Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8216206224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. č. XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Jozef Onďak, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, XXX XX N., právne zastúpený
JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, o náhradu škody na zdraví s
prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/218/2016-352
zo dňa 13.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I.

II. V prevyšujúcej časti s výnimkou výroku II. sa rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia
súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 302,60 Eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 302,60 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie o sumu 583,89 Eur s príslušenstvom zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,74 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 25.11.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu titulom bolestného
sumu 580,30 eura, titulom straty na zárobku za október 2014 sumu 185,50 eura a za november 2014

sumu 931,66 eura a titulom nákladov spojených s ošetrením celkovo sumu 18,82 eura spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.716,28 eura od 01.11.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil
aj nárok na náhradu trov konania.
Ďalej uviedol, že v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2017 vzal žalobu o sumu 583,39 eura s
príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo prepočítanie
nároku na bolestné, keď žalobca z tohto dôvodu požadoval zaplatenie sumy 576,80 eura s prísl. a taktiež
vzal späť žalobu aj v časti nároku na náhradu straty na zárobku a trval už len na sume 543,77 eura

s prísl. Nárok na náhradu liečebných nákladov ostal nedotknutý. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon
žalobcu, ktorý je pánom sporu, s čím žalovaný súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil.
Mal za preukázané, že na základe Rozkazu o uložení sankcie za priestupok sp. zn. ČSK:KRPZ-
PO-ZP2-52/2015-P zo dňa 10.06.2015 vydaného oddelením železničnej polície PZ Prešov, odboruželezničnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných
športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na § 49 ods. 1 písm.

d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tak, že dňa 19.10.2014 na futbalovom
ihrisku v Gerlachove fyzicky napadol žalobcu tak, že ho mal dvakrát udrieť päsťou ruky do tváre, čím
mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosť v trvaní od 20.10.2014 do 26.11.2014.
Za to bola žalovanému uložená sankcia - pokuta vo výške 100,- eur.
S poukazom na ust. § 193 Civilného sporového poriadku dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za

škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi. Z rozkazu o uložení sankcie mal za preukázané, že žalovaný
udrel žalobcu, čím mu spôsobil zranenia. O tom, že medzi žalobcom a žalovaným sa strhla šarvátka,
vypovedal aj svedok I. K.. Ten však nevidel, aby žalovaný žalobcu udrel. O tom, kto žalobcu udrel
vypovedal v priestupkovom konaní S. J., ktorý za škodcu označil žalovaného. O tom, že žalobcu
udrel žalovaný vyplýva aj z prvotného podania vysvetlenia žalobcu dňa 19.10.2014 pred povereným
príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Kurov, a tiež to vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní dňa

09.02.2018, ako aj z ostatných tvrdení, ktoré predniesol v priebehu sporu. Okrem toho C. C., ktorého
výpoveď je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o uložení sankcie pripustil, že zranenie žalobcu mohol
nechtiac spôsobiť žalovaný počas roztržky, ktorú medzi sebou mali. Tým bola podľa názoru súdu
daná vecná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a spôsobenou škodou, ktorú
potvrdzuje predovšetkým lekársky posudok o bolestnom zo dňa 18.12.2014 a znalecký posudok č.

2/2015, z ktorých vyplýva, že k zraneniam žalobcu došlo po útoku funkcionára na futbalovom štadióne
v Gerlachove dňa 19.10.2014.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na náhradu liečebných nákladov uviedol že vzhľadom na to, že žalobca
podal žalobu dňa 25.11.2016, pričom s poukazom na vynaložené liečebné náklady najneskôr dňa
31.10.2014 a poznanie osoby škodcu dňa 19.10.2014, podal ju po uplynutí zákonom stanovenej

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa 31.10.2016. Preto súd žalobu v
tejto časti zamietol.
Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného uviedol, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu titulom bolesti je premlčaný. Žalobca svoj nárok
na bolestné odvodzoval od znaleckého posudku č. 2/2015 znalca MUDr. G. C. zo dňa 22.03.2015.

Poukázal na to, že lekársky posudok MUDr. E. zo dňa 18.12.2014 obsahuje výpočet iných zranení a
iné bodové ohodnotenie. S týmto argumentom žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože v
okolnostiach takýchto prípadov sa nevyžaduje absolútne a presné poznanie výšky (rozsahu) škody. V
takýchto prípadoch sa vyžaduje, aby žalobca disponoval aspoň vedomosťou o predpokladanom rozsahu
škody a takými skutkovými zisteniami, ktoré by opodstatňovali podanie žaloby. Moment, keď žalobca

je spôsobilý takýmito zisteniami disponovať, je ustálenie zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že ide o
nárok na bolestné, je potrebné vychádzať z údaju na lekárskom posudku MUDr. E. zo dňa 18.12.2014,
z ktorého vyplýva, že doba liečenia žalobcu bola ukončená dňa 13.11.2014. Podľa jeho názoru je tento
deň dňom, keď poškodený má možnosť poznať rozsah spôsobenej škody, ktorý nemusí byť absolútne
určiteľný, postačí, že poškodený pozná približný rozsah spôsobenej škody. Od tohto momentu žalobcovi

začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho práv. Nestotožnil sa s tým, že
tátodobazačalaplynúťaždňomvyhotovenialekárskehoposudku.Tenbymoholbyťvyhotovenýajoveľa
neskôr, pričom je potrebné prihliadať na dátum, keď doba liečenia žalobcu bola ustálená. Neprisvedčil
argumentu žalobcu o tom, že dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť až od podania
znaleckého posudku MUDr. C. zo dňa 22.03.2015. V tomto momente totiž žalobca nadobudol definitívnu

vedomosť o rozsahu škody, pričom takéto definitívne poznanie sa pre účinné uplatnenie práv súdnou
cestou nevyžaduje. Z tohto pohľadu sa žalobca mohol v období 2 rokov odo dňa ukončenia liečenia, t.j.
od 13.11.2014 domáhať voči žalovanému súdnej ochrany. Žalobca tak neučinil, pretože žalobu podal
až dňa 25.11.2016.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného
uviedol, že ak by súd prvej inštancie vykonal žalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne C. N.,
možno by dospel k opačnému právnemu posúdeniu veci a na strane žalovaného by bola zodpovednosť
za škodu spôsobenú žalobcovi vo výške 0 %. Súd tento dôkaz nevykonal, a tak neúplne zistil skutkový

stav veci. Namietal, že Súd nevykonal navrhovaný výsluch svedkyne a táto skutočnosť taktiež prispela
k tomu, že nesprávne posúdil aj otázku spoluzavinenia na strane poškodeného žalobcu. Žalovaný
podrobne odôvodnil otázku spoluzavinenia na pojednávaní dňa 21.10.2019. Namietal aj priznanieúrokov z omeškania Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca. Namietal, že
nesprávny je záver súdu, že už 19.10.2014 som mal vedomosť o osobe, ktorá zodpovedá za škodu.
Uviedol, že v tom čase iba policajtovi uviedol, že škodu mu spôsobil vedúci futbalového klubu Gerlachov,
a teda nemal vedomosť o konkrétnom mene. Podľa záverov súdu by musel v žalobe uviesť ako
žalovaného: vedúci futbalového klubu Gerlachov. Aj z hlásenia úrazu na účely nemocenského pre

sociálnu poisťovňu zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že uvádzal, že bol napadnutý jedným z funkcionárov
FK Gerlachov, ktorého meno nepozná. To isté vyplýva aj z lekárskej správy NSP D. I., Bardejov zo
dňa 19.10.2014 ako aj z lekárskeho potvrdenia MUDr. C. B., zo dňa 26.11.2014. Ďalej namietal, že
záznam spracovaný npráp. Mgr. W. K. policajtom OOPZ v Kurove nemôže slúžiť ako dôkaz toho, že od
toho dňa mal vedomosť o osobe, ktorá mi spôsobila škodu. Je síce pravdou, že policajt zaznamenal,
že k veci boli vypočutí svedkovia a od nich zistil, že útočníkom by mal byť C. K. z Gerlachova, ktorý

by mal byť zároveň vedúcim futbalového klubu telovýchovná jednota Gerlachov. Žalobca však ako
vyplýva z vyššie uvádzanej lekárskej správy bol po napadnutí v bezvedomí, následne prevezený RLP
do nemocnice v Bardejove a následne hospitalizovaný v nemocnici v Prešove. Úradný záznam hliadky
ORPZ -BJ-OPP5-285/2014-P, zo dňa 19.10.2014 ani záznam o podaní oznámenia však k dispozícii
nemal a policajt ich vyhotovil až po návrate na policajne oddelenie. Poukázal na záznam o podaní

vysvetlenia zo dňa 21.11.2014, spísaný na OOPZ Jarovnice, kde taktiež neuvádzal meno útočníka a
na následnú zápisnicu o výsluchu svedka na OOPZ Jarovnice kde uviedol, že pán, ktorý ho napadol
môže byť funkcionárom FK Gerlachov. Kópiu záznamu, ktorý policajt spísal neobdržal. O tom, kto mu
spôsobil zranenia mal vedomosť a jednoznačnú istotu až z právoplatného rozkazu o uložení sankcie.
Čo sa týka nároku na náhradu škody titulom bolestného poukázal na to, že až znaleckým posudkom

znalca MUDr. G. C., z 22.03.2015 boli jednoznačne určené jeho zranenia a ich bodové ohodnotenie/
pomliaždenie tváre, položka č. 4, otras mozgu ľahkého stupňa položka č. 223. V lekárskom posudku
MUDr. E. z 18.12.2014 sú konštatované iné zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, položka č.
XXX a zlomenina nosovej kosti, položka č. 12a. Ak by teda podal žalobu skôr ako by vedel určiť rozsah
spôsobenej škody, následne v konaní by musel žalobu rozširovať alebo svoj návrh čiastočne vziať späť

v zmysle procesných postupov. Mal za to, že súd nesprávne posúdil okamih kedy mohol podať žalobu
a námietku premlčania nemal akceptovať.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,žekeďžesúdjeviazanýrozhodnutímsprávneho
orgánu ani výsluch navrhovanej svedkyne by už nič nezmenil na závere súdu o zodpovednosti za
spôsobenú škodu. Žalovaný mal možnosť využiť v zákonnej lehote opravné prostriedky proti rozkazu o
uložení sankcie čo však nevyužil. Navrhol odolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a jeho vyjadreniu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie v zamietavej časti týkajúcej sa premlčania za vecne správne. Žalobca neuviedol v
podanom odolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie počas celého
prvoinštančného konania, a preto zotrváva na podanom odvolaní.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

7. Predmetom odvolacieho konania s ohľadom na obsah podaných odvolaní strán sporu je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (I.) v časti nároku na
náhradu straty na zárobku počas trvania PN v celkovej sume 302,60 eura, v zamietavom výroku III. a v
závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok IV.).

8. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v časti vyhovujúceho
výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú naplnené, a preto odvolanie žalovaného
nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vrozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne

vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

9. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý

rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal teda so všetkými pre správne
rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozsudku, keďže v odvolaní žalovaný zopakoval len dôvody uvádzané už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti
vyhovujúceho výroku I. a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku v tejto časti (§ 387 ods.

2 CSP).

11. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii

takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v
majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Medzi protiprávnym úkonom a škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. Záver, že bola porušená povinnosť, nemožno

urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaného, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie
je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý
je príčinou vzniku škody, a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný.

12. Ustanovenie § 193 CSP uvádza výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný a ktoré stoja mimo rámca

úvahy súdu. Tieto otázky si súd nemôže vyriešiť sám ako otázky predbežné (prejudiciálne). Ustanovenie
preto predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v ustanovení§ 191 CSP.
Súd je viazaný: a) rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, b) rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré

satýkajúzákladnýchľudskýchprávaslobôd,c)rozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,žebolspáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, d) rozhodnutím o osobnom stave, e) rozhodnutím o vzniku alebo zánik spoločnosti.

13. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade je splnený základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu, pretože bol Rozkazom o uložení sankcie zo dňa 10.06.2015 (č.l. 5 spisu)
preukázaný skutok žalovaného (priestupok diváckeho násilia), ktorý je príčinou vzniku škody žalobcovi,
a ktorého sa dopustil žalovaný, a preto je nárok na náhradu škody daný. Ani výsluch ďalšej svedkyne,
nemohol privodiť zmenu právneho posúdenia odvolacím súdom v tejto časti rozsudku súdu prvej
inštancie.

14. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby Občiansky zákonník viaže premlčanie práva
z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby na
vedomosť poškodeného: o škode kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sapoškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu
majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Pojem

„dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone
alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah
(výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1

OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu
škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29.11.2006, sp. zn.
25Cdo721/2005).

16. ESĽP v rozsudku zo dňa 17. septembra 2013 vo veci č. 59601/09 - Eşim proti Turecku okrem

iného uviedol: Soud připomněl, že právo na spravedlivý proces garantované čl. 6 odst. 1 Úmluvy musí
být vykládáno ve světle zásady právního státu, který vyžaduje existenci účinného právního nástroje
k prosazení civilních nároků (viz Běleš a ostatní proti České republice, č. 47273, rozsudek ze dne
12. listopadu 2002, § 49). V tomto smyslu citovaný článek Úmluvy zaručuje „právo na soud“, jehož
jedním z aspektů je právo na přístup k soudu, tj. právo zahájit řízení před soudy v civilních věcech [viz

Golder proti Spojenému království, č. 4451/70, rozsudek ze dne 21. února 1975, § 36, a Princ Hans-
Adam II Lichtenštejnský (Prince Hans-Adam II of Lichtenstein) proti Německu, č. 42527/98, rozsudek
velkého senátu ze dne 12. června 2001, § 43]. Právo na soud není absolutní a již ze své podstaty je
předmětem omezení a regulace státem, který má jistou míru uvážení, zejména pokud jde o podmínky
přípustnosti (viz García Manibardo proti Španělsku, č. 38695/97, rozsudek ze dne 15. 2. 2000, § 36).

Taková omezení nicméně nesmí ztížit přístup osoby do takové míry, že je dotčena samotná podstata
tohoto práva. Omezení nebudou slučitelná s čl. 6 odst. 1 Úmluvy, nebudou-li sledovat legitimní cíl nebo
nebude-li existovat rozumný vztah proporcionality mezi použitými prostředky a sledovaným cílem (viz
Guérin proti Francii, č. 25201/94, rozsudek velkého senátu ze dne 29. července 1998).
Soud poznamenal, že jádrem projednávaného případu bylo odůvodnění rozhodnutí vnitrostátního

soudu, dle něhož pětiletá lhůta byla počítána již od data, kdy byl stěžovatel zraněn, přičemž bylo mezi
stranami nesporné, že střela ve stěžovatelově hlavě v době jeho zranění nebyla zjištěna a byla objevena
až později, kdy začal trpět bolestmi hlavy.
Soud byl toho názoru, že od stěžovatele nebylo možné rozumně očekávat, že podá žalobu ve lhůtě pěti
let od zranění, neboť bylo nesporné, že v září 1995 o střele ve své hlavě nevěděl.

Soud proto shrnul, že striktním výkladem lhůty pro uplatnění nároku Nejvyšší vojenský správní soud
zabránil meritornímu posouzení věci, na stěžovatele uvalil nepřiměřené břemeno, čímž zasáhl samou
podstatu jeho práva na přístup k soudu. Soud proto shledal, že došlo k porušení práva stěžovatele na
přístup k soudu a tím i čl. 6 odst. 1 Úmluvy.
Ani v súdenej veci nemožno uvaliť neprimerané bremeno na žalobcu a je potrebné zabezpečiť samú

podstatu práva na prístup k súdu. Pokiaľ o diagnózach a samotnej výške bodového ohodnotenia sa
žalobca dozvedel až po vydaní lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 18.12.2014, tak žaloba
doručená súdu dňa 25.11.2016 bola podaná v lehote do 2 rokov a včas.

17. Nemožno paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na vykonanie práva začne plynúť 1 deň

po skončení pracovnej schopnosti.
Je potrebné ustáliť rozhodný moment (incepto momentum), od ktorého sa odvíja začiatok skutočnej
vedomosti o výške škody (diagnóza + výška bodového ohodnotenia) a kto za škodu zodpovedá.

18. Odvolací súd je presvedčený, že koncepcia Civilného sporového poriadku aj v časti dokazovania je

neochvejne postavená na princípe zabezpečenia práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý
proces podľa Článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
Zásadným v dokazovaní minulých udalostí a dejov je aj hodnotenie ich pravdepodobnosti.

19. V súdenej veci bolo bodové ohodnotenie vykonané práve posudkom Sociálnej poisťovne, teda o

výške sa poškodený mohol najskôr dozvedieť až po doručení tohto rozhodnutia t.j. po 18.12.2014. Pokiaľ
žaloba bola podaná 23.11.2016, bola bez ďalšieho podaná včas a na tomto posúdení nemohla mať
vplyv okolnosť, že skončenie liečenia nastalo 1 mesiac pred kvantifikáciou bodovej hodnoty poškodeniazdravia. Z obsahu spisu nie je zrejmé, aby žalobca len tak otáľal s uplatnením práva, práve naopak,
skutočnú vedomosť viazal na kvantifikáciu vyhotovenú sociálnou poisťovňou.
Navyševprípade,akuplatneniupredchádzaviaceroposudkov,ktorépriznávajúpoškodenémurozdielne

nároky na náhradu škody, je potrebné túto okolnosť vyhodnotiť v prospech obete násilia.

20. K ustáleniu momentu zistenia kto za škodu zodpovedá, bude potrebné vec vyhodnotiť aj z hľadiska
všetkých okolností prípadu a to, či poškodený so zreteľom na rozumovú vyspelosť, znalosť miestnych
pomerov a hlavne okolnosť, že od 20.10.2014 do 26.11.2014 bol práceneschopný, mohol, vzhľadom na

tieto okolnosti, rozvinúť pátrací inštinkt a zistiť aj ďalšie, bližšie identifikátory pre spoľahlivé opoznanie
škodcu - žalovaného.
Uvedené okolnosti mal predovšetkým zisťovať policajný orgán a nie poškodený.
Inak povedané, od žalobcu ako obete - poškodeného podľa deliktného práva, nemožno spravodlivo
očakávať, že vyvinie aktivitu pre identifikáciu škodcu aj počas jeho samotnej práceneschopnosti so
zreteľom na okolnosti veci za stavu, ak nie je objasnené, či škodcu bezpečne poznal.

21. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil včastivýrokuI.podľa§387ods.1,2CSPavprevyšujúcejčastisvýnimkouvýrokuII.napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne o žalobe žalobcu rozhodnúť v intenciách
tohto rozsudku s tým, že skôr sa javí, že právo žalobcu na náhradu škody premlčané nie je.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).