Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného N. R. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

N. R., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Ž. U. U. XXX, t. č. v ÚVV Ilava, nezamestnaný, slobodný,

j e v i n n ý, ž e :

v bližšie nezistených dňoch a časoch, v priebehu asi troch až štyroch mesiacov neupresneného obdobia
po Vianociach roku 2016 sa v Partizánskom na Námestí SNP pri bankomate Prima Banky vyhrážal H. Š.
po tom, ako vyberala peniaze z bankomatu, že ak mu nedá nejakú finančnú hotovosť, tak dostane, alebo
že jej rozbije mobil, na čo poškodená v obave o svoj život a zdravie, mu finančné hotovosti v rôznych
výškach odovzdala, a následne po tom čo poškodená H. Š., ako jeho priateľka sa snažila s ním ukončiť

vzťah tým, že sa s ním nechcela stretávať pre jeho agresivitu a neustále si pýtanie peňazí obžalovaným
od nej, jej obžalovaný v presne neustálenom čase začiatkom roka 2017 poslal na jej mobilný telefón č.
XXXX XXX XXX SMS správu, že ak nepríde, tak jej porozbíja okná, a následne v mesiaci apríl roku 2017
od dňa 11.04.2017 v čase od 19:06 hod. do dňa 12.04.2017 do 17:59 hod., keď sa poškodená zdržiavala
v mieste jej trvalého bydliska, jej v snahe aby mu zdvihla telefón a komunikovala s ním, posielal z
mobilného telefónu č. +XXXXXXXXXXXX, evidovaného na jeho meno v telekomunikačnej spoločnosti
O2 v dňoch 11.04.2017 a 12.04.2017 výhražné správy s vulgárnymi nadávkami a vyhrážkami, že ak mu
nezavolá tak zdochne, že jej dáva poslednú šancu aby zdvihla, lebo uvidí, čo spraví, že ide k nej, že keď

mu nezavolá, tak pôjde za starým a zbije ho, že jej to prisahá a že bude vyprávať u nich, že bola od neho
tehotná a aby zdvihla, že má poslednú šancu, pričom po tom ako jej poslal dňa 12.04.2017 o 17:59 hod.
správu, že je pri pošte a keď nedôjde do 10 minút, tak prisahá na malú, že má poslednú šancu a uvidí
čoho je schopný a v čase o 18:05 hod. správu, že sa má pozrieť cez okno, že ide k nej, že mala šancu,
ale čo už, ako chce, má to mať a o 18:11 hod. správu, aby sa pozrela cez okno, že už je tam, pričom
poškodená sa s obžalovaným nechcela rozprávať a stretnúť a z jeho vyhrážok mala strach,

t e d a :

opakovane iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l:

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n/ Trestného

zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo
výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 01.06.2017 na Okresnom súde Partizánske
obžalobu na N. R. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v bližšie nezistených dňoch a časoch, v priebehu asi troch až štyroch mesiacov neupresneného
obdobia po Vianociach roku 2016 sa v Partizánskom na Námestí SNP pri bankomate Prima Banky
vyhrážal H. Š. po tom, ako vyberala peniaze z bankomatu, že ak mu nedá nejakú finančnú hotovosť,

tak dostane, alebo že jej rozbije mobil, na čo poškodená v obave o svoj život a zdravie, mu finančné
hotovosti v rôznych výškach odovzdala, a následne po tom čo poškodená H. Š., ako jeho priateľka
sa snažila s ním ukončiť vzťah tým, že sa s ním nechcela stretávať pre jeho agresivitu a neustále si
pýtanie peňazí obžalovaným od nej, jej obžalovaný v presne neustálenom čase začiatkom roka 2017
poslal na jej mobilný telefón č. XXXX XXX XXX SMS správu, že ak nepríde, tak jej porozbíja okná, a

následne v mesiaci apríl roku 2017 od dňa 11.04.2017 v čase od 19:06 hod. do dňa 12.04.2017 do 17:59
hod., keď sa poškodená zdržiavala v mieste jej trvalého bydliska, jej v snahe aby mu zdvihla telefón a
komunikovala s ním, posielal z mobilného telefónu č. +XXXXXXXXXXXX, evidovaného na jeho meno
v telekomunikačnej spoločnosti O2 v dňoch 11.04.2017 a 12.04.2017 výhražné správy s vulgárnymi
nadávkami a vyhrážkami, že ak mu nezavolá tak zdochne, že jej dáva poslednú šancu aby zdvihla, lebo

uvidí, čo spraví, že ide k nej, že keď mu nezavolá, tak pôjde za starým a zbije ho, že jej to prisahá a že
bude vyprávať u nich, že bola od neho tehotná a aby zdvihla, že má poslednú šancu, pričom po tom ako
jej poslal dňa 12.04.2017 o 17:59 hod. správu, že je pri pošte a keď nedôjde do 10 minút, tak prisahá
na malú, že má poslednú šancu a uvidí čoho je schopný a v čase o 18:05 hod. správu, že sa má pozrieť
cez okno, že ide k nej, že mala šancu, ale čo už, ako chce, má to mať a o 18:11 hod. správu, aby sa

pozrela cez okno, že už je tam, pričom poškodená sa s obžalovaným nechcela rozprávať a stretnúť a
z jeho vyhrážok mala strach.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 12.07.2017, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo

spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú

voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
zločin vydierania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v
rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie

chráneného záujmu.Poškodená na pojednávaní na otázku súdu uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom kontakte, jeho
konanie mu neodpustila. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že ľutuje a želá si čo najmenší trest,

právo posledného slova nevyužil.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný. Doposiaľ bol 7 krát súdne trestaný pre
rôznu trestnú činnosť i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naposledy bol trestaný rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/59/2013 zo dňa 03.09.2013, právoplatným toho istého dňa, pre

pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na spoločný trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal dňa 11.04.2015. Z ústrednej evidencie priestupkov súd
zistil, že obžalovaný bol až do súčasnosti 6 krát postihnutý za spáchanie priestupku. Išlo najmä o
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ale i proti majetku.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona
(napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Súd obžalovanému nepriznal aj
poľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Trestnéhozákona,nakoľkotátookolnosťpredpokladáokrem
priznania sa obžalovaného k stíhanému skutku aj tú skutočnosť, aby svoju trestnú činnosť zároveň

úprimne oľutoval, čo však u obžalovaného nebolo možné konštatovať, keď z jeho postoja súd nadobudol
dojem, že išlo len o formálne priznanie, aby získal jednu poľahčujúcu okolnosť a zároveň dosiahol
aj miernejší trest, čo v konečnom dôsledku vyplýva i z vyjadrenia obžalovaného v záverečnej reči,
kedy tento stroho uviedol, že ľutuje a želá si čo najmenší trest, pričom v priebehu celého trestného
konania nevyužil možnosť poškodenej sa ospravedlniť a neurobil tak ani na hlavnom pojednávaní,

kde poškodená bola prítomná, teda súd jeho postoj vyhodnotil tak, že obžalovaný urobil priznanie len
formálne, bez sebareflexie k svojmu konaniu a preto mu túto okolnosť nepriznal. Naviac u obžalovaného
súd zistil, že tento už v minulosti bol odsúdený za zločin, pričom toto odsúdenie nebolo u neho zahladené
a preto u neho bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, a teda došlo k
zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu (nová trestná sadzba je potom 48 mesiacov

až 72 mesiacov). Preto súd obžalovanému podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 36 písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 48
mesiacov, ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na
jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetného skutku a na postoj páchateľa

k spáchanej trestnej činnosti, a to aj napriek skutočnosti, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, pričom
ako už súd vyššie uviedol, toto priznanie bolo len formálnym postojom obžalovaného k jeho trestnej
činnosti, aby mu bol uložený miernejší trest. V tejto výmere trestu odňatia slobody je premietnutá aj tá
skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti doznal, keď mu súd uložil trest na dolnej
hranici trestnej sadzby, pričom tiež konštatuje, že v danom prípade nezistil také okolnosti, pre ktoré by

bolo na mieste použiť ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu, a to už pre vyššie zmienený postoj obžalovaného k spáchanému skutku,
ale tiež aj pre to, že poškodená doteraz obžalovanému jeho konanie neodpustila, keďže obžalovaný
doteraz ani nedal príčinu na takýto jej postoj, nakoľko, ako už bolo vyššie naznačené, doteraz sa
poškodenej za svoje konanie neospravedlnil. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj tú skutočnosť, že

obžalovaný už bol v minulosti 7 krát súdne trestaný a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody a
teda možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia i uložené tresty nesplnili svoj účel z hľadiska
individuálnej prevencie i výchovného pôsobenia trestu. Zohľadnil tiež skutočnosť, že obžalovaný bol
až do súčasnosti 6 krát postihnutý za priestupok, pričom v prevažnej väčšine išlo o priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto

uložený trest v dostatočnej miere bude plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej
prevencie a aj zložku výchovnú. Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).