Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011561
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220011561.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. R. J. Y.,
pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2021, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.7.2021, sp. zn. 4T/79/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d),e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému Ing. R. J. Y., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom
N., ul. Z. X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice ukladá podľa § 155 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 5
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre účely výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ing. R. J. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Ing. R. J.U. Y. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v N.Š. na ul. Z. Č.. X pred Y. „Dr.W.“ dňa 28.9.2020 v čase okolo 21.00 hod. v stave opitosti pristúpil

odzadu k poškodenému B. Z. a následne ho bodol vreckovým nožom s nápisom „S. J.“ o dĺžke čepele
približne 6 cm do oblasti krku, čím poškodenému B. Z. spôsobil zranenie, a to bodnú ranu na prednej
ploche krku v oblasti nad štítnou chrupavkou veľkosti cca 2 cm prenikajúcou do hĺbky nie viac ako 2,5
cm s krvácaním a krvnou podliatinou veľkosti v priečnom reze 6 x 3 cm smerom zhora dole, veľkosti 6
cm s poranením ľavého laloka štítnej žľazy s dobou liečenia do 3 týždňov, pričom vzhľadom na miesto
bodnutia, intenzitu a spôsob použitia noža len v dôsledku náhody nedošlo k zasiahnutiu dôležitého
orgánu, a to veľkých ciev a žíl krku.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (piatich) rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to 1 ks skladacieho
noža s nápisom Elite Force.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti O. E. B.,
F..M.. M. M. B.I. H. X, Z. - W. Č. B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.391,05 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného B. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N., U.. L. XX s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste a okresný prokurátor proti výroku o treste.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku poukázal na to, že
obžalovaný už bol skôr odsúdený za zločin a to rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/55/2019,
začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní36mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnú
dobu v trvaní 48 mesiacov, t.j. do 7.11.2023 za súčasného uloženia probačného dohľadu. Podľa § 38
ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu polovicu v takom prípade sa ustanovenie odsek 7 nepoužije. Prokurátor je toho názoru,
že súd mal ukladať trest podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., nakoľko žalovaného zločinu sa dopustil
po tom, ako bol odsúdený za predchádzajúci zločin, a to zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Dolná hranica trestnej sadzby sa teda mala upraviť minimálne na 7 rokov, z čoho je
zrejmé, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov je v rozpore s ustanovením §

38 ods. 5 Tr. zák. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a pri nezmenenom výroku
o vine a náhrade škody uložiť obžalovanému popri treste prepadnutia veci aj úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania namietal skutkové a právne závery okresného

súdu. Zvýraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný a arbitrárny. Súd prvého
stupňa pochybil jednak pri hodnotení dôkazov, čo malo zásadný vplyv na rozhodnutie o jeho vine
a treste. V týchto súvislostiach poukázal na útočnú zbraň, ktorá podľa jeho názoru nie je dôkazom,
ktorý bol vykonaný zákonným spôsobom, pretože pri jeho zabezpečení, resp. zadovážení bol hrubo
porušený zákon. Rovnako tak k zraneniam poškodeného, ako aj vo vzťahu k znaleckému posudku

MUDr. E. M., PhD. uviedol, že tak znalec, ako aj všetky lekárske správy popisujú zranenie poškodeného
v oblasti nad štítnou chrupavkou. Práve takto popísané miesto nezodpovedá výpovedi znalca na
hlavnom pojednávaní, ktorý zranenie popisuje odlišne, a to pod chrupavkou a rovnako tak aj k spôsobu
vedenia útoku, ktorý nebol v rámci hodnotenia súdom objektívne posúdený. S poukazom na uvedené
je preto dôvodné odlišne posúdiť kvalifikáciu skutku v časti ublíženia na zdraví. Okresný súd nesprávne

kvalifikoval skutok ako pokus ťažkej ujmy, a pritom poškodený utrpel ľahké zranenia. Práve znalecké
dokazovanie malo odhaliť následok jeho konania, čo sa v reále znaleckým dokazovaním nepreukázalo.
Na základe vyššie uvedeného preto navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok pre jeho zrejmú nesprávnosť
a nezákonnosť, ako i pre podstatné chyby konania a prvostupňovému súdu vec vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného,
svedkov, znaleckým dokazovaním a ostatnými listinnými dôkazmi, na základe ktorých uznal
obžalovaného Ing. R. J.U. Y. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.

1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Svoj záver o vine obžalovaného oprel predovšetkým o výpoveď poškodeného, ktorý zreteľne a
súvisle sa vyjadroval ku okolnostiam, za ktorých došlo k útoku obžalovaného na jeho osobu. Tútovýpoveď poškodeného potvrdil aj svedok G. Š., ktorý bol priamym svedkom, bol prítomný pri útoku a
bezprostredne po ňom videl zranenia na poškodenom. Zasahujúci policajti potvrdili miesto činu, opísali
a vysvetlili akým spôsobom počas bezpečnostnej prehliadky bol zaistený nôž obžalovaného. Zasahujúci

policajt Y. W. tieto skutočnosti popísal na hlavnom pojednávaní veľmi presne, uviedol, o aký nôž sa
jednalo s tým, že nôž bol celý od krvi.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. E. M., PhD. vyplýva, že k útoku muselo
dôjsť väčšou intenzitou, pretože nôž prepichol kožu, to znamená, muselo dôjsť k vyvinutiu väčšej fyzickej

sily, aby došlo k poraneniu a len preto, že nedošlo k veľmi veľkej intenzite, nedošlo k poškodeniu
priedušnice, pažeráka a veľkých ciev krku. Znamená to, že obžalovaný útočil na životne dôležitý orgán
a jeho úmyslom bolo poškodiť zdravie poškodeného.

Zo znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. R. X., PhD. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria je zrejmé, že obžalovaný netrpel žiadnou duševnou poruchou a vedel ovládať svoje konanie

a rozpoznať nebezpečenstvo tohto konania. V prípade, že bola rozpoznávacia a ovládacia schopnosť v
čase spáchania skutku zmenšená, bolo tomu tak iba preto, že obžalovaný požil alkohol, teda z hľadiska
trestnej zodpovednosti je táto skutočnosť právne irelevantná. Obžalovaný si bol vedomý toho, že užil 1
tbl lieku Neurol a napriek tomu požil alkoholické nápoje, pričom jeho vyjadrenie, že síce vedel, že môže
vzniknúť reakcia, ale nevedel presne aká, aj odvolací súd považoval za tendenčné.

Rovnako aj obranu obžalovaného, že došlo k zámene noža, ktorý bol použitý na útok za iný nôž
považoval odvolací súd za účelovú, pretože z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nôž, ktorý bol
zaistený,aktorýsanachádzavovyšetrovacomspisejeten,ktorýbolobžalovanémuodobratýazaistený.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že
obžalovaný v N. I. U.. Z. Č.. X pred Lekárňou „X..W.“ dňa 28.9.2020 v čase okolo 21.00 hod. v stave
opitosti pristúpil odzadu k poškodenému B. Z. a následne ho bodol vreckovým nožom s nápisom „ELITE
FORCE“ o dĺžke čepele približne 6 cm do oblasti krku, čím poškodenému B. Z. spôsobil zranenie, a
to bodnú ranu na prednej ploche krku v oblasti nad štítnou chrupavkou veľkosti cca 2 cm prenikajúcou

do hĺbky nie viac ako 2,5 cm s krvácaním a krvnou podliatinou veľkosti v priečnom reze 6 x 3 cm
smerom zhora dole, veľkosti 6 cm s poranením ľavého laloka štítnej žľazy s dobou liečenia do 3 týždňov,
pričom vzhľadom na miesto bodnutia, intenzitu a spôsob použitia noža len v dôsledku náhody nedošlo k
zasiahnutiu dôležitého orgánu, a to veľkých ciev a žíl krku, čím svojím konaním po stránke subjektívnej
aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v

štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., keď úmyselne ublížil na zdraví poškodenému B. Z. a činu sa dopustil
na mieste verejnosti prístupnom, a to závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou. Konal v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., o čom svedčí spôsob, akým k útoku došlo a cielené namierenie
zbrane na krk poškodeného ako na životne dôležitý orgán, pričom konal pod vplyvom alkoholu.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú

správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o sebe viesť
odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne

vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nato, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje

dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých
právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj
v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1

písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie

dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnil
s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,

ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k výroku o uloženom treste.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to za zločin

skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so skúšobnou dobou 48 mesiacov, t.j. do 7.11.2023 za súčasného
uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, v takom prípade sa ustanovenie odsek 7 nepoužije.

Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie, ako i citované zákonné ustanovenie odvolací súd sa stotožnil
s odvolacími námietkami okresného prokurátora, a keďže obžalovaný sa teraz posudzovaného zločinu
dopustil po tom, čo už bol v minulosti za zločin odsúdený, aj keď sa jednalo druhovo o inú trestnú činnosť,

uložil obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7
rokov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu polovicu, pretože
takýto trest považoval za zákonný a primeraný, a ktorý splní svoj účel a to tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie. Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený. Keďže odvolanie
obžalovaného považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.