Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114208873
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4114208873.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: H. P. OSF, s miestom

podnikania Nitra, Pekná 7, IČO: 34 870 251, zastúpený Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová, advokátka
sosídlomVeľkéZálužie,JánaHollého1468/1,IČO:42208564,protižalovanej:R.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F., R. XXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou so sídlom Nitra, Coboriho
2, IČO: 36 112 950, o zaplatenie sumy 18667,38 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6743,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 6743,28 eura od 21.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,76%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2014, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 18
667,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 18 667,38 eura od 25.10.2011 do
zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Uviedol, že je podnikateľom, ktorého ťažisko podnikateľskej
činnosti spočíva vo vykonávaní stavebnej činnosti (uskutočňovanie stavieb a ich zmien), pričom dodal

žalovanejstavebnéprácevhodnote48.667,38eura,pričomcenuvykonanýchprácvyfakturovalfaktúrou
č.2011001zodňa14.10.2011,splatnoudňa24.10.2011.Žalovanásvojzáväzokuznalavočižalovanému
čiastkovými úhradami svojho záväzku, plnila svoj dlh nasledovne: po dokončení základov uhradila
10.000 eur, po dokončení obvodových múrov, strechy a odtokových žľabov uhradila 20.000 eur, spolu
uhradila 30.000 eur. Svoje záväzok žalovaná uznala v zápisnici vo výpovedi na daňovom úrade v Nitre
dňa 16.05.2013. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná dlhuje nesplatenú časť faktúry č. 2011001 vo výške
18.667,38 eura s príslušenstvom, a preto požaduje aj aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného

zákonníka.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 12.05.2014 sp. zn. 23Rob/82/2014-17,
ktorý sa nepodaril doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 24.07.2014 sp.
zn. 23Rob/82/2014-21 v celom rozsahu zrušil.

3.Žalovanávpísomnomvyjadreníkžalobezodňa13.01.2015navrhlažalobuakonedôvodnúzamietnuť

apriznaťnáhradutrovkonania.Uviedla,žemedzistranamisporubolzmluvnývzťahzaloženýnazáklade
ústnej dohody, ktorou si žalovaná ako stavebník v zmysle právoplatného stavebného povolenia zo dňa
16.04.2010 ústne objednala u žalobcu - výstavbu rodinného domu na pozemku parc. registra „C“ parc.
č. 124/2 v Nitre, kat. úz. Drážovce, v jej výlučnom vlastníctve. Žalobca začal so stavebnými prácamiu žalovanej dňa 22.05.2010 a tieto realizoval 5 mesiacov do 27.10.2010. Cena diela bola dohodnutá
podľa priebežnej kalkulácie so splatnosťou po skončení určitého štádia stavebných prác, preto uhradila
po dokončení základov rodinného domu sumu 10.000 eur, po dokončení obvodových múrov, strechy a

odtokových žľabov na rodinnom dome časť ceny vo výške 20.000 eur, ktoré prevzal žalobca v hotovosti
v roku 2010 za prítomnosti sestry žalovanej - L. P., Vyplatenie sumy nepriamo preukazujú aj výbery
žalovanej vo VÚB, a.s. v pobočke v Nitre, o výbere sumy 20 000 eur dňa 14.05.2010 a sumy 10 500
eur dňa 08.09.2010. Rozostavaná stavba bola koncom októbra 2010 v štádiu hrubej stavby, počas
zimných mesiacov, kedy stavba mala vyzrieť, sa prejavili nedostatky, preto žalovaná vyzývala žalobcu

na podpísanie zápisu z odovzdania hrubej stavby a žiadala od žalobcu vady odstrániť, pričom tento
odmietol podpísať zápis o odovzdaní hrubej stavby a vytknuté vady diela neodstránil. Žalobca pre
žalovanú po 27.10.2010 nevykonával žiadne práce. Dohodnutú cenu rozostaveného diela zaplatila
bez vystavenia faktúry, ako sa dohodli, a preto žalobca nedôvodne vystavil dňa 14.10.2011 na meno
žalovanej faktúru č. 2011001 vo výške 48.667,38 eura. Rozostavaný dom dokončil iný dodávateľ stavby,
ktorý práce ukončil 14.11.2011. Skutočnosť, že predmetná faktúra sa nemohla vzťahovať na práce

vykonané na hrubej stavbe rodinného domu žalovanej nasvedčuje aj to, že faktúra bola vystavená rok
po uplynutí uskutočniteľného zdaniteľného plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikuje skutkový stav ohľadom
uplatňovaného nároku, a účelovo tvrdí, že žalovanou vyplatená suma 30 000 eur je uznaním záväzku
vyplývajúceho z faktúry vyhotovenej žalobcom dňa 14.10.2011 vo výške 48667,38 eura. Žalovaná nie
je dlžníkom žalobcu, pričom na daňovom úrade v súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu

vypovedala, že sa práce na stavbe domu žalobcovi zaplatila v roku 2010 v sume 30 000 eur, preto na
faktúru č. 2011001 zo dňa 14.10.2011 nereagovala a žiadne peniaze mu už nevyplatila. Túto považuje
za vyhotovenú protiprávne.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 19.05.2015 zotrvala na podanej žalobe. Žalobca

uzatvoril so žalovanou ústne zmluvu o dielo na výstavbu jej rodinného domu, a to na konkrétne práce
na základe cenovej ponuky zo dňa 21.09.2009. Súčasťou prác boli zemné práce, odstránenie ornice,
výkop základov, stavba základov, stavba zvislých a vodorovných konštrukcií, izolácia stavby proti vode
a vlhkosti, tesárske práce, montáž krovu a krytiny, klampiarske práce a dodávky všetkých materiálov
nacenené podľa projektu dodaného žalovanou. Práce na stavbe domu začali na jar roku 2010. Žalovaná

s touto cenovou ponukou súhlasila, pričom počas vykonávania týchto prác žalovaná rozhodla o zmene
projektu rodinného domu v tom zmysle, že požiadala ešte o vyhotovenie prestrešenia terasy a o
navýšenie stavby nad úroveň terénu. Rovnako došlo k zmenu tvaru krovu a rozšíreniu zastrešenia. S
ohľadom na uvedené bol dodaný materiál vo väčšom množstve ako bol na pôvodnej dokumentácii.
Na základe toho bol potom následne po uskutočnení všetkých prác vykonaný súpis prác, z ktorého

je zrejmé, že boli zachované dohodnuté jednotkové ceny, ale zmenili sa tie položky, ktoré sa menili
počas výstavby toho domu, niektoré boli ponížené, niektoré boli zvýšené. Žalovanej bol predložený
súpis vykonaných prác zo dňa 21.03.2011, a to potom, ako pokračovali práce na jar roku 2011, kedy
už na stavbe domu pracovali iný dodávateľ, firma žalobcu urobila izolácie proti vode a vlhkosti a ďalšiu
prípravu pre rozvody kúrenie a elektriny. Týmito prácami skončili práce žalobcu. Z predloženého súpisu

vykonaných práce je zrejmé, že žalovaná bola povinná uhradiť sumu 48.667,38 eura za všetky vykonané
práce. Sumu 10.000,- eur a 20.000,- eur už žalovaná uhradila na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie
zálohy. Žalobca kontaktoval žalovanú za účelom doplatenia dlžnej odplaty, avšak neúspešne, pričom
prostredníctvom právnej zástupkyne im bolo oznámené, že žalovaná je ochotná zaplatiť žalobcovi sumu
5.000,- eur ako mimosúdne vyrovnanie, čo žalobca odmietol. Tvrdenia žalovanej považujú za účelové

v snahe vyhnúť sa uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi. Uhradenie sumy 30.000,- eur spolu ako aj
snaha žalovanej dohodnúť sa na sume 5.000,- eur mimosúdne založila vyvrátiteľnú právnu podmienku,
podľa ktorej záväzok v dobe uznania trval, a preto v tomto konaní spočíva dôkazné bremeno ohľadne
neexistencie záväzku na žalovanej. Pokiaľ žalovaná mala výhrady, mala si tieto uplatniť a bola ich
povinná uplatniť v zmysle § 562 a nasl. v spojení s § 436 a 441 Obchodného zákonníka, čo neurobila.

Žalovaná plnením sumy 30.000 eur uznala platnosť pohľadávky žalobcu.

5. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 19.05.2015 uviedla, že medzi stranami sporu bola
ústne uzatvorená zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva bola
uzatvorená ústne, žalobca odmietol žalovanej dať písomné vyhotovenie zmluvy, a teda potvrdenie o

dojednaní ceny diela. Dohodlo sa, že cena diela bude žalovanou uhrádzaná vždy po vykonaní resp.
zhotovení časti diela. Žalovaná titulom ceny diela, na ktorej sa dohodli bez dokladu a bez DPH vo
výške 30.000 eur uhradila žalobcovi sumu 20.000 eur dňa 30.06.2010, kedy bola základová doska,
teda základy zhotovené a obvodové múry a zvyšok ceny uhradila 13.10.2010 vo výške 10 000 eur,kedy bola zhotovená strecha, teda položený krov, strešná fólia a latovanie. Ďalšie práce už zo strany
žalobcu vykonávané neboli a ak ide o ponuku doplatenia 5 000 eur, táto bola telefonicky spomenutá
ako doplatenie DPH. Okrem toho poukazujú na rozpočet zo dňa 21.09.2009, kde podľa projektovej

dokumentácie žalovanej žalobca nacenil predbežne tie ceny, pričom ich položkovite nacenil aj s DPH v
závere za rozpočet celkom 35.987,54 eura, pritom išlo o súčet spolu s DPH, ktorý navýšil ešte o dopravu
materiálu 755,74 eura a celkovú sumu ešte zvýšil o 19 % DPH na sumu spolu s DPH 43.724,501.
Vychádzalo sa z toho, že cena s DPH cez 35.000 eur, preto bola vznesená tá ponuka, že žalovaná
doplatí cca 5000 eur, k čomu nedošlo. Pre absenciu písomnej zmluvy žalovaná nemohla uplatňovať

vady diela, a tieto sa pokúšala urovnať dohodou, k čomu nedošlo.

6. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.01.2016 uviedol, že v roku 2009 bol oslovený sestrou
žalovanej na vypracovanie cenovej ponuky na stavbu domu žalovanej podľa predloženej projektovej
dokumentácie. Predložil im ponuku, ktorú si odsúhlasili. Práce začali v roku 2010, pričom v priebehu
stavby chcela žalovaná vykonať nejaké práce naviac ako si odsúhlasili. Dostavovala sa terasa, ktorá

sa prestrešovala, menil sa celkový tvar strechy. Pod terasou sa robila základová doska. Poprosila ich
o odpratanie zbytkov ohrady, ktorá sa búrala. Išlo o pôvodné oplotenie, ktoré bolo na pozemku. Gro
stavebných prác dokončili v roku 2010, s tým, že v roku 2011 mali pokračovať, pričom v roku 2011 sa aj
stretli na stavbe a žalovaná ich dva-tri týždne na to požiadala o zhotovenie izolácie proti zemnej vlhkosti,
a to predprípravou pre inštalačné práce, vodárenské a kúrenárske. V priebehu celého obdobia žiadal

žalovanú, aby mu doplatila za práce. Vyhotovil súpis prác, ktoré pre žalovanú vykonal, odrátal práce,
ktoré nevykonali a doúčtoval práce, ktoré robili naviac. Robili zemné práce, základy, základovú dosku.
Základová doska bola armovaná dvojitou výstužou. Oproti základnej ponuke zdvihli základovú dosku
o 25 cm, čo je jeden rad betónových debniacich tvárnic, pretože dom bol oproti ceste nízko posadený.
Vykonali obvodové murivo, vence, preklady, konštrukciu stropu, konštrukciu krovu a krytinu celej strechy,

klampiarske práce, vnútorné priečky, vnútorné izolácie proti vlhkosti. Položili ležaté rozvody kanalizácie
pod základovú dosku a odstránili murovanú ohradu, čo bolo zhruba 7 - 8 vozidiel nákladu. Dohodli sa na
hrubej stavbe a na rozsahu prác, ktorý je na súpise. Cena diela bola 43 000 eur nejaké drobné, presne
nevie. Je to v cenovej ponuke z 21.09.2009. Dohodli sa, že žalovaná dá zálohu vždy, keď sa niečo
spraví a po ukončení stavby sa výsledná cena diela doúčtuje. Na každú položku nebola účtovaná DPH.

V cenovej ponuke je len uvedená základná cena a výška sadzby DPH a celková DPH je vyčíslená až na
konci. Žalovaná mu vyplatila v hotovosti, v čiastkach 20.000,- eur a 10.000,- eur. Stavebný materiál sa
vozil z Dražoviec, niečo z mesta, krytina z Vlčian, rezivo z Hrnčiaroviec, betóny z priemyselného parku
z betonárky, o čom má nejaké doklady. Potvrdenie o prijatí peňazí pre žalovanú vystavil dodatočne,
kedy to si už nepamätá. V marci 2011 robili posledné práce pre žalovanú a to izolácie proti vlhkosti.

Stavebný denník neviedol. Bol žalovanou požiadaný, či by sa niektoré veci dali urobiť bez DPH. Nič
také jej nesľúbil, povedal jej, že uvidí, čo sa dá robiť. Je logické, že keď sa robili práce navyše, o ktoré
ich požiadala, že sa cenová ponuka navýši. Faktúru 2011001 zo 14.10.2011 vystavil preto neskôr, lebo
nechcel platiť DPH predtým ako mu žalovaná zaplatí. Keď videl, že tam práce vykonáva iná firma, tak
vystavil túto faktúru a zaslal ju žalovanej poštou. Nevie, či v prílohe faktúry bol aj súpis vykonaných

prác z 21.03.2011. Snažil sa súpis žalovanej doručiť, ale s odstupom času si nepamätá či bol prílohou k
faktúre. Dával ho asi sestre žalovanej, keď ukončil práce. Kedy vznikla daňová povinnosť na vystavenie
faktúry je otázka na jeho účtovníčku, k tomu sa nevie vyjadriť.

7. Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.01.2016 uviedla, že v roku 2009 sa rozhodla stavať

dom, odkúpila pozemok, ktorý na vlastné náklady dala ohradiť betónovými platňami zo zadnej strany,
betónovými platňami v rohoch toho pozemku a po obidvoch stranách bolo použité pletivo kupované
v Zbehoch. Nie je pravda, že žalobca odvážal z pozemku murivo z plotu, ktorý mal byť zbúraný.
Pri výkope základovej dosky upozorňovala na to, že priestor je tak úzky, že bude problém odvážať
zeminu z vykopaných základov. V roku 2009 spolu so sestrou navštívili žalobcu, doniesla mu projektovú

dokumentáciu. Čakala na ponukovú cenu na základe predloženej dokumentácie. Dňa 29.09.2009 jej
žalobca predložil cenovú ponuku z 21.09.2009. Všetko ohľadne domu vybavovala aj za účasti sestry.
Stavebné povolenie bolo vydané v apríli 2010. Písomnú zmluvu o dielo neuzatvorili, ústne sa dohodli
na tom, že postupne bude uhrádzať žalobcovi sumu vykonaných prác. Mimo cenovej ponuky požiadala
žalobcu o zastrešenie terasy, boli umiestnené dva betónové stĺpy vzadu a dva vpredu, s čím súhlasila.

Výkopové práce začali 27.05.2010. Sama si viedla stavebný denník. Sestra tým, že bola na materskej ju
každéránoinformovala,kedyprišlirobotníci,vakompočte,čourobili,kedyodišli,atietoúdajezapisovala
každý deň do stavebného denníka. Prvý problém nastal hneď prvý deň ako sa začali výkopové práce,
zemina nebola odvážaná z pozemku, ale bola uskladňovaná pri plote. Pôvodná dohoda bola, že žalobcavyhotoví len hrubú stavbu a na základe toho ako ju vyhotoví je možné, že bude aj ďalej pokračovať
v stavbe diela. Stavebný materiál itong a spojovací materiál sa vozil zo stavebnín vzdialených 20m
od domu. Sumu 20 000 eur vyplatila žalobcovi, keď boli obvodové múry vytiahnuté po úroveň okien,

alebo nad okná. Dala mu ich z vlastnej iniciatívy a to dňa 30.06.2010 za prítomnosti sestry. Na základe
upozornenia otca sa dozvedela, že nesedí kótovanie domu podľa projektovej dokumentácie. Dom bol
posadený asi o 18cm nižšie ako bolo zakreslené v projektovej dokumentácii. Žalobcovi zamestnanci
postavili obvodové múry, priečky v dome. Stenu v rozmeroch 2,5m x 2,60 m, ktorá bola v obývačke
odstránili na vlastné náklady. Podľa nej sa itongu dávalo malé množstvo ako aj spojovacieho materiálu,

čo jej žalobca vysvetlil, že takto sa to robí. Hranoly na krov mali byť dovezené zo stredného Slovenska a
mali byť namáčané v látke, zabraňujúcej prenikaniu červotočov, ale v skutočnosti boli hranoly dovezené
z Hrnčiaroviec a natreté zamestnancami žalobcu nejakou látkou. V lete 2010 bola dokončená hrubá
stavba, to znamená: základy domu, obvodové múry, krov, 4 betónové stĺpy a strešná krytina, všetko
robil žalobca. Zostala vykopaná zemina, ktorá nebola odvezená a neporiadok okolo stavby. V januári
2011 iná firma osadila okná. Hranoly boli len voľne položené, neboli pripevnené o strechu a počas

zimy to spôsobilo, že sa začali stáčať. Dňa 13.10.2010 z vlastnej iniciatívy zavolala žalobcu a vyplatila
mu 10.000,- eur v hotovosti za účasti sestry, o čom doklad nedostala. Po zimnej prestávke zavolala
žalobcu, prišiel na dom, bol z jej strany upozornený na neodpratanú zeminu a neporiadok. Toto bolo v
apríli 2011. Zeminu si dala odstrániť na vlastné náklady. Žalobca ponatieral izoláciu. V ďalších prácach
nepokračoval, pričom pracovníci žalobcu odstránili papiere po spojovacom materiály. Spísala si, čo bolo

na stavbe urobené, čo bolo nekvalitne prevedené, na aké práce vystavila vlastné prostriedky. Žalobca
nevedel vysvetliť rozdiel v kótovaní, prečo bol krov voľne položený a nebol upevnený, prečo bola nižšia
strecha o 14cm ako bolo v projektovej dokumentácii. Bolo jej oznámené, že bude naceňovať ďalšie
práce a vec bude riešiť cestou súdu. Faktúry od žalobcu neobdržala. Keby ich poslal na adresu rodičov,
predpokladá, že by ich prevzali, pretože ďalšie dva listy, ktoré jej došli od žalobcu prevzali, t.j. listy, ktoré

adresovali právni zástupcovia žalobcu zo dňa 16.05.2013 a 24.04.2012. Nevie z čoho vychádza žalobca
v tejto žalobe, keď najskôr chcel od nej 48.000,- eur, potom už chcel doplatiť len rozdiel 18.000,- eur. V
roku 2013 vypovedala aj na Daňovom úrade, kedy už o faktúrach vedela práve z týchto dvoch listov.

8. Svedkyňa L. P., ktorá je sestrou žalovanej, vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.03.2017 uviedla,

že oslovili žalobcu, či by nepostavil rodinný dom. Doniesol nacenenie v sume 36.000,- eur za hrubú
stavbu. Peniaze vždy vyplácala sestra u nej doma. Najskôr 10.000,- eur, potom 20.000,- eur. Žalobca
chcel vyplatiť ešte viac, čo odmietli, pretože vznikli rôzne nedostatky pri stavbe, a to hneď pri budovaní
základov, ktoré neboli dobre postavené. Muselo sa to ubíjať. Na dome bol stále neporiadok. Vždy
ráno volala sestre, koľko prišlo pracovníkov. Dom bol nižšie postavený ako mal byť, tým pádom je aj

znížená strecha. Na krov išlo menej materiálu. Krov mal byť namorený. Namiesto toho doniesol drevo
a natierali to s valčekmi. Zostalo ešte drevo, škridla, ktorú si žalobca odviezol. Stena, ktorú postavil v
dome rezonovala. Medzi itongom boli fugy. Odpoveď žalobcu bola, že to sa nastrieka penou a vyplní.
Zem zo základov nahrnul dozadu. Sestra si na vlastné náklady zabezpečila bagristu, aby to navozil
dopredu. Od žalobcu dostala len jedno nacenenie, ale či to je toto nacenenie, nevie uviesť, lebo si

nezobrala okuliare. Nevie či si sestra vybavovala úver na stavbu. Oplotenie žalobca z pozemku žiadne
neodpratával. Pôvodne tam bol betónový múr, ktorý likvidoval nebohý otec s jej synom. Projekt sa
nemenil, pričom žalobca im pomohol v tom že dal na terasu o jednu hradu naviac, aby to bolo spevnené.
Nevie o tom, že by žalobca po skončení prác vystavil sestre nejakú faktúru. Boli dohodnutí na sume
36.000,- eur. Sestra mu vyplatila 30.000,- eur a tých 6.000,- eur mu odmietla dať, pretože tam boli

nedostatky. Na stavbe pracovali chlapci z dediny: A., H. B., žalobcov brat, potom E. D., prezývaný U.. D.
U. nepozná, nevie kto to je. Nevie, či pracoval na stavbe. Meno D. H. tiež nepozná. I. J. R. tam nevidela
robiť, on je vedľa zo stavebnín. Možno sa tam zastavil. D. B. tiež nepozná, ani E. J.. Na stavbe robili
traja-štyria vždy tí istí chlapci od nich z dediny, ktorých pozná. Bola prítomná pri stretnutiach žalobcu
a žalovanej. To či žalobca informoval sestru o tom, že by mala zaplatiť viac, to nevie uviesť. Vie, že

raz mala sestra telefonát a bola rozhorčená, lebo žalobca od nej žiadal doplatiť peniaze. Sestra jej
spomínala, že pýtal od nej ešte viac ako 36.000,- eur, a to za búranie betónového múrika a odvoz betónu
a aj zeminy zozadu, čo nerobil. V roku 2011 na stavbe žalobca nerobil. Nevie kedy a kto robil izolácie
proti vlhkosti, všetko si zapisovala sestra. Izolácie robili asi zamestnanci žalobcu, robili tiež klampiarske
práce. Betón zo zbúraného múru žalobca určite nevyvážal. Základy sa kopali strojom, robil na ňom pán

T.. Všetky priečky sa stavali podľa projektovej dokumentácie okrem jednej, ktorá je v kuchyni, ktorá sa
nepostavila kvôli výhľadu na chodbu. Strecha sa asi o jeden meter rozšírila, pretože terasa bola o niečo
väčšia a strecha mala prestrešiť terasu. Strecha sa rozšírila len o dĺžku asi 0,5 až 1m. Tvar a sklon
strechy sa nezmenil. Žalobca nenavrhol, aby zvýšili základovú dosku o 20cm. Jediné, čo poradil bolatá terasa. Či hovoril sestre, aby dom vyššie posadili, to nevie uviesť. Jej sa určite nepýtali, či sa položí
základová doska o 20cm vyššie. Sestra je ten typ človeka, ktorý si radšej priplatí a chce mať veci dobre
urobené. Nevie koľko radov tvárnic dávali pod základovú dosku. Strecha oproti pôvodnej dokumentácie

nie je zmenená s výnimkou prestrešenia strechy.

9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2017 uviedla, že sporným naďalej zostáva
rozsah vykonaných prác a ich ocenenie. Z tohto dôvodu kontaktovali znalca Ing. D. S., Hlohovec za
účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku, predmetom ktorého bude rozsah vykonaných

prácaichocenenie.Zprojektovejdokumentáciejemožnévypočítaťrozsahmateriálovaprácpotrebných
pre uskutočnenie stavby s tým, že podkladom bol položkovitý rozpočet, ktorý žalovaná nakoniec
neodmietla. Je možné zistiť obvyklé ceny za použité materiály a práce v čase vykonania diela. Keďže
žalobca tvrdí, že boli vykonané práce naviac, je potrebné posúdiť odborným odhadom ich rozsah
vzhľadom na skutočné vyhotovenie stavby. Žalovaná začala rozporovať práce až potom, čo ju žalobca
vyzval na úhradu faktúry. Ani raz žalobcu písomne nevyzvala na opravu vád. Nebol ani raz spomenutý

protokol predložený protistranu na dnešnom pojednávaní, tento je produkovaný tri roky od začatia
sporu. Žalobca nepopiera, že počas roku 2011 prebehlo medzi stranami sporu viacero rokovaní, avšak
bezúspešne. Neskôr odmietla žalovaná komunikovať.

10. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 18.10.2017 uviedla, že vykonanie znaleckého

dokazovania považujú za nehospodárne a nedôvodné predlžovanie sporu. Nebol zo strany žalobcu
preukázaný nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Faktúra bola dodatočne vystavená. Ústna dohoda
bola v tom smere, že žalovaná za vykonané dielo mala platiť po skončení určitej časti diela, pričom
dohoda bola bez fakturácie. Žalovaná nebola spokojná s prácami na jar 2011, stretla sa so žalobcom
v apríli 2011, kedy mu chcela dať na podpis protokol z odovzdania zhrubej stavby. Keďže sa ústne

dohodli na cene bez DPH vo výške 36.000,- eur, žalovaná sumu 6.000 eur neuhradila z dôvodu, že na
diele boli vady. Pokiaľ ide o zápis o odovzdaní hrubej stavby, tento je datovaný dňom 16.08.2011, kedy
sa malo konať stretnutie so žalobcom za účasti sestry žalovanej, avšak žalobca odmietol tento zápis
podpísať. Ešte 02.04.2011 sa žalovaná snažila za prítomnosti jej sestry ukončiť oficiálnym spôsobom
práce so žalobcom. Faktúra nebola žalovanej doručená, preto nemôže zakladať právny nárok. Okrem

toho podľa faktúry mal byť prílohou súpis vykonaných prác, ktorý však pripojený nebol. Podľa § 71 ods.
9 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH mal žalobca ako platiteľ dane povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku
daňovej povinnosti vyhotoviť doklad. V danom prípade bola dohoda medzi stranami sporu, že práce
budú vykonávať bez dokladu a DPH.
11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 06.02.2019 uviedla, že súkromný znalecký

posudok nie je objektívne vyhotovený, otázky položené znalcovi nezodpovedajú predmetu konania.
Znalec nevyhodnotil to, čo bolo na stavbe vykonané žalobcom z hľadiska výkazu výmer, chýbajú výpočty
akosadopracovalkvýsledkuzrealizovanýchprác,ktoréuviedolvznaleckomposudkunastrane5včasti
sumarizácii nákladov. V znaleckom posudku absentuje dokumentácia zachytávajúca, v akom stave bola
stavba v čase, keď žalobca prestal vykonávať na stavbe práce. Nie je zrejmé z akého dôvodu sa znalec

vyjadril k stavebnému denníku, predloženého žalovanou, mal vychádzať zo stavebného denníku, ktorý
je zo zákona povinný viesť žalobca ako zhotoviteľ diela. Súkromný znalecký posudok je neobjektívny,
jednostranný a nedostatočne odborne vyhotovený. Znalec na strane 5 uvádza, že z výpisov v stavebnom
denníku sa nedá identifikovať rozsah prác, preto nie je zrejmé z čoho vychádzal znalec, ktorý vyhodnotil,
že žalobca vykonal aj práce naviac, keď nevedel na základe objektívneho podkladu určiť, aké práce

žalobca na stavbe, ktorý mal zhotoviť stavbu do štádia hrubej stavby, vôbec vykonal. Napriek tomu,
že žalobca doložil do konania nejaké faktúry a dodacie listy, v znaleckom posudku nie sú tieto listiny
vyhodnotené a znalec neprihliadol na tieto listy, preto je sporné na základe čoho určil koľko materiálu
a akého druhu materiálu žalobca na dielo použil.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 06.02.2019 uviedla, že žalovaná mala možnosť
doložiť fotodokumentáciou, zachytávajúcou nedostatky diela, príp. aj inú fotodokumentáciu stavby, ako
aj možnosť položiť otázky znalcovi. V priebehu konania neboli rozporované materiály, ani ich množstvo.
Rozporovaná bolo otázka týkajúca sa DPH, rezonovanie steny, odvoz sutiny, čo bolo vyvrátené. V
tomto prípade stavebný denník viedol stavebník, t.j. žalovaná. Možnosť jeho vedenia mal aj žalobca,

ktorý si ho neviedol a ani nerobil ani zápisy do stavebného denníka vedeného žalovanou. Stavebný
denník, aj keď vykazuje nedostatky, vyvracia tvrdenia protistrany. Znalec sa vysporiadal na strane 5
a prílohami k ZP k prácam naviac, keď mínusoval položky, ktoré sa nerobili a zároveň pripočítaval
položky, pričom vychádzal z predložených cenových ponúk a to z cenovej ponuky z roku 2009 , ktorávychádza z predloženej projektovej dokumentácie a druhá, ktorá reflektovala skutočne vykonané práce
po zmenách žiadaných žalovanou. Zmeny na stavbe vyplývajú z vyhotovených fotografii a GP. Žalobca
je platcom DPH, pričom ceny uvedené v cenovej ponuke sú dokonca nižšie ako ceny uvádzané v

systéme CENKROSU, ktorými sa spravujú bežné obvyklé ceny v stavebníctve. Tvrdenie protistrany o
neobjektívnosti ZP o tom, že nie je vypracovaný v súlade so skutočným stavom bolo namietané ešte
pred vypracovaním tohto ZP. Tieto tvrdenia protistrana nijako nevyvrátila

13. Žalobca na pojednávaniach dňa 06.02.2019 a dňa 05.06.2019 vypovedal, že doteraz nebolo

rozporované, čo robili, aké práce boli na stavbe vykonané. Žalovaná potvrdila, že tieto práce vykonali.
Vo vyúčtovaní vyúčtováva materiály, skutočne použité množstvá, a ktoré boli skutočne použité a práce,
ktoré nevykonali aj položky, ktoré neboli v takej veľkej výmere zohľadnil vo vyúčtovaní. Pokiaľ o ide
práce naviac, išlo o navýšenie stavby, pôvodne mal byť jeden rad betónových tvárnic, bungalov mal byť
položený priamo na teréne. Žalovanú upozornil, že terén je o dosť nižšie oproti ceste, preto sa dohodli,
že bude daný o jeden rad betónových tvárnic naviac, aby sa podlaha oproti terénu navýšila, v tomto

prípade o 25 cm, čo zodpovedná výške tvárnice. Robili betonáž tvárnic, závažku, čo sa robilo zeminou
a štrkom. Robilo sa prestrešenie terasy, čím sa zmenil tvar strechy a jej veľkosť. Ďalej prácou naviac
bol odvoz kameňov zo zbúranej ohrady čo žalovaná poprela. Tieto práce sú zachytené na strane 1
stavebného denníku, ide o zápis zo dňa 11.06.2010, ktoré práce vykonali. V roku 2011 robili izolácie
proti vlhkosti a penetrácie podláh, čomu zodpovedá zápis zo dňa 22.03.2011 v stavebnom denníku. V

cenovej ponuke boli položky bez DPH, ako každý platca DPH uvádza ceny bez dane a DPH sa účtuje
až na konci rozpočtu. Uvedené bolo potvrdené aj v súkromnom znaleckom posudku, v ktorom znalec
konštatuje, že ceny sú bez DPH a tieto sú nižšie oproti cenám v cenníku CENKROSU v roku 2009-2010.
Žalovanú upozornil na to, že stavbu je potrebné navýšiť, najskôr upozornil pani P., sestru žalovanej,
a potom to prebrali spolu so žalovanou doma u jej sestry. Žalovanej priniesol cenovú ponuku, kde si

všimli, že je uvedené v záhlaví cena spolu s DPH. Následne doniesol žalovanej upravenú ponuku,
kde bolo uvedené už iba spolu bez DPH a upozornil žalovanú, že položkové ceny sú bez dane. Bolo
to následne do 2-3 dní a odovzdal to pani P.. Išlo o jeho chybu, keď nevystavil faktúru po prijatí
finančných prostriedkov od žalovanej. Túto vystavil po ukončení prác na stavbe žalovanej, a to v roku
2011. Faktúru vystavil až po polroku od ukončenia prác z dôvodu, že žalovaná mu povedala, že si

vybavuje úver. Chcel ju vystaviť potom ak by vedel že bude uhradená. Ide o jeho chybu, že vystavil
faktúru na celú sumu bez zohľadnenia zaplatených finančných prostriedkov. V roku 2010 ako podnikateľ
pracoval iba na rodinnom dome žalovanej, inak robil strechy. Materiál na stavbu žalovanej kupovali v
stavebninách v Drážovciach, v Karteli, v BEKU, betón z Alasu. Rezivo z Farmadin, Píla Komjatice. Mal
viacerých dodávateľov. Krytinu v tomu období kupoval z firmy Mediteran vo Vlčanoch. To ako účtoval

materiál v účtovníctve, je otázka na jeho účtovníčku. Ohľadne dodávateľskej faktúry na klampiarske
práce uviedol, že so žalovanou bol dohodnutý na cene, pričom ak je dopredu dohodnutý na cene,
tak účtuje len tú. Položky v súpise vykonaných prác: skládky, kamene, bager a doprava predstavujú
práce naviac, ktoré žalovaná popiera, ktorých vykonanie vyplýva zo stavebného denníka a to zápis z
11.06.2010. Tieto práce robila dodávateľská firma, ktorá disponuje dokladmi a uvedené potvrdia aj nimi

navrhnutí svedkovia. V prípade prestrešenia terasy a vchodu hovoril so žalovanou v tom smere, že
zostanú jednotkové položky a doúčtuje sa naviac čo sa urobilo. V rámci hrubej stavby vykonali zemné
práce, základy, základová dosky, obvodové murivo, vence, strop, strecha, prestrešenie terasy, vnútorné
priečky, izolácie proti zemnej vlhkosti a v rámci strechy aj klampiarske práce. Pri klampiarskych prácach
došlo k zmene v tom, že pôvodne boli nacenené pozinkované žľaby a následne po požiadavkách

žalovanej boli zmenené na farbené - lakoplast. Robili drevený strop, ukladali drevené hranoly, to je
nosná konštrukcia stropu. Montáž kotevných želiez sa robilo pri betonáži. Položka VRN uvádzaná v
cenovej ponuke zo dňa 21.09.2009 (č. l. 37-38) predstavuje bežnú réžiu, ktorá súvisí s tým, že materiál
sa musí zabezpečiť, zadovážiť. Musí sa chodiť na aute, je tam strávený určitý čas. Ide o vedľajšie
režijné náklady. Nie je pravda, že ceny v CROSE obsahujú aj dopravu a dodávku na stavbu, sú v ňom

príplatkové vezie, keď sa robí napr. betonáž alebo pri poteroch, resp. pri každej práci sú ešte vedľajšie
príplatkové položky. Doprava sa vždy účtuje samostatne na konci. Bolo to v cenovej ponuke, s ktorou
žalovaná súhlasila. Zmena tvaru strechy nebola odsúhlasená projektantom, keďže po skúsenostiach
vie, ako dopojiť strechu. Do základu domu použili výplň betónu B12 - B15 s tým, že B12 je pri kužeľovom
betóne a 15 je tvrdosť pri hranatom betóne. Nepamätá si, či ukladali na pás lepenky. Cenovú ponuku

z marca 2011 robil pred zahájením prác. Z marca 2011 išlo o súpis vykonaných prác, možno to bolo
len zle označené.14. Svedok D. U. vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.06.2019 uviedol, že pracoval ako klampiar na
stavbe rodinného domu, montovali žľaby, ktorú pracú robil spolu s I. H. a D. H.. To je všetko, čo osobne
robil.O.ostavburodinnéhodomuvDrážovciach,neviekoľkojetomurokov,alebolototakvjeseni.Nevie

či tam v tom čase nekončili ľudia od žalobcu, ktorí robia krovy, tesárske práce. Nevie, kto zabezpečil
materiál.Majiteľkudomunestretli,nepoznáju,neviektotoje.Nestretlianižiadnychpríbuznýchmajiteľky.
Nevie, či sa nachádzal na stavbe stavebný dozor. Keby niekto rozporoval ich práce, určite by ho žalobca
kontaktoval. Aby mohli pristúpiť k prácam tak stavba musí byť v štádiu hotový krov a zalatované. V
prípade, že by sa po ich odchode menila strecha, museli by byť ním vykonané práce urobené nanovo.

Prácu robili jeden deň. Konkrétne išlo o žľaby na dom a strešné zvody. Nevie, či boli namontované aj
odtokové kolienka. Strešné korýtka robí pokrývač strechy.

15. Svedok D. P., ktorý je bratom žalobcu, na pojednávaní dňa 05.06.2019 uviedol, že stavali dom
žalovanej v Drážovciach podľa projektovej dokumentácie. S bratom pracujú spolu. Pracoval tam aj pán
A., asi aj H. B.. Dom stavali od základov, obvodové múry, veniec, strechu, murovali priečky, končili asi

vnútornou vodorovnou izoláciou. Žalovanú na dome videl možno jeden alebo dva krát. Jej sestra tam
bola častejšie, ktorá nič nereklamovala, chcela zbúrať malú priečku v kuchyni, čo urobili. Nepamätá si
či došlo k zmene prestrešenia. Myslí si, že odvážali sutiny, odpad zo stavby. Nevie, či sa odstraňoval
nejaký betónový múr. Nepamätá sa, či základy robili podľa projektovej dokumentácie alebo došlo k
nejakému navýšeniu. Nevie, či sa navyšovalo ale vie, že sa riešilo, že sa merala výška základov voči

ceste. Nepamätá sa či bol na stavbe stavebný dozor. Brat si asi viedol stavebný denník. Bol osobne pri
všetkých prácach, a to pri základoch, pri robení platne, pri murovaní obvodových múrov, pri betonáži
venca, pri streche aj pri murovaní priečok aj pri izolácii, búral priečku. Nevie, kedy sa začalo pracovať
na stavbe ale končili nejak na jar. Ako prvé sa odstraňoval neporiadok, ktorý bol na pozemku. Tento
sa čiastočne upravoval, neporiadok sa poodvážal a potom pristúpili k výkopovým prácam a betonáži

základov. Brat si asi zavolal na odvoz neporiadku nejakú firmu. Najskôr sa vylial betón, potom sa robí
debnenie.Odstránisaornicaažnaílovúpôdu.Nepamätásihrúbkuvýstuží.Nepamätásaakýmbetónom
zalievali debniace tvárnice, išlo sa podľa projektovej dokumentácie. Zásyp dávali pod základový pás.
DomstavaliasizYtongu,ktorýspájalikléberomnamurovaniepórobetónovýchtvárnic.Nepamätásaako
vysoko bola osadená stavba. Nevie či stavbu navyšovali. Bežne do základovej dosky dávajú kari rohože

v hrúbke 8 mm a o rozmeroch 150x150 mm, poprípade ak je písaná viazaná deka, tak potom dávajú
roksory a viažu sa podľa PD. Práce ukončili v štádiu hrubej stavby, boli osadené okná a vymurované
priečky a bola urobená vodorovná izolácia. Bola ukotvená strecha, štandardne používajú závitovú tyč
16 mm. Projektovú dokumentáciu s fyzickým stavom na stavbe sledoval väčšinou on a brat. Nepamätá
si aké zmeny nastali a boli vykonané oproti projektovej dokumentácie. Rovnako tak si nepamätá či boli

nejaké zmeny vykonané. Podľa neho bola strecha urobená podľa projektovej dokumentácie. Izolácie
robili vodorovne, dávali penetráciu. Drevá na krov boli namorené. Ukladal škridlu na strechu. Išlo asi
o betónovú škridlu značky Bramac. Nevie odkiaľ kupovali betón. Nebol prítomný pri žiadnom rokovaní
žalobcu a žalovanej. Na odvoz neporiadku bola prizvaná firma, ktorá má na to mechanizmy. Nevie aký
mechanizmus bol použitý. Na začiatku výkopových prác bol neporiadok z časti odvezený a na táčkach

nosil zozadu na predok ešte nejaké kamene. Nevie isto či to zabezpečoval žalobca, rovnako tak ako
nevie na 100% povedať, že brat zabezpečoval betón škridlu a pod, keďže osobne pri tom nebol. Čo sa
týka stavby, zabezpečoval všetok materiál.

16. Svedok E. A. na pojednávaní dňa 05.06.2019 vypovedal, že robili hrubú stavbu. Išlo o rodinný dom

v Drážovciach. Okrem neho tam pracoval aj žalobca, D. P., H. B., ďalšie mená si nepamätá. Robili
základovú dosku, obvodové múry, strechu, priečky, izoláciu. U žalobcu pracoval som na dohodu. V
súčasnosti už nepracuje pre žalobcu. Na majiteľku stavby si nepamätá, na stavbu chodila jej sestra,
ktorá im nedávala žiadne pokyny a nič nereklamovala. Prišla, popozerala sa a odišla. Nepamätá si či
došlo k navýšeniu základového pásu oproti projektovej dokumentácie. Nepamätá či sa zmenil sklon

strechy. Odvážal neporiadok zo stavby ale nevie kedy to bolo. Išlo o neporiadok zo stavby a potom si
pamätáeštenejakékamene.Nevie,čibolodstraňovanýnejakýstarýmúr.Odvážalosakamenivo.Nevie,
či bol na stavbe prítomný stavebný dozor. Búrala sa priečka. Na začiatku výstavby bola na stavenisku
tráva, kamene, orná pôda. Nešlo o celkom upravený pozemok, tento bol oplotený, spredu bol časť
betónový múr a pletivo, zozadu bol nový betónový múr a z bokov pletivo. Nevie kto odvážal neporiadok

zo staveniska, ale bolo tých áut dosť. Na aute chodili väčšinou oni. Išlo o Fiat Ducato Valnik. Odvážala
sa asi na Katrušu. Keď skončili práce, bola stavba v štádiu hrubej stavby, múry, strecha, priečky, končili
izoláciou. Nevie koľko debniacich tvárnic použili do základov. Vykopali sa základy, dalo sa štrkové lôžko,
ktoré sa užabovalo, dával sa vodiaci pás, potom sa zaliali základy, dávali sa debniace tvárnice, potomišla deka, do ktorej išla zemina. Izolácie robili na jar, vyzametalo sa to, dala sa penetárcia a potom
sa lepili pásy. Stavby stavali z Ytongu. Žalobca im prideľoval prácu, projektovú dokumentáciu nečítal.
Nevie aké drevo sa použilo na strechu, ale bola použitá betónová škridla. Drevo bolo namorené. Na

zakotvenie pomurnice použili závitové tyče ktoré boli vložené do venca. Nevie či nastala nejaká zmena
stavby oproti projektovej dokumentácie. Podľa neho nerobili na stavbe žalovanej práce naviac.

17. Svedkyňa L. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.06.2019 uviedla, že žalobca so žalovanou jednali
u nej doma, nemá vedomosť o tom, že by sa jej sestra so žalobcom stretla samostatne. Žalobca povedal

žalovanej cenovú ponuku cca 30 000 eur, že to musí prepočítať a potom priniesol cenovú ponuku na
36 000 eur. Boli dohodnutí na cene 36 000 eur, iná cenová ponuka nebola predložená žalovanej. Jej
syn a otec rozbili betónový plot a urobilo sa pletivo. Pozemok bol určitým spôsobom upravený. Kamene
z pozemku odviezol pán H.. Jej sestra nebola spokojná so stavbou, nedali tam toľko materiálu, koľko
mali. Striekalo sa to penou, dom bol postavený strašne nízko. Strecha je znížená, kotvy neboli dobre
ukotvené. Žalobca a jeho zamestnanci robili od jari do septembra/októbra, na jar chceli prísť znovu ale

sestra to odmietla. Žalobca pýtal 6 000 eur, ale sestra bola ochotná mu zaplatiť zvyšok zo sumy 33 000
lebo 34 000 eur. Žalobca nijako neodovzdal stavbu sestre. Tí čo pracovali na stavbe po žalobcovi im
povedali, že strecha nebola správe ukotvená, a že bol znížený celý veniec. Ich otec ich upozornil na
to, že základy sú oproti terénu znížené. Kamene a zeminu žalobca neodvážal. Žalobca začal robiť ešte
na jar, bol tam jeden deň. Nevie kedy pán H. odvážal kamene, bolo to asi v priebehu roka, kedy tam

pracoval druhá firma. Videla cenovú ponuku, ktorú jej ukazovala sestra a tam bola suma 36 000 eur.
Sumu 43 000 eur a niečo vidí prvýkrát.

18. Žalobkyňa vo výpovedi v domácom prostredí dňa 07.08.2019 vypovedala, že v auguste 2009 oslovila
žalobcu, poskytla mu projektovú dokumentáciu domu a požiadala o cenovú ponuku na hrubú stavbu.

Dňa 29.09.2009 je osobne doručil cenovú ponuku zo dňa 21.09.2009, ktorá bola na sumu cca 36 000
eur, presne 35 755 aj nejaké drobné, t.j. nejakých 36 000 eur. Rok 2009 bol známy tým, že prechádzali
na konverzný kurz a vtedy sa uvádzali ceny jednak v slovenskej mene a aj v eurách. Po porovnaní sa jej
cenová ponuka na 36 000 eur videla reálna. Na základe toho sa so žalobcom dohodla a súhlasila s touto
cenovou ponukou. S prácami začal v máji 2010. Trvala aj na nejakej vzájomnej zmluve, s čím žalobca

nesúhlasil. Dohodli sa, že mu dopredu žiadne peniaze nedá a bude platiť len za prácu ktorú vykoná.
Sumu 20000 eur mu vyplatila po urobení základov, obvodových múrov a po dokončení zastrešenia
mu vyplatila 10 000 eur. V apríli roku 2011 žalobcu zavolali so sestrou na dom, prišiel aj s bratom D.,
a ukazovali mu nedostatky. Nebola odvezená zemina. Terén na začiatku prác bol zrovnaný, hladký a
oplotenie bolo všade mimo prednej časti. V apríli roku 2011 žalobca navrhol, že pošle svojich chlapov,

ktorí natreli penetrákom celú časť, rohy miestností a zozbierali niekoľko vriec papiera, pričom si odniesol
zo stavby škridlu. Neboli jej dodané kolená rín, ktoré dokupovala. Žalobca jej cenovú ponuku na tých 36
000eurzobral,čovkonanínepriznal.Voktóbri2011vystavilfaktúruna48800eur,čobysanedozvedela,
keby neprišla k jej rodičom výzva od JUDr. U. v mene žalobcu na zaplatenie sumy 48 000 eur a s tým,
že v závere sa opravil a žiadal zaplatiť 18 800 eur. Potom prišla ďalšia výzva od D.. Na daňovom úrade

povedala, že tú faktúru videla, avšak z titulu, že ju dostala od pána U., ale nie z titulu, že jej ju doručil
žalobca. Faktúra neobsahovala žiadnu prílohu. Ohľadne súkromného znaleckého posudku dodala, že
nejde o znalecký posudok, ale o odpovede na nejaké otázky žalobcu, keďže znalecký posudok má
vychádzať z reality, čísel a z metód. Sestra jej každý deň zavolala počet ľudí na stavbe, čo a dokedy
robili. Keďže ku kolaudácii domu musela preukázať aj stavebný denník. Bola upozornená na to, aby

mala odvezenú zeminu z pozemku, preto do svojho stavebného denníka dopísala, že v čase, kedy sa
kopali tie základy, tá zemina odvezená bola, ale ona odvezená nebola. K odvozu došlo až v roku 2011
a to pánom S. H., ktorého ľudia celý ten terén zozadu úplne dohladka vyrovnali, vytrhali zelinu, burinu.
Žalobca posledné práci urobil v apríli 2011, pričom ako poslednú prácu robili, že penetrákom natreli rohy
domu. Žalovaná na vzhliadnutí cenovej ponuky na č.l. 37-38 uviedla, že toto nie je cenová ponuka, ktorú

jej dal žalobca, pretože tá cenová ponuka, ktorú jej predložil bola hore cena s DPH, pretože žalobcovi
volala, že 2x nacenil DPH. Žalovaná po vzhliadnutí na cenovú ponuku na č.l. 350-351 spisu uvádza,
že ide o cenovú ponuku, ktorej kópiu jej žalobca zobral. Celková cena je nejakých tých necelých 36 000
eur. Sumu 755 eur pôvodne nebrala z toho titulu, že on žiadne obstarávacie náklady nemal, avšak si
povedala, že dobre, že aj to by bola ochotná zaplatiť. Žalobca nemal žiadne obstarávacie náklady s

dovozom, 20 metrov odo nej sú stavebniny, z kadiaľ mu to navozili na strojoch. Aj pracovníci žalobcu
bývali v Dražovciach. DPH je nacenená druhýkrát, dôvod nevie, to je otázka na žalobcu. Jednotkové
ceny sú vykrátené, tam je to jasné, avšak jednotkové ceny sú vykrátené, ktoré spolu tvoria, keď si
to zrátate 35 997,54 eur. Na to prirátal 775,74 eura a z 36 743 urobil ešte 19% DPH, teda ďalších 7000 eur navrch. Toto namietala žalobcovi, že s cenovou ponukou súhlasí, avšak namietala, že si 2x
nacenil DPH. Povedal jej na to, že to nebude brať do úvahy. Nemala preto dôvod to už ďalej riešiť. Do
stavebného denníka dopísala údaj o tom, že bola dovezená nejaká zemina, kamenivo kvôli kolaudácii.

V auguste 2011 namietala nedostatky žalobcovi, spísala zápisnicu, ktorú žalobca odmietol podpísať.
Nezaslala mu to písomne, tak ako on jej faktúru nezaslal písomne. Konaním žalobcu jej vznikla škoda,
pretože naviac práce druhýkrát zaplatila, ktoré on si nacenil v cenovej ponuke nad tých 36 000 eur.
Oproti cenovej ponuke robil naviac zastrešenie tejto terasy. Ale tým, že terasu zastrešil, čím znížil strop,
tak ja si nevie predstaviť, že koľko toho materiálu sa ušetrilo a koľko sa použilo, alebo či to bolo nejaké

recipročné alebo v akej hodnote to bolo. Bola ešte búraná priečka, avšak materiál bol v tej cenovej
ponuke, naviac práce bolo len to, že do toho búchali kladivami, rozbúrali. Pán O. P., ktorý odstraňoval
nedostatky po žalobcovi, jej povedal, že projektová dokumentácia projektovala o 18 cm vyšší dom. Dom
je o 18 cm utopenejší. Žalobcu ju vôbec neinformoval o navýšení ceny diela, keď prestreší terasu a
prístrešok pred vchodom. O žiadnom navýšení sa nikdy nebavili. Nevedela a nikdy nedostala žiadne
vyčíslené čiastky. Iná cenová ponuka okrem tej z roku 2009, ktorú dostala dňa 29.09., nedostala. Túto

následne na druhý deň reklamovala kvôli DPH. Nebola jej doručená žiadna faktúra od žalobcu. Nevie
z čoho vychádzal znalec v znaleckom posudku, pričom otázky ako DPH a ďalšie veci neprináležalo
znalcovi nejakým spôsobom posudzovať. A rovnako tak aj niektoré hodnotenia však to je len 100 eur
alebo 120 eur alebo 200 eur. Oficiálne jej žalobca neodovzdal stavbu. Posledné stretnutie bolo v apríli
a potom v auguste 2011.

19. Právna zástupkyňa v záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Strany sporu uzatvorili ústne zmluvu o dielo - Výstavba rodinného domu a
to na konkrétne práce na základe cenovej ponuky zo dňa 21.9.2009. Súčasťou prác boli zemné práce-
odstránenie ornice, výkop základov, stavba základov, stavba zvislých a vodorovných konštrukcií, izolácia

stavby proti vode a vlhkosti, tesárske práce- montáž krovu a klampiarske práce a dodávky všetkých
materiálov nacenené podľa projektu dodaného žalovanou. Práce začali na jeseň roku 2009, keďže
žalovanáscenousúhlasilaanáslednežalobcoviuhradilapostupnesumu20.000eura10.000eur.Počas
vykonávania prác žalovaná rozhodla o zmene stavby a dodala žalobcovi nový projekt, resp. pôvodný
projekt so zakreslenými zmenami. Na základe toho boli vykonané aj zmeny stavby a to najmä: zvýšenie

stavby nad úroveň terénu, zmena tvaru krovu, rozšírenie zastrešenia, zemné práce - úpravy terénu,
pričom F. položky boli ponížené vzhľadom na zmeny, avšak keďže došlo k rozšíreniu strechy, krovu,
tesárske práce, klampiarske práce boli cenovo upravené podľa dodaných množstiev, avšak dohodnuté
jednotkovécenyzostalizachované.Nastavberodinnéhodomužalovanejsaakosubdodávateliažalobcu
podieľali aj D. U. - klampiarske práce, D. H. - klampiarske práce, materiál bol dodaný z SVS stavebniny,

ktoré sídlia v susedstve žalovanej a ako svedkovia pracujúci, resp. dodávajúci materiál na stavbu boli
R. J. - vozil materiál, W. J., D. B., E. J., D. B., Juraj P., E. A., H. B. a ďalší. Posledné vykonané práce na
stavbe rodinného domu boli vykonané na jar 2011. Žalovanej bol predložený súpis vykonaných prác zo
dňa 21.3.2011, na základe ktorého bola povinná uhradiť spolu sumu 48.667,38 eura za všetky vykonané
práce.Žalobcasasnažilopakovanežalovanúkontaktovaťtelefonicky,príp.osobnepretožemužalovaná

nevyplatila zvyšnú dohodnutú odplatu vo výške 18.667,38 eura. Žalovaná na výzvy nijako nereagovala.
Ďalšie práce - iné ako dohodnuté podľa cenovej ponuky už žalobca nevykonával. Tvrdenia žalovanej sú
účelovými, v snahe vyhnúť sa úhrade svojho záväzku voči žalobcovi. Uhradenie sumy spolu 30.000 eur
založilo vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v dobe uznania trval, a preto dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie záväzku zaťažuje na dlžníkovi (žalovanej). Taktiež tvrdenie žalovanej o „vadnom plnení“

diela sa nezakladá na pravde, pričom ak by žalovaná mala výhrady k plneniu diela, tieto by si uplatnila
a bola povinná si ich uplatniť u žalobcu v zákonnej lehote podľa § 562 a nasl. v spojení s § 436 až 441
Obchodného zákonníka, čo však nikdy neurobila. Žalobca uznáva, že zaplatené sumy mal zohľadniť vo
faktúre,avšaktietonikdynerozporovalavždysižiadalibaúhradunezaplatenejčastisumy.Pretojenárok
žalobcu dôvodný. Nereálne predstavy žalovanej o cenách stavebných prác, stavebných materiálov,

ako i o stavebných postupoch, nemajú a nemôžu mať vplyv na povinnosť zaplatiť za riadne vykonané
dielo žalobcom. Žalovaná mala viacero možností položiť znalcovi otázky ohľadne výstavby domu, čo
neurobila. Nepreukázala vady diela údajne zapríčinených žalobcom. Ale najmä nerozporovala rozsah
prác vykonaných žalobcom s rozsahom prác podľa súpisu prác, ktorý jej bol dodaný. Žalovaná teda
neuniesla dôkazné bremeno, na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach si odporovala. Predvolaná

svedkyňa - jej sestra, poznala obsah listiny predloženej žalovanou už pred jej predložením súdom,
avšak následne poprela obsah listiny a tým zjavne preukázala tendenčné vystupovanie v konaní, ako
i v ústnom vyjadrení sa jej výpovede nezhodovali, ba priam odporovali výpovedi žalovanej. Žalobca
preukázal vykonanie prác v plnom rozsahu a preto považujeme nárok za dôvodný.20. Žalobca sa v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.

21.Právnazástupkyňažalovanejvzáverečnejrečiuviedla,žemedzistranamiideospotrebiteľskývzťah,
kedy žalobca ako zhotoviteľ diela a podnikateľ v danom predmete sa považuje za dodávateľa a žalovaná
ako objednávateľ diela je v postavení spotrebiteľa. Aj keď zmluva o dielo nebola uzatvorená medzi
stranami písomne, formálnym výrazom akceptácie bola cenová ponuka zo dňa 21.09.2009, v ktorej
cena za rozpočet spolu bola 35 987,54 eura, pričom žalovaná sa už na prvom pojednávaní vyjadrila,

že pri každej položke bola uvedená aj DPH a v závere bola suma znovu navýšená o DPH. Žalobca
nemalnákladynadopravuavedľajšierozpočtovénáklady.Takátodohodamedzistranaminebola.Pokiaľ
žalobca do súdneho konania doložil cenovú ponuku inú, takáto žalovanej nikdy doručená nebola. Pri
cene určenej podľa rozpočtu nesmie zhotoviteľ cenu zvýšiť bez súhlasu objednávateľa, tzn. žalovanej.
Žalobca nepreukázal uzatvorenie žiadnej novej dohody. Písomne neupozornil žalovanú na zvýšenie
ceny diela nad sumu uvedenú v cenovej ponuke - 35 987,54 eura, pričom tu platí notifikačná povinnosť

zhotoviteľa. Záväzkový vzťah bol uzatvorený ústne, cena diela mala byť bez DPH, o čom svedčí aj
samotná cena diela a preberanie zo strany žalobcu, ktorý potvrdil, že od žalovanej prevzal sumu 20 000
eur a sumu 10 000 eur. Obidve bez vydania akéhokoľvek dokladu. Žalovaná suma vychádza z faktúry
žalobcu, ktorú vystavil v októbri 2011, pričom zásadne porušil zákon 222/2004 Z.z. o DPH, kde podľa
ust. § 71 ods. 9 bol povinný vystaviť faktúru do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Keďže žalobca

za prijaté platby žalovanej nefakturoval, týmto potvrdil, že zmluvný vzťah sa realizuje bez vystavenia
dokladov a cena diela platená v hotovosti je bez DPH. Je závažným porušením zákona o DPH, keď
žalobca faktúru vystavil až v nasledujúcom roku, pričom v nasledujúcom roku došlo k zvýšeniu DPH
na z 19% na 20%. Ide o nezákonne zvýšenú cenu diela, keďže zdaniteľné plnenie podliehajúce DPH
bolo v roku 2010 a žalobca za toto fakturoval v roku 2011. Vo faktúre uviedol nepravdivý údaj o vzniku

daňovej povinnosti, keď uviedol dátum 14.10.2011. Žalobca ako podnikateľ a zhotoviteľ bol povinný
podľa zákona č. 50/1976 viesť si stavebný denník. Tento neviedol a teda nemal ako preukázať, že práce,
ktoré uvádzala v stavebnom denníku žalovaná, ktorý si viedla od začatia stavby až po jej dokončenie
a zaznamenávala tam všetky práce bez označenie toho, kto tieto práce vykonal, nemal ako žalobca
preukázať rozsah prác vykonaných na diele. Ani vypočutí svedkovia jednoznačne nepotvrdili kedy, v

akom rozsahu, akým spôsobom práce na stavbe žalovanej boli realizované. Žalovaná spochybňuje
výpoveď svedka E. A. na pojednávaní dňa 05.06.2019, a svedka D. P., ktoré výpovede sú v rozpore
s výpoveďou žalobcu na predchádzajúcom pojednávaní dňa 17.10.2019, na ktorom uviedol: „Tieto
kamene boli v strede pozemku, a preto sme ich museli bagrom previesť na inú stranu.“ Na prvých
pojednávaniach žalobca tvrdil, že kamene odvážal z pozemku. Ani svedkovia relevantnými dôkazmi

nepotvrdili a viac-menej sa iba domnievali a mysleli si. Rozporujú preto cenu prác uvedenú v súpise
vykonaných prác zo dňa 21.03.2011, ktorý podľa žalobcu mal byť prílohou faktúry, kde v položke 1 -
Zemné práce, skládka kameňa, 54 ton je uvedené suma 702 eur za odvoz kameň, za dopravu 170
eur, bager v sume 120 eur. Tento odvoz nebol jednoznačne žalobcom preukázaný. Žalobca nejakým
protokolárnym dokladom alebo dôkazom o odovzdaní stavby nedisponuje a žalovanej rozostavanú

stavbu nikdy neodovzdal. K žalobe pripojil iba faktúru, aj to bez súpisu prác, ktorý dokladal až dodatočne.
Ako jediný dôkaz, na ktorom postavil žalobca svoj nárok, bola zápisnica daňového úradu Nitra zo dňa
16.05.2013 s výpoveďou žalovanej, ktorá sa v daňovom konaní vyjadrila vecne lej k otázkam kladením
je daňovou kontrolou a nie vo vzťahu k žalobcovi ako zhotoviteľovi diela. Ak by žalobca skutočne mal
voči žalovanej nezaplatenú pohľadávku v sume 18 667,38 eura, ktorú si v tomto konaní uplatňuje, s

týmto nárokom by sa na žalovanú obrátil skôr, resp. bez zbytočného odkladu a nie až po viac ako 3
rokoch. Pokiaľ by aj žalobca mal nejaký nárok na zaplatenie sumy za vykonanie časti diela, žalovaná
týmto vznáša námietku premlčania. Na predmetný zmluvný vzťah sa aplikujú ust. OZ a vzhľadom na
dátum realizovania diela v roku 2010 považuje žalovaná nárok žalobcu v celom rozsahu za premlčaný.
Faktúra bola vystavená s nepravdivým dátumom vzniku daňovej povinnosti, tzn. že za vykonané práce

bol povinný fakturovať najneskôr v novembri 2010, pričom žalobu podal na súd dňa 18.03.2014, teda po
uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Na premlčanie v spotrebiteľských sporoch je súd povinný
prihliadnuť ex offo, pričom podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkaz - súkromný znalecký posudok, vyhotovený
znalcomdipl.Ing.D.S.niejerelevantnýmdôkazom.Pokiaľbyžalobcovisúdnapriekvznesenejnámietke

premlčania priznal nejaký nárok, žalovaná namieta priznanie úrokov z omeškania, a to z toho dôvodu,
že sa nemohla dosať do omeškania so zaplatením faktúru, keďže faktúra jej nebola žalobcom doručená.
Túto dostala do rúk až s pokusom o zmier, ktorý jej adresoval v roku 2012 iný advokát žalobcu JUDr. U.,
ktorý vyzýval žalovanú na zaplatenie sumy 18 000 eur. Na základe vykonaného dokazovania žalovanánavrhuje súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenie v rozsahu 100%. Pre prípadný neúspech žalovanej žiadala
prihliadnuť na ust. § 257 CSP a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pretože začatie súdneho sporu nezavinila, dohodla sa so žalobcom na cene diela
bez dokladov, bez faktúry a bez DPH, bola ochotná žalobcovi doplatiť nejakú sumu, chcela, aby žalobca
podpísal protokol o odovzdaní časti diela, čo však žalovaný neurobil a tiež ponúkanú sumu s doplatením
prípadného rozdielu nechcel akceptovať a prestal so žalovanou komunikovať.

22. Súd spor strán sporu prejednal na pojednávaniach a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, svedkov L. P., D. U., D. P., E. A.. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu, súd uvádza, že podľa § 204
CSP dokazovanie listín, nachádzajúcich sa v spise ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením
o ich obsahu na pojednávaniach nevykonal, pretože právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že
netrvajú na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže tento obsah je im známy. Súd sa oboznámil
s faktúrou č. 2011011 zo dňa 14.10.2011, ftc. podacieho hárku, výzvou zo dňa 24.01.2014, vyjadrením

k výzve zo dňa 28.02.2014, mailovou správou zo dňa 04.03.2014, kópiou zápisnice Daňového úradu,
potvrdenímovýberevhotovostizúčtužalovanej,objednávkouklienta-výberzúčtu-prijatieobjednávky,
cenovou ponukou zo dňa 21.09.2009 (č.l. 37-38), súpisom vykonaných prác zo dňa 21.03.2011,
stavebným povolením zo dňa 15.03.2010, predsúdnou výzvou na zaplatenie zo dňa 16.05.2013,
predžalobnou upomienkou - výzvou na zaplatenie zo dňa 24.04.2012, plnomocenstom pre JUDr. U. zo

dňa 13.04.2012, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 25.07.2012, zápisom z odovzdania hrubej stavby zo
dňa 16.08.2011, projektovou dokumentáciou, stavebným denníkom, geometrickým plánom, záznamom
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 03.05.2010, výdajkou zo skladu SVS Stavebniny zo dňa
30.06.2010,výdajkouzoskladuSVSStavebninyzodňa28.06.2010,výdajkouzoskladuSVSStavebniny
zo dňa 09.09.2010, výdajkou zo skladu SVS Stavebniny zo dňa 20.09.2010, výdajkou zo skladu SVS

Stavebniny zo dňa 02.11.2010, faktúrou č. 20100031 zo dňa 23.04.2010, faktúrou č. FA 301008623 zo
dňa 02.07.2010, zálohou faktúrou FZ301070244 zo dňa 02.07.2010, dodacím listom č. DL301009046 zo
dňa 02.07.2010, predfaktúrou č. PF301050325 zo dňa 29.06.2010, faktúrou č. VF2100272, faktúrou zo
dňa 26.10.2010, faktúrou č. 0334 zo dňa 20.10.2010, faktúrou č. 1410048 zo dňa 26.05.2010, faktúrou č.
VF2010/4 zo dňa 24.06.2010, faktúrou č. 41-0-002103 zo dňa 06.08.2010, faktúrou zo dňa 10.11.2010,

pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o. zo dňa 20.10.2010, pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o.
zo dňa 19.10.2010, pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o. zo dňa 21.10.2010, pokladničným blokom
Fortuna plus, s.r.o. zo dňa 27.10.2010, pokladničným blokom Fortuna plus s.r.o. zo dňa 28.10.2010,
pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o. zo dňa 02.11.2010, pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o.
zo dňa 03.11.2010, pokladničným blokom Fortuna plus, s.r.o. zo dňa 04.11.2010, faktúrou č. 13/2010

zo dňa 15.12.2010, faktúrou D. B. zo dňa 14.12.2010, ftc. pokladničných blokov Kollár & Jurík &
Gombarčík Klampiarenske prvky, výroba zo dňa 08.10.2010, zo dňa 11.11.2010, zo dňa 05.11.2010,
zo dňa 26.10.2010, zo dňa 11.10.2010, zo dňa 17.08.2010, 03.08.2010, pokladničným blokom Alas
Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.09.2010 a zo dňa 29.07.2010, pokladničným blokom A. M. zo dňa 02.09.2010
a zo dňa 26.07.2010, pokladničným blokom Ferrocentrum, s.r.o. zo dňa 17.08.2010, zo dňa 12.08.2010,

pokladničným blokom BURAN, s.r.o. zo dňa 28.07.2010, zo dňa 22.10.2010, súkromným znaleckým
posudkom č. 4/2018 Dipl. Ing. D. S. zo dňa 21.01.2019, odpoveďami znalca zo dňa 18.04.2019, cenovou
ponukou zo dňa 21.09.2009 na č.l. 350-351, fotografiami doloženými žalovanou, faktúrou č. 28010082
zo dňa 23.07.2008, pokladničným blokom RETIC s.r.o. zo dňa 11.07.2008, čestným prehlásením S.
H. zo dňa 11.09.2019, prehlásením O. P., vyjadrením žalovanej zo dňa 21.10.2019, odpoveďou O. P.,

lekárskym nálezom E.. D. M. zo dňa 05.11.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 635 919 6646 0 zo
dňa 16.08.2018, a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

23. Žalobca, ktorý je podnikateľom v oblasti stavebnej činnosti, a to najmä pokiaľ ide o uskutočňovanie
stavieb, bol oslovený v roku 2009 žalovanou na vypracovanie cenovej ponuky na stavu rodinného domu

žalovanej podľa projektovej dokumentácie, ktorá mu bola predložená. Následne na to sa žalobca ako
zhotoviteľ ústne dohodol so žalovanou ako objednávateľom, na zhotovení diela a to výstavby rodinného
domu na parc. pozemku registra „C“ parc. č. 142/2 v Nitre, kat. úz. Drážovce vo výlučnom vlastníctve
žalovanej.Dňa29.09.2009odovzdalžalovanejcenovúponukuzodňa21.09.2009stým,žeišloocenovú
ponuku na č.l. 350-351 spisu, ktorá obsahuje rozpis položiek, množstvo výmeru každej položky, mernú

jednotku, jednotkovú cenu a cenu spolu s DPH s tým, že za rozpočet bola určená suma celkom 35
987,54 eura, doprava materiálu 755,74 eura, spolu bez DPH 36 743,278 eura, DPH 19% 6981,223
eura, spolu s DPH 43 724,501 eura. Žalobca začal so stavebnými prácami v mesiaci máj 2010 s tým,
že posledné práce vykonal v apríli 2011. Žalovaná v roku 2010 uhradila žalobcovi sumu 30 000 eurs tým, že najskôr uhradila sumu 20 000 eur a to v čase, kedy bola základová doska, to znamená, že
boli zhotovené základy a obvodové múry a následne sumu 10 000 eur a to v čase, keď bola zhotovená
strecha, položený krov, strešná fólia. Žalobca o uhradení predmetných súm nevystavil žalovanej žiadne

potvrdenie, resp. doklad. V konaní bol sporným rozsah práce vykonaných žalobcom a cena diela, na
ktorej sa strany sporu mali dohodnúť.

Dňa 14.10.2011 žalobca vystavil faktúru č. 2011001, splatnú dňa 24.10.2011, podľa ktorej žalovanej
účtuje stavebné práce a dodávku materiálu podľa súpisu vykonaných prác na stavbe rodinného domu

Nitra Dražovce par. č. 124/2 na základe objednávky a cenovej ponuky: cena 40 556,15 eura, DPH 20%,
8 111,23 eura, celkom 48 667,38 eura, spolu na úhradu 48 667,38 eura.

Z výzvy Mgr. Ľudmily Krajinčákovej Blahovej pre žalovanú zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že prevzala
zastupovanie žalobcu na vymáhanie sumy 18 667,38 eura, základ nároku vyplýva z faktúry č. 2011001
splatnej dňa 24.10.2011 vystavenej na sumu 48 667,38 eura, z ktorej doposiaľ neuhradila sumu 18

667,38 eura s príslušenstvom, t.j. príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania, ktorý doposiaľ činí 3848
eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 3 dní po doručení tejto výzvy.
Z odpovede žalovanej na výzvu žalobcu zo dňa 28.02.2014 vyplýva, že právne zastúpenie prevzala
JUDr. Strýčeková, pričom žalovaná nie dlžníkom žalobcu a uvedený nárok v sume 18 667,38 eur je
voči nej nedôvodný. Faktúra č. 2011001, splatná dňa 24.10.2011 vystavená na sumu 48 667,38 eura jej

nebola doručená a nemôže zakladať žiadny právny nárok žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy.

Z kópie zápisnice o ústnom pojednávaní z daňového úradu zo dňa 16.05.2013 vyplýva, že žalovaná
sa vyjadrila, že pre ňu žalobca vykonával stavebné práce v roku 2010, k úhrade faktúry č. 2011001
vypovedala, že po dokončení základov žalobcovi bola vyplatená v hotovosti suma 10 000 eur a po

dokončení obvodových múrov, strechy a odtokových žľabov suma 20 000 eur, ktoré suma vyplatila
v hotovosti osobne žalobcovi. Keď došla faktúra v roku 2011 už žalobcovi peniaze nevyplatila, na
vystavenej faktúre nebola zohľadnená suma 30 000 eur, ktorú mu vyplatila v roku 2010, preto na faktúru
nereagovala a žiadne peniaze nevyplácala.
Z kópie zápisnice z daňového úradu vyplýva, že žalobca uviedol, že zrejme urobil chybu pri vystavovaní

faktúry, mala tam byť zohľadnená už zaplatená suma.

Z cenovej ponuky zo dňa 21.09.2009 (č.l. 37-38) vyplýva, že sú uvedené položky, ich množstvo/výmera,
merná jednotka, jednotková cena, cena spolu a to nasledovne:
Práce a dodávky HSV

1.Zemné práce
Odstránenie ornice s premiestnením do 50 m 54,000 m3, 2,50 135,00
Odkopávky a prekopávky nezapaž. V hor. tr. 3 do 100 m3 35,000 m3 9 315,00
Vodorovné premiestnenie výkopu do 50 0 horn. Tr. 1 - 4 89,000 m3 1,15 102,35
2. Základy

Vankúš zo zeminy pod základové dosky 14,500 m3 16,00 232,00
Vankúš zo štrkopiesku pod základové doky 19,500 m3 31,00 604,50
Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 dom 25,600 m3 94,70 2424,32
Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 terasa 3,600 m3 94,70 340,92
Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 schody 2,80 m3 94,70 265,16

Debnenie základových dosiek zhotovenie 18,000 m2 14,30 257,40
Debnenie základový dosiek odstránenie 18,000 m2 1,6 28,80
Výstuž základových dosiek zo zvarových sieti KARI 8/8/150 2,15t 1230,00 2644,50
Výstuž šmyková 10216 základová doska 0,240 t 1390,00 333,60
Výstuž základová doska dištančné prvky 1,000 kom 263,00 263,00

Rozvody pod platňu voda kan. Elektro 35,000 m3 86,00 3010
Debnenie základov debniace tvárnice 300 4,350 m3 158,00 687,30
Debnenie základov debniace tvárnice 250 1,100 m3 158,00 173,80
3Zvislé a kompletné konštrukcie
Murivo presné porobet tvárnice PPT hlad. Ytong 375 mm P4-600 37,60 m3 138,00 5188,00

Murivo presné porobet tvárnice PPT hlad. Ytong 250 mm P4-600 7,100 m3 142,00 1008,20
Osad. Prekl. Ytong sv. otv. 60-129 cm Klenba 1,000 kus 17,00 17,00
OSad. Prekl. Kers. Otv. 130-180cm 5,000 kus 11,00 55,00
Preklady Ytong 1,000 kus 115,00 115,00Preklad ker. 8,000 m 9,00 72,00
Stĺpy zo železobetónu tr. B 12,5-B 15 0,520 m3 128,00 66,56
Debnenie stĺpov prierezu 4-uholníka BDT 25 5,500 m2 28,90 158,95

Priečky PP Ytong hr. 125 mm 550 kg/m3 67,00 m2 23 1541,00
Styrodur 50 mm obklad 6,500 m2 12,00 78,00
Styrodur 80 mm obklad 21,000 m2 17,00 357,00
4Vodorovné konštrukcie
Nosníky zo železobetónu tr. B 20 2,400 m3 138,00 331,20

Debnenie nosníkov bez podpernej konštrukcie zhotovenie 11,8 m2 9,00 106,20
Debnenie nosníkov bez podpernej konštrukcie zhotovenie 11,80 m2 1,60 18,88
Podperná konštrukcia nosníkov pre zaťaženie do 10 kPa zhotovenie 11,800 m2 5,20 61,36
Podperná konštrukcia nosníkov pre zaťaženie do 10kPa odstránenie 1,800 m2 1,30 15,34
Vystuž nosníkov, trámov, prevlakov, stropov a balkónov 104250,480 t 1390,00 667,30
Stužujúce pásy a vence zo železobetónu tr. B 20 3,500 m3 138 483,00

Debnenie stužujúcich pásov a vencov zhotovenie 35,000 m3 14,30 500,50
Debnenie stužujúcich pásov a vencov a odstránenie 35,000 m3 1,60 56,00
711 izolácie proti vlhkosti
Zhotovene izolácie proti vlhkosti za studena vodor, náterom asfalt. penetr. 50 m2 0,30 15,00
Lesk asfaltový ALP-PENETRAL sudy 0,026 t 2,00 29,90

Pás ťažký asfaltový HYDROBIT V 60 S 35 55,000 m2 2,00 110
Zhotovenie izolácie proti vlhkosti pritavením NAIP vodor. 55,000 m2 2,95 147,50
Zakr. Šikm. Striech podstr hydrozol fólia BRAMAC PRO 185,000 m2 1,90 351,90
762 konštrukcie tesárske
Montáž kotevných želiez 47,000 kus 3,30 155,10

Montáž krovov viazaných ploch. 185,000 m2 5,50 1017,50
Strechy spojovacie ochr. Prostriedky 10,500 m2 31,00 325,50
Hranol SM 1 10,500 m2 190,00 1995,10
Latovanie striech rozpätie 22-36 vm 185,000 m2 1,50 277,50
Latovanie striech - kontralaty a Fólia rozpätie 80-120 185,000 m2 2,00 370,00

Montáž stropu 447,00 m2 2,50 1117,50 Rezivo
stropov 5,400 m3 190,00 1026,00
Strechy spojovacie ochr. Prostriedky 5,400 m3 31,00 167,40
764 Konštrukcie klampiarske
Klamp. PZ pl. Žľaby a zvody 68,000 m 14,00 952.00

Klamp. PZ pl. Okapové strechy 51,000 m 2,30 117,30
765 krytiny tvrdé
Zastrešenie kryt. Mediterran valbových na sucho 185,000 m2 24,00 4440,00
763 nátery
Nátery tesárskych konštr. LastanoxomQ (Bochemit QB-inov.nahrada)16,000 m 23,00 368,00

Za rozpočet celkom: 35 978,54, doprava materiálu a VRN 2,1 % 755,14, Spolu bez DPH 36 743,278,
DPH 19% 6981,223.

Z cenovej ponuky zo dňa 21.09.2009 (č.l. 350-351) vyplýva, že sú uvedené položky, ich množstvo/
výmera, merná jednotka, jednotková cena, cena spolu s DPH a to nasledovne:

Práce a dodávky HSV
1.Zemné práce
Odstránenie ornice s premiestnením do 50 m 54,000 m3, 2,50 135,00
Odkopávky a prekopávky nezapaž. V hor. tr. 3 do 100 m3 35,000 m3 9 315,00
Vodorovné premiestnenie výkopu do 50 0 horn. Tr. 1 - 4 89,00 m3 1,15 102,35

2. Základy
Vankúš zo zeminy pod základové dosky 14,500 m3 16,00 232,00
Vankúš zo štrkopiesku pod základové doky 19,500 m3 31,00 604,50
Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 dom 25,600 m3 94,70 2424,32
Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 terasa 3,600 m3 94,70 340,92

Základové dosky zo železobetónu tr. B 20 schody 2,80 m3 94,70 265,16
Debnenie základových dosiek zhotovenie 18,000 m2 14,30 257,40
Debnenie základový dosiek odstránenie 18,000 m2 1,6 28,80
Výstuž základových dosiek zo zvarových sieti KARI 8/8/150 2,150t 1230,00 2644,50Výstuž šmyková 10216 základová doska 0,240 t 1390,00 333,60
Výstuž základová doska dištančné prvky 1,000 kom 263,00 263,00
Rozvody pod platňu voda kan. Elektro 35,000 m3 86,00 3010,00

Debnenie základov debniace tvárnice 300 4,350 m3 158,00 687,30
Debnenie základov debniace tvárnice 250 1,100 m3 158,00 173,80
3Zvislé a kompletné konštrukcie
Murivo presné porobet tvárnice PPT hlad. Ytong 375 mm P4-600 37,600 m3 138,00 5188,00
Murivo presné porobet tvárnice PPT hlad. Ytong 250 mm P4-600 7,100 m3 142,00 1008,20

Osad. Prekl. Ytong sv. otv. 60-129 cm Klenba 1,000 kus 17,00 17,00
OSad. Prekl. Kers. Otv. 130-180cm 5,000 kus 11,00 55,00
Preklady Ytong 1,000 kus 115,00 115,00
Preklad ker. 8,000 m 9,00 72,00
Stĺpy zo železobetónu tr. B 12,5-B 15 0,520 m3 128,00 66,56
Debnenie stĺpov prierezu 4-uholníka BDT 25 5,500 m2 28,90 158,95

Priečky PP Ytong hr. 125 mm 550 kg/m3 67,00 m2 23 1541,00
Styrodur 50 mm obklad 6,500 m2 12,00 78,00
Styrodur 80 mm obklad 21,000 m2 17,00 357,00
4Vodorovné konštrukcie
Nosníky zo železobetónu tr. B 20 2,400 m3 138,00 331,20

Debnenie nosníkov bez podpernej konštrukcie zhotovenie 11,800 m2 9,00 106,20
Debnenie nosníkov bez podpernej konštrukcie zhotovenie 11,80 m2 1,60 18,88
Podperná konštrukcia nosníkov pre zaťaženie do 10 kPa zhotovenie11,800 m2 5,20 61,36
Podperná konštrukcia nosníkov pre zaťaženie do 10kPa odstránenie 1,800 m2 1,30 15,34
Vystuž nosníkov, trámov, prevlakov, stropov a balkónov 104250,480 t 1390,00 667,30

Stužujúce pásy a vence zo železobetónu tr. B 20 3,500 m3 138 483,00
Debnenie stužujúcich pásov a vencov zhotovenie 35,000 m3 14,30 500,50
Debnenie stužujúcich pásov a vencov a odstránenie 35,000 m3 1,60 56,00
711 izolácie proti vlhkosti
Zhotovene izolácie proti vlhkosti za studena vodor, náterom asfalt. penetr. 50 m2 0,30 15,00

Lesk asfaltový ALP-PENETRAL sudy 0,026 t 2,00 29,90
Pás ťažký asfaltový HYDROBIT V 60 S 35 55,000 m2 2,00 110
Zhotovenie izolácie proti vlhkosti pritavením NAIP vodor. 55,000 m2 2,95 147,50
Zakr. Šikm. Striech podstr hydrozol fólia BRAMAC PRO 185,000 m2 1,90 351,90
762 konštrukcie tesárske

Montáž kotevných želiez 47,000 kus 3,30 155,10
Montáž krovov viazaných ploch. 185,000 m2 5,50 1017,50
Strechy spojovacie ochr. Prostriedky 10,500 m2 31,00 325,50
Hranol SM 1 10,500 m2 190,00 1995,10
Latovanie striech rozpätie 22-36 vm 185,000 m2 1,50 277,50

Latovanie striech - kontralaty a Fólia rozpätie 80-120 185,000 m2 2,00 370,00
Montáž stropu 447,00 m2 2,50 1117,50
Rezivo stropov 5,400 m3 190,00 1026,00
Strechy spojovacie ochr. Prostriedky 5,400 m3 31,00 167,40
764 Konštrukcie klampiarske

Klamp. PZ pl. Žľaby a zvody 68,000 m 14,00 952.00
Klamp. PZ pl. Okapové strechy 51,000 m 2,30 117,30
765 krytiny tvrdé
Zastrešenie kryt. Mediterran valbových na sucho 185,000 m2 24,00 4440,00
763 nátery

Nátery tesárskych konštr. LastanoxomQ (Bochemit QB-inov.nahrada)16,000m3 23,00 368,00
Za rozpočet celkom: 35 978,54, doprava materiálu a VRN 2,1 % 755,14, Spolu bez DPH 36 743,278,
DPH 19% 6981,223.
Podľa stavebného povolenia zo dňa 15.03.2010 č. SP 19924/2009-010-Mz sa povoľuje stavba/
novostavba rodinného domu Sčasného ulica, kat. úz. Dražovce pre stavebníčku - žalovanú, zastúpenú

zástupcom Ing. O. E., na parcele č. 124/2, kat. úz. Dražovce s tým, že ide o samostatne stojaci
rodinný dom jednopodlažný, zastrešený valbovou strechou, objekt bude pozostávať zo vstupu, WC po
ľavej strane pri vstupe do objektu, ďalej z chodby, z obývacej miestnosti s kuchyňou a jedálenským
kútom a špajze, z troch obytných miestností - izby a z kúpeľne, z kuchyne je možný vstup na terasuprekrytoustrechouospáde1%,opôdorysnýchrozmeroch5,63x3,00mvzadnejčastiobjektu,pozemok
je oplotený- jestvujúce panelové oplotenie, pričom stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie
overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia pre stavebníka, prípadne zmeny nesmú

byť prevedené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, na stavbe musí byť k dispozícií
dokumentácia a všetky doklady týkajúce sa uskutočňovanej stavby, stavebník je povinný viesť stavebný
denník podľa § 46d stavebného zákona.
Podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.07.2012 č. SP 14530/2012-004-Ing.Wi sa povoľuje
žalovanej užívanie stavby - rodinného domu na parc. č. 124/2, kat. úz. Dražovce.

Zo záverov súkromného znaleckého posudku znalca Dipl. Ing. D. S. č. 4/2019 zo dňa 22.01.2019, znalca
zodborustavebníctvo,pozemnéstavby,odhadhodnotystavebnýchpráce,odhadhodnotynehnuteľností
vyplýva, že podstatné plochy pre posúdenie boli nasledovné: zastavaná plocha podľa RD vypracovanej
5/2009 je (10,50*11,40) + (3,25 *0,375) 120,92 m2, výmera terasy je 3,0*5,635 - 16,91m2, výmera
závetria je 1,425*3,275 - 4,66 m2, zastavaná plocha celkom 142,49 m2, zrealizované plochy podľa
zameraniaaGPzastavanáplochaje(10,51*11,4)+(3,26*0,375)-120,54m2,výmeraterasyje5,36*3,05

-16,35 m2, výmera závetria je 1,10*2,27 - 2,49 m2. Rozdiel v celkovej zastavanej ploche predstavuje
3,11 m2, čo činí 2,00%. Ide o nepodstatný rozdiel, pretože to najviac ovplyvňuje rozdiel plochy vo výmere
vstupného závetria. Plochy RD a terasy vykazujú zanedbateľný rozdiel. Žalobca pri cenovej ponuke
nebol povinný použiť položky z databázy CENKROS - Cenekom 2009, ktoré sú ceny obvyklé, predložil
cenovú ponuku z kompletným popisom, položiek a jednotkových cien, pričom sa nedočítal, že by boli

položky do obsahu a rozsahu spochybnené. Cenová ponuka z 21.09.2009 po porovnaní použitých
jednotkových cien, obsahuje ceny nižšie ako sú ceny obvyklé uvedené v databáze cenníkov CENKROS
- Cenekon z roku 2 polroku 2009. To znamená, že jednotkové ceny použité žalobcom v cenovej ponuke
z 21.09.2009 sú zrovnateľné a nižšie ako ceny obvykle používanie pre dané typy prác na stavebnom
trhu pre obdobie roka 2009. Na základe žiadosti žalovanej boli uplatnené práce naviac, ktoré spočívali

z nadmurovania 1 rad DT tvárnic, postavení prestrešenia terasy, izolačných prác proti vode a vlhkosti
v marci 2011, kedy práce na dome realizoval iný dodávateľ. Tieto práce boli žalobcom vyfaktúrované
spolu vo faktúre č. 2011001 v hodnote 40 556,152 eur bez DPH. Sumarizácia nákladov bez DPH tak
predstavuje podľa ponuky dodávateľa z 21.09.2009 36 743,278 eur, práce naviac predložené žalobcom
3812,873 eur, realizované práce celom 40 556,151 eura, práce naviac po prepočte znalcom 4 142,861

eura, realizované práce celkom predstavujú podľa prepočtu znalca sumu 40 886,139 eura. Z pohľadu
stavebnej praxe keďže strany sporu nemali uzatvorenú zmluvu o dielo, tak jedinou formou cez ktorú
mali komunikovať, bol stavebný denník, a to aj pokiaľ ide o problémy, reklamáciu kvality prác až po
pozastavenie prác na stavbe do doriešenia vzniknutých problémov. V stavebnom denníku nie je uvedený
zápis o zbúraní nosnej priečky, takéto práce si vyžadujú odborné posúdenie a podpis statika, resp.

stavebného dozoru. Žalovanou stavebný denník nespĺňa parametre predpísané stavebným zákonom a
zápisy v ňom sa nedajú verifikovať.
Na otázky žalovanej znalec odpovedal v písomnom podaní zo dňa 18.04.2019, v ktorom okrem iného
uviedol, že žalovaná rozsah jednotlivých položiek v cenovej ponuke nespochybňovala, na základe
položkových rozpočtov ponúknutý rozsah žalobcom prijala, preto nevytváral nové rozpočty. Stavebný

denník bol vedený žalovanou, podpisoval ho stavbyvedúci P. A., preto bolo na nej aby žiadala od žalobcu
cez zápis v stavebnom denníku o predloženie podkladov k ukončeniu dohodnutého rozsahu diela.
Cenová ponuka žalobcu bolo v princípe nižšia ako ceny obvyklé pre dobu výstavby. Vo všeobecnosti je
v cene zakalkulované materiál, práca, réžia, zisk, odvody a mzda. Rozsah prác a dodávok na diele bol
ustálenýnazáklademiestnehošetrenia,obhliadkystavby,predloženejPD,podkladovžalobcu,stavebný

denník s týmto nemá žiaden súvis a nebol použitý pre tento úkon. Pokiaľ žalovaná viedla stavebný
denník, nebol dôvod ho viesť duálne. Spôsob vedenia denníka a absencia odborného dohľadu robí zo
stavebného denníka žalovanej nekontrolovateľný doklad. Materiál bol porovnaný s PD, obhliadkou RD,
kontrolou detailov v podkroví a použitou krytinou, klampiarskymi výrobkami a ponukou dodávateľa, ktorú
žalovaná nespochybnila v časti materiálov a jednotkových cien. Otázky na vypracovanie znaleckého

posudku zadal žalobca a relevantnosť týchto otázok je na zhodnotení súdom. Keďže na základe
požiadavky žalovanej došlo k zmene tvaru strechy, je dodané rezivo na strechu viac, pričom v dodávke
reziva sa ráta rezné a stratné, pretože rezivo sa dodáva v mierach po 1 m, preto ak je vo výkaze z PD
projektantom dĺžka krokvy napr. 6 270 m2 je potrebné kúpiť rezivo v celovej dĺžke 7 m. Čistá plocha
strechy je 193 m2, k tejto výmere treba prirátať stratné 2% a zarezávanie nárožia a úžľabia na ktoré

je potrebné škrídlu rezať cca 90 m x 3 ks škridly na 1, čiže 260 ks, t.j. 27 m2, To isté platí aj pre
strešnú fóliu. Keďže krov je hotový, funkčný a zakapotovaný, nie je možné objektívne zmerať žalovanou
namietaný výškový rozdiel 14 cm. Pokiaľ by bola strecha o 14 cm nižšia, čiže 2,71 m, tak by bol sklon
22,3 st, čo je vysoko na min. požadovanou minimálnou hodnotou 15 st. Pri rozdiely sklonu strechy 2,7st by rozdiel predstavoval 0,21 m, ktorá skutočnosť by sa premietla do ceny absolútne zanedbateľnou
hodnotou. Na kotvenie pomúrnice boli použité kotviace železá priemeru 16 mm, v PD boli navrhnuté
kotvy 12 mm, zmena tvaru strechy spôsobila, že pôvodne navrhnutých 45 ks pri novom tvare strechy

by bolo nevyužitých, pretože cez prestrešenie nejde pomúrnica. Žalobca použil silnejšie kotvy, ktoré
majú väčšiu prierezovú plochu a tým aj väčšiu šmykovú pevnosť, čo sa prejaví aj v menšom počte
kusov. Keďže žalobca betónoval jeden rad debniacich tvárnic naviac oproti PD musel sa tento priestor
vyplniť materiálom, čo pri ploche 113,44 m2 a výške DT 0,25 m predstavuje objem 28,36 m3 zásypového
materiálu, od ktorého treba odpočítať objem použitých DT, takže zásypová plocha nie je 113,44 m2,

ale len 96 m2, objem zasýpového materiálu potom bude 24 m3 pre rad tvárnic naviac plus pôvodný
objem z PD 96 m2 x 0,15 m = 14,4 m3 a potom celkom 24 + 14,4 = 38,40 m3. Práce naviac : skládka
kameňa 54 ton, 4x Man 8kola, Bager, Doprava boli realizované na základe požiadavky žalovanej o
odvezenie kameňov uskladnených na pozemku zo zbúranej ohrady a je zapísané aj v SD - zápis zo dňa
11.06.2010, ide o skládku, nakladanie, odvoz kameňa a presun techniky. Prebratie základovej škáry pred
betonážou pásov, kontrola betonáže je základná povinnosť dozoru, resp. stavbyvedúceho, a spravidla

sa povinne zaznamenáva do SD. Podľa odborného názoru znalca ak by žalobca použil do základových
pásov nekvalitný betón prejavilo by sa to okamžite. Podklad žalobcu - cenová ponuka bola prebratá
žalovanou, nebolo potrebné vypracovávať nový rozpočet s výkazmi výmer. Práce naviac v hodnote
3812,873 eura zoskupené v položkových výmerách žalobcom, kde boli zohľadnené odpočty aj prepočty
vo výmerách oproti pôvodnej cenovej ponuke boli porovnané s cenovou ponukou, skutkovým stavom

realizácie. Podstatou bolo porovnať či žalobca pri fakturácií a cenovej ponuke nepredražil dodávku prác
v časti jednotkových cien, všetky položky boli porovnané v databáze cien 2009/2010 a preukázalo sa
žalobca v tomto nič neporušil. Všetky drobné zmeny oproti PD vznikli na základe požiadaviek žalovanej
alebo v súvislosti s nimi - zmena klampiarskych výrobkov, zdvihnutie stavby o cca 25 cm, vybudovanie
terasy, jej prekrytie.

Podľa čestného prehlásenia S. H. zo dňa 11.09.2019 vyplýva, že pre žalovanú vykonal tieto práce -
odvoz zeminy sústredenej na veľkej kope vzadu na pozemku, za novostavbou jej domu, išlo o zeminu
zo základov jej domu a to minibagrom pre úzky priestor po bokoch domu. Za dobu od času vykonania
základov bola zemina značne ubitá, preto ju najskôr s minibagrom naberali a nakladali na stavebný fúrik,

ktorým sa ručne prevážala pred dom žalovanej, kde sa veľkým bágrom nakladal na nákladné auto -
TATRA a poodvážala asi na 3 x. Realizovalo sa to na jeseň roku 2011 v trvaní 3 dní.

Z prehlásenia O. P. vyplýva, že žalovanú pozná na základe odporučenia kamaráta, aby jej dokončil
rodinný dom, išlo o S. H., ktorý mu koncom mája 2011 a začiatkom júna 2011 zavolal, či by si ujal

dokončiť rodinný dom žalovanej, s čím súhlasil, práce dokončil v trvaní asi pol roka do finálneho stavu,
teda na kľúč bez kuchynskej linky vrátane obkladov a vymaľovania rodinného domu. Stavbu prevzal
na základe ústnej dohody bez písomného protokolu, v čase prebratia bola vo vyhotovení hrubá stavba,
ktorá bola vykonaná v štandardnom prevedení s drobnými nedostatkami, ktoré nebolo problém odstrániť
(ukotvenie priečok a stropných väzníc), čo sa vyskytuje pomerne dosť často na hrubých stavbách, viac

detailov si nepamätá, pretože to nebolo nič výnimočné. Na finálnom dokončení domu sa podieľali aj iné
osoby, vodári, elektrikári. Od realizácie diela uplynulo už veľa rokov, zrealizoval viaceré stavby, a viac
si už nepamätá. Rodinný dom bol odovzdaný žalovanej koncom roka 2011.To je všetko čo vie uviesť a
viac by neuviedol ani ako svedok na súde.

Z výzvy od JUDr. E. D. zo dňa 16.05.2013 adresovaná žalovanej vyplýva, že na základe písomnej
objednávky a následne uzatvorenej ústnej zmluvy o viedlo, žalobca vykonal stavebné práce a dodal
stavebný materiál na stavbu RD Nitra- Dražovce, ktoré dielo vrátane dodávky stavebného materiálu
žalobca zhotovil, odovzdal a následne ho vyúčtoval v súlade so zmluvou o dielo, časť dohodnutej ceny
na zhotovenie diela a dodávku stavebného materiálu žalovaná uhradila, avšak časť ceny za zhotovené

dielo a dodaný stavebný materiál vo výške 18 000 eur žalovaná neuhradila. Zároveň bola vyzvaná na
úhradu sumy 18 000 eur v lehote 7 dní od doručenia tohto listu spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% p.a. odo dňa omeškania do zaplatenia na účet žalobcu.

Z predžalobnej upomienky JUDr. H. U. zo dňa 24.04.2012 adresovaná žalovanej vyplýva, že žalobca

vyfakturovalfaktúruč.2011001nasumu48667,38eura,splatnúdňa18.10.2011,zktorejdlhpredstavuje
sumu 18 667,38 eura. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy vo výške 18 667,38 eura titulom
neuhradenej faktúry aj spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, najneskôr do 04.05.2012.Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať

označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a
v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ
povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu
bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Podľa § 635 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k

zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa
bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.

Podľa § 635 ods. 3 Občianskeho zákonníka objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od
zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú

cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.

Podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny,
iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona (pozn. 05.12.2018), sa dokončí podľa

doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový
vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 , sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú
aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 .

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky

uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 14 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný informovať
spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok aleboslužbu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo
poskytnutie služby kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať
spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný

výrobok alebo poskytovanú službu.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011 pri dodaní tovaru podľa
§ 8 ods. 3 a dodaní služby
podľa § 9 ods. 2 a 3 je

platiteľ povinný do pätnástich dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad. Doklad musí
obsahovať náležitosti primerane podľa odseku 2 a na účely tohto zákona sa považuje za faktúru. Platiteľ,
ktorému vznikne daňová povinnosť podľa § 19 ods. 10 , je povinný do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad
o použití, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa odseku 2 písm. a), e), g), h) a i), a tento doklad sa
považuje za faktúru.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.,z. o cenách súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými
podmienkamimôžubyťúplnealebosčastinákladynaobstaranie,spracovanie,obehtovaruazisk.Aknie
je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty,
príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania

nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Citované ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka upravuje neobchodnú zmluvu o dielo, ktorá
sa vzťahu aj na prípady, keď je zhotoviteľom diela podnikateľ, ale za podmienky, že objednávateľ
je nepodnikajúca fyzická osoba alebo právnická osoba. V prípade, že zhotoviteľom je podnikateľ,

sú dôležité ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako aj ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Úpravu neobchodnej zmluvy o dielo je potrebné
odlíšiť od úpravy obchodnej zmluvy o dielo v ust. § 536 až 565 Obchodného zákonníka, v ktorom
prípade ide o relatívnu obchodnú zmluvu, ktorú uzavierajú medzi sebou podnikatelia, ak je pri jej
uzavretí zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti zmluvných strán.

Zmluvou o dielo vzniká záväzkový vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného
zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje
druhej strane (objednávateľovi), že vykoná pre ňu dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu. Vznik
zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán, najmä dohodu o jej podstatných obsahových zložkách, t.j.
o predmete zmluvy a odmene zhotoviteľa. Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je

v každom prípade povinný vydať objednávateľovi o uzavretí zmluvy písomné potvrdenie o uzavretí
zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo tak sú určenie diela, určenie ceny diela a vykonanie
diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Dielom je určitý pracovný výsledok, a to buď prevažne fyzickej
práce, alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa. Pracovný výsledok môže byť materiálny (postavenie
domu,úpravazáhradyatď.)aleboimateriálny(vytvorenieumeleckéhodiela).Medzipodstatnénáležitosti

patrí aj dohoda o cene diela, pretože ide o odplatnú zmluvu. Odplata môže spočívať v peňažnom
ale aj v nepeňažnom plnení alebo aj v konaní niečoho, dokonca aj v plnení iného diela. Ak nebolo
dohovorené inak, cena diela zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty. Preto ak z dohody nevyplýva niečo iné,
je súčasťou ceny aj daň z pridanej hodnoty a clo. Dohodnutú cenu diela nemožno, ak stranami sporunebolo dojednané niečo iné, zvýšiť o daň z pridanej hodnoty (pozri Ro NS ČR z 03.04.2003 sp. zn. 32
Odo 835/2002). Ak sa v čase účinnosti zmluvy o dielo, v ktorej bola dohodnutá cena diela vrátane DPH,
zmenila sadzba tejto dane, nemá to vplyv na pôvodnú výšku ceny, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak

(pozri Ro NS ČR z 23.11.2010 sp .zn. 33 Cdo 5117/2008). Spôsob platenia ceny diela možno dohodnúť
viacerými spôsobmi, môže byť cena celá zaplatená pred zhotovením diela, pri zhotovení diela, určitú
dobu po zhotovení diela alebo v splátkach, pričom môže byť dohodnuté, že splátky budú splatné podľa
určitých etáp alebo štádií zhotovenia diela. Strany sa môžu dohodnúť aj na poskytnutí preddavku, čo je
v zásade určitý druh platenia v splátkach, vo všetkých prípadoch však ide o už o platenie ceny diela.

V prípade, ak v zmluve o dielo je uvedená predbežná cena za vykonanie diela s tým, že presná suma
bude dohodnutá po dokončení projektovej dokumentácie podľa vykonaného a odsúhlaseného rozpočtu
stavby, nevyhovuje takto stanovená cena diela žiadnemu spôsobu určenia ceny, ktorý predpokladá
Občiansky zákonník. K splatnosti ceny diela dochádza, ak nie dohodnuté inak, až po vykonaní diela.
Inú splatnosť ceny diela môže ustanoviť zmluva. Ak splatnosť ceny nebola takto určená, platí zákonné
ustanovenie, že cena sa platí až po ukončení diela spravidla v momente jeho prevzatia objednávateľom.

Faktúra môže privodiť splatnosť fakturovanej ceny len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti
a bola v nej uvedená cena za dielo v správnej výške. Faktúra postrádajúca niektorú z predpísaných
náležitostí alebo znejúca na cenu v nesprávnej výške nie je spôsobilá vyvolať splatnosť fakturovanej
ceny. Aby sa tak mohlo stať, musel by zhotoviteľ vystaviť novú faktúru znejúcu na cenu v správnej
výške. Ak zhotoviteľ dielo riadne dokončil, nie je pre vznik povinnosti objednávateľa na zaplatenie ceny

diela rozhodujúce, či bola vyhotovená zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela. V prípade ak nebola
dojednaná výška odmeny ani jej splatnosť, je odmena splatná po dokončení diela a potom, keď jej výška
bola objednávateľovi oznámená zaslaním faktúry, ktorá musí byť doručená objednávateľovi, a preto jej
nedoručenie ide na vrub zhotoviteľa.
25. Osobitným prípadom určenia odmeny je určenie jej výšky podľa rozpočtu. Rozpočtom chcú zmluvné

strany špecifikovať náležitosti diela (napr. použitý materiál) alebo získať podklad pre výpočet skutkovej
výšky odmeny. Tak sa objednávateľ zabezpečuje, že odmena zo zmluvy o dielo nepresiahne určitú
výšku. Podľa rozpočtu sa určuje cena diela najmä vtedy, ak ide o rozsiahle alebo zložité dielo alebo
ak sa dielo vykonáva po častiach. V rozpočte je cena diela rozčlenená na jednotlivé časti diela. Cena
podľa rozpočtu môže byť určená len pri uzatváraní zmluvy pred začatím diela, rozpočtovaná cena musí

byť súčasťou zmluvy o dielo alebo ju musí zhotoviteľ oznámiť objednávateľovi do uzavretia zmluvy.
Do ceny diela určenej podľa rozpočtu musí zhotoviteľ započítať všetky práce a náklady potrebné na
vykonanie diela. V prípade ceny určenej podľa rozpočtu platí zásada, že rozpočtovaná cena nesmie byť
jednostranne zvýšená. Zhotoviteľ uzavretím nepreberá na seba zodpovednosť, že pri vykonaní diela
sa neobjaví v budúcnosti potreba vykonať ďalšie práce alebo potreba vynaložiť ďalšie náklady. Tieto

náklady a práce nie je zhotoviteľ povinný vynaložiť a pokiaľ by ich aj vynaložil, nie je oprávnený bez
ďalšieho požadovať ich náhradu od objednávateľa. Môže tak urobiť len na základe novej dohody o cene
s objednávateľom. Vykonať dielo inak alebo v širšom rozsahu, než predvída zmluva o dielo, možno len
na základe zmeny zmluvy o dielo. Ak dielo nemá byť zmenené, ale na vykonanie diela je nevyhnutne
potrebné vynaložiť práce naviac a vyššie náklady, ktoré neboli do rozpočtu zahrnuté, môže zhotoviteľ

požadovať ich zaplatenie vtedy, ak ich objednávateľ schválil alebo objednal. Zatiaľ čo pre zmenu
ceny prác a nákladov nezahrnutých do rozpočtu vyžaduje jednostranný právny úkon objednávateľa v
písomnej forme (schválenie či dodatočné objednanie), pre zvýšenie ceny prác a nákladov zahrnutých do
rozpočtu zákon písomnú formu nevyžaduje, pričom na zvýšenie ceny diela stačí súhlas objednávateľa,
ktorý ako jednostranný prejav vôle môže byť potom konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V prípade, že
objednávateľ od zmluvy bez zbytočného odkladu neodstúpi potom, keď mu bolo doručené písomné
oznámenie zhotoviteľa o novej cene, platí zákonná podmienka, že s novou súhlasí a preto je povinná
zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. To neplatí ak k zvýšeniu ceny došlo po prekročení
dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ po oznámení novej ceny od zmluvy o dielo odstúpil,

je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce a vynaložené náklady, avšak
len podľa ceny, ktorá bola pôvodne dohodnutá.

26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, ktorý je podnikateľom v oblasti stavebnej
činnosti, a to najmä pokiaľ ide o uskutočňovanie stavieb, bol oslovený v roku 2009 žalovanou na

vypracovanie cenovej ponuky na stavbu rodinného domu žalovanej podľa projektovej dokumentácie.
Následnenatosažalobcaakozhotoviteľústnedohodolsožalovanouakoobjednávateľom,nazhotovení
diela a to výstavby rodinného domu na parc. pozemku registra „C“ parc. č. 124/2 v Nitre, kat. úz.
Drážovce vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Medzi stranami sporu tak bola uzatvorená ústna zmluvao dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela: výstavba rodinného domu. V konaní bol sporným
jednak rozsah diela - prác vykonaných žalobcom a cena diela, ktorá mala byť dojednaná medzi
stranami sporu. Žalobca v konaní tvrdil, že v tomto prípade ide o obchodnoprávny vzťah, pričom v

tomto smere absentovali skutkové tvrdenia ohľadne toho, na základe čoho zmluvný vzťah strán sporu
posudzoval a podriadil pod režim Obchodného zákonníka, a v nadväznosti na to v konaní požadoval
aj úrok z omeškania upravený pre obchodnoprávneho vzťahy. V konaní nebola preukázaná existencia
písomnej dohody o tom, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovanej sa riadi Obchodným zákonníkom
tak ako to predpokladá a vyžaduje ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto v tomto prípade

súd nepovažoval zmluvný vzťah strán spor za obchodnoprávny vzťah. V konaní nebolo sporné, že
žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebných činnosti, a teda v zmluvnom vzťahu so
žalovanou vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda pri uzatváraní a plnení ústnej zmluvy
o dielo vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy o dielo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd preto zmluvný vzťah strán sporu posúdil ako občianskoprávny vzťah s tým, že ide aj o vzťah

spotrebiteľský, kedy žalobca vystupuje v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetkyinéustanoveniaupravujúceprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,akjetonaprospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Keďže účastníkom vzťahu bol spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny vzťah
všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Tieto ustanovenia sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Súd preto posudzoval predmetný zmluvný vzťah v zmysle

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluve o dielo § 631 a nasl. ako aj spotrebiteľských
právnych noriem.

27. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca pred začatím prác predložil žalovanej cenovú ponuku
vypracovanú žalobcom na základe projektovej dokumentácie. V konaní boli predložené celkovo dve

cenové ponuky s rovnakým dátumom a rovnakými položkami, avšak rozdiel bol v tom že v prípade
cenovej ponuky predloženej žalobcom (č.l. 37-38 spisu) pri každej položke bola uvedená cena v tabuľke
označená ako SPOLU a cenová ponuka predložená žalovanou (č.l. 350-351 spisu) obsahuje totožné
položky, merné jednotky, jednotkové ceny s tým, že cena pri každej položke v tabuľke označená ako
SPOLU s DPH. Žalobca do konania doložil cenovú ponuku zo dňa 21.09.2009 (č.l. 37-38 spisu), ktorá

obsahovala výkaz výmer popis jednotlivých prác, staveného materiálu, mernú jednotku, jednotkovú
cenu a ku každej položke aj cenu spolu, s tým, že cena za rozpočet celkom predstavuje 35 987,54
eura, doprava materiálu 755,74 eura, spolu bez DPH 36 743,278 eura, DPH 19% 6981,223 eura, spolu
celkom 43 724,501 eura. Cenovú ponuka predložená žalovanou (č.l. 350-351 spisu) obsahovala totožné
položky, jednotkové ceny, množstvo s tým, že cena spolu bola označená ako SPOLU s DPH a na záver

bola uvedená cena za rozpočet celkom: 35 987,54 eura, doprava materiálu 755,74 eura, spolu bez
DPH 36 743,278 eura, DPH 19% 6981,223 eura, spolu celkom 43 724,501 eura. Žalovaná v konaní
poukazovala na to, že žalobca si dvakrát nacenil DPH, pričom pri každej jednej položke a následne
bola suma navýšená o DPH. Žalovaná v konaní poprela, že by jej cenová ponuka doložená v konaní
žalobcom (na č.l. 37-38 spisu) bola doručená, pričom tvrdila, že žalobcom je bola doručená len cenová

ponuka ktorú predložila súdu a ktorá je na č.l. 350-351 spisu. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na
žalobcovi, aby preukázal, že žalovanej doručil cenovú ponuku predloženú do konania z jeho strany ( č.l.
37-38 spisu), ktorá sa odlišovala v tom, že pri každej položke bola uvedená len cena spolu a následne na
záver bola uvedená cena rozpočtom, doprava, cena spolu bez DPH, samostatne vyčíslená DPH 19%,
cena spolu s DPH. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.02.2019 tvrdil, že uvedené položky v

cenovej ponuke boli bez DPH, a ako každý platca DPH uvádza ceny bez dane a DPH sa účtuje až na
konci rozpočtu. Uvedené je však v rozpore s cenovou ponukou predloženou žalovanou na č.l. 350-351
spisu, ktorá bola vyhotovená žalobcom, ktorú skutočnosť žalobca nepoprel, kde uvedené položky pri
cene uvádzajú cenu spolu s DPH. Okrem toho na pojednávaní dňa 06.02.2019 tvrdil, že priniesol cenovú
ponuku žalovanej, kde si všimli, že v záhlaví je uvedená cena spolu s DPH, pričom následne mal

priniesť žalovanej upravenú ponuku, kde bolo uvedené už iba spolu s DPH a upozornil žalovanú, že
položkové ceny sú bez DPH, urobiť tak mal následne 2-3 dni a odovzdal ju pani P., sestre žalovanej. V
tomto smere svedkyňa L. P. vo výpovedi nepotvrdila skutočnosť, že by jej žalobca bol odovzdal cenovú
ponuku, vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.06.2019 tvrdila, že videla len cenovú ponuku, ktorú jejukazovala žalovaná a na ktorej bola suma 36 000 eur a vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.03.2017
uviedla, že žalobca doniesol nacenenie v sume 36 000 eur za hrubú stavbu. Rovnako tak žalovaná
v konaní tvrdila, že dohoda medzi stranami sporu ohľadne ceny diela bola v sume cca 36 000 eur, s

tým, že sa mali dohodnúť na cene bez DPH. Vzhľadom na to, že strane žalovanej ide o spotrebiteľku
a v pochybnostiach podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti,
že strany sporu sa dohodli na cene v sume 43 724,501 eura, čo podľa žalobcu mala preukazovať
ním doložená cenová ponuka na č.l. 37-38. Žalovaná v konaní doložila cenovú ponuku s totožným

dátumom a totožnými položkami, ako aj s totožným množstvom s tým, že v záhlaví bola pri každej
položke uvedené cena spolu s DPH a keďže žalobcovi sa nepodarilo v konaní jednoznačne preukázať,
že cenová ponuka doložená ním v konaní bola doručená žalovanej a že s ňou žalovaná vyjadrila súhlas,
súd v konaní vychádzal z toho, že strany sporu sa na základe cenovej ponuky zo dňa 21.09.2009 (č.l.
350-351) dohodli na tom, že žalobca dodáva žalovanej práce a to konkrétne: zemné práce - odstránenie
ornice, odkopávky a prekopávky, vodorovné premiestnenie výkopu do 5 m, na výkope základov, stavbe

základov, stavbe zvislých a kompletných konštrukcií, stavbe vodorovných konštrukcií, na izolácii stavby
proti vode a vlhkosti, na tesárskych prácach, na klampiarskych prácach, montáži krovu a krytiny, vrátane
zastrešenia strechy, náteroch tesárskych konštrukcií a dodávke všetkých materiálov podľa projektovej
dokumentácie k rodinnému domu žalovanej s tým, že cena za uvedené práce, ktoré boli dohodnuté ako
predmet ústnej zmluvy o dielo, bola stanovená rozpočtom vo výške 36.743,278 eura, ktorá pozostávala

z ceny 35 987,54 eura za montážne a stavebné práce vyššie špecifikované a ceny 775,74 eur ktorá
predstavuje vedľajšie režijné náklady, ktoré boli určené percentom 2,1% zo sumy 35 987,54 eura. V
prípade vedľajších režijných nákladov (VRN) ide náklady, ktoré síce súvisia s realizáciou stavby, ale
nie sú započítané do cien bežných stavebných alebo montážnych položiek, ide o náklady súvisiace s
umiestnením stavby a s ďalšími okolnosťami stavby ako prevádzkové vplyvy, náklady na zabezpečenie

staveniska, náklady na mimostaveniskovú dopravu, ktoré zvyšujú celkové náklady na stavbu a k ich
oceneniu je potrebné pristupovať individuálne. Tieto sa môžu vyčísliť buď priamo v rozpočte alebo
samostatne, pričom hodnotu možno určiť aj percentom z položiek rozpočtu, čo je daný prípad, kde bola
určená percentom 2,1% z položiek rozpočtu stanovených v sume 35 987,54 eura. Zároveň súd ustálil,
že súčasťou ceny určenej rozpočtom bola aj daň z pridanej hodnoty, pretože sa žalobcovi nepodarilo

preukázať, že žalovanej doručil cenovú ponuku ním predloženú v konaní, ktorá DPH upravovala až
na konci cenovej ponuky s tým, že cena pri jednotlivých položkách bola bez DPH. V tomto smere
dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal dohodu strán sporu, že dohodnutá cena diela 36
743,278 eura mala byť ešte navýšená o daň z pripadanej hodnoty, t.j. o sumu 6981,223 eura. Aj keď
žalovanou predložená cenová ponuka obsahovala výpočet DPH aj ako samostatnej položky, ale zároveň

bola uvedená DPH aj pri cene každej položky rozpočtu, uvedené nemôže byť na ťarchu žalovanej ako
spotrebiteľovi, keďže žalobca je v postavení dodávateľa a v rámci svojej podnikateľskej činnosti má
vystupovať s odbornou a profesionálnou starostlivosťou a dbať na to, aby predkladané cenové ponuky
bolijednoznačnéazrozumiteľné,nevyvolávajúcepochybnostiotom,čojejejobsahom.Žalobcavkonaní
tvrdil, že podľa dohody so žalovanou sa mala výsledná cena diela doúčtovať, k čomu došlo na základe

súpisu vykonaných prác zo dňa 31.03.2011. Uvedené skutkové tvrdenie v konaní bolo preukázané
žiadnym dôkazom. Naviac súd poukazuje, že v prípade ak zmluva o dielo obsahuje predbežnú cenu za
vykonanie diela s tým, že presná suma bude dohodnutá po dokončení projektovej dokumentácie podľa
vykonaného a odsúhlaseného rozpočtu stavby, takáto dohoda o stanovení ceny nevyhovuje žiadnemu
spôsobu určenia ceny, ktorý predpokladá Občiansky zákonník. S ohľadom na uvedené súd dospel k

záveru, že strany sporu sa dohodli na cene diela podľa cenovej ponuky zo dňa 29.09.2009 (č.l. 350-351)
s tým, že táto bola určená rozpočtom v celkovej výške 36 743,278 eura, súčasťou ktorej bola aj daň z
pridanej hodnoty.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanej dodal stavebné práce v hodnote 48.667,38 eura, čo má

preukazovať faktúra zo dňa 14.10.2011, splatná dňa 24.10.2011, poslaná žalovanej poštovou. Následne
v konaní žalobca predložil súpis vykonaných prác zo dňa 21.03.2011, ktorý dôkaz má preukazovať cenu
prác,ktorébolivykonanésohľadomnato,žedošlokprácamnaviac,oktorésimalažalovanápožiadať,a
to konkrétne: navýšenie stavby, odvoz kameňov zo zbúranej ohrady, prestrešenie terasy vrátane zmeny
celkového tvaru strechy, kedy žalovaná mala rozhodnúť o zmene projektu rodinného domu. Žalobca

na pojednávaní dňa 21.01.2016 tvrdil, že pre žalovanú robili zemné práce, základy, základovú dosku,
ktorá bola armovaná dvojitou výstužou, oproti základnej ponuke zdvihli základovú dosku o 25 cm, čo
je jeden rad betónových debniacich tvárnic, vykonali obvodové murivo, vence, preklady, konštrukciu
stropu, konštrukciu krovu a krytinu celej strechy, klampiarske práce, vnútorné priečky, vnútorné izolácieproti vlhkosti, položili ležaté rozvody kanalizácie pod základovú dosku a odstránili murovanú ohradu,
čo bolo zhruba 7 - 8 vozidiel nákladu, pričom faktúru poslal žalovanej poštou a súpis vykonaných práv
dával sestre žalovanej, keď ukončil práce. Svedkyňa L. P. vo výpovedi na pojednávaniach nepotvrdila

skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že jej bol doručený súpis vykonaných prác žalobcom. V konaní nebolo
žalobcom preukázané doručenie predmetnej faktúry a súpisu vykonaných práv žalovanej, ktorá poprela
v konaní, že jej faktúra a súpis vykonaných prác bol doručený. V tomto smere neobstojí poukaz žalobcu
o tom, že žalovaná vo výpovedi na daňovom úrade vypovedala vo vzťahu k predmetnej faktúre. V
žiadnom prípade jej výpoveď na daňovom úrade, ktorá bola realizovaná v súvislosti s daňovou kontrolou

žalobcu, čo má preukazovať zápisnica o výpovedi zo dňa 16.05.2013, nemožno považovať za uznanie
záväzku voči žalobcovi v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Preto neobstojí argumentácia žalobcu
o uznaní záväzku žalovanou vo vzťahu k sume 48667,38 eura. Súd dodáva, že uznanie dlhu možno
charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka,
zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku, o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie
je rozhodujúce či dlh v čase prejavu skutočne existoval, na strane druhej je zrejmé, že nedodržanie jeho

písomnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Pre platnosť prejavu, sa vyžaduje: označenie
oprávnenej osoby (veriteľa), označenia povinnej osoby (dlžníka), určenie dlhu (spravidla jeho právne
kvalifikovanie, napr. pôžička zo dňa), uvedenie výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť
(pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti. Nie je rozhodujúce, či je uznanie dlhu vyhotovené ako
samostatný prejav súčasťou dvoj alebo viacstranného právneho úkonu (zmluvy). Rozhodujúce je iba

to, že uvedený prejav spĺňa predpokladané náležitosti § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod,
stačí ak je z prejavu dôvod skutkovo zrejmý. Účinky uznania kedy k písomné uznaniu došlo (bolo
vyhotovené) a nie k dátumu, kedy bolo doručené. V danom prípade nemožno považovať výpoveď
žalovanej na Daňovom úrade za uznanie dlhu ako nesprávne tvrdí žalobca v konaní, keďže tu absentuje

akékoľvek písomný, adresný vo vzťahu k žalobcovi právny úkon žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
by zakladal vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu v čase takéhoto prejavu. Preto dôkazné bremeno
na preukázanie existencie pohľadávky, resp. záväzku žalovanej, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha
v tomto konaní, zaťažuje v konaní žalobcu. Rovnako tak nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu,
že žalovaná čiastočnými úhradami v celkovej výške 30.000 eur, uznala záväzok voči žalobcovi a to

pokiaľ ide o sumu 48 667,68 eura. Ako už bolo vyššie súdom konštatované, v danom prípade ide
o spotrebiteľský zmluvný vzťah a v tomto prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak plní dlžník čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené
ustanovenie možno aplikovať len na obchodnoprávneho vzťahy, teda nie na občianskoprávne vzťahy,

najmä keď má ísť o spotrebiteľský vzťah ako v tomto prípade. Okrem toho zo skutkových zistení
vyplynulo, že strany sporu sa dohodli, že cena diela bude žalovanou uhrádzaná vždy po vykonaní časti
diela. Žalovaná dňa 30.06.2010 vyplatila žalobcovi sumu 20 000 eur a dňa 13.10.2010 sumu 10 000
eur. Predmetné plnenia žalovanej preto nemožno považovať za uznanie zvyšku záväzku, ktorého sa
žalobca domáha v konaní v sume 18.667,38 eura. Bolo preto na žalobcovi aby preukázal v konaní

dôvodnosť žalovanej sumy. Vo vzťahu k faktúre č. 2011001 zo dňa 14.10.2011 súd dodáva, že túto
nemožno považovať za dôkaz preukazujúci žalobcom uplatňovaný nárok, keďže faktúra môže privodiť
splatnosť fakturovanej ceny len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a bola v nej uvedená
cena za dielo v správnej výške. Faktúra postradajúca niektorú z predpísaných náležitostí alebo znejúca
na cenu v nesprávnej výške nie je spôsobilá vyvolať splatnosť fakturovanej ceny. Aby sa tak mohlo

stať, musel by zhotoviteľ vystaviť novú faktúru znejúcu na cenu v správnej výške s tým, že faktúra
musí byť doručená objednávateľovi, a preto jej nedoručenie ide na vrub zhotoviteľa. V tomto prípade k
vystaveniu faktúry došlo dňa 14.10.2011, pričom ako dátum vzniku daňovej povinnosti je uvedený dátum
14.10.2011, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca už po mesiaci apríl 2011 nevykonával žiadne
práce pre žalovanú. V zmysle v tom čase platnej úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty bol povinný

vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, čo v žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti
a rovnako tak žalobcom faktúrovaná suma 48 667,38 eura nie je v správnej výške, pretože absentuje
zohľadnenie súm už žalovanou uhradených v celkovej výške 30 000 eur. Aj keď žalobca na pojednávaní
dňa 06.02.2019 priznal, že išlo o jeho chybu, táto skutočnosť žalobcu neospravedlňuje vo vzťahu k
tomu, že bol povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov a pokiaľ pristúpil k vystavenie

faktúry tak táto mala zohľadňovať správnu výšku ceny diela, ktorú účtuje žalovanej. Žalovaná v konaní
doložila aj výzvy zo dňa 24.02.2012 od JUDr. U., v ktorej bola vyzvaná na zaplatenie sumy 18 667,38
eura, pričom vo výzve zo dňa 16.05.2013 od JUDr. D. bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 18
000 eur s tým, že tieto výzvy odkazovali na predmetnú faktúru, pričom nie je z nich zrejmé, či faktúratvorila prílohu predmetných výziev. Aj uvedené podľa názoru súdu vyvoláva pochybnosti o zákonnosti
vystavenej faktúre žalobcom dňa 14.10.2010 na sumu 48 667,38 eura. Súd preto nepovažoval túto
faktúru za dôkaz preukazujúci dôvodnosť žalovanej sumy. Naviac žalobca vo výpovedi dňa 21.01.2016

tvrdil, že potvrdenie o prijatí peňazí vystavil dodatočne, avšak nevie kedy to bolo. Ani toto skutkové
tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

29. V konaní žalobca ďalej tvrdil, že pre žalovanú vykonal práce naviac, keď na pojednávaní dňa
21.06.2016 tvrdil, že došlo k navýšeniu stavby, pričom mal žalovanú upozorniť na to, že terén je nižšie

oproti ceste, preto sa mali dohodnúť že bude o jeden rad betónových tvárnic naviac, ďalej prestrešenie
terasy, čím malo dôjsť k tvaru strechy a jej veľkosti, a došlo aj k odvozu kameňov zo zbúranej ohrady
a to firmou, ktorú zabezpečil. Žalovaná na pojednávaní dňa 21.01.2016 potvrdila, že mimo cenovej
ponuky požiadala žalobcu o zastrešenie terasy, iné práce naviac poprela a rovnako tak poprela, že
by došlo k zmene projektu stavby. Na pojednávaní dňa 06.02.2019 žalobca tvrdil, že k zmene došlo
aj v klampiarskych prácach, keď podľa požiadavky žalovanej došlo k zmene pozinkovaných žliab

na farebné - lakoplast a súčasne vypovedal, že upozornil žalovanú na to, že stavbu treba navýšiť
s tým, že najskôr upozornil sestru žalovanej - L. P. a potom to prebrali so žalovanou u jej sestry
doma. Následne žalobca v záverečnej reči prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdil, že žalovaná
počas prác rozhodla o zmene stavby a dodala žalobcovi nový projekt, resp. pôvodný projekt so
zakreslenými zmenami. Ani skutočnosť, že žalovaná mala rozhodnúť o zmene stavby a dodať žalobcovi

nový projekt, resp. pôvodný projekt so zakreslenými zmenami nebola v konaní preukázaná žiadnym
dôkazným prostriedkom. Žalovaná uvedenú skutočnosť, že bola upozornená na potrebu navýšenia
stavby poprela. Rovnako aj svedkyňa L. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.03.2017 poprela, že by
žalobca odvážal zeminu a betón, že by žalobca navrhol zvýšenie základovej dosky, pričom jej sa žalobca
nepýtal, či položí základovú dosku vyššie o 20 cm, ako aj poprela, že by došlo k zmene projektovej

dokumentácie, pričom potvrdila prestrešenie terasy. Ani žalobcom navrhnutí svedkovia jednoznačne
nepotvrdili skutkové tvrdenia žalobu o zmene projektu stavby domu žalovanej, o navýšení stavby,
odvozu neporiadku zo stavby. Svedok D. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.06.2019 uviedol, že
si nepamätá či sa prestrešenie robilo podľa projektovej dokumentácie alebo došlo k zmene, nepamätá
sa či sa to navyšovalo, ale myslí, že sa to navyšovalo, pričom podľa neho si viedol stavebný denník

žalobca, ktorý zavolal na odvoz neporiadku nejakú firmu, ktorá má na to mechanizmy, avšak nevie aký
mechanizmus bol použitý. Následne svedok D. P. vypovedal, že si nepamätá, či sa stavba navyšovala,
pričom projektovú dokumentáciu s fyzickým stavom sledoval žalobca a on, nepamätá si či nejaké
zmeny boli vykonané, ale si myslí, že strecha podľa urobená podľa projektovej dokumentácie. Rovnako
tak svedok E. A. vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2019 vypovedal, že si nepamätá, či došlo

k navýšeniu základového pásu oproti projektovej dokumentácie, pričom aj on odvážal neporiadok zo
stavby, ale nevie kedy to bolo s tým, že išlo o kamene, odvážalo sa kamenivo z nejakého starého múru,
pričom to odvážali oni, a nie subdodávateľ a odvážalo sa na to aute Fiat Ducato, pričom si nepamätá
či došlo k zmene stavby oproti projektovej dokumentácii a myslí si, že pre žalovanú nerobili práce
naviac. Súd výpovede uvedených svedkov považuje len za všeobecné, bez konkretizácie jednotlivých

skutočností, ktoré sa mali týkať najmä vykonaných prác naviac zo strany žalobcu. Keďže išlo o osoby,
ktoré sa priamo mali podieľať na prácach na stavbe rodinného domu žalovanej, je potrebné konštatovať,
že tieto svedecké výpovede nepreukazujú jednoznačne skutkové tvrdenia žalobcu, pričom aj výpovede
svedkov si v niektorých skutočnostiach rozporovali, keď svedok D. P. uviedol, že žalobca objednal
nejakú firmu na odvoz kameňov a zeminy, ktorá má mechanizmy, svedok E. A. uviedol, že odvážali

oni neporiadok zo stavby, malo ísť o nejaké kamene a to autom. V tomto smere žalobca v konaní
tvrdil, že odvoz kameňov a zvyšok ohrady sa realizovalo subdodávateľsky. Žalobca tak nepreukázal v
konaní, že došlo k prácam naviac - navýšeniu stavby, odvozu kameňov zo zbúranej ohrady a zeminy,
zmene projektovej dokumentácie a to pokiaľ išlo o zmenu celkového tvaru strechy. Nepreukázal, že
žalovaná rozhodla o zmene projekte stavby, že žalobcovi dodala nový projekt, resp. pôvodný projekt so

zakreslenými zmenami, ako ani nepreukázal, že by upozornil žalovanú na to, že treba stavbu navýšiť,
že by upozornil na to sestru žalovanej L. P. a následne u nej toto prebrali so žalovanou. Skutočnosť,
že odvoz kameňov zo zbúranej ohrady je uvedené v stavebnom denníku a to pokiaľ ide o zápis zo
dňa 11.06.2010 bez ďalšieho nepreukazuje, že uvedenú prácu vykonal žalobca. Pokiaľ ide o posledné
práce tak žalobca v roku 2011 vykonal penetrácie proti vlhkosti, pričom žalobca tvrdil, že to bolo v marci

dňa 22.03.2011 čo má preukazovať zápis v stavebnom denníku. Žalovaná tvrdila, že posledné práce
žalobcom boli vykonané v mesiaci apríl 2011. Žalobca poukazujúc na zápis dňa 22.03.2011 v stavebnom
denníku tvrdil, že išlo o posledné práce pre žalovanú, pretože ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že
posledné práce vykonal dňa 22.03.2011, nie je súdu zrejmé ako mohol vyhotoviť súpis vykonaných prács dátumom zo dňa 21.03.2011, keď ako sám tvrdí, že dňa 22.03.2011 boli vykonané posledné práce pre
žalovanú. Aj s ohľadom na uvedené súd nemohol považovať stavebník denník vedený žalovanou za
smerodajný, pretože údaje v ňom nekorešpondujú tak s tvrdeniami žalobcu a ani s tvrdeniami žalovanej.

Preto má súd pochybnosti o správnosti údajov obsiahnutých v tomto stavebnom denníku, a preto
nebolo možné v konaní s prihliadnutím na ďalšie dôkazy vykonané v konaní údaje v ňom obsiahnuté
považovať za jednoznačne relevantné vo veci samej. Aj keď súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že
stavebník si môže viesť aj stavebník, t.j. v tomto prípade žalovaná, pokiaľ žalobca chcel relevantne
preukázať rozsah prác, a to najmä pokiaľ ide o ním tvrdené práce naviac, bolo v jeho záujme si viesť

stavebník denník, poprípade ak teda stavebný denník viedla žalovaná, mal možnosť žiadať o vykonanie
zápisu do tohto stavebného denníka. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca v tomto zmluvnom
vzťahu vystupuje v postavení podnikateľa a teda sa očakáva od neho, že bude postupovať s náležitou
odbornou starostlivosťou. Naviac žalobca na pojednávaní dňa 17.10.2019 uviedol, že stavebný denník
žalovanej videl prvýkrát na pojednávaní, preto je otázne, prečo keď nemal vedomosť o stavebnom
denníku žalovanej, neviedol ako podnikateľ - zhotoviteľ stavebný denník. Žalovaná v konaní tvrdila, že

odvoz kameňov si zabezpečila sama, čo potvrdila aj sestra žalovanej L. P. s tým, že malo ísť o pána
H. H.. Uvedené skutkové tvrdenia pritom preukazuje čestné prehlásenie S. H. zo dňa 11.09.2019, v
ktorom potvrdil, že pre žalovanú vykonal tieto práce - odvoz zeminy sústredenej na veľkej kope vzadu
na pozemku, za novostavbou jej domu, išlo o zmenu zo základov jej domu a to minibagrom pre úzky
priestor po bokoch domu, pričom za dobu od času vykonania základov bola zmenia značne ubitá, preto

ju najskôr s minibagrom naberali a nakladali na stavebný fúrik, ktorým sa ručne prevážala pred dom
žalovanej, kde sa veľkým bágrom nakladal na nákladné auto - TATRA a poodvážala asi na 3 x s tým,
že sa to realizovalo na jeseň roku 2011 v trvaní 3 dní. Vo vzťahu k prestrešeniu terasy žalobca tvrdil,
že so žalovanou hovoril, že zostanú zachované jednotkové položky a toto sa potom doúčtuje naviac,
čo aj urobil. Žalovaná vo výpovedi dňa 07.08.2019 uviedla, že žalobca ju neinformoval o navýšení

ceny diela, keď jej prestreší terasu a prístrešok pred vchodom, o žiadnom navýšení sa nikdy nebavili,
žiadne vyčíslené čiastky nevedela a nedostala. V danom prípade ako už bolo súdom konštatované
cena diela bola určená rozpočtom a v zmysle ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takáto cena
nesmie bez súhlasu objednávateľa navýšiť, práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať
iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. V konaní

nebolo preukázané, že by došlo k písomnému schváleniu navýšenia ceny diela zo strany žalovanej ako
objednávateľa, poprípade k dodatočnému písomnému objednaniu prác žalovanou ako objednávateľom,
a preto z tohto dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na náhradu práce navyše, a teda nie je oprávnený
bez ďalšieho požadovať ich náhradu od žalovanej ako objednávateľa, pretože tu absentuje nová
dohoda o cene so žalovanou ako objednávateľom. Žalobca ako zhotoviteľ nemôže rozpočtovanú cenu

jednostranne zvýšiť, pričom ak sa vyskytne potreba vykonať ďalšie práce alebo potreba vynaložiť ďalšie
náklady, tieto nie je povinný vynaložiť a pokiaľ ich aj vynaložil, nie je oprávnený ich náhradu požadovať
bez ďalšieho od žalovanej, keďže sa vyžaduje v takomto prípade od žalovanej ako objednávateľa
písomné schválenie prác a nákladov, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu podľa cenovej ponuky zo dňa
29.09.2009 (č.l. 350-351), poprípade ich dodatočné písomne objednanie, k čomu nedošlo. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná bola upozornená žalobcom na navýšenie ceny určenej
rozpočtom v cenovej ponuke zo dňa 29.09.2009, ako aj nebolo preukázané, že žalovaná písomne
schválila navýšenie ceny diela, prípadne že by dodatočne písomne objednala práce naviac. Preto
aj keď možno konštatovať, že oproti cenovej ponuke zo dňa 29.09.2009 a prácam v nej uvedených
žalobca vykonal prestrešenie terasy, nemá nárok na úhradu ceny vynaloženej na túto prácu a náklady

s tým spojené, pretože absentuje upozornenie žalovanej na cenu spojenú s touto prácou, a najmä
písomná dohoda strán sporu o navýšení ceny za túto prácu, prípade dodatočné písomné objednanie
žalovanou. Pokiaľ išlo o žalobcom predložený súkromný znalecký posudok Dipl. Ing. D. S. č. 04/2018,
tento vychádzal vo svojich záveroch pri odpovediach žalobcu z hľadiska zhodnotenia hodnoty prác
naviac žalobcu zo skutočnosti, že tieto práce boli realizované na základe požiadavky žalovanej, ktorá

skutočnosť však bola v konaní sporná. Preto nemožno závery znalca z hľadiska zhodnotenia hodnoty
prác naviac žalobcom považovať za súladné s výsledkami ostatných dôkazov vykonaných v konaní, v
tomto smere závery znalca nezodpovedajú výsledkom konania zisteným súdom. Pokiaľ išlo o odpovede
na otázky vo vzťahu k dokladu - stavebný denník, k vadám diela, tieto súd nepovažoval za relevantné
s ohľadom na predmet tohto sporu. Ako vyplýva z podkladov, na základe ktorých znalec vyhotovoval

súkromný znalecký posudok, tento nedisponoval dokladom - cenová ponuka na č.l. 350-351, ktorý bol
predložený žalovanou v konaní, pričom vychádzal z cenovej ponuky doloženej v konaní žalobcom na č.l.
37-38, rovnako tak nemal k dispozícií doklady doložené žalobcom v konaní č.l. 180-215 spisu. Súd pretos ohľadom na vykonané dôkazy v konaní, a meritum veci nepovažoval súkromný znalecký posudok a
jeho závery za relevantné pre konanie.

30. Súd dodáva, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje
a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,
ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné

bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom
nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze . Ide v
podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a

že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur D., Dukazní břemeno
v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na
základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti
alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového
stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena

vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z
teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové
okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto
právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa
potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná

za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani
nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť
na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného
tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto

smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na
ujmu. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak v

spore o zaplatenie ceny diela, má žalobca ako zhotoviteľ diela bremena tvrdenia, že vykonal pre
žalovanú dielo v rozsahu prác, dohodnutým zmluvnými stranami a to za cenu dojednanú zmluvnými
stranami zmluvy o dielo, a v prípade, že došlo k prácam navyše dôkazné bremeno, že došlo k prácam
navyše na základe dohody zmluvných strán, to znamená, že bol objednávateľ písomne upovedomený
o novej cene diela, a práce a náklady pôvodné nezahrnuté do ceny diela určenej rozpočtom na základe

cenovej ponuky boli objednávateľom písomne schválené alebo dodatočne písomne objednané. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu skutočností
spôsobilých založiť dôvodnosť žalovanej sumy titulom neuhradenej ceny za dielo, obsahom ktorej mali
byť aj práce navyše, spôsobujúce navýšenie pôvodne dohodnutej ceny diela. A ak tieto skutočnosti
budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného.

31. S poukazom na. uvedené súd ustálil nárok žalobcu za dôvodný vo vzťahu k cene diela tak ako
táto bola stranami sporu určená a odsúhlasená podľa cenovej ponuky zo dňa 29.09.2009 (č.l. 350-351

spisu) s tým, že táto bola určená rozpočtom v celkovej výške 36 743,278 eura, t.j. sumu 36 743,28 eura,
súčasťou ktorej bola aj daň z pridanej hodnoty. Keďže žalovaná doposiaľ žalobcovi uhradila sumu 30
000 eur, je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 6743,28 eura s tým, že vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

32. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovanou súd túto nepovažuje za dôvodnú, pretože
žalobca si svoj nárok na doplatok ceny diela v sume 6743,28 eura, t.j. sumu predstavujúcu rozdiel medzi
dohodnutou cenou diela a sumou uhradenou žalovanou (36 743,278 eura - 30 000 eur), v ktorej časti
súd považuje žalobný nárok žalobcu za dôvodný, uplatnil na súde dňa 18.03.2014, teda v trojročnejpremlčacej dobe, ktorá v tomto prípade pre zvyšok neuhradenej sumy ceny diela začala plynúť po
vykonaní posledných prác žalobcu na stavbe žalovanej, k čomu došlo podľa žalovanej v apríli 2011 a
podľa žalobcu dňa 22.03.2011, kedy došlo k ukončeniu prác žalobcu na stavbe žalovanej. Pre úplnosť

súd dodáva, že pokiaľ by súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dňa 22.03.2011 boli vykonané posledné
práce pre žalovanú, ani v tomto prípade nemožno hovoriť o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie
zvyšku neuhradenej ceny diela žalovanou, keďže žaloba bola na súd doručená dňa 18.03.2014, teda
pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá v tomto prípade uplynula až dňa 22.03.2014. Súd
preto nárok žalobcu nepovažuje za premlčaný. Poukaz žalovanej na prípadné vady diela s ohľadom na

predmet sporu je bezpredmetný, pretože pokiaľ žalovaná mala za to, že dielo má vady mala tieto uplatniť
voči žalobcovi, pričom z hľadiska uplatňovania nároku z vád diela je úplne bezpredmetné, či zmluva o
dielo bola alebo nebola uzatvorená písomne. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že súd je
povinnýexoffoprihliadaťnapremlčanie,pretožeideospotrebiteľskýspor.Vtomtoprípadeideokonanie,
predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou zákona,
ktorý zaviedol do Občianskeho zákonníka ust. § 54a Občianskeho zákona, tz. pred 05.12.2018) v tomto

prípade sa konanie dokončí podľa doterajších predpisov, a preto súd ex offo neprihliada na premlčanie
pohľadávky uplatňovanej zo spotrebiteľskej zmluvy, ale len na námietku premlčania vznesenej dlžníkom.

33. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6743,28 eura spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia, t.j. úrok z omeškania v zákonnej výške

od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej (právnej zástupkyni) dňa 20.11.2014, ktorú
súd považoval za výzvu na plnenie. Žalobca v konaní požadoval úrok z omeškania od 25.10.2011,
t.j. od splatnosti faktúry č. 2011011, ktorá ako už bol vyššie súdom konštatované nevyvolala splatnosť
žalovanej sumy preto, že neobsahovala správnu výšku ceny diela. V konaní nebolo jednoznačne
preukázané, kedy bola žalovanej doručená výzva zo strany žalobcu k plneniu, pričom v konaní bolo

predložených niekoľko výziev k plneniu a to aj s rozdielnymi sumami na úhradu, pričom nebolo
jednoznačne preukazné kedy bola výzva na plnenie doručená žalovanej. Za preukázanú kvalifikovanú
výzvu k plneniu v prejednávanej veci je tak potrebné považovať žalobu a omeškanie tak začína prvého
dňa potom čo bola žaloba doručená žalovanej, v tomto prípade jej právnej zástupkyni dňa 20.11.2014. Z
toho dôvodu súd priznal žalobcovi zo sumy 6743,28 eura úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške

5,05 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia, pričom žalobca sa domáhal úroku z omeškania vo výške
9,5% ročne a to podľa Obchodného zákonníka, ktorý však nemožno na vzťah strán sporu aplikovať, a
súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne a to vo výške sadzby ECB platnej ku dňu omeškania
zvýšenej o 5 percentuálnych bodov a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

34. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

35. Pre vyššie uvedené dôvody súd žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

36. Pokiaľ išlo o ďalšie návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania, a to výsluch svedka O. P., a
vykonanie odborného posúdenia zo strany rozpočtára k súpisu vykonaných prác a prácam naviac, súd
tieto ako nehospodárne a nedôvodné zamietol. Pokiaľ išlo o svedka O. P., ten preukázal, že vzhľadom
na jeho psychický stav ošetrujúci lekár neodporúča, aby sa zúčastnil súdneho pojednávania a vypovedal
ako svedok, preto súd nevykonal jeho výsluch na pojednávaní, pričom svedok v písomnom vyjadrení,

doručenom súdu dňa 11.10.2019 sa vo veci vyjadril s tým, že viac by nevypovedal ani pred súdom.
S ohľadom na uvedené súd nepovažoval výsluch svedka O. P. (a to ani písomný výsluch) z hľadiska
zistenia skutkového stavu za potrebný. Pokiaľ išlo o vykonanie dôkazu a to odborného posúdenia zo
strany rozpočtára k súpisu vykonaných prác a prácam naviac, tento súd ako nedôvodný a nehospodárny
zamietol, pričom poukazuje na to, že žalovaná s ohľadom na dĺžku sporu mala možnosť navrhnúť

vykonanie tohto dôkazu už skôr ako na poslednom pojednávaní vo veci. Pokiaľ išlo o poukaz žalovanej,
že ide o spotrebiteľský spor a v tomto prípade sa sudcovská koncentrácia konania neaplikuje, súd
poukazuje na ust. § 291 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie
§ 296 sa nepoužije, ktoré ustanovenie upravuje možnosť spotrebiteľa predložiť alebo označiť všetkyskutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej
s tým, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy v časti istiny pôvodne 18667,38 eura, pričom súd mu priznal
sumu 6743,28 eura (36,12% zo žalovanej sumy) a vo zvyšku sumy 11 924,10 eura (63,88% zo žalovanej

sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Úspech žalobcu tak
predstavuje 36,12 % a úspech žalovanej 63,88%, v dôsledku čoho čistý úspech žalovanej 27,76 % a v
takomto rozsahu jej súd podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

41. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške

bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.