Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/200/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201235
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201235.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81
Žarnovica, IČO: 47 358 203, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina,
IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
03.08.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“

alebo aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 03.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“),
potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) č.
100109459/2021 zo dňa 22.01.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi

podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie
obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní veci
zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vrátil vec prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa

ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že obe napadnuté rozhodnutia,
ktorých zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie stávajú daňovým
exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v
daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy Daňového poriadku. Okrem tohto neuhradením dorubenej
dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu

v zoznamoch daňových dlžníkov, ktoré sú vedené verejne. Uviedol, že by bol následne zaradený do
zoznamu daňových dlžníkov s dlhom v sume vyše XX E.. eur a tak by sa stal pre svojich obchodných
partnerov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí fatálne problémy v obchodných vzťahoch,
odmietnutie mu dodávok tovaru. Rovnako sa stane nespoľahlivým pre banky a finančné inštitúcie, na
účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver. Žalobca zdôraznil,
že v zmysle uzatvorených zmlúv o financovaní, môže banka využiť svoje právo a vyhlásiť úver za

okamžite splatný, čo v súčasnosti nie je schopný uhradiť. Uvedené automaticky bude mať za následok
neschopnosť nakupovať tovar na účely jeho ďalšieho predaja a na úhrady faktúr za už nakúpený tovara ďalšie na to nadväzujúce následky. Tvrdil, že v tomto prípade, okamžitým výkonom napadnutých
rozhodnutí mu hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Závažnú ujmu žalobca
odôvodňuje najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa

napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku jeho
zaradenia medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje, napr. z možnosti uchádzať sa a
realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo čerpania európskych fondov
vrátane prípadnej pomoci poskytovanej v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podľa žalobcu ochranu
pred začatím daňovej exekúcie až do času pokiaľ nebude preskúmaná súdom zákonnosť napadnutých

rozhodnutí, zabezpečí len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného
skončenia súdneho konania. Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ďalej
žalobca odôvodnil tým, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú
existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov a správy o ekonomickom stave
spoločnosti a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči nemu, ktorú nechal vypracovať pre účely
tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, jeho možností a dôsledkov, ktoré by nastali,

ak by sa napadnuté rozhodnutie stalo vykonateľným a voči žalobcovi by bol začatý výkon - daňová
exekúcia. Žalobca ďalej uviedol, že navyše sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia, uvedení v
protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom
a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. Žiadal, aby správny súd
vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami vyrubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných

veciach, ale u iných právnych subjektov v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania a zároveň
poukázal na rozhodnutia správnych súdov, ktoré boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako
opodstatnené s tým, že priznali odkladný účinok správnej žalobe v obdobných prípadoch. Zastával, že
dorubenádaňjespornáapretopodanážalobajeopodstatnená.Zdôraznil,ževymáhanieúhradyspornej
dane za rok 2015 v sume vo výške X XXX XXX,XX eura by mu mohlo spôsobiť nezvratné následky.

Žalobca zároveň uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu súbežne daňovú kontrolu zrážkovej dane
aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k
úplnerovnakýmzáveromnazákladektorých,mudorubilzrážkovúdaňzazdaňovacieobdobieroka2016
vo výške X XXX XXX,XX eura, a teda, mu bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016,
spoluvovýškeXXXXXXXX,XXeurastým,ževyrubeniedanevobochrokochjezaloženénaobdobnom

skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca poukázal na to,
že na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné zohľadniť výšku
dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, t.j. spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura.
Ďalej argumentoval tým, že uvedená zrážková daň sa stane splatnou a bude predmetom exekúcie a
tak ho výrazne zaťaží. Zdôraznil, že v prípade ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej

žalobe, žalobca by musel ukončiť podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej
neschopnosti a ktorá vznikne len priamo ako príčina vyrubenej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa
nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná.

3. Žalobca uviedol, že vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2021 a ďalšie

účtovné výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie
hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, nakoľko výška vyrubenej dane v
celkovej sume XX XXX XXX,XX eura je žalobcom reálne nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok z
predaja ktorého, by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Uviedol, že ak by nebol súdom priznaný
odkladný účinok správnej žalobe, došlo by k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu

jej podnikateľskej činnosti. Ďalej je možné predpokladať, že na žalovaný vyrubí žalobcovi z neuhradenej
istiny zrážkovej dane sankcie, ktoré rovnako žalobca nie je schopný finančne uhradiť. Žalobca dal
ekonomické dopady dorubenej dane v sume XX XXX XXX,XX eura a jej prípadného vymáhania
voči žalobcovi posúdiť odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať ekonomickú analýzu dopadov
spoločnosťou h-analysis, s. r. o., IČO: 47 384 743, a ktorá je dôkazom, ktorým žalobca že vymáhanie

dorubenej zrážkovej dane, v sume cez 14 000 000 eur, bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskú
činnosť a bude pre neho likvidačné. Ďalej žalobca uviedol, že nebude mať možnosť domôcť sa svojich
práv a preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon rozhodnutia a dôjde
k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do
stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik

povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako zákon č. 7/2005 Z.z.“). Žalobca ďalej poukázal na to, že prípadný možný výkon
napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výškuvyrubenej dane na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2016 (dorubená zrážková daň
za rok 2015 vo výške X XXX XXX,XX eura), je teda spôsobilý výrazne a nezvratne ho ako osobu
povinnú z napadnutého rozhodnutia, poškodiť, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon

napadnutého rozhodnutia znamenal úpadok spoločnosti žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho
obchodnej činnosti. Žalobca poukázal na to, že mu hrozí reálne závažná ujma a začatie výkonu
napadnutých rozhodnutí by bolo preňho likvidačné. Zdôraznil, že ak by správnej žalobe odkladný účinok
nebol priznaný a žalobca by bol v tomto konaní, vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už
žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom, riadená určeným správcom konkurznej

podstaty, a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Uviedol, že jeho spoločnosť riadne
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a v tejto činnosti plánuje pokračovať
aj ďalej, a teda bude svoju činnosť ďalej zdaňovať a bude zabezpečovať potrebné dodávky pre oblasť
zdravotníctva.

4. Argumentoval, že jednak nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane a

jednak nikdy žiadne zrážky podľa ust. § 43 zákona o dani z príjmov z peňažných platieb zaplatených
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nevykonal, pretože je presvedčený, že túto povinnosť nemá a
ani nikdy nemal.

5. Uviedol, že dohodnuté peňažné plnenia riadne vyplatil svojim dodávateľom, ktorí si tieto príjmy

následne zdanili ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a podanie daňového priznania.

6. Zdôraznil, že keďže tieto zrážky nevykonal, nemôže ani nikdy nemohol objektívne disponovať
prostriedkami na ich zaplatenie. Rovnako ani aktuálna finančná situácia mu neumožňovala uloženú
peňažnú povinnosť žalovaným splniť.

7. Ďalej žalobca uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s
verejným záujmom, nakoľko má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti
si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky
dôsledne plnil.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:
- riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020
- priebežnú účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 - 01.05.2021
(mimoriadne vypracovaná pre účely tohto návrhu)

- ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na
spoločnosť PharmaComp s r.o.)
- popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave
sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie
a existenciu spoločnosti) - stav k 31.05.2021

- interný doklad spol. PharmaComp s.r.o. - vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na
zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 31.05.2021
- zoznam zamestnancov (pseudonymizovaný - bez os. údajov) k 31.05.2021
- zoznam majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021
- zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

- zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal
stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe sa vyjadril tak, že ho navrhuje zamietnuť.
10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa
ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. §
185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:

1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom.

14. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou
- ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy,

značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní
spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil
a to, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd
zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku

(či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný
prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s
ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil
zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť,

niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok.
15. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej
žalobypredstavujeibaurčitúvýnimkuaniepravidlo,kedyeštepredrozhodnutímsprávnehosúduvoveci

samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate
blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

16. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje
spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní

odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade
jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi
závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

17. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať

odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú
hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z účtovnej evidencie žalobcu, t.j. z účtovnej závierky ku dňu
31.12.2020 mal správny súd v konaní preukázané, že žalobca nie je v strate. Závažnú ujmu žalobca

odôvodňoval najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen
podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku
zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov. Správny súd zdôrazňuje, že výkon rozhodnutia (exekúcia)
je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípadeje napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v prípade dobrovoľného nesplnenia
povinnosti ním uloženej a sám o sebe ako zákonný inštitút nemôže odôvodňovať hrozbu ujmy. Správny
súd má za to, že daňová exekúcia sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného

následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity
správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch a to tak, že pokiaľ
žalobca dôvodí „iba“ hrozbou daňovej exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva
vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie súdu, vec však súd vždy hodnotí jednotlivo podľa
okolností prípadu.

18. Správny súd poznamenáva, že žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na jeho strane je daná
objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť a teda je možné
vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na
to, že by to malo preňho likvidačný charakter. Správny súd má za to, že žalobca neosvedčil, že priznanie
odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto argument žalobcu, že má všetky

svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne, nemožno považovať za
relevantný pri posúdení skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.

19. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu

a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva
názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného
účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Je potrebné si
uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej

okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti
ako takej. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe
odkladný účinok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že
neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie
jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto krajský

súd nepriznal žalobe odkladný účinok.

20. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ust. § 188 SSP a návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.