Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200147
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219200147.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v mimosporovej

veci navrhovateľa: W. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXX/X, U. V., v zastúpení opatrovníkom: W. C., R..
XX.XX.XXXX, D. J. XXX/X, U. V., proti odporkyniam: 1/. I. C., R.. XX.XX.XXXX, D. T. Č.. XXX, X/ K..
O. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXX/X, U. V., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o návrhu na určenie
otcovstva maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že W. C., R.. X.XX.Q. S. V. K. O. C.N., W.. C., R.. XX.XX.XXXX U. K. I. C., W.. C., R.,
XX.X.Q..

II. Otec je povinný platiť výživné na K.. O. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrenie, na neplnoleté dieťa, ktoré výživné je splatné vždy do 15.ho dňa toho ktorého mesiaca
vopred priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., počnúc od narodenia dieťaťa.

III. Dlh na zročnom výživnom od 2.10.2018 do 14.10.2021 v sume 1.243,14 € je otec povinný zaplatiť
spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 5,-€ až do vyrovnania pod stratou výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Matke malol. dieťaťa sa ukladá zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku z návrhu 66,-€ do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Dunajská Streda.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom dňa 14.01.2019, prostredníctvom svojej opatrovníčky, matky, keď bol
rozsudkom tunajšieho súdu dňa 18.07.2012, č.k. XPs/X/XXXX-XX pozbavený spôsobilosti na právne

úkonu, tvrdiac, že navrhovateľ a matka malol. dieťaťa žili spolu ako druh a družka v spoločnej
domácnosti, z ktorého vzťahu sa narodila K.. O., keď matka v januári 2019 opustila spoločnú domácnosť
spolu s dieťaťom. Otcovstvo k malol. dieťaťu nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a matka
nejaví v tomto smere záujem. Domnelý otec sa s dieťaťom nemá možnosť stýkať, hoci do obdobia, kým
žili spolu, starostlivosť zabezpečovala matka za pomoci opatrovníčky otca.

2.Kolízny opatrovník žiadal vo veci vykonať znalecký úkon na preukázanie pravdepodobnosti otcovstva

navrhovateľ, keď v rozhodnom čase splodenia dieťaťa mali žiť s matkou dieťaťa intímny život.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím opatrovníčky otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
na základe ktorých dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci.4.Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2012 č.k. 9/s 1/2012-34, domnelý otec dieťaťa pozbavený
spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, ktorému súd ustanovil opatrovníka , jeho matku W.Á. C.,

R.. XX.XX.XXXX, s oprávnením zastupovať ho v bežných veciach a spravovať jeho majetok.

5. Z výpovede opatrovníčky súd zistil, že navrhovateľ pól roka pred tým ako otehotnela jeho priateľka
žila u nich, s ktorým prespávali v jednej izbe. Za tento čas spolužitia matka dieťaťa nemala iný vzťah.
Spoločnú domácnosť s dieťaťom opustila v januári 2019.

6. Malol. O. C. I. R. A. XX.XX.XXXX, K. I. C., R.. XX.XX.XXXX.

7. Zo záveru znaleckého posudku znalca W.. X. Q., N., Č..XX/XXXX, znalec odboru genetiky, analýza
DNA, dospel k záveru, že vzhľadom na skúmanie predložených DNA izolovaných z porovnávacieho
materiálu domnelého otca a malol. dieťaťa, stanovil pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa na 99,99

999%, čím bolo jeho otcovstvo prakticky dokázané.

8. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 94 ods.1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

10. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11.Možnosť určiť otcovstvo podľa § 94 nie je časovo obmedzená. Dieťaťom tu treba rozumieť potomka,
t.j. aj dospelého. Aktívna legitimácia je expressis verbis priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike,
dieťaťu (žalobu môžu podať aj spoločne ako nerozluční spoločníci). Skutkovým základom domnienky
je vykonanie súlože medzi mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa

menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Za súlož treba pokladať len spojenie pohlavných orgánov
muža a ženy, nie akýkoľvek intímny styk (v takom prípade nenastúpi predmetná hypotéza). Uplatneniu
domnienky však nebráni tvrdenie, že súlož nebola dokončená. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o túto skutočnosť, zaťažuje navrhovateľa (aj v prípade, ak navrhovateľom je muž). Odporcu
zaťažuje povinnosť poukázať na dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie)

preukazujúce, že k súloži nedošlo (napr. dlhodobá neprítomnosť, zdravotný stav neumožňujúci pohlavný
styk). Súd je však povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V prípade, ak sa súlož
nepreukáže (chýba skutkový základ domnienky, v zmysle jej konštrukcie preto otcovstvo nemožno
určiť), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Preukázaním súlože v konaní začína pôsobiť domnienka
otcovstva a môže nastúpiť vyvracanie domnienky. Z hľadiska zásady hospodárnosti konania má súd

predovšetkýmustáliťpredmetnúskutočnosť(vykonaniesúlože),kvykonávaniuznaleckéhodokazovania
má v zásade pristupovať až následne. Rozsah rozhodujúceho obdobia je ustanovený tak, aby zahrnul aj
prípady predčasného pôrodu. Dieťa sa môže narodiť donosené, t.j. narodené v pravý čas a zrelé, alebo
predčasne, síce zrelé, ale nedonosené, alebo zrelé, ale prenosené. Úprava preto vychádza z poznatkov
praxe, v zmysle ktorých v zásade nie je možné, aby sa narodilo živé dieťa, u ktorého od počatia uplynulo

viac ako 300 dní a menej ako 180 dní (napriek tomu je z aplikačnej praxe známy prípad narodenia
dieťaťa zo súlože vykonanej pred viac ako 300 dňami pred pôrodom, pričom dôvodom boli špecifické
zdravotné komplikácie matky). V prípade účinného nástupu pôsobenia domnienky zákon na jej
zvrátenievyžadujepreukázaniezávažnejokolnostivylučujúcejotcovstvo.Okolnosťvylučujúcaotcovstvo
znamená nesporný (nezvratný, určitý, jednoznačný) záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže

byť biologickým otcom dieťaťa. Pre úspešnosť zapieracej námietky žalovaného z hľadiska konštrukcie
normy nestačí spochybnenie otcovstva, ani to, že je viac alebo menej pravdepodobné (z tohto hľadiska
vylučujúcimi nie sú prípady, ak záver znaleckého posudku domnelého muža nevylúči z otcovstva, resp.
z posudku znalca - pôrodníka vyplýva, že nemožno vylúčiť, že súlož medzi týmto mužom a matkou
bola oplodňujúcou súložou, takisto okolnosť, že záver znaleckého posudku nevylúči možnosť otcovstva

iného muža).

12.Nazákladevykonanéhodokazovania,keďnespornebolopreukázanéžematkapredpočatímdieťaťa
žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, čo potvrdila opatrovníčka otca, u ktorej spoločne bývali.Prespávali v jednej izbe, matka dieťaťa v rozhodnom čase intímny styk s iným mužom nemala. Na
strane navrhovateľa nexistovali okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo V záujme akýchkoľvek pochybností
aj vzhľadom na návrh domnelého otca , bolo dôvodné jednoznačne určiť pravdepodobnosť otcovstva, na

ktoré vzhľadom na odstup času mohlo dať odpoveď iba znalecký posudok. Opierajúc sa o jeho závery
ten nevylúčil otcovstvo označeného muža k maloletému dieťaťu s pravdepodobnosťou na 99,999999%.
Vzhľadom na tento záver znaleckého posudku súd nemal pochybnosti o otcovstve navrhovateľa a
návrhu vyhovel.

13. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k malol. dieťaťu. V
tomto smere súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 04.06.2021, bola maloletá O.
C.P.,R..XX.XX.XXXXzverenádonáhradnejosobnejstarostlivostiW.C.,R..XX.XX.XXXX,opatrovníčke
navrhovateľa, domnelého otca a matka bola zaviazaná na platenie výživného v nevyhnutnej miere
na účet Úradu práce Komárno. Túto skutočnosť potvrdila aj opatrovníčka navrhovateľa, že dieťa sa
nachádza na základe tohto rozhodnutia už v jej stálej starostlivosti. Súd preto o zverení dieťaťa

nerozhodoval. Rozhodol len o výške výživného zo strany otca dieťaťa.

14. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

19..Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak

povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na
účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelnémesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako
sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

22. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných
rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,

ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd
povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

23. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky,

ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v
rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych
modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých
výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

24. Otec dieťaťa okrem invalidného dôchodky iný príjem nemá, pričom bol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony v celom rozsahu, čo ho obmedzuje vykonávať práce, kde by mal niesť hmotnoprávnu
zodpovednosť. V zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine, má každý rodič povinnosť
platiť výživné, bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti aspoň v minimálnej výške. Keďže navrhovateľ
má príjem, z ktorého bolo možné ustáliť minimálnu výšku výživného, hoci jeho možnosti sú obmedzené

je povinný v tejto výške prispievať na výživu dieťaťa.

25.Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

27.Súd ustáli výšku dlžného výživného za obdobie od narodenia dieťaťa 10.02.2018 až do rozhodnutia
v celkovej výške 1.243,14 €, keď výška minimálnej sumy výživného v roku 2018 činila 28,08€, v roku
2019/2020 28,78 a v roku 2021 29,42€ na mesiac.

28.Podľa § 53 Civilného nesporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach

vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust.§ 52 Civilného mimosporového
poriadku.

29. Súd uložil v zmysle 54 C.m.p. matke zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku z návrhu 66€,
potom čo navrhovateľ bol úspešný v konaní, ktoré trovy konania by neboli vznikli, pokiaľ by matka otcovi
dieťaťa poskytla súčinnosť a došlo by k uzneseniu otcovstva súhlasným vyhlásením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)