Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200856
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620200856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. P., A. T. Y. X. XXXX/XX, právne zastúpená: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom
Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. P., Y. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Ing. Ivana Kožáková, advokátka, so sídlom D. P., X. XXXX/XX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš z 3. decembra 2020 č.k. 11C/10/2020-123, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe na určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice k pomeru celku k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom
úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k.ú. D. P., a to bytu č. XX, nachádzajúci
sa vo vchode č. XX na prízemí obytného domu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku KN-C
parcele č. 3317/41 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 948 m2 spolu s podielom priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstveoveľkosti8310/44958-ín(výrok

I.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP (výrok II.).
Vykonanýmdokazovanímzistil,žestranysporudňa06.10.2017uzatvorilikúpnuzmluvu,ktoroužalovaný
previedol na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice k označenému bytu spolu s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadenia a na príslušenstve bytu, bližšie špecifikovanému v čl.
I. kúpnej zmluvy. V čl. III. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 14 900,- eur. Zároveň
sa dohodli, že kúpna cena bude uhradená predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy,
pričom predávajúcim svojím podpisom na tejto kúpnej zmluve potvrdzuje prevzatie dohodnutej kúpnej

ceny. V čl. V. sa zmluvné strany dohodli na oprávnení žalovaného ako predávajúceho odstúpiť od
kúpnej zmluvy, okrem iného, aj z dôvodu, ak zo strany kupujúcej nedôjde k vyplateniu celej dohodnutej
kúpnej ceny. Listom zo dňa 23.10.2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupuje od kúpnej zmluvy
zo dňa 06.10.2017 z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti kupujúcej zaplatiť predávajúcemu pred
podpisom kúpnej zmluvy celú dohodnutú kúpnu cenu podľa čl. III. zmluvy. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú.
D. P. vyplýva, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný doručil Okresnému úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, ktorý ho eviduje pod č. Z 3470/2019. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z

dôvodu, že nemala byť zaplatená dohodnutá kúpna cena, pričom v konaní poukazoval aj na neplatnosť
zmluvy, tvrdiac, že vznikajú značné pochybnosti o jeho slobodnej a vážnej vôli scudziť predmet kúpy,
keď konal pod psychickým tlakom a úmyslom žalobkyne bolo nezaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, čo
spôsobuje neplatnosť simulovaného právneho úkonu. Na základe vykonaného dokazovania, výsluchomstrán sporu, svedkov a oboznámením sa so všetkými zistenými skutočnosťami dospel k záveru, že ani
jeden z uvádzaných dôvodov neplatnosti zmluvy zo strany žalovaného nebol v konaní preukázaný. Ak
by strany sporu skutočne nechceli, aby žalovaný previedol spoluvlastnícky podiel k bytu odplatne, ako to

žalovaný tvrdil v konaní a ako sa mal podľa jeho výpovede vyjadriť pred svedkyňou JUDr. N. P., nemohol
platne odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorá je, ako sám tvrdí, absolútne neplatnou. Práve naopak, tým,
že žalovaný písomne odstúpil od kúpnej zmluvy, naviac zastúpený právnou zástupkyňou, nasvedčuje
tomu, že sám považoval kúpnu zmluvy za platnú, inak by sa domáhal vrátenia daru, vychádzajúc
z jeho tvrdenia, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorým sa zastierala darovacia

zmluva, keďže k prevodu spoluvlastníckeho podielu podľa jeho tvrdenia došlo bezodplatne. Taktiež
nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o nedostatku jeho vôle uzavrieť kúpnu zmluvu slobodne a
vážne. V takom prípade by sa žalobca domáhal uplatnenia vlastníckeho práva na základe podania
žaloby o určenie vlastníctva vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej. Ani zo skutkových zistení
na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že by žalovaný previedol
spoluvlastnícky podiel k žalovanej nehnuteľnosti na základe psychického nátlaku žalobkyne. Ak už

strany sporu opätovne viedli spoločný život, logicky nemožno uvažovať o nátlaku zo strany žalobkyne,
ktorým by podmieňovala obnovenie spolužitia nadobudnutím podielu na byte. Naopak, z výpovede strán
sporu, ako aj svedkov, nepochybne vyplýva, že iniciátorom uzatvorenia zmluvy bol výhradne žalovaný,
ktorý prostredníctvom tretej osoby - svedka F. F., zabezpečil advokátku JUDr. N. P., s ktorou opakovane
konzultoval možnosť uzatvorenia zmluvy. Uvedené skôr nasvedčuje teda tomu, že žalovaný konal

premyslene, s plným vedomím o následkoch svojho konania. Pri posudzovaní námietky žalovaného a
sporu medzi stranami, či došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny, pri konflikte dvoch protichodných
tvrdení pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie nezostávalo nič iné, len sa prikloniť k tomu tvrdeniu, ktoré je
podporené dôkazmi a v spojení s nimi vyznieva pravdepodobnejšie a dôveryhodnejšie. V čl. III. zmluvy
žalovaný jednoznačne potvrdil, že prevzal dohodnutú kúpnu cenu pred podpisom zmluvy, tvrdenie, že

sa jednalo len o nejakú formalitu v zmluve, považoval za nedostatočné. Taktiež nemal dôvod neveriť
výpovediam rodičov žalobkyne, ktoré sa v podstatných častiach zhodovali s výpoveďou a tvrdeniami
žalobkyne. Nepovažoval za dôvodné vypočuť ako svedkyňu v spore JUDr. N. P., advokátku, ktorá
žalovaného zastupovala vo veci starostlivosti o maloleté deti na Okresnom súde Zvolen, keďže táto
mohla vypovedať iba o skutočnostiach, ktoré jej oznámil žalovaný a pokiaľ by žalovaný disponoval

peňažnou sumou z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu, bolo by to netaktické spomínať v konaní
o jeho podanom návrhu na zníženie výživného. K výsluchu svedka - brata žalovaného V. O. nedošlo
v dôsledku toho, že v čase pandemickej situácie sa tento nachádzal v zahraničí, jeho účasť sa súdu
nepodarilo zabezpečiť, pričom, keďže tento nebol prítomný ani pri jednej z kľúčových udalostí medzi
stranamisporu,jehoprípadnávýpoveďbyviacsvetlakuzatváraniukúpnejzmluvyakuzaplateniukúpnej

ceny nepriniesla. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy
zo dňa 23.10.2019 je nedôvodné a žalobe na určenie vlastníckeho práva vyhovel.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že pokiaľ
súdom prvej inštancie došlo na pojednávaní konanom dňa 04.12.2020 k výsluchu advokátky JUDr. N.

P., ktorá zastupovala obe sporové strany pri kúpnej zmluve aj následnom katastrálnom konaní, táto
nebola zbavená mlčanlivosti podľa § 203 CSP. V danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, pretože na základe podmienok § 34 ods. 2 zák.č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností mala sa žalobkyňa domáhať nároku neplatnosti odstúpenia od zmluvy,
ktorá (otázka) mala byť (či už ako predjudiciálna) jednoznačne vyriešená. Rozsudok súdu prvej inštancie

preto je neprávny pre nesprávne právne posúdenie veci. Článok III. kúpnej zmluvy je vnútorne rozporný,
keď uvádza, že dohodnutá kúpna cena bude uhradená predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto
zmluvy, pričom predávajúci podpisom na tejto kúpnej zmluve potvrdzuje prevzatie dohodnutej kúpnej
ceny. Za tejto situácie potom dôkazné bremeno o úhrade zaťažuje toho, kto tvrdí, že kúpnu cenu uhradil.
Zmluva neuvádza, kedy a za akých okolností mali byť peniaze vyplatené, tieto sa nevyplácali ani pred

JUDr. N. P. a v zmluve sa nič k spôsobu vyplatenia peňazí medzi stranami zmluvy neuvádza. Uvedené
nebolo preukázané ani na základe výpovede svedkov manželov D., ktorí pri úhrade kúpnej ceny neboli.
Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevypočul JUDr. P., ktorá by sa vyjadrila k
jeho majetkovým pomerom a jeho brata, ktorý by sa ku skutočnosti nevyplatenia kúpnej ceny vedel
vyjadriť. Skutočnosť, že ak nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, je negatívnym tvrdením, ktoré nie je možné

v spore dokazovať, v takom prípade sa bremeno dôkazu presúva na nadobúdateľa - žalobkyňu (že
kúpnu cenu uhradila). K otázke simulovaného právneho úkonu uvádza, že v tomto prípade je otázne, či
boli zistené náležitosti takého úkonu, nakoľko darovanie je motivované osobou obdarovaného. V konaní
bolo preukázané naplnenie podmienok § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právnyúkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, keď v danom čase nemal
vo svojom prejave potrebnú vážnosť, nie je obsahom jeho vôle, nakoľko potrebu tohto úkonu vyvolala
jednoznačne žalobkyňa. Uzavretie kúpnej zmluvy je neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

pretožeakdefactocieľomuzavretiazmluvyjedarovaniebezmožnostivráteniadaru,jetakýprávnyúkon
absolútne neplatný. Potom aj odstúpenie od zmluvy je v prípade neplatnosti odstupovaného právneho
úkonu neplatné. Pri posudzovaní právneho úkonu z hľadiska podmienok § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie sa správne zaoberal úvahami o simulovanom právnom úkone, tieto úvahy
však nedotiahol do konca, pretože práve (ne)platnosť odstúpenia od zmluvy by mala byť rozhodujúca,

avšak za predpokladu, že sa súd vysporiadal s právnym úkonom kúpnej zmluvy ako takým. Tým, že
súd prvej inštancie nevypočul navrhnutých svedkov JUDr. P. a V. O., porušil jeho právo na spravodlivý
proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Tvrdenie žalovaného, že obsah kúpnej zmluvy o zaplatení kúpnej ceny je len formálny,

je právne irelevantné, zavádzajúce a účelové. Celý úmysel žalovaného v odstúpení od kúpnej zmluvy
smeruje len k snahe vyvíjať nátlak na ňu, aby sa k žalovanému vrátila. Na podanej žalobe má naliehavý
právny záujem, keďže do budúcnosti vylúči zo strany žalovaného nezmyselné opakované pokusy o
odstúpenie od zmluvy, resp. iné konania, ktoré sú právne irelevantné a nezmyselné. Súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal aj s otázkou zastretia právneho úkonu - v tomto prípade darovacej zmluvy pod

kúpnu zmluvu. Sám žalovaný ju považuje za vlastníčku predmetných nehnuteľností, čomu nasvedčuje
jeho podanie zo dňa 01.03.2021, urobené v čase po vydaní rozsudku, keď v tejto veci sa domáha
vrátenia daru. Má zato, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uvedené
skutočnosti riadne posúdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) poukázal na bod 3. odvolania ohľadom
posúdenia kúpnej zmluvy v časti zaplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa podanou žalobou sa mala domáhať
neplatnosti odstúpenia a nie určenia vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový
stav, keď nevykonal dokazovanie výsluchom V. O. a JUDr. P.. Tvrdenia, že ako bývalý profesionálny
športovec má skúsenosti s uzatvorením zmluvy, je účelové a nepravdivé. S žalobkyňou vôbec nemá

úmysel obnoviť spolužitie, keďže žalobkyňa spoločnú domácnosť dobrovoľne opustila. Vrátenie daru nie
je predmetnom tohto konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. duplike) považovala tvrdenia žalovaného v tzv.
replike za irelevantné. Skutočnosť, že žalovaný jej zaslal žiadosť o vrátenie daru, je zrejmé, že považuje

uzavretý právny úkon za platný a jej osobu považuje za vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc z
obsahu a dôvodov podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva, tvrdení strán sporu, výsluchu svedkov,

oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy z 06.10.2017, s odstúpením od zmluvy tak, ako je podrobne
konštatované v bodoch 1. až 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj s vyhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania, konštatované v dôvodoch rozhodnutia v bodoch 13. až 18., keď
na základe skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci považoval žalobu na určenie
vlastníckeho práva za dôvodnú, je správny. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na skutkové

zistenia súdu prvej inštancie a na výstižné odôvodnenie súdu prvej inštancie pri vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolacie námietky žalovaného, že žalobkyňa na požadovanom určení vlastníckeho práva nemá

naliehavýprávnyzáujempodľa§137písm.c)CSP,žesúdprvejinštancievovecinezistilriadneskutkový
stav a porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nevypočul navrhnutých svedkov V. O. a JUDr. P.,
že skutkové zistenia nesprávne vyhodnotil, odvolací súd nepovažoval za dôvodné.9. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu.

10. Ako vyplýva z bodu 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodom podania žaloby na
určenie vlastníckeho práva bola skutočnosť, že listom zo dňa 23.10.2019 - adresovaný Okresnému

úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, žalobca na základe podmienok § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka odstúpil od uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 06.10.2017 podľa čl. V. tejto zmluvy.

11. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho
doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia
od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta, ani rozhodnutie súdu. Odstúpenie od zmluvy je právnym

inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto
zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k
uzavretiuzmluvyvôbecnedošlo,atonielenzhľadiskaobligačnýchúčinkov,aleiúčinkovvecnoprávnych.
Oba tieto účinky sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale pri odstúpení od nej a nemožno ich

od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych.

12. Keďže správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako
predbežnú otázku, musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od
zmluvy (§ 34 ods. 2 Katastrálneho zákona) v tom, že ak druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia

od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určitej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§
137 písm. c) CSP) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako akceptácia platnosti
vykonaného odstúpenia od zmluvy.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom aj na znenie ust. § 137 písm. c) CSP, odvolací súd

považoval za vhodne a účelne učinený nástroj odstránenia spornosti práva alebo neistoty žalobkyne v jej
právnom vzťahu, podaním žaloby na určenie vlastníckeho práva. Ak totiž žalovaný vykonal jednostranný
adresovaný úkon - odstúpenie od zmluvy, u ktorého nastali aj vecnoprávne účinky, podanie žaloby
o určenie vlastníckeho práva je jediným právnym prostriedkom, na základe ktorého žalobkyňa mohla
odstrániťspornosťtvrdenéhovlastníckehoprávaajvzhľadomnamožnýpostupOkresnéhoúradu-odbor

katastra v dôsledku odstúpenia od zmluvy, podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona.

14. Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta ani
rozhodnutie súdu, na druhej strane však príslušné právne účinky môže vyvolať len platné odstúpenie od
zmluvy. Práve pre postup žalovaného, ktorý dňa 23.10.2019 odstúpil od kúpnej zmluvy, bolo dôsledkom

toho, že žalobkyňa sa musela domáhať určenia vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, na základe určovacej žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Kontraproduktívne a rozporuplne potom vyznievajú tvrdenia (obrana) žalovaného v konaní, vo
vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy na jednej strane tvrdiac o nedostatku jeho slobodnej a vážnej vôle
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že by sa malo jednať o zastretie iného právneho úkonu

podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže kúpna cena v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa
06.10.2017 žalobkyňou ako kupujúcou nebola vôbec ani vyplatená, keď na strane druhej adresoval
Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, úkon odstúpenia od zmluvy, ktorý ho eviduje
pod č. Z 3740/2019, zároveň vychádzajúc z toho, že od kúpnej zmluvy ako právneho úkonu v zmysle §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné odstúpiť len ako u platného právneho úkonu.

15. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje aj na ďalšie výsledky vykonaného dokazovania súdu prvej
inštancie, najmä, že iniciátorom uzavretia písomnej kúpnej zmluvy bol žalovaný, ktorý prostredníctvom
svojho známeho dal pripraviť kúpnu zmluvu advokátskej kancelárii advokátky JUDr. N. P. tak, ako to aj
vyplýva z výpovede žalovaného, konštatované v bode 6. odôvodnenia, ako aj zo svedeckej výpovede

JUDr.N.P.,konštatovanévbode9.odôvodnenia,zktorýchpotomsúdprvejinštanciesprávnevyvodil (v
bodoch 14. až 18. odôvodnenia), že žalovaný uvádzané tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy, o uzavretí
simulovaného právneho úkonu, vo vzťahu k daným okolnostiam prejednávanej veci, nepreukázal.16. Vzhľadom na skutkové zistenia súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za dôvodnú odvolaciu
námietku žalovaného, že boli porušené jeho procesné práva pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz výsluchom svedkov - JUDr. N. P., advokátky (vo vzťahu k skutočnostiam, keď táto zastupovala

žalovaného v poručenskom konaní) a jeho brata V. O., keďže už doterajšie výsledky vykonaného
dokazovania dávali podklad k tomu, aby súd prvej inštancie žalobe žalobkyne na určenie vlastníckeho
práva vyhovel.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na

základe ktorých správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva vo vzťahu
k obsahu a účelu podanej žaloby, ako aj k tvrdeným okolnostiam na strane žalovaného, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)