Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206224
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8216206224.21

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu O. J., L..
XX.XX.XXXX, J. K. Č.. XX, XXX XX I., zast. JUDr. Jozef Onďak, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, proti žalovanému C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. N. Č.. XXX, zast. JUDr. Svätoslav Vaško, advokát
so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o náhradu škody na zdraví s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 302,60 Eur spolu s 5,00% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 302,60 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Konanie o sumu 583,89 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 64,74 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť mu titulom bolestného sumu 580,30 Eur, titulom straty na zárobku za október 2014
sumu 185,50 Eur a za november 2014 sumu 931,66 Eur a titulom nákladov spojených s ošetrením
celkovo sumu 18,82 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.716,28 Eur od

01.11.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca dôvodil tým, že Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.06.2015 vydaného KR
PZ v Prešove, oddelenie Železničnej polície, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku
diváckeho násilia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.10.2014 v čase okolo 15.40 hod. na futbalovom
ihrisku v obci N., okres Bardejov, fyzicky napadol žalobcu tak, že ho mal 2-krát udrieť päsťou ruky do
oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenie, a to hematóm a opuch frontálne vľavo priemeru cca 3 cm aj
temporálne vľavo, značnú palpačnú bolestivosť pri koreni nosa, RTG - fraktúra nosovej kosti inak bez
iných čerstvých traumatických zmien na skelete lebky s dobou práceneschopnosti od 20.10.2014 do
26.11.2014. Za to bola žalovanému uložená pokuta v sume 100,00 Eur. Žalobca bol v otázke nároku na

náhradu škody odkázaný na príslušný orgán verejnej moci. Žalobca ďalej uviedol, že podľa znaleckého
posudku MUDr. Patrika Mihaľa č. 2/2015 zo dňa 22.03.2015 bodové ohodnotenie za spôsobenú bolesť
predstavuje sumu 580,30 Eur. Priemerná mzda žalobcu, ktorý bol PN od 20.10.2014 do 26.11.2014, bola
za 4. kvartál v sume 1.080,75 Eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne bolo žalobcovi priznané
nemocenské za obdobie od 30.10.2014 do zániku nároku na nemocenské v sume 21,24 Eur za deň.
Preto jeho strata na zárobku je za október 2014 vo výške 185,50 Eur a za november 2014 vo výške

931,66 Eur. Okrem toho žalobca uviedol, že v súvislosti s ošetrením mal výdavky vo výške 1,99 Eur, RTG
7 Eur a lieky 9,83 Eur. Žalobca dodal, že žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 1.716,28 Eur, pričomžalovaný výzvu prevzal dňa 31.10.2016. Podľa žalobcu žalovaný reagoval tak, že výzvu na zaplatenie
neakceptoval. Na základe toho žalobca uplatnil svoj nárok na súde.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016, v ktorom uviedol, že aj
napriek uloženiu sankcie za priestupok, ktorú zaplatil, sa domnieva, že došlo k porušeniam právnych
predpisov. Z tohto dôvodu podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a
jednak podnet na podanie protestu proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré k vyjadreniu pripojil. S odvolaním
sa na uvedené podania uviedol, že žalobu žalobcu neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, preto

navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní
doručenom súdu dňa 13.07.2017. Vo vyjadrení uviedol, že jeho zlomenina nosa bola potvrdená RTG
vyšetrením a nevie si vysvetliť, z akého dôvodu MUDr. Mihaľ tvrdí, že je staršieho dáta. Tiež uviedol, že
na futbalovom zápase v N. bol ako vodič vlastným motorovým vozidlom, a preto nepožíval alkoholické

nápoje, zatiaľ čo podľa jeho vedomostí bol žalovaný počas futbalového stretnutia niekoľkokrát na poldeci
pri výčape, čoho svedkom bol aj S. J.. Podľa udania žalobcu ho žalovaný ako bezbranného človeka
napadol a následne bol na vlastnú žiadosť hospitalizovaný v Prešove, nakoľko tam má rodinu. Žalobca
tiež vyslovil názor, že aj napriek podnetom podaným žalovaným by súdu nemalo brániť nič pokračovať
v konaní.

5. Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 podal vyjadrenie žalovaný, ktorý ako svedkov navrhol
vypočuť osoby, ktoré boli vypočuté v priestupkovom konaní, a to pánov C. a Š. a tiež I. K.Ň., ktorý
mal celú situáciu medzi ním a žalobcom vidieť. Okrem toho poukázal na závery znalca MUDr. Patrika
Mihaľa, ktorý uviedol, že zlomenina žalobcu je staršieho dáta, a preto ju nemohol spôsobiť on. Okrem

toho žalovaný uviedol, že pripúšťa, že sa žalobcom nechal vyprovokovať, ale nikoho päsťou do tváre
neudrel. Zaplatil pokutu v sume 100,00 Eur, ale celú záležitosť považuje za blud a zneužitie situácie
zo strany právnika.

6. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.11.2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho

zástupcu vyjadril s poukazom na § 193 a § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
názor, že otázka spáchania priestupku patrí výlučne do právomoci správneho orgánu, ale súd si o tejto
otázke môže vytvoriť vlastný, prejudiciálny názor bez toho, aby o nej rozhodoval sám a svoje závery
tak vyjadriť v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný popieral vznik a priebeh dejovej udalosti tak, ako ju
opisuje žalobca.

7. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2017 žalobca upravil žalobu tak, že žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.132,39 Eur (bolestné v sume 576,80 Eur, strata na zárobku
vo výške 543,77 Eur, poplatok za ošetrenie 1,99 Eur, RTG 7 Eur, lieky 9,83 Eur) spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.132,39 Eur od 01.11.2016 do zaplatenia. Vo vzťahu k bolestnému

upravil svoj návrh tak, že v zmysle záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Patrika Mihaľa bolestné
predstavuje 35 bodov x 16,48 Eur, t. j. celkovo 576,80 Eur. Stratu na zárobku žalobca vypočítal tak,
že počas jeho PN v období od 20.10.2014 do 26.11.2014 bola jeho priemerná mzda za 4. kvartál roku
2014 vo výške 1080,75 Eur. V dôsledku PN za október 2014 dosiahol zárobok vo výške 895,25 Eur,
a teda rozdiel predstavuje sumu 185,50 Eur (1080,75 Eur mínus 895,25 Eur). Za mesiac november

2014 dosiahol zárobok vo výške 149,09 Eur, a teda rozdiel predstavuje sumu 931,66 Eur (1080,75 Eur
mínus 149,09 Eur). Sociálna poisťovňa žalobcovi vyplatila za 27 dní PN sumu 573,39 Eur (27 x 21,2370
Eur). Z toho podľa žalobcu vyplýva strata na zárobku vo výške 543,77 Eur (1.117,16 Eur mínus 573,39
Eur). K tomu žalobca doplnil, že ak by mu žalovaný nespôsobil škodu na zdraví, mohol dosiahnuť za
žalované obdobie príjem v priemere 1.080,75 Eur. Tiež vyslovil názor, že § 446 Občianskeho zákonníka

nezohľadňuje skutočnú škodu a v tejto súvislosti poukázal na konanie vedené pred Ústavným súdom SR
pod sp. zn. PL. ÚS 10/2016, predmetom ktorého je súlad tohto zákonného ustanovenia s Ústavou SR.

8. Žalovaný v ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.12.2017 nesúhlasil s výškou nároku na náhradu
straty na zárobku, pričom poukázal na znenie § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od

01.08.2004 a tiež dodal, že nie je zrejmé, či žalobca od uplatneného nároku odpočítal sumu, ktorú mu
za prvých desať dní PN vyplatil jeho zamestnávateľ. Navrhol zohľadniť spoluzavinenie žalobcu.9. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.02.2020 odkázal na znalecký posudok č.
2/2015 znalca MUDr. Patrika Mihaľa, zo dňa 22.03.2015, v ktorom znalec konštatoval zranenia žalobcu
a výšku bodov. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu čo do nároku na bolestné.

10. Súd v danej veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie obsahom žaloby, rozkazom o
uložení sankcie za priestupok sp. zn. ČSK:KRPZ-PO-ZP2-52/2015-P zo dňa 10.06.2015, znaleckým
posudkom č. 2/2015 znalca MUDr. Mihaľa, potvrdením o dočasnej PN žalobcu, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne z 18.11.2014 č. 200-12312-CA02/2014, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených

nemocenských dávkach žalobcovi, listinnými dôkazmi o liečebných nákladoch žalobcu, predžalobnou
výzvou a odpoveďou žalovaného na ňu, potvrdením zamestnávateľa žalobcu o zárobkových pomeroch,
lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 18.12.2014, podnetmi žalovaného na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania a na podanie protestu, uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 10/2016, spisom KR PZ Prešov, odbor železničnej polície sp. zn. ČSK:KRPZ-PO-ZP2-52/2015-
P, ktorého fotokópia je súčasťou spisu, prednesmi strán sporu a prednesmi ich právnych zástupcov,

písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchmi žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka I. K., ako
aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi. Vzhľadom na to, že strany a ich právni zástupcovia
prehlásili, že poznajú obsah spisu, z ktorého súd v rámci dokazovania vychádzal, na pojednávaní dňa
13.05.2020 nepožadovali výslovné oboznámenie s obsahom spisu.

11.Napojednávaniachžalobcazotrvalnapodanejžalobe.Namietaltvrdeniažalovanéhootom,žeškoda
na zdraví mu vznikla aj jeho spoluzavinením. Pokiaľ by tomu tak bolo, bolo by to podľa jeho názoru
zachytené v rozkaze o uložení sankcie. Žalobca trval na tom, že súd je viazaný rozhodnutím vydaným
v správnom konaní alebo trestnom konaní. Rozkaz o uložení sankcie je právoplatný a civilný súd má z
neho vychádzať. Tiež namietal výsluch svedkyne C. N. a uviedol, že je tu rozhodnutie o uložení sankcie

a súd je ním viazaný. Výsluchy svedkov v tomto ohľade už nič nezmenia. Po vyslovení predbežného
právneho názoru súdu žalobca nesúhlasil s premlčaním nároku na bolestné a poukázal na to, že o tom,
kto je za škodu zodpovedný, sa dozvedel až z rozkazu o uložení sankcie, keďže OO PZ Kurov postúpilo
oddeleniu železničnej polície KR PZ Prešov dňa 17.04.2015 spis neznámeho páchateľa. Žalobca dodal,
že ani on, ani jeho strýko nevypovedali v T., ale až v I.. Právny zástupca žalobcu doplnil, že z OO

PZ Kurov pochádza len záznam o podaní vysvetlenia bez podpisu žalobcu, pričom ide len o záznam,
ktorý zachytil príslušník PZ. Okrem toho poukázal na lekársky posudok lekára MUDr. Vojčíka zo dňa
18.12.2014,zktoréhovyplývainébodovéohodnotenieinýchzranení,nežzoznaleckéhoposudkuznalca
MUDr. Mihaľa zo dňa 22.03.2015, z ktorého je podľa neho potrebné vychádzať. Pokiaľ ide o liečebné
náklady, tam pripustil premlčanie nároku.

12. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 09.02.2018 žalobca uviedol, že po skončení zápasu
bol pri hosťujúcej lavičke, pričom hráči odišli do šatní. Videl, ako k nemu uteká žalovaný a za ním
dvaja usporiadatelia. Pri lavičke boli on a jeho otca brat. Žalovaný k nemu utekal a päsťou ho udrel.
Potom utekal preč. Pamätá si až to, že sa prebral a na mieste boli záchranári. Predtým bol zápas v A.,

na ktorom sa mu nepáčili okolnosti víťazstva, a preto žalovanému povedal, aby odišiel preč a divákov
neprovokoval. Na zápase v N. pred útokom nebol žiaden kontakt medzi ním a žalovaným. Vyslovil názor,
že konanie žalovaného bolo vykonané ako odplata za to, čo povedal v A.. Dodal, že na zápase nepil,
pretože bol autom, ale má vedomosť o tom, že žalovaný popíjal alkoholické nápoje, ale nevie uviesť aké
množstvo. Vie to od svojho krstného, ktorý so žalovaným pil.

13. Žalovaný na pojednávaní namietal sumu titulom bolestného a tvrdil, že v roku 2014 výška bodu
predstavovalasumu16,48Eur,anie16,58Eurakotvrdížalobca.Tiežnamietalvýškunárokunanáhradu
straty na zárobku a spochybnil aj náklady žalobcu na liečenie. Okrem toho, a to vzhľadom na výsledky
priestupkového konania, navrhol zohľadniť spoluzavinenie žalobcu na spôsobenej škode, nakoľko podľa

výpovedí svedkov, si žalobca škodu spôsobil aj vlastným zavinením. Tiež uviedol, že si myslel, že
zaplatením pokuty je celá záležitosť uzavretá. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že pokiaľ ide o stratu
na zárobku, žalobca mal v zmysle § 134 ods. 2 Zákonníka práce vychádzať zo sumy priemerného
zárobkuzaIII.kvartál2014vovýške1.054,00Eur.Tiežuviedol,žeoduplatňovanéhonárokumalžalobca
odpočítať sumu 177,62 Eur, ktorú mu za prvých 10 dní PN vyplatil jeho zamestnávateľ. Pokiaľ ide o

sumu liečebných nákladov, vzhľadom na to, že tieto boli podľa žalovaného vynaložené najneskôr dňa
31.10.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 25.11.2016, vzniesol námietku premlčania. Okrem toho
žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019,
podľa ktorého samotná skutočnosť, že rozsudkom trestného súdu bola schválená dohoda prokurátoraa obvineného o vine a treste bez ďalšieho neznamená, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením
obvineného a civilný súd v spore o náhradu škody nezbavuje povinnosť zaoberať sa otázkou či a do
akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie poškodeného podľa § 441

Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že v priebehu správneho konania svedkovia popísali okolnosti
ohľadom škody na zdraví žalobcu inak, ako to popísal žalobca a svedok, ktorý je jemu blízkou osobou.
Poukázal na výpoveď pána C. v správnom konaní, ktorý podľa neho uviedol, že tam bola strkanica
viacerých ľudí a že po oddelení žalovaného od žalobcu obaja stáli na nohách a nie je pravdou, aby
žalobca po dvoch ranách padol na zem. Zranenia, ktoré žalobcovi vznikli, mu mohol spôsobiť aj niekto

iný a mohol si ich spôsobiť aj sám, keď neskôr spadol. Namietal aj výšku úroku z omeškania, keď tento
má byť podľa neho správne vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Na pojednávaní dňa 21.01.2020
žalovanývzniesolnámietkupremlčanianárokužalobcuajvotázkenárokunabolestné,pričomsaodvolal
na lekársky posudok, v ktorom je začiatok liečenia stanovený dňom 19.10.2014 a ukončenie liečenia
dňom 13.11.2014. Okrem toho poukázal aj na znalecký posudok znalca MUDr. Mihaľa, ktorý na strane
13., v odpovedi na 4. otázku uviedol, že medicínsky adekvátna doba liečenia a doba PN je 7 dní. V

súvislosti s týmto tvrdením poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejnený pod č. R 68/2003 a
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2008. Žalovaný navrhol výsluch svedkyne C. N.,
ktorá podľa neho mala vidieť, kto žalobcu udrel. Mal to byť nižší, tučnejší pán.

14. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 09.02.2018 žalovaný uviedol, že nikdy nikoho päsťou

do tváre neudrel za 54 rokov a nikdy sa k ničomu nepriznal. Bolo mu odporúčané nechať to tak a zaplatiť
pokutu. Vôbec nemal vedomosť o tom, že keď zápisnicu podpíše a pokutu zaplatí, sa tým prizná k
spáchaniu skutku. Vyslovil názor, že tie zranenia žalobcovi spôsobili fanúšikovia, pretože on žalobcu
neudrel. Zároveň uviedol, že s A. chodieva na zápasy aj ich zdravotníčka, ktorá sa mala vyjadriť, že
žalobcu udrel nižší, silnejší pán, za akého sa on nepokladá. Mal nejakú predstavu o tom, kto asi bol za

útokom, ale keďže si nie je istý, nikoho radšej neoznačil. Tiež uviedol, že žalobca sa už aj v minulosti
dostal do kontaktu s políciou na futbalovom zápase, z čoho vyplýva, že žalobca mal už v minulosti
problémy so svojim správaním. Žalovaný dodal, že v „ťahanici“, v ktorej bol aj žalobca, sa v „ohnisku“
stretlo aspoň 15 ľudí, ktorí sa ťahali za vetrovky, hádali sa. Tiež uviedol, že jeho odtiahol pán C., pričom
mu povedal, aby išiel z tejto situácie preč. Pán K., ktorý tam tiež bol, mu povedal, aby odišiel. V tej

šarvátke sa pokračovalo aj potom, čo on odišiel a posledné, o čom má prehľad je, že ešte v momente,
keď vchádzal do budovy z ihriska, šarvátka ešte prebiehala a žalobca stál na nohách. Pokiaľ bol teda
žalobca niekým udretý, on to určite nebol. Keď odchádzal z ihriska, dozvedel sa, že bola zavolaná
záchranka a že žalobca leží na zemi.

15. Z výsluchu svedka I. K. na pojednávaní dňa 09.02.2018 vyplýva, že keď schádzali z ihriska, bol tam
hlúčik ľudí, ktorí sa naťahovali, medzi nimi aj žalobca a žalovaný. Obaja sú jeho priateľmi. Keď videl
šarvátku, tak k ním prišiel a rozdelil ich s tým, aby išli preč. On odišiel do šatní, pričom v čase, keď
odchádzal z ihriska, žalobca stál na nohách a on nevidel, aby ho niekto udrel. V tom čase každá partia
odťahovala svojich ľudí. V momente, keď už odchádzal zo šatne, žalovaný tam už nebol a na ihrisku

bola sanitka. Vtedy sa dozvedel, že žalobca utrpel nejaké zranenia.

16. Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil tento skutkový stav:

17. Z Rozkazu o uložení sankcie vydaného oddelením železničnej polície, odborom železničnej polície

KR PZ V Prešove sp. zn. ČSK:KRPZ-PO-ZP2-52/2015-P zo dňa 10.06.2015 vyplýva, že žalovaný bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku diváckeho násilia tým, že dňa 19.10.2014 na futbalovom ihrisku
v N. fyzicky napadol žalobcu tak, že ho mal dvakrát udrieť päsťou ruky do tváre, čím mu spôsobil
zranenia, a to hematóm a opuch frontálne vľavo, aj temporálne vľavo, značnú palpačnú bolestivosť,
bolestivosť pri koreni nosa, RTG - fraktúra nosovej kosti, inak bez iných čerstvých traumatických zmien

na skelete lebky s dobou PN v trvaní od 20.10.2014 do 26.11.2014. Za to mu bola uložená sankcia -
pokuta vo výške 100,00 Eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca uviedol, že po
skončení futbalového zápasu v N. bol napadnutý jemu neznámou osobou, o ktorej uviedol, že môže byť
funkcionárom futbalového klubu N.. Svedok S. J. vo výpovedi uviedol, že počas futbalového stretnutia
pil alkohol so šéfom klubu N. - žalovaným, ktorý sa po skončení zápasu z ničoho nič rozbehol za jeho

synovcom (žalobcom) a udrel ho dvakrát päsťou do tváre. Svedok Ing. M. Š.R. vo výpovedi uviedol, že
žalovaný zastáva funkciu klubového manažéra FK N. a že o roztržke medzi žalobcom a žalovaným sa
dozvedel sprostredkovane od viacerých osôb. Svedok C. C. uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
bola šarvátka a že on ich od seba oddelil a keď odchádzali, žalobca stál na nohách, potom stratilrovnováhu a spadol na zem. Pripustil, že zranenie žalobcu mohol počas šarvátky nechtiac spôsobiť
žalovaný. Totožnú výpoveď učinil aj žalovaný s tým rozdielom, že uviedol, že počas šarvátky mohol do
žalobcu lakťom buchnúť. O zraneniach žalobcu sa dozvedel až večer.

18. Zo Záznamu o podaní oznámenia č. s. ORPZ-BJ-OPP5-285/2014-P zo dňa 19.10.2014 spísaného
povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Kurov (č. l. 171 spisu) vyplýva, že dňa 19.10.2014 o
16,10 hod. na ihrisku v N. podal oznámenie žalobca, v ktorom uviedol, že po ukončení zápasu k nemu
pribehol vedúci futbalového klubu N., ktorého nepozná po mene, ale vie, že je to miestny podnikateľ,

ktorý ho asi dvakrát udrel päsťou do tváre.

19. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Kurov sp. zn. ČVS:ORP-767/KU-BJ-2014 zo dňa 17.04.2015
(č. l. 203 spisu) bola vec neznámeho páchateľa postúpená oddeleniu Železničnej polície Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove.

20. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného (žalobcu) na Obvodnom oddelení PZ Jarovnice, sp.
zn. ČVS:ORP-767/KU-BJ-2014 zo dňa 15.12.2014 (č. l. 132 spisu) vyplýva, že žalobca uviedol, že po
skončení zápasu ho päsťou do tváre udrel nejaký pán, od neho nižší, pričom má za to, že to môže byť
funkcionár futbalového klubu N., čo vyvodil z toho, že tento pán akoby rozprával za FK N..

21. Zo znaleckého posudku č. 5/2015 vypracovaného na základe žiadosti Obvodného oddelenia PZ
Kurov znalcom MUDr. Patrikom Mihaľom vyplýva, že znalec v ňom posudzoval zranenia žalobcu v
súvislosti s prečinom ublíženia zdraví, ku ktorému došlo dňa 19.10.2014. Z časti II. Posudok, II. 1.
Nálezová časť, II. 1.2. Zdravotná dokumentácia poškodeného vyplýva, že žalobca bol vyšetrený v
chirurgickej ambulancii LSPP NsP v Bardejove dňa 19.10.2014 potom, čo bol privezený s udaním, že bol

napadnutý na futbale vedúcim mužstva, dostal opakovane päsťou do tváre, bol prechodne v bezvedomí,
prebral sa na zemi, krvácal z nosa. Následne bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie FN v
Prešove od 19.10.2014 (19,30 hod.) do 21.10.2014 (10,00 hod.), bol ošetrený v BJ po útoku inej osoby,
kde dostal viacero úderov do oblasti hlavy. Z časti II. 2. Posudková časť, str. 10 znaleckého posudku
vyplýva, že znalec posúdil RTG snímok zo dňa 19.10.2014 a dospel k záveru, že u žalobcu nejde

o čerstvú zlomeninu nosa, ale o staršiu zlomeninu. Na str. 11 znaleckého posudku znalec vyhodnotil
zranenia žalobcu ako ľahký úraz a keďže sa nejednalo o zlomeninu nosových kostí, predpokladanú
dobu liečenia stanovil na cca 7 dní, pričom konštatoval, že pre subjektívne ťažkosti žalobcu, ktoré nie
je možné medicínsky dostatočne objektivizovať, trvala PN žalobcu od 19.10.2014 do 26.11.2014. Podľa
názoru znalca bola medicínsky adekvátna doba liečenia a doba PN 7 dní. V časti III. Záver určil znalec

za zranenia žalobcu bodové ohodnotenie za spôsobenú bolesť počtom bodov 35 (pomliaždenie tváre 5
bodov a otras mozgu ľahkého stupňa 30 bodov).

22. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.12.2014
vypracovaného lekárom - chirurgom MUDr. Petrom Vojčíkom vyplýva, že k poškodeniu na zdraví

žalobcu došlo dňa 19.10.2014 na futbalovom štadióne v N., pričom podľa udania bol žalobca napadnutý
funkcionárom klubu. Začiatok liečenia žalobcu je stanovený na dňa 19.10.2014 a ukončenie liečenia
dňa 13.11.2014, z toho v ústavnej starostlivosti od 19.10.2014 do 21.10.2014 a PN od 20.10.2014 do
26.11.2014. Celkový počet bodov je vyjadrený hodnotou 50.

23. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. N 422223 žalobca bol uznaný za
práceneschopného v trvaní od 20.10.2014 do 26.11.2014.

24. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-125312-CA02/2014 zo dňa
18.11.2014 vyplýva, že žalobca má nárok na nemocenské za obdobie od 30.10.2014 do zániku nároku

na nemocenské vo výške 21,237 Eur za deň.

25. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne o vyplatených nemocenských dávkach zo dňa 01.12.2017 (č. l.
259 spisu) vyplýva, že za október 2014 bolo žalobcovi vyplatené nemocenské v sume 42,50 Eur a za
mesiac november 2014 nemocenské v sume 531,00 Eur, spolu vo výške 573,50 Eur.

26. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu KLACSKA, s.r.o., o výške priemerného zárobku zo dňa
15.01.2015 vyplýva, že pre 3. kvartál roku 2014 bola priemerná mesačná mzda žalobcu vo výške
1.053,74 Eur a za 4. kvartál roku 2014 priemerný mesačný zárobok žalobcu predstavoval sumu 1.080,75Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu KLACSKA, s.r.o. o hrubej mzde zo dňa 29.12.2014 vyplýva,
že hrubá mzda žalobcu za október 2014 bola 895,25 Eur a za november 2014 predstavovala sumu
149,09 Eur.

27. Dňa 19.10.2014 žalobca uhradil sumu 1,99 Eur za služby súvisiace s poskytovaním pohotovostnej
zdravotnej starostlivosti v NsP Sv. Jakuba v Bardejove. Dňa 31.10.2014 žalobca uhradil sumu 7,00
Eur za RTG - OPG vyšetrenie. Žalobca tiež predložil dôkaz - pokladničný doklad zo dňa 31.10.2014 o
zaplatenísumy9,83EurzaliekyDorsiflex,DiclofenacDuo,VeralNeoEmulgelapoplatokstýmsúvisiaci.

28. V Podnete na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 15.11.2016
žalovaný namietal, že vo veci rozhodol nepríslušný orgán, že správny orgán nezistil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie a že rozkaz o uložení sankcie neobsahuje všetky zákonom predpokladané
náležitosti. Na základe toho navrhol, aby správny orgán príslušný na rozhodnutie napadnutý rozkaz
o uložení sankcie zrušil. Z ďalšieho podnetu žalovaného zo dňa 12.12.2016 adresovaného Okresnej

prokuratúre Bardejov vyplýva, že žalovaný tým inicioval podanie protestu, ktorý založil na takmer
totožných dôvodoch ako prechádzajúci podnet s tým, že tento doplnil o tvrdenie, že skutku sa nemohol
dopustiť, keďže aj z výpovedí svedkov, ako aj z oficiálneho zápisu o stretnutí vyplynulo, že na zápase
vykonával funkciu bezpečnostného manažéra a ako člen usporiadateľskej služby mal právo realizovať
zákonné oprávnenia.

29. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018, vyhláseným v Zbierke
zákonovSRdňa30.01.2019,bolvyslovenýnesúladustanovenia§446zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

30. Súd konštatuje, že medzi stranami bola sporná výška uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody
na zdraví, sporné boli aj skutkové tvrdenia, keď žalovaný tvrdil, že on nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu
a že on žalobcu neudrel a súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu čo do
liečebných nákladov, čo žalobca pripustil, ale popieral premlčanie svojho nároku titulom bolestného.

31. Súd vychádzal z tejto právnej úpravy:

32. Podľa § 193 CSP, Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

33. Podľa § 194 ods. 1 a 2. CSP, Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

35. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

36. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťavýška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden

bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

37. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti

41. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

42. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

43. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

44. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

45. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

46. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.12.2019, Náhrada straty na zárobku

počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola
poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.01.2019, Náhrada za stratu na zárobku

počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako
úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

48. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

49. Podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v
relevantnom čase, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa

nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemernýzárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej
len „zákon č. 462/2003 Z. z.“), Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje
za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej
neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

51. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2003 Z. z., Výška náhrady príjmu je v období od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného
vymeriavacieho základu zamestnanca a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. V súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 16.03.2016 je základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,00 %.

55. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

56. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

57. Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

58. Žalobca si pôvodne uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.716,28 Eur (titulom
bolestného sumu 580,30 Eur, titulom straty na zárobku za október 2014 sumu 185,50 Eur a za november

2014 sumu 931,66 Eur a náklady spojené s ošetrením v sume 18,82 Eur) spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.716,28 Eur od 01.11.2016 do zaplatenia. V podaní doručenom súdu
dňa 28.11.2017 vzal žalobu o sumu 583,39 Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo prepočítanie nároku na bolestné, keď žalobca z tohto dôvodu
požadoval zaplatenie sumy 576,80 Eur s prísl. a taktiež vzal späť žalobu aj v časti nároku na náhradu

straty na zárobku a trval už len na sume 543,77 Eur s prísl. Nárok na náhradu liečebných nákladov
ostal nedotknutý. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorý je pánom sporu, s čím žalovaný
súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil.

59. K nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku:

60. Predmetom konania titulom náhrady straty na zárobku v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby tak
bola suma 543,77 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 543,77 Eur od 01.11.2016
do zaplatenia.

61. Súd mal v konaní preukázané, že na základe Rozkazu o uložení sankcie za priestupok sp.
zn. ČSK:KRPZ-PO-ZP2-52/2015-P zo dňa 10.06.2015 vydaného oddelením železničnej polície PZ
Prešov, odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaníverejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tak, že dňa 19.10.2014 na
futbalovom ihrisku v N. fyzicky napadol žalobcu tak, že ho mal dvakrát udrieť päsťou ruky do tváre, čím

mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosť v trvaní od 20.10.2014 do 26.11.2014.
Za to bola žalovanému uložená sankcia - pokuta vo výške 100,00 Eur.

62. Vychádzajúc z § 193 CSP je súd viazaný vyššie označeným rozhodnutím správneho orgánu o tom,
že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Súd je viazaný výrokom tohto rozhodnutia, čo znamená,

že o tejto otázke nemôže vysloviť prejudiciálny záver a je vylúčené, aby súd rozhodol o takejto otázke
v merite veci. V tomto ohľade sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že je potrebné
aplikovať§194CSPotom,žesúdsimôžeotejtootázkevytvoriťvlastnýprejudicálnyzáverbeztoho,aby
o nej rozhodol sám. Súd si o otázke viny žalovaného za spáchaný priestupok, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté, nemôže vytvoriť iný záver ako ten, ktorý je obsiahnutý vo výroku predmetného rozhodnutia.
V opačnom prípade by taký postup znamenal porušenie rigorózneho imperatívu ustanoveného v § 193

CSP.

63. S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu na
zdraví, ktorá vznikla žalobcovi. Žalovaný sa dopustil spoločensky nežiadúceho správania, protiprávneho
konania, za čo mu bola uložená sankcia. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Existenciu
protiprávneho úkonu mal súd preukázanú z rozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorého výrokom je
súdviazaný.Súdmaltiežpreukázané,žekonanímžalovanéhobolaspôsobenáškodanazdravížalobcu,
pričom v tejto súvislosti súd vychádzal z výsluchu žalobcu, ako aj z dôkazu označeného žalobcom -
výpovede S. J., ktorej obsah je premietnutý v odôvodnení rozkazu o uložení sankcie za priestupok.

Žalovaný popieral spáchanie skutku, ale v rámci svojej procesnej obrany si nepočínal tak, aby svoje
tvrdenia bezpečne podporil relevantnými dôkazmi. Súd mal tiež preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobcu, ktoré ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, boli v logickom slede. Príčinou škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný
následok nevznikol. Súd mal z rozkazu o uložení sankcie preukázané, že žalovaný udrel žalobcu,

čím mu spôsobil zranenia. O tom, že medzi žalobcom a žalovaným sa strhla šarvátka, vypovedal aj
svedok I. K.. Ten však nevidel, aby žalovaný žalobcu udrel. O tom, kto žalobcu udrel vypovedal v
priestupkovom konaní S. J., ktorý za škodcu označil žalovaného. O tom, že žalobcu udrel žalovaný
vyplýva aj z prvotného podania vysvetlenia žalobcu dňa 19.10.2014 pred povereným príslušníkom
Obvodného oddelenia PZ Kurov a tiež to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa 09.02.2018,

ako aj z ostatných tvrdení, ktoré predniesol v priebehu sporu. Okrem toho C. C., ktorého výpoveď je
súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o uložení sankcie pripustil, že zranenie žalobcu mohol nechtiac
spôsobiť žalovaný počas roztržky, ktorú medzi sebou mali. Tým je podľa názoru súdu daná vecná
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a spôsobenou škodou, ktorú potvrdzuje
predovšetkým lekársky posudok o bolestnom zo dňa 18.12.2014 a znalecký posudok č. 2/2015, z

ktorých vyplýva, že k zraneniam žalobcu došlo po útoku funkcionára na futbalovom štadióne v N. dňa
19.10.2014.

64. V okolnostiach tohto prípadu si súd neosvojil obranu žalovaného o tom, že žalobca ako poškodený
si mohol škodu spôsobiť aj sám. Z vykonaného dokazovania takéto zistenie nevyplynulo. Hoci žalobca

bol označený za provokatéra, táto okolnosť sama o sebe nemôže znamenať jeho spoluzavinenie. Túto
okolnosť nemožno posúdiť ani ako jeho nezavinené konanie, pretože toto konanie nebolo príčinou
škody a nemožno ho pričítať na ťarchu poškodeného - žalobcu. Na tomto mieste súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1054/2007, v ktorom tento súd konštatoval aj to, že
pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným súd zvažuje všetky príčiny, ktoré

viedli ku škode a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného zohľadňovať len také jeho konanie,
ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Provokácia alebo nevhodné správanie poškodeného
predchádzajúce protiprávnemu konaniu škodcu, následkom ktorého bola spôsobená škoda, stojí mimo
rámca reťazca príčinnej súvislosti vedúcej k následku. Okrem toho žalovaný v priebehu konania tvrdil,
že on vie, kto v skutočnosti žalobcu udrel. Takúto osobu však neoznačil. Označil svedkyňu C.Á. N., ktorá

podľa jeho vedomostí mala vidieť, kto v skutočnosti žalobcu udrel. Žalovaný navrhol vykonať jej výsluch.
Hoci sa žalovaný o svedkyni zmienil už na pojednávaní dňa 09.02.2018, jej výsluch navrhol až o dva roky
neskôr na pojednávaní dňa 21.01.2020. Súd vykonanie navrhnutého dôkazu pripustil, avšak žalovaný
žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu nemožnosti zabezpečiť svedkyňu na pojednávanie až v dvochprípadoch. Naznačený postup žalovaného súd vyhodnotil ako taký, ktorý je v rozpore so zásadou, aby
strany nezdržiavali spor neskorými procesnými úkonmi. Ak už aj súd pripustil, že dôkaz vykoná, bolo v
záujme procesnej obrany žalovaného zabezpečiť vykonanie tohto dôkazu. Ako už súd uviedol, žalovaný

vo dvoch prípadoch žiadal o odročenie pojednávania práve pre neprítomnosť svedkyne. S poukazom
na sudcovskú koncentráciu konania súd vykonanie výsluchu svedkyne C. N. napokon zamietol. Súd
považuje za významné uviesť, že hoci bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sa ocitli v šarvátke, na
ktorej malo participovať viacero osôb, čo uviedol aj svedok I. K., nebolo preukázané, aby škodu spôsobili
viacerí škodcovia.

65. Na základe uvedeného súd ustálil, že za spôsobenú škodu na zdraví zodpovedá žalovaný. Žalobca
si z tohto dôvodu uplatnil aj nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti.

66. V súvislosti s týmto nárokom súd vychádzal z právnej úpravy zákonného ustanovenia podľa §
446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.12.2019, hoci k vzniku nároku žalobcu došlo v

4. štvrťroku 2014. Totiž Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018,
vyhláseným v Zbierke zákonov SR dňa 30.01.2019, bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Znenie nesúladného zákonného ustanovenia účinného v čase vzniku
nároku žalobcu znelo: „Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného

sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení“. Súd zastáva názor, že v danom prípade sa nemohol riadiť právnou úpravou,
ktorú za nesúladnú s Ústavou SR označil najvyšší súdny orgán ochrany ústavnosti v rámci abstraktnej
kontroly ústavnosti. Súd si osvojil judikovaný názor Ústavného súdu SR vo veci PLz. ÚS 1/2006, z
ktoréhovyplýva,žehmotnoprávneúčinkynálezuÚstavnéhosúduSRonesúladenapadnutéhoprávneho

predpisu s Ústavou SR zverejneného v Zbierke zákonov pred právoplatným skončením konania pred
všeobecným súdom, v ktorom sa má napadnutý právny predpis aplikovať, nastávajú pre všetkých
účastníkov tohto konania ex tunc, čo znamená, že všeobecný súd nebude napadnutý právny predpis
pri rozhodovaní vo veci aplikovať.

67. Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na náhradu za stratu na zárobku počas jeho PN, ktorá
trvala od 19.10.2014 do 26.11.2014. Za použitia § 420 ods.1, § 442 ods. 1, § 445, § 446 Občianskeho
zákonníka, § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, § 7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2003
Z. z. súd priznal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 302,60 Eur s úrokom z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 302,60 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd

vychádzal z toho, že náhrada straty na zárobku počas PN sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený (žalobca) dosahoval pred vznikom škody, a
náhradou, ktorá mu bola vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Pre súd
bol určujúci priemerný mesačný zárobok žalobcu za III. kalendárny štvrťrok 2014, pretože rozhodným
obdobím je v zmysle § 134 ods. 2 Zákonníka práce kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Keďže priemerný zárobok bolo potrebné zistiť za 4. kalendárny
štvrťrok 2014 (PN žalobcu od 19.10.2014 do 26.11.2014), súd vychádzal z priemernej mzdy za III.
kalendárny štvrťrok 2014, ktorá bola podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vo výške 1.053,72 Eur.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 200-125312-CA02/2014 zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že denný
vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa pri nároku žalobcu na nemocenské vychádzala, je

38,6128 Eur, 55% z toho je 21,237 Eur a súd dodáva, že 25% z tejto sumy je 9,6532 Eur. Vychádzajúc z §
7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2003 Z. z. zamestnávateľ poskytol žalobcovi náhradu
mzdy za prvých 10 dní PN v celkovej sume 177,6186 Eur (1. - 3. deň 25% denného vymeriavacieho
základu v sume 28,9596 Eur, 4. - 10. deň 55% denného vymeriavacieho základu v sume 148,659
Eur). Sociálna poisťovňa vyplatila žalobcovi titulom nemocenských dávok celkovo sumu 573,39 Eur (27

x 21,2370 Eur). Za október 2014 žalobca dosiahol zárobok 895,25 Eur, za november 2014 dosiahol
zárobok v sume 149,09 Eur. Jeho priemerný mesačný zárobok za rozhodné obdobie bol 1053,72 Eur.
Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania PN v celkovej
sume 302,60 Eur (1053,72 Eur x 2 - 895,25 Eur - 149,09 Eur - 573,39 Eur - 177,6186 Eur). V prevyšujúcej
časti uplatneného nároku titulom náhrady straty na zárobku súd žalobu zamietol.

68. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, keďže k 16.11.2016
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, čo je pri zvýšení o 5 percentuálnych bodov 5,00
% ročne z dlžnej sumy 302,60 Eur. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 16.11.2016 dozaplatenia, a nie už od 01.11.2016 ako požadoval žalobca, pretože v zmysle predžalobnej výzvy, ktorú
žalovaný prevzal dňa 31.10.2016, ho žalobca vyzval na plnenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Do omeškania s plnením peňažného dlhu sa žalovaný dostal až dňa 16.11.2016. Preto súd žalobu v

časti, ktorou žalobca požadoval úrok z omeškania nad 5,00 % ročne a za obdobie od 01.11.2016 do
15.11.2016, zamietol a úrok z omeškania mu priznal z dlžnej sumy v sadzbe 5,00 % ročne od 16.11.2016
do zaplatenia.

69. K nároku žalobcu na náhradu liečebných nákladov:

70. Žalobca si titulom náhrady liečebných nákladov uplatnil sumu vo výške 18,82 Eur. Z vykonaného
dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 19.10.2014 žalobca uhradil sumu 1,99 Eur za
služby súvisiace s poskytovaním pohotovostnej zdravotnej starostlivosti v NsP Sv. Jakuba v Bardejove.
Dňa 31.10.2014 žalobca uhradil sumu 7,00 Eur za RTG - OPG vyšetrenie a dňa 31.10.2014 zaplatil
sumu 9,83 Eur za lieky Dorsiflex, Diclofenac Duo, Veral Neo Emulgel a poplatok s tým súvisiaci.

71. Žalovaný voči tomuto nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania.

72. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta

Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.
(porovnaj R 29/1983).

73. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody na zdraví uplynutím subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného:
a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby
poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde;
b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti

poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
104/2011).

74. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní
sa tu len subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený

dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko
zložiek súčasne (napr. právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
právo na náhradu liečebných nákladov), súdna prax (na rozdiel od právnej teórie) vychádza z názoru,
že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky.

75. O osobe, ktorá zodpovedá za škodu sa poškodený dozvie akonáhle získa informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda vtedy, keď získa vedomosť o skutkových
okolnostiach, ktoré sú oprávnené takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu urobiť. Nemusí
ísť priamo o zistenie, postačuje, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k
záveru o vymedzenie zodpovedného subjektu. Inými slovami nemusí ísť o nespochybniteľnú istotu

v určení zodpovednej osoby (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
2272/2011).

76. Pokiaľ ide o rozsah škody na zdraví, nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody
presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o
náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (k tomu pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005 z 29. 11. 2006).77. Je nepochybné, že pokiaľ ide o liečebné náklady, žalobca sa o rozsahu tejto škody dozvedel
najneskôrdňa31.10.2014,keďvykonalposlednúúhradutitulomnákladovnaliečenie.Oosobe,ktorámu

spôsobila škodu sa podľa názoru súdu dozvedel už dňa 19.10.2014, čo vyplýva zo záznamu povereného
príslušníka OO PZ Kurov sp. zn. Č. s.: OR PZ-BJ-OPP5-285/2014-P z tohto dňa. Žalobca podľa tohto
záznamu uviedol, že do tváre ho dvakrát päsťou udrel vedúci futbalového klubu N., ktorý je miestnym
podnikateľom.Hocižalovanýnepoznalmenotejtoosoby,jepotrebnébezpečneuzavrieť,žemaldostatok
skutkových zistení o tom, ktorá osoba mu škodu na zdraví spôsobila. Navyše v priebehu konania žalobca

nikdy netvrdil, aby mu škodu spôsobila iná osoba alebo viacero osôb. V tomto smere sa súd nestotožnil
s argumentáciou žalobcu o tom, že on vypovedal až na OO PZ Jarovnice dňa 15.12.2014, kde zápisnicu
podpísal. Súd nemá dôvod spochybňovať záznam povereného príslušníka PZ, ktorého obsah sa potvrdil
aj v priebehu priestupkového konania, ako aj v priebehu tohto sporu, a teda, že žalobcu udrel žalovaný.
Natomtozistenínemeníničaniďalšíargumentžalobcuotom,žedňa17.04.2015bolspiszOOPZKurov
vo veci neznámeho páchateľa postúpený oddeleniu železničnej polície KR PZ v Prešove. Skutočnosť,

že príslušný orgán neposúdil zistené okolnosti ako také, ktoré by si vyžadovali ďalší procesný postup
(napr. obvinenie žalovaného) neznamená, že vedomosť žalobcu o tom, kto mu spôsobil škodu na zdraví,
je tým rozptýlená. Žalobca totiž nemusí mať 100 % -nú istotu o tom, kto za škodu zodpovedá, pretože
postačuje,žemáopodstatnenúvedomosťoosobeškodcu.Súdzastávanázor,žežalobcatútovedomosť
mal už dňa 19.10.2014, keď poverenému príslušníkovi PZ svojim popisom stotožnil osobu žalovaného,

čo príslušník PZ zaznamenal do záznamu.

78. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu dňa 25.11.2016, pričom s poukazom na vynaložené
liečebné náklady najneskôr dňa 31.10.2014 a poznanie osoby škodcu dňa 19.10.2014, podal ju po
uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa

31.10.2016. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

79. K nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví titulom bolestného:

80. Súd sa v tomto smere odvoláva na argumentáciu vyslovenú v odôvodnení tohto rozsudku pri nároku

na náhradu liečebných nákladov. Súd už len opakuje, že žalobca sa o osobe škodcu - žalovaného
dozvedel dňa 19.10.2014.

81. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že určenie výšky náhrady
za bolesť je závislé od znaleckého posudku. Táto prax súdov je odôvodnená snahou o čo najrýchlejšie

vyporiadanie medzi poškodeným a tým, kto za škodu zodpovedá.

82. V prípade nároku na odškodnenie bolesti poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy
možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia
doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného vyplýva z lekárskeho posudku (k tomu pozri napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2010 z 27. 1. 2011).

83. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného
sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu. Ten je významným pre určenie časového okamihu,
keď poškodený má možnosť nadobudnúť vedomosť o rozsahu škody.

84. V naznačených súvislostiach súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 537/2011-31
zo dňa 19.04.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že základné právo sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené nebolo. Ústavný súd sa tým stotožnil

s odôvodneným názorom súdov nižších stupňov, ktoré sa odvolali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.06.2001, sp. zn. MCdo/37/2000. Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí konštatoval, že za
deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného,
ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.

85. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu titulom bolesti je premlčaný.
Žalobca svoj nárok na bolestné odvodzoval od znaleckého posudku č. 2/2015 znalca MUDr. Patrika
Mihaľa zo dňa 22.03.2015. Poukázal na to, že lekársky posudok MUDr. Vojčíka zo dňa 18.12.2014
obsahuje výpočet iných zranení a iné bodové ohodnotenie. S týmto argumentom žalobcu sa súdnestotožnil, pretože v okolnostiach takýchto prípadov sa nevyžaduje absolútne a presné poznanie výšky
(rozsahu) škody. V takýchto prípadoch sa vyžaduje, aby žalobca disponoval aspoň vedomosťou o
predpokladanom rozsahu škody a takými skutkovými zisteniami, ktoré by opodstatňovali podanie žaloby.

Moment, keď žalobca je spôsobilý takýmito zisteniami disponovať, je ustálenie zdravotného stavu.
Vzhľadom na to, že ide o nárok na bolestné, je potrebné vychádzať z údaju na lekárskom posudku MUDr.
Vojčíka zo dňa 18.12.2014, z ktorého vyplýva, že doba liečenia žalobcu bola ukončená dňa 13.11.2014.
Podľa názoru súdu je tento deň dňom, keď poškodený má možnosť poznať rozsah spôsobenej škody,
ktorý nemusí byť absolútne určiteľný, postačí, že poškodený pozná približný rozsah spôsobenej škody.

Podľa názoru súdu od tohto momentu žalobcovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie jeho práv. Súd sa nestotožňuje s tým, že táto doba začala plynúť až dňom vyhotovenia
lekárskeho posudku. Ten by mohol byť vyhotovený aj oveľa neskôr, pričom je potrebné prihliadať
na dátum, keď doba liečenia žalobcu bola ustálená. Rozhodne súd neprisvedčil argumentu žalobcu
o tom, že dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť až od podania znaleckého posudku
MUDr. Mihaľa zo dňa 22.03.2015. V tomto momente totiž žalobca nadobudol definitívnu vedomosť

o rozsahu škody, pričom takéto definitívne poznanie sa pre účinné uplatnenie práv súdnou cestou
nevyžaduje. Z tohto pohľadu sa žalobca mohol v období 2 rokov odo dňa ukončenia liečenia, t. j. od
13.11.2014 domáhať voči žalovanému súdnej ochrany. Žalobca tak neučinil, pretože žalobu podal až
dňa 25.11.2016. Tým, že žalobca nebol bdelý pri ochrane svojich práv, zapríčinil, že svoje právo stratil
(vigilantibus iura scripta sunt).

86. Na základe uvedeného a s poukazom na vznesenie námietky premlčania žalovaným súd žalobu aj
v tejto časti zamietol.

87. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (Ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo) v spojení s § 256 ods. 1 CSP (Ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). Súd rozhodol o aplikácii zásady pomeru úspechu
v spore z dôvodu, že pri nároku na bolestné, ktorého výška závisí od odborného posudku, žalobca nebol
úspešný čo do základu nároku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku a náhradu liečebných

nákladov, tie sú určiteľné konkrétnou sumou tvrdenou žalobcom. Preto aplikácia § 255 ods. 2 CSP je
v okolnostiach tohto prípadu na mieste. Na základe toho súd priznal v prevažnej miere úspešnému
žalovanému (úspech 82,37 %) voči neúspešnému žalobcovi (úspech 17,63 %) nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 64,74 %, pričom súd zohľadnil aj procesné zavinenie žalobcu za zastavenie konania,
keďže žalobu v časti o sumu 583,89 Eur s príslušenstvom zobral späť, a to po prepočítaní nárokov.

O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.