Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kučerová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/284/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417203367.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: G.. O. M.,
A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, W., proti žalovanému: Telervis Plus a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, na Vŕšku 2, Bratislava, o určenie
neplatnosti právneho úkonu a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 9Csp/61/2017-48 zo dňa 9. mája 2018, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.
2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou
domáhala určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2009 a č.XXXXXXXXX zo dňa
30.11.2009 je bezúročný a bez poplatkov, a tiež určenia, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
14.08.2009 a č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2009 sú neplatné.
3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že „na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bol žalovanej poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský
úver vo výške 400 eur za celkový poplatok za správu úveru vo výške 216 eur sa žalobkyňa zaviazala
žalovanému zaplatiť v 7 splátkach po 88 eur. Predmetná zmluva bola predčasne doplatená dňa
30.11.2009 a to celkovou sumou 592,14 eur; na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX bol žalovanej poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za
celkový poplatok za správu úveru vo výške 552 eur sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť v 13
splátkach po 104 eur. Na predmetnú zmluvu žalovaný eviduje len úhradu 104 eur, dlh predstavuje sumu
1.248 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú žalobkyňa
uznala za dôvodnú, a preto s poukazom na § 150, § 151 ods. 1, 2 C.s.p. mal obranu žalovaného za
preukázanú „(hoci de facto tomu tak nie je)“.
4/ Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na § 137 písm. c/ C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, že zmluva o úvere je bez úrokov
a bez poplatkov, pretože nepreukázala, na čo jej môže poslúžiť navrhované určenie, keďže z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že žalobkyňa úver pod č.XXXXXXXXX už splatila. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie nevidel žiaden reálny právny dôvod, pre ktorý by žalobkyni mohlo navrhované určenie, že
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov nejako pomôcť. Skonštatoval, že vo vzťahu k zmluve o
úvere nemôže byť žalobkyňa v neistote, aký je jej dlh, keď sama má vedomosť o tom, koľko naviac plnila,
preto nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov.Vzhľadom na uvedené bez potreby doplnenia dokazovania, vychádzajúc z obsahu spisu, bolo podľa
súdu prvej inštancie na mieste predmetnú žalobu, pokiaľ sa jedná o úver č. XXXXXXXXX zamietnuť
pre vyššie uvedený procesný nedostatok žalovateľnosti, s dovetkom, že žaloba o určenie neprichádza
do úvahy tam, kde možno žalovať na plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia). Pokiaľ ide o úver
č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2009 súd prvej inštancie uviedol, že odhliadnuc od vznesenej námietky
premlčania ju nemohol podrobiť prieskumu o neprijateľných zmluvných podmienkach, keď tento listinný
dôkaz predložený žalobkyňou bol takmer nečitateľný; žalobkyňa v petite žaloby neuviedla ani to, ktorú
konkrétnu zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani v tomto
prípade nemôže byť potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia žalobkyne, či jej právnej neistoty,
keď z úveru poskytnutého žalobkyni žalovaným vo výške 800 eur za časové obdobie takmer deviatich
rokov splatila dňa 10.12.2009 len prvú splátku v sume 104 eur. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že
„nevylúčil nárok žalobkyne na zastavenie exekúcie vedenej na tunajšom súdu pod sp. zn. EX/76/2012 do
exekučného oddelenia, keď z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 15Er /242/2012 zistil, že podaním
zo dňa 1.8.2017 žalobkyňa žiadala o zastavenie exekúcie EX/76/2012, o ktorej žiadosti už tunajší súd
rozhodol uznesením č.k. 15Er/242/2012-25, EX/76/2012 zo dňa 27.2.2018“.
5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne procesne úspešnej sporovej strane priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
6/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie
porušil jej právo na spravodlivý súdny proces tým, že nepodrobil zmluvu súdnej kontrole, nevykonal
dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, neurčil, či sú namietané zmluvy platné alebo nie z úradnej
povinnosti, nezisťoval, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ani to, či pri uzatváraní zmlúv boli použité nekalé obchodné praktiky. Namietala aj to, že súd prvej
inštancie mal vedomosť o tom, že je voči nej vedené exekučné konanie, predmetný spisový materiál si
nepripojil, hoci vedel, že má naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku.
7/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
9/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáha určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru dojednaného Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
30.11.2009 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.8.2009 a určenia ich neplatnosti. Obe zmluvy
sú zmluvami spotrebiteľskými (§ 52 a nasl. Obč. zák.) a ich hmotnoprávnu reguláciu treba podriadiť
pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť
predmetnej žaloby, odvolací súd poukazuje na ust. § 137 písm. d) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodol najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (9.5.2018) bol účinný zákon č. 279/2017 Z.z.,
ktorým došlo k novelizácii zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 11 ods. 4), podľa
ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (18ba) - poznámka pod čiarou k
odkazu18baznie:„§18ba)§137ods.c)ad)Civilnéhosporovéhoporiadku“(ideoprocesnéustanovenie
aplikovateľné aj na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené za účinnosti zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poznámka odvolacieho súdu), naliehavý právny záujem žalobkyne na
navrhovanom určení je daný. Uvedeným procesným ustanovením sa totiž výslovne zaviedla možnosť
spotrebiteľa podať žalobu o určene neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. domáhať sa
určenia jej bezúročnosti bezpoplatkovosti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení neplatnosti vyššie označených
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, vec nesprávne právne posúdil a svojim postupom odňal žalobkyni
možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania súdom prvej
inštancie (s ohľadom na aktuálny predmet sporu) je potrebné pre objasnenie dodať, že vo všeobecnosti
právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči každému, z uvedeného dôvodu sa toto právo nepremlčuje ani nezaniká,pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou),
ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať,
resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti (viď napr. aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5M Cdo 11/2009). Preto námietka premlčania vo vzťahu k
navrhovanému určovaciemu petitu je bez právneho významu. Vo vzťahu k rozsudočnému petitu, ktorým
sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2009, odvolací
súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 publikované v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod č. R 77/2015, ktorým vyslovil, že neplatná
rozhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu,pretonímvydanýrozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie, v ktorom
sa rieši otázka určenia platnosti/neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ohľadom posúdenia prípadnej
platnosti/neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX odvolací súd
odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, podľa ktorého „pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť
vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je
táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom
rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti“.
10/ Odvolací súd dodáva, že v spotrebiteľských vzťahoch sa uplatňujú v porovnaní so všeobecnou
právnou úpravou, rozdielne procesné postupy (§ 295 C.s.p., § 54 ods. 2 Obč. zák.). V súvislosti
s povinnosťou súdu v spotrebiteľských veciach ex offo zohľadniť rozhodnú skutočnosť a vysloviť
neplatnosť nekalej podmienky alebo neplatnosť zmluvy je potrebné zohľadniť príslušnú judikatúru
Európskeho súdneho dvora, ktorá síce nepopiera rešpektovanie procesnej zásady, že procesná
iniciatíva prináleží stranám sporu, nebráni však tomu, aby vnútroštátny súd výnimočne vo verejnom
záujme aplikoval ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená jeho
ochrana v takej miere, ktorá by kompenzovala nevýhody vyplývajúce z okolností uzavretia zmluvy (viď.
napr. aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C 412/06, C 227/08).
11/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389
ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), aby tým učinil zadosť
princípu dvojinštančnosti civilného súdneho sporu a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných
práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu
prvej inštancie dosiaľ neriešených skutočností.
12/ Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok
žalobkyne, zohľadniac vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie
viazaný (391 ods. 2 C.s.p.). Za týmto účelom súd prvej inštancie postupom podľa § 129 C.s.p. vyzve
žalobkyňu na odstránenie vád podania doložením čitateľnej kópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
(Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je súčasťou pripojeného spisu sp. zn. 15Er/242/2012 na č.l.
12), zohľadniac, že doloženie nečitateľného listinného dôkazu bez ďalšieho nie je dôvodom takýto
dôkaz nevykonať (viď ods. 36. veta prvá napadnutého rozsudku), vec opätovne prejedná, výsledky
vykonaného dokazovania náležite skutkovo zhodnotí a posúdi v kontexte na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodne.
13/ V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancieionáhradetrovprvoinštančnéhoaodvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.