Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. november 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/2202/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121388579
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Grofčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121388579.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
36 284 831, so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto proti povinnému: J. D., Q.:
X.X.XXXX, U.: Q. F. XXXX/XX, XXX XX N. o vymoženie 609,42 EUR s príslušenstvom vedenej pred
súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, ml., IČO: 37 801 571, so sídlom exekútorského úradu
Trojičné námestie, 027 44 Tvrdošín, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 075 EX 584/21, o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.06.2021 domáhal od
povinného vymoženia sumy 609,42 EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - výkazu

nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s., č. 1300206061 zo dňa 02.07.2013, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňom 28.07.2013.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.07.2021 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Jaroslav Kabáč, ml., IČO: 37 801 571, so sídlom
exekútorského úradu Trojičné námestie, 027 44 Tvrdošín, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 075EX

584/21. Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa
20.07.2021.

3. Povinný dňa 03.08.2021 odoslal poverenému súdnemu exekútorovi prostredníctvom poštovej
prepravy písomné podanie označené ako „Odvolanie na upovedomenie o začatí exekúcie 075
EX 584/21-ZF“ datované dňom 03.08.2021, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh povinného

na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní povinný uviedol, že žiada o zastavenie a
zrušenie exekučného titulu ktorý vydal Union zdravotná poisťovňa, nakoľko exekúciu považuje za
neopodstatnenú. Oprávnený podľa názoru povinného mala inú sumu, ktorú vymáhala od roku 2013.
Keďže k vymoženiu pohľadávky od roku 2013 nedošlo, povinný žiada súd o zastavenie a zrušenie
pohľadávky. Oprávnený bol podľa tvrdení povinného upozornený, že v mene povinného konal niekto iný
a poistil povinného bez jeho vedomia a súhlasu. Na záver návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je

plný invalidný dôchodca a má príjem vo výške 275,20 Eur z ktorého mu Sociálna poisťovňa zráža sumu
38,08 Eur na exekúcie. Z uvedeného dôvodu nemá finančné prostriedky na úhradu pohľadávky.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že: „Exekučným titulom, na
základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., je Výkaz
nedoplatkov č. 1300206061 vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 02.07.2013 v zmysle § 19 v spojení

s § 17a Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o zdravotnom poistení“). Výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť uhradiť
nedoplatok z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2007 vo výške 619,42 eur. Nedoplatok z
ročného zúčtovania poistného vznikol z titulu neodvedeného preddavku na poistnom, úrokov omeškania

z uvedeného dlžného poistného a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov za obdobie 01.01.2007
- 31.12.2007, v ktorom zdravotná poisťovňa evidovala povinného ako platiteľa poistného podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, t.j. ako samostatne zárobkovo činnú osobu, na základe
toho bol povinný platiť preddavky na poistné v zmysle § 16 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotnom
poistení. Zdravotná poisťovňa podotýka, že povinnému bol Výkaz nedoplatkov 1300206061 doručený

dňa 12.07.2013. Povinný mal možnosť podať proti Výkazu nedoplatkov námietky najneskôr do 15
dní od jeho doručenia, túto možnosť však nevyužil a Výkaz nedoplatkov sa stal právoplatným dňa
28.07.2013. V zmysle § 19 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení je platiteľ poistného povinný príslušnej
zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok z titulu ročného zúčtovania najneskôr do 45 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. V spojení s § 17a ods. 5 a ods. 10 sa právoplatné
rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty na plnenie stáva exekučným titulom. Nakoľko si povinný

svoju povinnosť v danej lehote nesplnil, Výkaz nedoplatkov nadobudol vykonateľnosť dňa 11.09.2013.
Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu si zdravotná poisťovňa uplatnila svoje
právo návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera. Predmetná exekúcia
bola zastavená v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosť využil oprávnený v súlade s ust. § 9 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov svoje zákonné právo a podal opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, a to dňa 14.06.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že povinný vo svojom podaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval
zastavenie exekúcie. Oprávnený upozorňuje, že exekúcia sa môže v zmysle Exekučného poriadku

zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú
žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie.“

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh

na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na

vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie
exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej

osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,
súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.“

12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol

priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím

na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.

14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario
neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky
skutočnosti,ktorésúmuznáme.Neskôrpodanénávrhymôžuobsahovaťlenskutočnosti,ktorénastalipo

uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohol povinný bez vlastnej
viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.

15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že

povinný podal návrh na zastavenie v zákonom stanovenej lehote pre návrh na zastavenie s odkladným
účinkom. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 20.07.2021.
Lehotanapodanienávrhunazastaveniesodkladnýmúčinkombypovinnémuuplynuladňom04.08.2021
(vrátane).Povinnýodoslalnávrhnazastavenieprostredníctvompoštovejprepravysúdnemuexekútorovi
až dňa 03.08.2021, teda návrh povinného má odkladný účinok.

16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je
rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje

výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,

ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť

vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,

čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd
preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok.
Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v

jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne
preskúmavať alebo rušiť.

19. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či
došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)

20. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti
exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú
v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do

exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom
konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)

21. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu,
viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016).

22. Exekúcia proti povinnému sa vedie na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (tzv.

repodaja) podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. - o zastavení niektorých exekučných konaní. Na
základe predmetného ustanovenia má oprávnený možnosť po zastavení tzv. starej exekúcie (exekúcie,
ktorá sa viedla min. 5 rokov proti povinnému a za posledných 18 mesiacov pred zastavením exekúcie
nebolo vymožených ani 15 Eur) podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Pôvodné
exekučné konanie proti povinnému vedené súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom pod č. exekúcie

EX 4576/2013 bolo ukončené dňa 17.03.2020 z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. Následne dňa
14.06.2021 oprávnený realizoval svoje zákonné právo (možnosť), a podal opätovný návrh na vykonanie
exekúcie.

23. V podstate jedinou námietkou povinného, na základe ktorej žiadal zastaviť exekúciu bola tá

skutočnosť, že je plný invalidný dôchodca, a má príjem vo výške 275,20 Eur z ktorého mu Sociálna
poisťovňa zráža sumu 38,08 Eur na exekúcie. Z uvedeného dôvodu nemá finančné prostriedky na
úhradu pohľadávky. K predmetnej námietke povinného súd uvádza, že spôsob vykonania exekúcie volí
súdny exekútor. Po tom, ako exekučný súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, exekútor
začne zisťovať okruh majetku povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a

vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
patrí od 01. apríla 2017 do kompetencie súdneho exekútora, nie do kompetencie súdu. V prípade
naplnenia predpokladov zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti (a to ak sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť exekvovateľný
majetok) vydá súdny exekútor aj bez návrhu upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým podľa

ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) exekúciu zastaví.

24. Skutočnosť, že by za povinného konal niekto iný, kto mal údajne uzavrieť poistnú zmluvu s
oprávneným, povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Pre úplnosť súd dodáva, že túto
skutočnosť mohol a mal povinný namietať v dobe keď mu bol doručený exekučný titul. Keďže povinný

bol v základnom konaní pasívny, námietky proti výkazu nedoplatkov (exekučnému titulu) nepodal,
ten sa stal právoplatný a vykonateľný a tým sa stal aj spôsobilým exekučným titulom na vymoženie
pohľadávky, ktorú povinný dobrovoľne neuhradil. To, že k vymoženiu pohľadávky povinného nedošlo v
rámci pôvodného exekučného konania vedeného JUDr. Ivanom Lutterom pod č. exekúcie EX 4576/2013nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. Rovnako to nie je dôvod, aby súd zrušil
exekučný titul.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad
na zastavenie exekúcie súdom.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie povinného zamietol.

27. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

29.Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku.„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

30. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004
Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto
úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia,
návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol a povinný nebol právne zastavený, povinný nemá nárok na náhradu
trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s
jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v

exekučnom konaní nie je právne zastúpený, trovy konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie oprávnenému nevznikli, preto súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.