Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223512
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4413223512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. I., B. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so
sídlomNovéZámky,Podzámska32,IČO:36813401,protižalovanému:P.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Z. I., X. XXXX/XX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Koceľova 25, IČO: 36 867 942, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
žalobe žalovaného na zaplatenie 7 701,12 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 14. novembra 2019 č. k. 16C/265/2013-408 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudok súduprvejinštancievnapadnutomvýroku,ktorýmsúduložilžalobkynipovinnosť
zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.) a vo výroku o trovách
konania vo vzťahu k tomuto výroku (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové
Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 - orná pôda o

výmere 21 648 m2 - parcela registra „C“ KN. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. I., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 - orná
pôda 21 648 m2 - parcela registra „C“ KN tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne: A. P., nar. XX.
XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. I., B. XXXX/XX prikázal parcelu číslo 9724/8 - orná pôda o
výmere 10 824 m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného: P. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
bytom Z. I., X. XXXX/XX prikázal parcelu číslo 9724/4 - orná pôda o výmere 10 824 m2, zamerané

geometrickým plánom geodetom Róbertom Roskom číslo 10/2012, úradne overeným dňa 06. 02. 2012,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo (II.) Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(IV.). Žalovaného zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške

462,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.). Žalobkyňu zaviazal zaplatiť znalcovi: Ing. Pavol
Hauptvogel, PhD., nar. XX. XX. XXXX, J., A. XX/X zostávajúcu časť priznanej znalečnej odmeny vo
výške 141,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VI.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 142 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451 a nasl., § 456 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z povahypodielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti
vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo

nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten,
ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň

záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva by
nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva,
teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá

poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiadny
zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí
zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký
finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo

podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať
ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, a to na základe žaloby strany alebo vzájomnej
žaloby. Preto o takejto žalobe požadujúcej zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania
je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, pričom z procesného hľadiska ide o výrok
so samostatným základom, ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení

podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v užšom zmysle. Základom preto, aby určitý nárok
mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové
právo, ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva
k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na
takto vzniknutom práve dotknutý. Na účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď

sa investície urobili so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu. V
prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec
súhlasí, ide o dohodu o hospodárenie so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník
má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ). Ak
boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo s hodnotením ich
podielu v dôsledku vynaloženej investície (§ 451, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu
pred investíciou a po jej vynaložení. Majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v
širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci
sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa § 137 OZ

alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti (§ 451 a nasl. OZ).

1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne ohľadne zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dôvodná. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v kat. území Z. I. vykazovanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor Nové

Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 9724/4 orná pôda o výmere 21 648 m2, každý v podiele
1/2. Žalobkyňa nadobudla podielové spoluvlastníctvo dohodou o vyporiadaní BSM zo
dňa 09. 07. 2008 zavkladovanou pod č. V1642/2008. Žalovaný nadobudol podielové spoluvlastníctvo
kúpnou zmluvou zo dňa 28. 09. 2000 zakladovanou pod č. V2717/2000, osvedčením o dedičstve
pod sp. zn. 16D/236/2011 Dnot 75/2012. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania spornej

nehnuteľnosti z toho dôvodu, aby sa predišlo sporom vyvolávaných žalovaným v prípade, ak žalobkyňa
so svojou rodinou vstúpi na sporný pozemok. Žalovaný skutočnosť, že žalobkyňa s rodinou nemá právo
vstupovať na sporný pozemok odvodzoval od predložených nájomných zmlúv. Žalovaný so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil v zmysle predloženého geometrického plánu č.
10/2012, vyhotoveného súkromným geodetom Róbertom Rožkom, v zmysle ktorého bola parcela č.

9724/4 o výmere 21 648 m2 označená ako orná pôda zameraná a vytvorené novovzniknuté parcely
č. 9724/4 orná pôda o výmere 10 824 m2 a parc. č. 9724/8 orná pôda o výmere 10 824 m2. Súd
mal jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pretože geometrickým plánom boli
vytvorené dve rovnaké parcely. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie týkajúce savyporiadania podielového spoluvlastníctva, postupoval v súlade so zákonom
a použil prvý spôsob pri vyporiadaní, t. j. reálne rozdelenie nehnuteľnosti. S takýmto vyporiadaním
strany sporu súhlasili a nemali voči tomu žiadne výhrady. Na základe vyššie uvedených skutočností,

zákonných ustanovení, ako aj súhlasných vyjadrení strán sporu, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu a vyporiadal ho reálnou deľbou tak. O trovách konania vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Pri rozhodnutí ohľadne trov konania, vychádzal zo situácie medzi
stranami sporu a ich postojov k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nemal

výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom žalobkyne,
avšak neustále sa domáhal náhrady, odplaty za podiel, ktorý bude prikázaný do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalovaný nemal výhrady voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a
keďže novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva oboch strán sporu
sú úplne rovnaké, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

1.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 03. 2014 udával, že sa domáha náhrady za
pozemok, pretože sa na ňom nachádza sad ovocných stromov (sliviek), ktoré žalovaný vlastní, vysadil
ich na vlastné náklady, sad obhospodaroval. Na pojednávaní dňa 01. 10. 2014 (č. l. 99) žalovaný žiadal
zaprotokolovať do zápisnice vzájomnú žalobu na širšie vyporiadanie, v zmysle ktorého sa domáhal

zaplatenia od žalobkyne sumy 7 500,- eur, ktorá predstavuje 1/2 ovocného sadu, ktorý sa nachádza na
spornej parcele. Na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 (č. l. 404) sa žalovaný domáhal pripustenia
zmeny petitu žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7
701,12 eura. Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením na pojednávaní podľa § 142 ods. 1, 2 CSP.
Zmenu petitu žaloby odôvodňoval s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v spore

č. 1/2017. Súd považoval za preukázané, že žalovaný a manžel žalobkyne a v podstate i žalobkyňa sa
dohodli,ževybudujúspoluovocnýsadapoukončenísiovocnýsadrozdeliana1/2.Uvedenéskutočnosti
potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok, manžel žalobkyne X. P. a svedok V. G., ktorý uviedol, že i
výnosy zo sadu si budú deliť na 1/2. Dôkazom toho je i predložený projekt stavby „Výstavba intenzívnych
ovocných sadov, hrušiek, broskýň a sliviek“ vypracovaný projektantom Ing. Milošom Šebom zo dňa 06.

03. 2001. Súčasťou projektu sú i listinné dôkazy, nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný s podielovými
spoluvlastníkmi, t. j. konkrétne so žalobkyňou a jej manželom zo dňa 15. 02. 2001, ako aj
s ďalšími vlastníkmi nehnuteľností, t. j. F. B. a prenajímateľom SR - Slovenský pozemkový fond
Bratislava. Žalovaný zároveň vydokladoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v BSM v kat. území Z.
I. na LV č. XXXX, parc. č. 3336/3 orná pôda o výmere 2 604 m2 a parc. č. 3339/11 orná pôda o výmere

19 044 m2. V zmysle predloženého projektu „nákladová časť slivky“, že malo byť vysadených 1 472 ks
sliviek, keďže rez mal byť vykonávaný na takomto počte drevín (č. l. 33 projektu). Žalovaný preukázal
listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 1030624 zo dňa 28. 10. 2003, že mu boli vyfakturované dodávateľom
ovocné stromy, slivka - Stanley v počte 500 ks a slivka Čačanská Najbolia v počte 468 ks. Z dodacieho
listu č. 133/2014 zo dňa 03. 04. 2004 mal súd preukázané, že žalovaný odobral od dodávateľa ovocné

stromy sliviek Stanley 400 ks a Čačanská Najbolia 480 ks. Na oboch listinných dôkazoch je uvedený
ako príjemca a odberateľ žalovaný. Obe sporné strany, ako aj vypočutí svedkovia potvrdili, že na spornej
nehnuteľnosti je vysadený ovocný sad sliviek v zmysle projektu stavby a na časti nehnuteľnosti, ktorá
pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného i stromy jabloní. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené i
vykonaným znaleckým dokazovaním v spore s poukazom na závery znaleckého posudku č. 1/2017 a

dodatok č. 1/2017 k znaleckému posudku zo dňa 15. 11. 2017. Všeobecná hodnota porastov, ktoré sa
nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni je 7 701,12 eura.
Súd považoval za preukázané, že uvedenú časť ovocného sadu zakúpil a vysadil žalovaný, tak ako to
vyplýva z vyššie uvedených listinných dôkazov a ich hodnota bola určená znalcom. Súd vychádzal z
toho, že strany sporu sa dohodli na spoločnom hospodárení s poukazom na ustanovenie § 137 ods.

1 Občianskeho zákonníka, keďže nehnuteľnosť, na ktorej je vybudovaný ovocný sad sliviek patrila do
podielového spoluvlastníctva. Žalovaný stromy, ktoré zakúpil v zmysle predloženej faktúry a dodacieho
listu, vysadil i na spornej nehnuteľnosti a vybudoval ovocný sad sliviek, pretože ak žalovaný v zmysle
predložených listinných dôkazov zakúpil 1 848 sliviek, v zmysle projektu stavby malo byť vysadených
na tejto spornej parcele 1 400 ks, zvyšok je vysadených inde. Súd sa stotožnil s počtom 1

400 ks, keďže v čase ohliadky i s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v spore sa
na spornej nehnuteľnosti nachádza 1 226 ks sliviek. Uvedenú skutočnosť preukázal podporne listinným
dôkazom žalovaný, ktorým je znalecký posudok č. 10/2014, ktorý je vypracovaný znalcom Ing. Jozefom
Miklom, ktorý uviedol, že na spornej parcele je 1 100 ks sliviek, ktoré majú 10 rokov a ich všeobecnáhodnota bola 16 687,- eur. V neposlednom rade i svedok X. P. potvrdil, že fyzicky v roku
2014 spočítal počet stromov na nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a po
vynásobení dvoma to bolo 1 340 ks. Počet uvádzaný v znaleckom posudku vypracovanom v tomto spore

je z týchto dôvodov primeraný spolu vo výške 1 226 ks stromov. Súd priznal žalovanému zaplatenie
sumy 7 701,12 eura v zmysle širšieho vyporiadania, pretože mal za to, že strany sporu sa
dohodli na tom, že vybudujú spoločne ovocný sad, uvedené stromy v zmysle predložených listinných
dôkazov a dôkazného bremena na parcele, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva vysadil
žalovaný, ako aj obhospodaroval v zmysle nájomných zmlúv. Z týchto dôvodov prináleží žalovanému

zaplatenie tejto sumy, ktorá bola presne vyčíslená. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by sa
malo jednať v spore len o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, keďže
strany sporu nadobudnú rovnaké nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že na spornej nehnuteľnosti nebol
vybudovaný ovocný sad, tento spoločne budovali strany sporu a ich rodinní príslušníci, čo potvrdili vo
svojich výpovediach. Je nepochybné, že strany sporu budovali i ďalšie ovocné sady broskýň a hrušiek,
ktoré nie sú však predmetom tohto sporu a nenachádzajú sa na spornej parcele. Na základe týchto

záverov súd dospel k záveru, že medzi žalovaným a manželom žalobkyne boli i iné vzťahy týkajúce
sa ovocných sadov, ktoré sa však v tomto konaní nevysporiadavajú. Z týchto dôvodov súd bližšie
nevyhodnocoval listinné dôkazy predkladané svedkom žalobkyne ohľadne ich spolupráce, pretože mal
za to, že sa týkajú celého projektu stavby ovocného sadu, ako aj iných ich činností, s poukazom na
vlastníckej právo k nehnuteľnostiam, prípadne iné činnosti ako bola ťažba štrku a pod. Súd poznamenal,

že z listinných dôkazov vyplýva, že za obdobie rokov 2001 - 2005 mal väčší príjem pán
P. ako žalovaný. Súd návrh žalobkyne na dopracovanie znaleckého posudku ohľadne všeobecnej ceny
jabloní, ktoré sa nachádzajú na novovytvorenej parcele prikázanej do výlučného vlastníctva žalovaného
zamietol, pretože to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Uvedená parcela bola prikázaná do
výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný sa domáhal zaplatenia tej časti hodnoty ovocného sadu -

stromov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni
a vlastne túto časť žalovaný investoval do nehnuteľnosti nad rámec svojho podielu. Súd sa rovnako
nestotožnil z týchto dôvodov s tvrdením, že porasty tvoria súčasť pozemku, pretože v prejednávanom
spore nárok na širšie vyporiadanie bol odvodený z investovania do novovytvoreného ovocného
sadu žalovaným, ktorý tam predtým nebol s poukazom na druh pozemku. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

1.4. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu podľa § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra noviel v znení noviel podľa
položky 1a sadzobníka o súdnych poplatkoch vo výške 462,- eur (6 % zo sumy 7 701,12 eura). Súd
vykonal navrhované znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 16C/265/2013-353 zo dňa 28.
03. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 04. 2018 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu vo

výške 541,28 eura, ktorá bola čiastočne uhradená zo záloh zloženými stranami sporu vo výške 400,- eur
(každá zo strán zložila zálohu 200,- eur). Zvyšok priznanej odmeny vo výške 141,28 eura súd zaviazal
vyplatiť znalcovi stranu neúspešnú v spore, t. j. žalovanú, pretože ustanovenie § 148 ods. 1 OSP nemá
ekvivalent. Zostávajúca časť odmeny znalcovi vyplatená nebola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
odôvodniac ho tým, že s uvedeným rozsudkom v časti III. a IV. výroku žalobkyňa nesúhlasí a
podáva proti nemu odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že
podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam, na ktorých manžel žalobkyne spolu so žalovaným zakladali ovocný sad a spoločne
ho obhospodarovali až do doby, kým nevznikli medzi nimi spory. Žalobkyňa má za to, že v priebehu
konania bolo spoločné hospodárenie a spoločné investovanie do spoločnej nehnuteľnosti výsadbou
ovocných stromov preukázané, poukazuje teda na svoje tvrdenia, ako aj na výsluchy svedkov, najmä
svojho manžela X. P., ktorý so žalovaným spoločne podnikal. Samotný žalovaný na pojednávaní v rámci

svojej výpovede potvrdil, že sa dohodol s pánom P. na spoločnom založení ovocného sadu,
následne síce tvrdil, že on sám mal stromy nakúpiť, avšak k tomuto nepredložil žiadne také dôkazy,
z ktorých by bolo možné usúdiť, že stromy nachádzajúce sa konkrétne na sporných pozemkoch by
bol kupoval žalovaný. Poukázala na evidenciu príjmov a výdavkov, ku ktorým sa vyjadroval svedokX. P. na pojednávaní a jednotlivé zápisy ozrejmoval, pričom aj zo samotnej skutočnosti, že viedli
strany sporu takúto evidenciu vyplýva spoločné hospodárenie. Za týchto okolností súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že by žalobkyňa mala v rámci širšieho vyporiadania

podielového spoluvlastníctva plniť žalovanému, keď tak ako pozemok, aj investície boli spoločné. Nie
je teda naplnená podmienka pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, že by niektorý zo
spoluvlastníkov zhodnotil vlastnými investíciami spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka. Okrem
toho poukázala na námietku vznesenú v priebehu konania, kde žalobkyňa namietala, že
návrh na širšie vyporiadanie nebol podaný v súlade s vtedy platnými ustanoveniami

OSP, keď návrh nebol podaný písomne a nemal zákonom predpísané náležitosti pre riadne podanie.
Okrem toho poukázala na vykonané dokazovanie, kde súd neskúmal investície žalovaného vložené
do spoločnej nehnuteľnosti, teda vykonané dokazovanie nesmerovalo k záveru, ktorý by sa vyžadoval
pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda nie je zrejmé, koľko peňazí mal žalovaný
investovať do spoločnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé len to, že na pozemku,
ktorý má nadobudnúť žalobkyňa, sú vysadené porasty s hodnotou 7 701,12 eura a na parcele, ktorú má

nadobudnúť žalovaný však v hodnote vyššej, teda v sume 8 776,32 eura. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalovaný nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote ako žalobkyňa, pričom túto skutočnosť bolo
potrebné zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a naopak, žalovaného zaviazať na
zaplatenie rozdielu v uvedených sumách, teda sumu 537,60 eura, kedy by obaja podieloví spoluvlastníci
nadobudli nehnuteľnosť v rovnakej hodnote. Podľa žalobkyne však nemalo ísť o vyporiadanie v širšom

zmysle slova, ale len o vyrovnanie hodnôt pri reálnej deľbe. Na základe uvedených skutočností mala za
to, že súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď spoločné investície vyhodnotil ako investície
žalovaného, bez opory vo vykonanom dokazovaní, čo do základu, ako aj čo do
výšky takýchto investícii, a teda v danom prípade mal byť zaviazaný na zaplatenie spoluvlastník, ktorý
nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote, nie však z titulu vyporiadania v širšom slova zmysle. S

týmito námietkami potom súvisí aj námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, a to aj v
prípade, ak by bol výrok III. správny, navyše, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ku ktorému výroku
sa má priradiť ten ktorý výrok o trovách konania, keďže tieto sú dva. V celkovom poňatí aj pri takomto
rozsudku nie je pravdou, že by žalobkyňa nebola v konaní úspešná, keď ona podala návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súd tomuto návrhu aj vyhovel. Z uvedených dôvodov

navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. 11. 2019 sp. zn.
16C/265/2013-408 v III. a IV. výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 537,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa po podaní odvolania odvolaciemu súdu následne predložila záznam o vykonaní kontroly a
uviedla,žebolanútenápožiadaťÚKSUPovykonaniekontrolyporastov,pretožebolinapadnutévírusom.
Kontrola túto skutočnosť potvrdila, tak ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 10. 06. 2020,
a teda na jej pozemku sa k dnešnému dňu nenachádza hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia
súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav už nezodpovedá stavu, ktorý tu bol ku dňu rozhodnutia

súdu prvej inštancie, a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu má vychádzať zo stavu ku dňu
rozhodovania, žalobkyňa uvedený záznam súdu predkladá s tým, aby jeho závery boli pri rozhodovaní
o odvolaní zohľadnené spolu s jej odvolacími dôvodmi.

4. Žalovaný k doplneniu dokladov žalobkyne uviedol, že záznam o vykonaní kontroly ÚKSÚP zo dňa

10. 06. 2020 sa týka slivkového sadu, ktorého kontrolu vyžiadal pán X. P.. Z predmetného záznamu nie
je zrejmé, či ide o slivkový sad, ktorého sa dotýkal tento súdny spor. V predmetnom zázname nie je
uvedené, že ide o sad, ktorého vlastníkom je žalobkyňa, nie je uvedené ani parcelné číslo pozemku, na
ktorom sa kontrolovaný slivkový sad nachádza, v zázname nie je uvedené meno žalobkyne
(hoci je nespochybniteľné, že práve ona má najväčší záujem starať sa a zisťovať stav slivkového sadu

na jej pozemku). Z údajov uvedených v zázname, že ide o „štvorec Dvory nad
Žitavou“ s uvedeným č. d., rovnako nie je nepochybne zrejmé, o ktorý slivkový sad, na akej parcele ide.
V samotnom zázname je uvádzané, že dňa 18. 05. 2020 mala byť odobratá vzorka z daného
slivkového sadu a dňa 08. 06. 2020 zaslaná v zmrazenom stave na diagnostiku. Samotný záznam
je datovaný dňom 10. 06. 2020 a z vyjadrenia podpísaného fotoinšpektora má vyplývať, že

vtedy bol vykonať kontrolu v danom slivkovom sade. Z uvedených dátumov nie je vôbec zrejmé, čo sa
reálne udialo, nakoľko fotoinšpektor bol teda v danom slivkovom sade asi až dňa 10. 06. 2020 pričom ale
vzorka (čoho?) bola údajne odobratá (kým?) už dňa 18. 05. 2020, pričom táto vzorka bola v zmrazenom
stave zaslaná na diagnostiku po uplynutí 3 týždňov (?). Právnemu zástupcovi žalovaného nie sú známeodborné postupy pri zbere vzoriek a ich odosielaní na diagnostiku, avšak z údajov v predmetnom
zázname vyplývajú mnohé otázky, ktoré zjavne celú situáciu iba zneprehľadňujú a zneisťujú. Žalovaný
bol na výzvu svojho právneho zástupcu, nasledujúc po prevzatí prípisu zo súdu vykonať

kontrolu slivkového sadu nachádzajúceho sa na parcele 9724/4 s výmerou 10 824 m2
v katastrálnom území Z. I., t.j. slivkového sadu nachádzajúceho sa na jeho pozemku (ktorý vznikol
zrušením podielového spoluvlastníctva v zmysle rozsudku v tomto konaní), a ktorý teda bezprostredne
susedí so slivkovým sadom žalobkyne na jej pozemku. Žalovaný vizuálnou kontrolou zistil, že slivkový
sad na jeho pozemku nevykazuje žiadne symptómy choroby „šárka“ a dohľadovo na susedný slivkový

sad, nachádzajúci sa na pozemku žalobkyne rovnako nepozoroval takéto symptómy. Plody na stromoch
sú vyvinuté v zásade rovnako ako v každom inom roku doteraz. O chorobe „šárka“ boli známe informácie
už pred mnohými rokmi a vyskytovala sa aj na území Slovenska už v čase výsadby predmetného
slivkového sadu. Vysadené slivky sú odrodou, ktorá mala byť voči šárke rezistentná, čo dosvedčuje
veľmi jednoduchý fakt, že doteraz šárkou napadnuté neboli. Z uvedeného dôvodu si nevie žalovaný
vysvetliť, že šárka sa objavila na „udržiavaných a ošetrovaných“ stromoch až po 20 rokoch a zhodou

okolností až po tom, ako prvostupňový súd rozhodol o povinnosti náhrady v prospech žalovaného.
Je potrebné taktiež uviesť, že podľa dostupných zdrojov na odrodách sliviek rezistentných/tolerantných
voči šárke sa na listoch týchto odrôd síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované.
Na listoch sliviek sa šárka skutočne prejavuje v podobe inofarebných kresieb, prstencov, prútkov alebo
škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Plody stromov neodolných voči,

ktoré sú postihnuté šárkou sú úplne bezcenné a nie je možné ich nijakým spôsobom zužitkovať. Plody
sú úplne bez chuti. Vírus výrazne spomaľuje aj rast ovocných drevín a znižuje ich mrazuvzdornosť.
Jednoznačné hospodárske prejavy šárky sú teda viditeľné v tom, či sú plody zužitkovateľné alebo nie. Ak
teda doteraz slivky rodili a plody boli „normálne“ a zužitkovateľné, nevie si žalovaný vysvetliť, prečo tomu
odrazutaknieje,resp.nemábyťamávzniknúťvýznamnáhospodárskaškodanastromoch.Poukázalna

výsledky doterajšieho znaleckého dokazovania, ktoré nijako nenaznačovalo takýto stav, resp. problém
opisovaný žalobkyňou. Keďže doteraz stromy rodili a žalobkyňa z nich brala úžitky v celom rozsahu (a
z celého sadu), je podľa žalovaného toto podanie iba ďalším pokusom oddialiť ukončenie celého sporu.
Je treba si uvedomiť, že skutočne relevantné - z pohľadu hodnoty stromov - na ktorú poukazuje samotná
žalobkyňa nie je to, či majú nejaký vírus, chorobu, ale to, aký je z nich hospodársky úžitok a to závisí

od dosiahnutej úrody, a nie vzhľadu listov. Poukázal na to, že žalobkyňa uvádza, že kontrola ÚKSÚP
potvrdila skutočnosť, že porasty boli napadnuté vírusom a má to vyplývať z priloženého záznamu zo
dňa 10. 06. 2020. Z uvedeného záveru potom žalobkyňa dedukuje, že na jej pozemku sa
k dnešnému dňu nenachádza hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu. Žiaľ, opätovne, ako
už niekoľko krát v tomto konaní ide zo strany žalobkyne len o dezinformácie a obštrukcie za účelom

predlžovania konania. To, že stromy sú napadnuté vírusom tvrdí iba žalobkyňa. Z kontrolného záznamu
vyplýva, že na listoch fotoinšpektor videl možné príznaky šárky a vzorka (ktorú vzal zo stromov
zatiaľ nevieme kto) bola zaslaná na diagnostiku a že ďalšie opatrenia budú závisieť podľa výsledkov
SLDŠO ÚKSÚP Bratislava. Zdá sa však, že žalobkyňa akoby už vedela, ako diagnostika dopadne, hoci
len z výzoru listov sa to na 100% určiť nedá a pozoruhodné je, že na priamo susediacom slivkovom

sade (žalovaného) sa šárka nevyskytla. Z uvedeného (a ani z kontrolného záznamu)
teda vôbec nevyplýva, že stromy napadnuté šárkou sú a hodnota stromov, ktorá vyplýva z rozhodnutia
súdu, je dnes iná. Argumentácia žalobkyne o zmene hodnoty v súčasnosti preto nie je na mieste, nie je
dôvodná a nemá oporu v (doterajšom) dokazovaní, ani skutkovom stave. Žalovaný si nedovolí absolútne
jednoznačne odmietnuť to, že by stromy šárkou napadnuté byť nemohli, to môže určiť iba príslušná

laboratórna analýza, ale javí sa mu to veľmi nepravdepodobné. Na záver uviedol, že ak by aj stromy
stratili svoju hodnotu z dôvodu napadnutia šárkou v roku 2020, t. j. celkom evidentne až po tom, čo
došlo k právoplatnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, ide už vyslovene len o
činnosť alebo nečinnosť žalobkyne na jej pozemku, že nepredišla vzniku tejto choroby, napr. bojom s
voškami, o ktorých je už dlho preukázané, že sú prenášačmi vírusu na zdravé stromy. Pochopiteľne stav,

kedy by stromy vírus dostali a museli by byť úplne zlikvidované v celom rozsahu, pretože sú trvalým
zdrojom infekcie pre okolité stromy, by žalobkyni z pohľadu jej argumentácie vyhovoval asi najviac. S
prihliadnutím na uvedené preto podľa žalovaného doteraz žalobkyňa nepreukázala žiadne dôkazy, ktoré
by dôkaznú situáciu menili. Navrhol, aby súd v danej veci ďalej konal, na podanie žalobkyne 11. 06.
2020 vôbec neprihliadal a ohľadom podaného odvolania žalobkyne odvolací súd toto zamietol v celom

rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania.

5. Následne žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu protokol o vykonanej skúške zo dňa 13. 07. 2020
vydaný ÚKSUP Bratislava, kde z jeho záveru vyplýva, že u sliviek bol konštatovaný pozitívny nálezvírusom, čím žalobkyňa preukazuje skutočnosť, že na jej strane pozemku došlo k znehodnoteniu
stromov. Uvedené dôkazy aj vzhľadom na vegetačné obdobie nebolo možné priložiť k podávanému
odvolaniu, a teda zabezpečiť skôr.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam v kat. území Z. I. zapísaným na LV č. XXXX ako parcela č. 9724/4, orná pôda 21
648 m2 - parcela registra ,,C“ KN, pričom podielové spoluvlastníctvo medzi stranami navrhla vyporiadať
reálnou deľbou predmetných nehnuteľností, pričom keďže ide o pozemky, tento spôsob bol v danej

veci možný. O podanom návrhu žalobkyne v zmysle pripustenej zmeny žaloby rozhodol žalobkyňou
navrhovaným spôsobom aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, pričom tieto výroky (I. a II.)
nie sú napadnuté odvolaním. V priebehu konania žalovaný, ktorý s reálnou deľbou nehnuteľností a
ich vyporiadaním takýmto spôsobom súhlasil, podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nahradenia jeho investícií do nehnuteľnosti, ktorá má

pripadnúť žalobkyni. Voči týmto výrokom (III. a IV.) podala žalobkyňa odvolanie, preto sú predmetom
odvolacieho konania.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať
len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu (výroky III. a IV.) z dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, pričom na jeho odôvodnenie ohľadom priznania žalovanej sumy podľa § 387 ods. 2
CSP odkazuje. K odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné.

12. Aj keď toto konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 31. 08.
2016 a od 01. 09. 2016 platí nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v zmysle ustanovenia §
470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak
neuplatní sa v celom rozsahu (§ 470 ods. 2 CSP). Napriek tomu pri konaní za účinnosti CSP je potrebné
vychádzať už tohto procesného predpisu a zásady, na ktorých je založený aplikovať aj v tomto konaní.

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vzájomný návrh žalovaného nebol podaný v súlade s vtedy platnými
ustanoveniami OSP, keď nebol podaný písomne a nemal zákonom predpísané náležitosti pre riadne
podanie, k tomu odvolací súd dodáva, že v danej veci bol návrh žalobkyňou podaný za účinnostiOSP (02. 10. 2003). Podanie žalovaného zo dňa 25. 03. 2014 (č. l. 41), v ktorom žalovaný prvýkrát
uviedol, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva bez náhrady, bolo podané za OSP.
V ďalšom jeho podaní zo dňa 20. 08. 2014 (č. l. 83), tiež podanom za OSP, už žalovaný uviedol,

že v prípade, ak žalobkyňa trvá na rozdelení pozemku na dve rovnaké časti, aby došlo zo strany
žalobkyne k finančnej kompenzácii žalovaného za ovocné stromy, ktoré by sa potom nachádzali na
časti pozemku, ktorá by mala po vyporiadaní pripadnúť žalobkyni. Alternatívne navrhol pre prípad, ak by
finančná kompenzácia neprichádzala do úvahy, aby sa finančná kompenzácia zohľadnila pri rozdeľovaní
pozemku tak, že žalovanému pripadne alikvotne väčšia časť predmetného pozemku ako žalobkyni.

Tento svoj návrh aj skutkovo odôvodnil. Následne na pojednávaní dňa 01. 10. 2014 právny zástupca
žalovaného uviedol, že žiada zaprotokolovať do zápisnice vzájomný návrh na širšie vyporiadanie,
podľa ktorého si žalovaný od žalobkyne uplatňuje sumu 7 500,- eur, ktorá predstavuje hodnotu polovice
ovocného sadu, ktorý sa nachádza na predmetnej parcele. Táto suma predstavuje hodnotu stromov,
ktorá by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a tieto stromy by zostali na uvedenej parcele
v počte 550 ks. Jedná sa o hodnotu, ktorú určil znalec Ing. Mikla. Po vykonaní znaleckého dokazovania

vo veci právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 žiadal pripustiť zmenu petitu
žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaný sa domáha zaplatenia sumy 7 701,12 eura.
Táto zmena petitu žaloby ohľadne vyplatenia širšieho vysporiadania bola na tomto pojednávaní, za
účasti oboch strán a ich právnych zástupcov uznesením pripustená. Keďže v zmysle Spravovacieho
a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy je možné

podanie spísať aj do zápisnice na súde, odvolací súd mal za to, že keďže v danej veci došlo v
priebehu konania najskôr písomnými podaniami žalovaného a neskôr aj vyjadreniami na pojednávaní
k skutkovému vymedzeniu podanej vzájomnej žaloby a na pojednávaní na súde prvej inštancie aj k
doplneniu a špecifikácii toho, čoho sa žalovaný vzájomnou žalobou domáha, táto vzájomná žaloba
bola po jej doplnení riadne podaná a mala potrebné náležitosti, preto o nej súd prvej inštancie mohol

rozhodovať. Aj keď je pravdou, že najskôr boli písomne uvedené len skutkové okolnosti a až neskôr
v priebehu konania bol špecifikovaný aj petit vzájomnej žaloby a súd prvej inštancie postupoval voči
podaniam žalovaného pomerne tolerantne (nevyzval ho hneď na odstránenie vád jeho podania), ku dňu
rozhodovania súdu prvej inštancie bola vzájomná žaloba žalovaného riadne podaná a špecifikovaná,
preto považoval odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobkyne za nedôvodnú.

14. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný
a manžel žalobkyne sa dohodli, že vybudujú spolu ovocný sad a pri prácach pri jeho vysádzaní aj
spolupracovali (preukázané svedkami Z. A. a F. P.). Ich spolupráca bola širšia ako je predmet tohto
konania, čo vyplýva z evidencie príjmov a výdavkov, predloženej v konaní, čo však nemá vplyv na

predmet tohto konania. Na rozdiel od názoru žalobkyne sa však odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní preukázal, že stromy - slivky, ktorých sa širšie vyporiadanie
týkalo, ktoré boli vysadené na predmetnej nehnuteľnosti nakúpil on, čo preukázal v konaní predloženými
listinnými dôkazmi, a to dodacími listami na meno žalovaného ako SHR a faktúrou Fructop spol. s r. o. na
menožalovanéhoakoSHR.Pokiaľchcelažalobkyňa vkonanípreukázať,ženavýsadbesadu(zakúpení

sliviek, nie ostatných činností) sa podieľala aj ona, mala k tomu urobiť skutkové tvrdenia a podporiť
ich dôkazmi. Na rozdiel od žalovaného, ktorý svoje tvrdenia o tom, že stromy na výsadbu slivkového
sadu zakúpil on, podložil aj dodacími listami a faktúrou, žalobkyňa tieto jeho tvrdenia spochybňovala,
avšak žiadne dôkazy na preukázanie toho, že aj ona s manželom na výsadbu sadu (zakúpenie stromov)
prispeli, nepreukázala, pričom ju zaťažovalo dôkazné bremeno. Nepreukazuje to ani výpoveď svedka

K. L., pretože na predmetnej nehnuteľnosti bolo vysadených sliviek viac ako mal podľa jeho výpovede
dodať stranám sporu svedok. A to z ním dodaných stromov malo byť sliviek 80%, pričom na manžela
žalobkyne by z tohto počtu mala pripadnúť len polovica. V počte stromov dodaných L. sa pritom
svedoksmanželomžalobkynenezhoduje(manželžalobkyneuvádzamenšípočetakosvedok).Tvrdenie
manžela žalobkyne, že žalovaný má slivky vysadené aj na iných nehnuteľnostiach, žalobkyňa v konaní

nepreukázala.Anizevidenciepríjmovavýdavkovtvrdeniažalobkyne,žezakúpeniestromovnavýsadbu
sadu financovali tak žalobkyňa s manželom, ako aj žalovaný nevyplývajú. Odvolací súd sa stotožňuje
s tvrdením súdu prvej inštancie v tom, že medzi týmito stranami boli aj iné vzťahy týkajúce sa iných
ovocných sadov, ktoré sa v danom konaní nevysporiadavajú. Zo skutkového stavu preukázaného
v konaní na súde prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že je naplnená podmienka pre širšie

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalovaný v konaní preukázal, že svojimi investíciami
zhodnotil spoluvlastnícky podiel žalobkyne a aj vykonané dokazovanie k tomu smerovalo. Spôsob,
akým súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal, neznamená, že žalovaný
nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote ako žalobkyňa, pretože v konaní bolo preukázané,že stromy, ktoré spôsobujú podľa žalobkyne rozdielnu hodnotu podielov žalobkyne a žalovaného, boli
zakúpené žalovaným, a teda práve stromy na nehnuteľnosti, ktorá pripadne žalobkyni, sú dôvodom
na ich širšie vyporiadanie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tým, že toto malo

byť zohľadnené pri reálnej deľbe. Keďže odvolací súd považoval za správny výrok III. napadnutého
rozsudku, považoval za správny aj žalobkyňou napadnutý výrok IV. napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v tejto časti (ide o závislý výrok od výroku III.). Podľa
názoru odvolacieho súdu z výrokov napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ktorý výrok o trovách konania
sa viaže ku ktorému výroku a vyplýva to aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Výrok II. žalobkyňa

odvolaním nenapadla, preto odvolací súd tento výrok nepreskúmaval. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (III. a IV.) ako vecne správne potvrdil.

15. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní predložila súdu ďalšie dôkazy, záznam o vykonaní kontroly z
10. 06. 2020 a protokol o skúške z 13. 07. 2020, odvolací súd sa zaoberal aj týmito dôkazmi a podaniami
žalobkyne s nimi súvisiacimi.

16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.

Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej
inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je
takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

18. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadeniasúduavád,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveciniejepodmienenéich
skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia
týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k

odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré
uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad
úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj
opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

19.Keďžedôkazypredloženéžalobkyňouvodvolacomkonanížalobkyňanemohla predložiťvkonanína
súde prvej inštancie, pretože ide o dôkazy, ktoré vznikli až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací
súd dospel k záveru, že ide o prípustné novoty, na ktoré musí prihliadnuť, a preto sa potom zaoberal
tým, či k nim žalobkyňa uviedla skutkové tvrdenia a čo nimi dokazuje a čo uviedla, ako sa majú tieto
dôkazy prejaviť v rozhodnutí odvolacieho súdu.

20. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu

sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotnéhopráva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

23. Odvolací súd pri posudzovaní prípustných novôt, teda dôkazov predložených žalobkyňou v
odvolacom konaní, dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa tieto dôkazy odvolacieho súdu predložila, k ich
predloženiu neuviedla skutkové tvrdenia a neuviedla, čo nimi považuje za preukázané a aký to
má vplyv na predmet odvolacieho konania a čoho sa ich predložením domáha. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd mal z nich síce za preukázané, že dňa 18. 05. 2020 bola odobratá vzorka a dňa 10.

06. 2020 bola vykonaná kontrola u X. P. v sade sliviek a z protokolu o skúške z odberu vzorky zo
dňa 18. 05. 2020 v L. nad I., v slivkovom sade Ragoňa (bez bližšej špecifikácie) bol zistený pozitívny
výsledok na šarku sliviek, avšak bez toho, aby žalobkyňa neuviedla, aký vplyv majú tieto dôkazy na
záver súdu prvej inštancie, ktorý napadla odvolaním, z neho nevyvodil žiadny právny záver.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k

záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, potrebný pre posúdenie žalobkyňou
uplatneného nároku a nároku žalovaného uplatneného protižalobou, z ktorého aj odvolací súd vychádzal
bez potreby ho dopĺňať, jeho výsledky správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislostiach, a
napokon, dospel aj k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalovaným uplatneného nároku, pričom odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súdu prvej inštancie. Odvolací súd, ani s prihliadnutím na odvolacie dôvody nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal odchýliť od právnych záverov súdu prvej inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).