkami, všetko spolu, lebo som bol v domnení, že dcéra odišla
preč, ona má dom. Lenže časom dcéra žiadala, že je to nesprávne, že to musím dať napoly. Aby
obdarovaný jej dal polovicu.“ Na otázku súdu, či namietal právny zástupca žalobcu nesprávnosť obsahu
zápisnice, či namietal tlmočenie v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 22Pc/6/2016,

uviedol, že v tomto konaní nie a to z dôvodu, pani M. s rozvodom súhlasila. Právny zástupca žalovaných
v 1. a 2. rade, poukázal na skutočnosť, že v čase, keď bola táto zápisnica spisovaná, pani M. s rozvodom
nesúhlasila. Súhlasila s rozvodom až na nasledujúcom pojednávaní.
19. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa ust. § 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu

konajúcej osoby.
22. Podľa ust. § 40a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny
úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

23. Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)v znení neskorších predpisov, vklad je úkon správy katastra;
vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.24. Podľa ust. § 5 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)v znení neskorších predpisov, záznam je úkon
správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k

nehnuteľnostiam.
25. Podľa ust. § 5 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, poznámka je úkon správy
katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti
alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

26. Podľa ust. § 34 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,
príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy

majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín.
27. Podľa ust. § 34 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, právo k nehnuteľnosti podľa
§ 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak

právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.
28. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
29. Žalobca predmetnou žalobou domáhal určenia, ktoré samo o sebe vyvoláva určité právne následky

a jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje.
Určovaciažalobamápreventívnufunkciu,smerujektomu,abysaporušeniuprávavbudúcnostipredišlo.
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (právny záujem žalobcu), ktorý musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť (t.j. že je
tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný - existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi nimi, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty

právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a existuje potreba
odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu).
30. Súd k tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliadal z úradnej povinnosti. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu súd dospel k záveru, že toto konanie sp.zn. 7C117/2016 vedené na
tunajšom súde , vyvoláva ďalšie konania, ktoré by museli po tomto konaní nasledovať (a to najmä

týkajúce sa otázky vykonaného vnosu zo strany žalovaných, následného vyporiadania, či určenia práva
bývať, zriadenia vecného bremena in personam a podobne), táto určovacia žaloba neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému ďalšiemu rozmnožovaniu sporov.
31. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby je, ako už bolo uvedené, existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, rozumie sa tým kvalifikovaný - naliehavý právny

záujem žalobcu (pre žalobcu to v tomto konaní znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť). Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,

musínajednejstranepoukázaťnaskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporumedzistranami
a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu
vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Na strane žalobcu
absentuje naliehavý právny záujem na určení, z obsahu samotnej žaloby, vyjadrení strán sporu, ako aj

z obsahu zapožičaného spisu tunajšieho súdu - rozvodové konanie vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 22Pc/6/2016 vyplýva, že konanie žalobcu bolo vyvolané na základe podnetu jeho dcéry - svedkyne
I. M.ovej a vnučky - svedkyne I. H.ć, ktoré nesúhlasili s tým, ako sa žalobca za svojho života rozhodol
naložiť so svojimi majetkom (predmetnými nehnuteľnosťami) a z ich podnetu sa žalobou v zastúpeníprávnym zástupcom (žalobu si žalobca neprečítal, čo potvrdil vo svojej výpovedi) domáhal určenia
vlastníckeho práva - t.j. určenia že :
a/ žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemkov vedených Okresným úradom H., katastrálny

odbor, na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX), okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S., katastrálne
územie: S., ako Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 322 m2, parc. č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2,
parc. č. XXXX/X Záhrady o výmere 29 m2, pozemkov vedených Okresným úradom H., katastrálny odbor,
na LV č. XXXX, okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S., katastrálne územie: S., ako Parcely registra

„C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - Záhrady o výmere 196 m2 a par. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, a
b/ žalobca a žalovaná v 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností stavby rodinného domu
súpisné č. XXXX, postavený na ul. Y. č. 8, A. H., na parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X vedeného
Okresným úradom H., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S..
katastrálne územie: S..

32. Súd s poukazom na ustálený skutkový stav listinnými dôkazmi a výpoveďami strán sporu dospel
k záveru, že nebola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu v čase
podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( v žalobe žalobcom uvedený dôvod, že
má svoju dcéru I. M. ako neopomenuteľného dediča a takýmto právnym úkonom by ju nepriamo vydedil,
zbavil všetkých jej neopomenuteľných dedičských práv na jeho majetok , súd nemal za preukázaný

naliehavý právny záujem na určení na strane žalobcu, ale jeho dcéry , ktorej právo dediť v prípade jeho
smrti je ohrozené a stalo sa neistým), a teda nakoľko naliehavý záujem nejestvoval, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.
33. Súd v konaní preskúmal predmetnú darovaciu zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Obč. zák.), a konštatuje, že na

absolútnu neplatnosť právneho úkonu by súd prihliadal ex offo a ak by absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastala bez ďalšieho zo zákon , súd by na tento úkon hľadel, ako keby nebol urobený, nespôsobil
by právne následky, a to ani v prípade, že na jeho základe by už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do nehnuteľnosti. Predmetná Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 20.06.2007
( l.č. 10-11) a z jej obsahu vyplýva, že darujúci X.M. N. a 2. D. M. a obdarovaný I. I. , dňa 20.06.2007

uzatvorili už po druhý krát darovaciu zmluvu, ktorú podpísali a osvedčili pravosť podpisu dňa 23.07.2007
(Vklad V-26555/07).Pri posudzovaní žalobcom v žalobe namietaných dôvodov neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy, súd rozlišoval medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť žalobcom tvrdené (napr.
nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi a príp. aj omyl) a ostatnými dôvodmi ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu

uzavrieť, rozpor so zákonom atď.) Skutočnosť, že v žalobe žalobca naliehavý právny záujem na určení
odôvodňoval aj tým, že má dcéru a túto takýmto úkonom zbavil dedičstva, súd má za to, že darovacia
zmluva, ktorej žalobca daroval nehnuteľnosti len jednému dieťaťu (žalovanému v 1. rade) je síce platná,
ale dcéra žalobcu sa môže počas dedičského konania domáhať, aby znížil o hodnotu daru podiel
obdarovaného žalovaného v 1. rade, nakoľko darovaním nehnuteľnosti nemožno ostatných potomkov

vydediť, vydedenie je možné len na základe dôvodov, ktoré pripúšťa Občiansky zákonník. V prípade,
ak žalobca ako darca nie je spokojný ako sa k nemu obdarovaný žalovaný v 1. rade správa, má
právo postupovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd dospel na základe vykonaného
dokazovania výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi, k záveru, že predmetná darovacia
zmluva je platným právnym úkonom, súd nezistil absenciu podstatných náležitostí, či nedovolenosti

tohto právneho úkonu a zo strany žalobcu nebol preukázaný ním tvrdený nedostatok slobody (darovaciu
zmluvu sa podarilo platne uzatvoriť až na druhý pokus) , a ani rozpor s dobrými mravmi, či omyl (úkony
boli žalobcovi a žalovanej v 2 rade tlmočené do posunkovej reči v roku 2007, a až na základe námietok
svedkýň - dcéry I. M.ovej a vnučky žalobcu I. H.ć, vzniklo medzi stranami sporu nedorozumenie, tak,
ako to opísal sám žalobca v žalobe a smerovalo až k rozvodu manželstva sp.zn. 22Pc/6/2016). Z

výpovede samotného žalobcu mal súd za preukázané, že po uzatvorení darovacej zmluvy, a to na
druhý pokus a po vzájomnej dohode so žalovanými v 1. a 2. Rade, došlo k dohode o jednotlivých
platbách za služby s užívaním nehnuteľnosti a platbám dane z nehnuteľnosti od roku 2007. Zo samotnej
výpovede svedkyne U. Y. o. i. vyplýva, že žalobca ju oslovil, aby tlmočila obsah notárskej zápisnice
manželom M.ovým, poprosil ju osobne, ale nevedela uviesť, prečo je v notárskej zápisnici uvedené, že

bola privzaná v záujme pani M. a obsah zápisnice tlmočila len jej, svedkyňa trvala vo svojej výpovedi
na tom, že bola v miestnosti, kde boli všetci účastníci, pán M. bol po ľavej strane, pani M.ová po
pravej strane, pred svedkyňou bol pán notár a pani za písacím strojom, pričom všetci traja takto sedeli
a obidvom svedkyňa prekladala a k tomu aj nahlas, aby pán notár kontroloval, čo presne prekladá.V tom čase posunkovala aj rozprávala paralelne. Na otázku, prečo podpísala notársku zápisnicu, v
ktorej sa uvádzal, že tlmočila len pani M., odpovedať nevedela s tým, že akonáhle sa prečítal koncept
zápisnice a po otázke, či to takto môže byť, obaja zápisnicu podpísali a aj svedkyňa ako tlmočníčka.

Z uvedeného vyplýva, že pred svedkyňou samotný žalobca prejavil svoju vôľu a v rozhodnom čase
spísania Notárskej zápisnice sp.zn. N52/XXXX Nz 51/XXXX zo dňa 23.2.XXXX pred notárom N.. V. W.,
uzatvoriť Dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na § 143
a Obč. zák. sa dohodli na zúžení zákonom určeného obsahu BSM pričom obsah a vysvetlenie notára
bolo svedkyňou v tom čase prítomnou ako tlmočníčkou pretlmočené do posunkovej reči prítomnému

N.ovi M.ovi ako aj XX.XX.XXXX M., pričom následne došlo 24.02.XXXX k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 588 a nasl. Obč. zák zo dňa 24.2.XXXX medzi
I. M. a I. M. ako predávajúcimi a D. M., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v prospech
kupujúcej k nehnuteľnosti parc. č XXXX o výmere 315 m2, ako záhrada zapísanej na LV č. XXX v
Katastri nehnuteľnosti Okresného úradu H. IV, Katastrálny odbor, okres H. IV, mestská časť - S., kat. úz.
- S.. Na záver súd dopĺňa, že k žalobcom namietanej „neplatnosti notárskej zápisnice“, súd poukazuje

na ustálenú judikatúru a rozhodovaciu činnosť súdov SR s tým, že notárska zápisnica je prostriedok -
forma, ktorou sa schvaľuje právny úkon, t.j. notárska zápisnica v danom prípade nemôže byť neplatná,
ale neplatný by mohol byť iba právny úkon touto notárskou zápisnicou schválený. Čo sa týka žaloby v
časti o určenie, že vec - nehnuteľnosti, stavby rodinného domu súpisné č. XXXX, postavený na ul. Y. č.
8, XXX XX H., na parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X vedeného Okresným úradom H., katastrálny

odbor, na LV č. XXXX, okres: H. IV., obec: H. - mestská časť S.. katastrálne územie: S., patria do BSM
manželov po rozvode manželstva, majú bývalí manželia zákonom danú lehotu 3 ročnú na vysporiadanie
majetku patriaceho do BSM odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a v tomto konaní v
súlade s Občianskym zákonníkom súd ustáli, ktoré veci patria do BSM (prejednávanej veci masu BSM
môže ustáliť aj sám konajúci súd ako prejudiciálnu otázku, a preto nie je daný naliehavý právny záujem

na určení v tomto konaní).

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev

spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania
v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí
aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky a pod.), aby bolo možné vôbec uvažovať o
existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť.
Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý platí výdavky, ktoré

mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu
týchtoňouplatenýchvýdavkov( zapodmienokpodľa CSP,t.j.preukázania,odôvodnenostiaúčelnosti).
V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalovanému v 1 a 2 rade,
ktorých čistý pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal plný nárok na náhradu trov konania ako plne
úspešnej strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.