Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200797
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519200797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci medzičasom plnoletého dieťaťa: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, dieťa rodičov: matky T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
XXX, a otca Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., S. XXX/XX, o zvýšenie výživného na medzičasom
plnoleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. novembra 2020,
č.k. 9P/64/2019-265, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné matke pre maloletého K. zo
sumy 30 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 29.04.2019, dlh na splatnom výživnom
vo výške 1.525,20 eur za obdobie od 29.04.2019 do 30.11.2020 uložil matke splácať do rúk otca popri
bežnom výživnom v mesačných splátkach po 42,37 eur až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15.
dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k.

13P/331/2014-137, zo dňa 09.03.2016 v časti výšky výživného určeného matke pre maloletého K.. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, ods. 5,
§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh otca na zvýšenie
výživného na maloletého K. je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že výška výživného určená matke pre mal. K. naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k.

13P/331/2014-137 z 09.03.2016, kedy bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne,
už nezodpovedá zmeneným pomerom. Od posledného rozhodnutia, kedy mal K. takmer 12 rokov a
bol žiakom 6. triedy ZŠ, uplynula dlhšia doba, pričom za podstatnú zmenu pomerov možno v zmysle
konštantnej judikatúry považovať už obdobie 3 rokov. Zároveň má otec zvýšené náklady na stravu
maloletého vo výške 150 - 200 eur mesačne pretože maloletý veľmi vyrástol (vo veku 16 rokov má
takmer dva metre a váži 119 kg), čím vzrástli aj výdavky na jeho ošatenie a obuv. Zvýšili sa náklady
aj v súvislosti s jeho vzdelávaním, keďže v čase podania návrhu v šk. r. 2018/2019 navštevoval už 2.

ročník bilingválneho gymnázia, pričom za podstatnú zmenu pomerov v tomto smere možno v zmysle
konštantnej judikatúry považovať aj prestup zo základnej školy na strednú školu. V čase jeho návštevy
základnej školy mal výdavky iba na stravu, krúžok výtvarnej a hudobnej výchovy, ktoré platili rodičia
striedavo, zatiaľ čo v súčasnosti otcovi vznikajú oveľa vyššie výdavky (na začiatku školského rokaZRPŠ vo výške 35,- eur, približne 100,- eur na nákup školských pomôcok, 30,- eur cestovné, ďalej
výdavky 500,- eur na školský výlet do Talianska, za lyžovačku 35,- eur a 350,- eur za lyžiarsku výstroj,
vreckové 100,- eur, ďalšie výdavky na čistiace prostriedky, študentský preukaz, divadelné predstavenia,

triedne výlety a školské zájazdy, kurz ochrany života a zdravia), otec mu tiež uhradil dňa 03.01.2020
sumu 599 eur na vodičský kurz skupiny B a platí mu poistku a sporenie vo výške 43,70 eur mesačne.
Matka mala už v čase posledného rozhodnutia o výživnom okrem vyživovacej povinnosti k synovi K.
aj vyživovaciu povinnosť k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX, otec inú vyživovaciu povinnosť nemal, následne
sa mu narodila XX.XX.XXXX dcéra P., čím na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov. Čo sa

týka zárobkových a majetkových pomerov matky, táto v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola
na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 200 eur a prídavky na dve deti 47,04 eur
mesačne, s priateľom a ich synom bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzala 540 eur mesačne,
v súčasnosti je zamestnaná na 10 hodín týždenne s čistým mesačným príjmom 207 eur a poberá
prídavok na mal. Z., okrem toho je ( spolu s ďalšou osobou) spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti
T., s.r.o. s účinnosťou od 03.03.2020, zatiaľ príjem z tohto podnikania nemá. Príjem priateľa je 1.500

- 2.000 eur mesačne, z čoho uhrádza úvery 2 hypotekárne úvery a stavebné sporenie vo výške 700
eur mesačne. Majetok výraznejšej hodnoty matka žiaden nevlastní. Z uvedeného vyplýva, že na strane
matky nedošlo k akejkoľvek podstatnej zmene pomerov. Pokiaľ ide o otca, tento v čase posledného
rozhodnutia o výživnom mal príjem 500 eur mesačne z podnikateľskej činnosti, býval so svojimi rodičmi
v ich rodinnom dome, na bývanie a stravu im prispieval mesačne 250 eur, splácal im dlhy po 130 eur

mesačne. Teraz je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.000 eur, čiže jeho
príjem sa zvýšil o sumu 500 eur mesačne, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov na jeho strane.
Otec býva s manželkou, so synom K. a dcérou P. v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
jeho matky a manželky, náklady na bývanie predstavujú približne 145,- eur mesačne (elektrina, voda,
vývoz septiku, internet a televízia). Príjem jeho manželky od augusta 2018 do apríla 2019 činil 1 189

eur, od mája 2019 jej je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 220 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky je síce len vo
výške 207 eur, avšak v zmysle § 75 Zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach
matky vzhľadom na vzdelanie (gymnázium s maturitou) a prax ( administratívny pracovník, personálny

manažér) mať vyšší príjem, nakoľko z verejne dostupnej internetovej stránky spoločnosti Y. z 23.11.2020
vyplýva, že sú ponuky práce na pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu a doterajšej praxi, ako aj terajšiemu
zamestnaniu matky s platom vo výške 700 - 1 000 eur brutto, teda sú voľné pracovné miesta, na ktorých
by mohla dosahovať vyšší príjem ako 207 eur netto, ktorý dosahuje teraz. Súd poukázal na to, že v
zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave výživné povinnému rodičovi možno určiť ako 20%

- 30% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, pričom matka by mohla dosahovať
príjem560-770eurmesačnevčistom.Súdvychádzaltiežzoskutočnosti,žeumal.K.došlokpodstatnej
zmene pomerov nástupom na strednú školu, ako aj zvýšením výdavkov na stravu a ošatenie a tým k
podstatnému nárastu výdavkov, otcovi navyše pribudla od posledného rozhodnutia o výživnom ďalšia
vyživovacia povinnosť narodením dcéry P., hoci došlo tiež k zvýšeniu jeho príjmu. Súd preto matke

zvýšil výživné pre mal. K. na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 29.04.2019, t.j. odo dňa podania
návrhu na súd majúc za to, že táto výška je primeraná zistenej zmene pomerov. Matka má síce ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. Z., je však vo veku 5 rokov, teda výdavky na neho sú neporovnateľne
nižšie ako na K. a príjem priateľa matky je vo výške 1.500 - 2.000 eur mesačne, zatiaľ čo príjmom
manželky otca je iba rodičovský príspevok. V neposlednom rade súd prihliadol na skutočnosť, že matka

si nehľadá zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a praxi, ale naopak, má výdavky na podnikateľskú
činnosť, ktorá nie je zisková. Výživné je pritom prednostnou pohľadávkou, keď plnenie si vyživovacej
povinnosti k mal. dieťaťu kladie Zákon o rodine pred potreby rodiča. Súd uzavrel, že ani v prípade, pokiaľ
by pomery na strane otca boli natoľko priaznivé, že by tento mohol zabezpečovať výživu mal. dieťaťa
v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť by matku nezbavovala platenia výživného

pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Návrhu
otca, ktorý žiadal výživné zvýšiť na 150,- eur mesačne, súd vo zvyšku už nevyhovel s prihliadnutím
na skutočnosť, že matka sa so synom pravidelne stretáva, počas mimoriadnej situácie kvôli pandémii
striedavo s otcom zabezpečovali starostlivosť o maloletého a okrem platenia výživného vo výške 30 eur

mesačne prispieva na výživu maloletého aj vecne. Zvýšením výživného od 29.04.2019 vznikol matke dlh
na splatnom výživnom, ktorý jej súd povolil splácať mesačnými splátkami po 42,37 eur spolu s bežným
výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Považovala rozsudok za
nepreskúmateľný, poukázala na článok 48 ods. 2 Ústavy SR, na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv

a základných ľudských slobôd, ako aj článok 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, uviedla, že súd
zvýšil výživné matke takmer štvornásobne bez toho, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čím
bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý proces, navyše rozhodnutie vychádza z nesprávnych a
nedostatočných zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Odvolateľka uviedla, že súd mal posudzovať nielen potreby maloletého ale aj reálne možnosti a
schopnosti matky i majetkové pomery na strane otca a vysporiadať sa s otázkou množstva času, ktorý
maloletý trávi v starostlivosti toho ktorého rodiča a brať do úvahy, v akej miere sa matka osobne o
maloletého stará a zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť matky k mal. Z.. Namiesto toho súd vychádzal z
potenciálneho ničím nepodloženého a nepreukázaného príjmu, stroho konštatoval, že matka by mohla
dosahovať príjem 560 až 770 eur mesačne v čistom a poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu

v Trnave. Hypotetický príjem, z ktorého súd stanovil výšku výživného, žiadnym spôsobom neodôvodnil,
neuviedol o akú prácu sa jedná, s akou kvalifikáciou, pracovnou náplňou, s akým pracovným časom
a pod. a či by bolo v schopnostiach a možnostiach matky takúto prácu vykonávať, pričom u povinnej
osobyrozhodujúreálnemožnostiaschopnostiposkytovaťvýživné.Matkanesúhlasíaniskonštatovaním
súdu, že si nehľadá zodpovedajúce zamestnania, ale naopak, má výdavky na podnikateľskú činnosť,

ktorá nie je zisková. Pri výsluchu matka uviedla, že v minulosti pracovala ako administratívny pracovník,
takto zarobila minimálnu mzdu, ku ktorej však mala určité benefity, ako auto, pohonné hmoty, mobilný
telefón a túto prácu vykonávala pred narodením maloletého Z., kedy sa mohla prispôsobiť akejkoľvek
pracovnej dobe, takúto prácu by však už popri starostlivosti o maloletého vykonávať nemohla, keďže
dieťa každé ráno vodí do materskej školy a po obede ho z nej vyzdvihuje, pričom jej nemá kto pomôcť,

pretože otec maloletého Z. pracuje ako kamionista. Ak by pracovala od 08.00 hod. do 16.30 hod.,
ako je bežná pracovná doba na plný úväzok, nemal by kto vodenie dieťaťa do škôlky zastať. Matka
sa pokúšala, ale márne, nájsť si vhodné zamestnanie, ktoré by dokázala skĺbiť so starostlivosťou o
maloletého Z. a preto sa rozhodla zamestnať s príjmom 207 eur mesačne, kde vykonáva prípravné práce
pre účtovníčku a vie si pracovný čas prispôsobiť maloletému. Navyše v roku 2019 sa rozhodla realizovať

svoj podnikateľský plán, pri ktorom bude tiež schopná si pracovný čas prispôsobiť potrebám dieťaťa
a popri svojom pracovnom úväzku sa prihlásila na masérske kurzy, prenajala priestory, zúčastnila sa
viacerých kurzov masáže v júni 2019, v lete 2020 a v novembri 2020, potom sa stala spoločníčkou
a konateľnou spoločnosti T., s.r.o. našla vhodné priestory, zakúpila vybavenie, to všetko za účelom
realizovania podnikateľskej činnosti a dosahovania vyšších príjmov, pričom v roku 2019 a 2020 nemohla

tušiť, že na Slovensku sa rozšíri pandémia koronavírusu, ktorá výrazne obmedzí podnikateľskú činnosť.
V roku 2020 tak matka bola bez vlastnej viny značne obmedzená vo vykonávaní svojej podnikateľskej
činnosti a jej činnosť zatiaľ nie je zisková. Nie je však ani stratová a pokrýva zatiaľ aspoň náklady, pričom
je predpoklad, že po zlepšení situácie spôsobenej koronavírusom sa jej príjmy z podnikateľskej činnosti
zvýšia. Súd preto pochybil, keď vychádzal z hypotetického príjmu matky namiesto jej skutočného príjmu,

keďže matka využíva všetky svoje možnosti a schopnosti, aby dosahovala čo najlepší príjem. Matka tiež
súdu vytkla, že nedostatočne prihliadal na vysokú mieru jej osobnej starostlivosti o K., keď v roku 2020
sa o syna starala približne v rovnakej miere ako otec, syn bol striedavo v starostlivosti jedného a druhého
rodiča v intervaloch 2 - 3 týždne a to až do nástupu do školy v septembri 2020 a po opätovnom zhoršení
pandémie bol syn opäť u matky tri týždne od polovice októbra do začiatku novembra 2020, čiže fakticky

bol v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Navyše sa matka okrem výživného podieľa na výžive dieťaťa
aj nákupom ošatenia a obuvi, dáva synovi pravidelne vreckové a dobíja mu kredit na mobilný telefón.
Súd nemal zohľadniť pokladničné doklady z nákupov oblečenia a obuvi predložené otcom, pretože
väčšina nákupov je určená pre batoľatá, prípadne ide o dámsku konfekciu. Napokon matka uviedla, že
na konci novembra 2020 bolo K. diagnostikované onkologické ochorenie a preto musí podstupovať

chemoterapie v stanovených cykloch, kedy je hospitalizovaný na v Bratislave na Kramároch, pričom
rodičia sa dohodli, že kvôli imunite je syn v čase domácej starostlivosti vždy 10 dní v domácnosti otca,
aby sa neoslaboval presúvaním a cestovaním k matke a vždy počas pobytu v nemocnici s ním bude pri
hospitalizácii prítomná matka. Tieto skutočnosti výrazne zasiahli do pomerov maloletého i do pomerov
matky, ktorá z dôvodu osobnej prítomnosti pri hospitalizácii, má značne obmedzené zárobkové možnosti

a schopnosti. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 30
eur na sumu 70 eur mesačne, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne a
navrhol ho potvrdiť. Tvrdenia matky uvádzané v odvolaní sú podľa neho účelové, nepravdivé, skreslené,
s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Súd neurčil výšku matkinho príjmu hypoteticky ale

vychádzal z potenciálneho príjmu, tiež sa vysporiadal aj s ďalšou vyživovacou povinnosťou matky voči
maloletému Z.. Otec sa stotožňuje aj s tvrdením, že matka si nehľadá zodpovedajúce zamestnanie, čo
potvrdila aj ona samotná. Tvrdenia matky o tom, že nemôže pracovať na plný úväzok, nakoľko by sa
nemal kto postarať o vodenie jej maloletého syna Z. do a z materskej školy, je absurdné a nelogické,
keď jedným z dôvodov existencie materských škôl je práve možnosť vykonávania zárobkovej činnosti

rodičov a neexistuje dôvod, pre ktorý by matka nemohla pred prácou zaniesť maloletého do škôlky
a po práci ho vyzdvihnúť rovnako, ako to robia ostatní rodičia maloletých detí žijúcich v SR. Matka
nevyužila svoje možnosti na dosiahnutie príjmov, práve naopak, finančné prostriedky investovala do
svojichpodnikateľskýchzámerovvrátanekurzuvnovembri2020,kedyužmohlavedieť,žeposkytovanie
služieb je z dôvodu súčasnej pandémie sťažené. Navyše rodičia matky žijú v M., čo je cca 25 km
od jej bydliska a rodičia otca žijú v R., čo je cca 8 km, čiže nejde o žiadnu veľkú vzdialenosť, takže

neobstojíargument,ženemásmaloletýmZ.kohožiadaťovýpomoc,nakoľkostarírodičiabývajúďaleko.
Nepravdivé je aj tvrdenie matky, že maloletý bol fakticky v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože
u matky bol jedine cca 2 týždne počas letných prázdnin, čo bolo v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia
a následne na prelome októbra a novembra, aj to z dôvodu, že matka sa s maloletým počas roka 2020
nestretávala ani v rozsahu stanovenom súdom a preto následne z dôvodu pandémie a teda aby styk

neprebiehal v krátkych intervaloch a boli dodržiavané opatrenia, strávil u matky cca 2 týždne. V mesiaci
november a december 2020 bol maloletý hospitalizovaný a matka s ním v tomto období v nemocnici
nestrávila žiaden čas. Následne prebehli jednotlivé cykly chemoterapie, kedy s ním matka strávila pobyt
v nemocnici v rozsahu 5 dní, potom bol v domácej starostlivosti otca cca 2 týždne, čo sa zopakovalo zo
strany matky počas troch cyklov zo štyroch. Odo dňa prepustenia z nemocnice je syn výlučne v otcovej

starostlivosti, ktorý zároveň odo dňa diagnostikovania ochorenia zabezpečuje účasť na všetkých jeho
vyšetreniach či kontrolách, a choroba maloletého nijakým spôsobom matku neobmedzuje v zárobkových
možnostiach.

7. Matka v odvolacej replike uviedla, že podľa priloženej komunikácie s maloletým K. je zrejmé, že s

ním strávila čas tak, ako uviedla v odvolaní. Do marca 2020 k matke chodil podľa dohody každý víkend,
od 12.03.2020, kedy bola v dôsledku pandémie na 2 týždne zavretá škola, matka chcela, aby bol u nej,
avšak to jej bolo odopreté. Následne bol syn u nej od 17.04. do 10.05.2020 teda 3 týždne, od 24.05. do
07.06.2020 teda 2 týždne, od 26.06. do 28.06.2020 na víkend, od 08.07. do 22.07.2020 na 2 týždne,
od 16.08. do 23.08.2020 bol u matky na týždeň, od 04.09. do 06.09. 2020 na víkend, od 18.09. do

20.09.2020 na víkend, od 25.09. do 27.09.2020 na víkend, od 09.10. do 11.10.2020 na víkend, ďalej
bol u nej od 16.10.2020 až do 05.11.2020, kedy nastúpil zo zdravotných dôvodov do nemocnice a bol
tam až do 20.12.2020 a po návrate z nemocnice až do 30.12.2020 bol syn u otca, pričom matka bola s
ním na Vianoce 24.12.2020. Dňa 30.12.2020 nastúpil do nemocnice a matka za ním 04.01.2021 prišla,
absolvoval druhú chemoterapiu a matka s ním bola až do ukončenia liečby do 10.01.2021. Vzhľadom

k jeho chorobe a aktuálnej pandemickej situácii sa rodičia dohodli, že syn bude u otca mimo liečby,
aby nebol vystavený riziku a matka s ním bude počas liečby. Matka na liečbu do Bratislavy a späť
zabezpečila odvoz, rovnako sa podieľala na kúpe liekov po ukončení liečby v nemocnici, pričom po
druhej liečbe stáli lieky 55,29 eur, o čom predkladá dôkaz, po tretej chemoterapii v sume cca 20 eur,
k čomu už nedisponuje dokladom a tiež zabezpečovala týždňový nákup potravín a drogérie, ktorú

používali v nemocnici, každý bol v sume okolo 40 eur. Nie je pravdivé vyjadrenie otca, že pokiaľ ide o
liečbu po hospitalizácii K., výlučnú starostlivosť zabezpečuje otec a matka sa na nej nepodieľa. Matka
prikladá komunikáciu s maloletým, kde je uvedené, že mu pravidelne nosila veci, potraviny, oblečenie do
nemocnice do Trnavy aj do Bratislavy, brala veci z nemocnici domov oprať. Tiež nie je pravdivé tvrdenie
otca, že s ním strávila pobyt v nemocnici len v rozsahu 5 dní. Liečba, ktorú syn bral, trvala vždy 6 - 7 dní,

čo vyplýva z prepúšťacích správ z posledných dvoch chemoterapií, pričom matka bola s maloletým v
nemocnici v čase od 04.01. do 10.01.2021, od 25.01. do 31.01.2021 a od 15.02. do 20.02.2021. Je síce
pravda, že v novembri a decembri so synom netrávila čas, bolo to však z dôvodu, že bol v nemocnici a
kvôli Covid opatreniam nebolo možné byť s ním na izbe, keďže sa zároveň počas hospitalizácie nakazil
týmto ochorením. Po ukončení liečby sa rodičia dohodli, že nejaký čas bude len v otcovej starostlivosti.

Nie je pravdou, že by syn s matkou nestrávil žiaden čas od polovice februára, keďže spolu boli od
15.02. do 20.02.2021 v nemocnici a dňa 26.02. mu spravila narodeninovú oslavu, čo tiež vyplýva z ich
komunikácie. Dňa 12.03. bol syn u matky na víkend a v nedeľu 14.03. ho zaviezla do Bratislavy na
plánovaný zákrok. Ďalej bol u matky cez víkend od 26.03. do 28.03., od 02.04. do 04.04. a aj poslednývíkend predchádzajúci tomuto písomnému vyjadreniu matky, teda od 09.04. do 11.04.2021. Matka v
prílohách zaslala aj komunikáciu a denník hovorov s otcom maloletého, z ktorých vyplýva, že počas
liečby, kým bol u otca, sa matka pravidelne informovala o jeho zdravotnom stave, rovnako ako sa otec

informoval, kým matka bola so synom v nemocnici. Matka sa podieľa aj na kúpe oblečenia maloletému,
kúpe kreditu a iných bežných potrieb a liekov, ako vyplýva tiež z predložených dôkazov, a tiež synovi
počas jeho hospitalizácie v nemocnici zabezpečila finančnú výpomoc prostredníctvom nadácie Dobrý
anjel, ktorá mu od marca posielala sumu okolo 150 eur.

8. V priebehu odvolacieho konania maloletý K. dosiahol plnoletosť a v plnom rozsahu s pripojil k návrhu
jeho otca na zvýšenie výživného, ako aj k jeho doterajším vyjadreniam, zároveň otcovi udelil plnú moc
na zastupovanie v tomto konaní.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na v tom
čase maloletého K., ktorého sa domáhal otec návrhom zo dňa 29.04.2019. Predmetom prieskumu

odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť
správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré viedli k zvýšeniu výživného
na sumu 110 eur od 29.04.2019 pri súčasnom uložení povinnosti zaplatiť aj nedoplatok na zročnom
výživnom vo výške 1.525,20 eur v mesačných splátkach.

11. Úvodom odvolací súd uvádza, že nezistil vadu rozhodnutia vytýkanú odvolateľkou, ktorá mala
spočívať v jeho nepreskúmateľnosti. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
účastníkov. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia

a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutia. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k
záveru, že prvoinštančný súd sa riadil vyššie danými kritériami a preto nemožno dať odvolateľke
za pravdu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje úvahy súdu vedúce k vydanému rozhodnutiu, jasne
a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom argumentácia súdu

obsiahnutá v odôvodnení je vnútorne konzistentná a dostatočne presvedčivá.

12. V ďalšom odvolacia argumentácia matky bola založená na tvrdení o nesprávnom posúdení možností
a schopností rodičov, v dôsledku čoho matka považuje výšku výživného určenú prvoinštančným
súdom za príliš vysokú, nezohľadňujúcu jej reálne možnosti a schopnosti a tiež jej podiel na osobnej

starostlivosti o syna. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo
sumy 30 eur na sumu 70 eur mesačne.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
v danom prípade sú nepochybne splnené podmienky na zvýšenie výživného, pretože suma 30 eur

určená pôvodným rozsudkom z marca 2016, už nezodpovedá zmeneným pomerom. Zároveň odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočného stavu a vec aj správne právne posúdil, keď dospel k správnemu záveru pokiaľ ide o
výšku výživného zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam povinnej osoby. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v

odôvodnení napadnutého rozsudku, a považuje za správne ustálenú výšku výživného v sume 110 eur.
Iba na zdôraznenie správnosti a reagujúc na odvolacie námietky matky uvádza nasledovné:14. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15.Rozsudkyoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíaovýživemaloletýchmožnozmeniťalebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (por. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP). V zmysle

záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu
výživného,dôvodomnazmenurozhodnutiavšaksúlenvprípade,aksazávažnejšímspôsobomprejavia
v pomeroch účastníkov. Nie je totiž žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre
nepodstatnú zmenu v pomeroch. Zmenu pomerov treba chápať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Porovnaním a
vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na maloletého K. v čase posledného

rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/331/2014 a v čase vydania napadnutého
rozsudku, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že od marca 2016, odkedy
samatkarodičovskoudohodouzaviazalaprispievaťnajehovýživusumou30eurdošloktakejpodstatnej
zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Okolnosti, ktoré
túto podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa spôsobili ( uplynutie času, postúpenie zo základnej

školy na strednú školu, nárast nákladov na stravu, ošatenie, ako i potreby vo sfére kultúrnej či športovej),
prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne vysvetlil, žiadny z rodičov jeho závery v
tomto smere nespochybnil a rovnako aj odvolací súd ich považuje za správne. Matka v odvolaní však
predovšetkým namietala spôsob, akým súd ustálil jej zárobkové schopnosti a možnosti, z ktorých potom
pri určení výživného vychádzal, keď súd podľa nej nemal brať do úvahy nejaký hypotetický príjem, ktorý

by bola schopná dosahovať a mal vziať do úvahy jej reálne príjmy. Odvolací súd túto jej odvolaciu
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže naopak, takýto postup bol plne súladný so zákonom.

16. Treba dať do pozornosti, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou
ich dosahovaných príjmov, táto totiž nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného

rodiča. Podľa Zákona o rodine na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho
skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti,pracovnéskúsenosti,situáciunatrhupráceapod.Pokiaľsapreukáže,ženastranepovinného
došlo k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli,

rovnako súd postupuje vtedy, ak povinný nevyužíva z iných dôvodov lepšie platené zamestnanie alebo
nedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom k svojim schopnostiam dosahovať mohol. Súd potom postupuje
v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že matka
nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, preto okresný súd správne postupoval, keď bez ďalšieho nevzal
do úvahy iba jej faktické príjmy, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov, ale vychádzal u nej

z príjmov potenciálnych, teda takých, ktoré by mohla dosahovať, pokiaľ by svoje schopnosti a možnosti
riadne využívala. Je pravda, že matka má aj mladšieho syna Z., nar. XX.XX.XXXX, tento však už
navštevuje materskú školu. Matka napriek tomu stále riadne nepracuje a od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom v marci 2016 deklaruje príjem prakticky v nezmenenej výške ( 207 eur) ako v čase, kedy
bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok ( 200,- eur). Na rozdiel od minulosti, kedy

takýto nízky príjem bol dôsledkom objektívnych príčin ( celodenná starostlivosť o dieťa počas materskej,
resp. rodičovskej dovolenky), v súčasnosti už takéto objektívne dôvody neexistujú a nevyužívanie
zárobkového potenciálu treba pripísať na vrub matke. Nedá sa nesúhlasiť s vyjadrením otca, že jedným
z dôvodov existencie materských škôl je práve možnosť vykonávania zárobkovej činnosti rodičov a
neexistuje dôvod, pre ktorý by matka nemohla pred prácou zaniesť maloletého do škôlky a po práci

ho vyzdvihnúť, tak ako to robia ostatní rodičia maloletých detí žijúcich v SR. Odvolací súd zhodne so
súdom prvoinštančným považoval preto za účelové tvrdenia matky o nemožnosti obstarať si prácu na
plnýúväzokzdôvodu,žebynemalktovodiťmaloletéhodoškôlkyaspäť,pretožepredškolskézariadenia
sú svojimi otváracími hodinami prispôsobené bežnému pracovnému času rodičov na plný úväzok.18. Matka ďalej argumentovala, že jej nemožno vyčítať, že realizovala svoj podnikateľský plán, získala
potrebnú kvalifikáciu a chcela si zarábať vykonávaním masáží, nakoľko týmto neukrátila svoje deti,

práve naopak, chcela im zarobiť peňažné prostriedky, zvýšiť svoje príjmy, aby mohla deťom dopriať
to, čo potrebujú. K tomuto sa žiada uviesť, že matka si v prvom rade musí uvedomiť, že je rodičom
maloletých detí a jej prvoradou povinnosťou je zabezpečiť ich pravidelnú a sústavnú výživu, čiže
obstarávať každodenné potreby svojich detí, pretože sú výživou na otca a matku plne odkázané. Za takej
situácie nie je namieste, aby sa výživou povinný rodič, ktorého povinnosťou je vynakladať maximálne

úsilie na zabezpečovanie pravidelného príjmu primeraného jeho schopnostiam, pustil do realizovania
podnikateľského projektu ( ktorého príprava vyžaduje vzdelávanie, hľadanie priestorov, obstarávanie
vybavenia a v neposlednom rade financie na založenie spoločnosti ) bez toho, aby súčasne v tomto
prípravnom období mal takýto rodič zabezpečený pravidelný a dostatočný, t.j. primeraný príjem na
sústavné uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa až dovtedy, kým zamýšľaný podnikateľský zámer
nezačne prinášať zisky v rozsahu, ktorý by prekračoval alebo aspoň sa vyrovnal príjmu, ktorý by inak

tento rodič dosahoval v zamestnaní pri využití svojho vzdelania a praxe, a opodstatňoval tak jeho
zanechanie v prospech výkonu podnikania. Dieťaťu, odkázanému na rodiča výživou, nemôže byť na
ujmu, ak sa rodič správa finančne nezodpovedne a ľahkovážne. Za takéto treba považovať aj správanie
matky K., ktorá namiesto riadneho zamestnania na plný úväzok, ktorému po nastúpení mal. Z. do
predškolského zariadenia nič nebránilo, sa uspokojila s prácou na štvrtinový úväzok a investovala

čas a finančné prostriedky do budovania podnikateľského zámeru. Matka v konaní uviedla, že má
stredoškolské vzdelanie - gymnázium s maturitou a v minulosti pracovala ako administratívny pracovník,
personálny manažér a potom office manažér, je teda nepochybne schopná s touto praxou nájsť si
primerané zamestnanie, v ktorom by svoje vzdelanie a skúsenosti využila a to za príjem podstatne vyšší,
než dosahuje ako administratívna pracovníčka zamestnaná u svojho priateľa na 10 hodín týždenne.

Skutočnosť, že by si matka zodpovedne a bezvýsledne hľadala takéto primerané zamestnanie matka
ničím nepreukázala.

19. Správne preto postupoval prvoinštančný súd, keď vzal do úvahy priemerný príjem, ktorého sa matka
vzdala nevyužitím pracovných možností ponúkaných na trhu práce, zodpovedajúcich jej kvalifikácii,

resp. praxi. Matka namietala v odvolaní, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil hypotetický príjem, z
ktorého stanovil výšku výživného, neuviedol o akú prácu sa jedná, s akou kvalifikáciou a pracovnou
náplňou či s akým pracovným časom a pod. a či by bolo v schopnostiach a možnostiach matky takúto
prácu vykonávať. V odôvodnení rozsudku sa však jasne uvádza, že súd vychádzal z verejne dostupnej
internetovej stránky Y. <. z 23.11.2020, z ktorej vyplýva, že sú ponuky práce na pozíciu zodpovedajúcu

vzdelaniu a doterajšej praxi ako aj terajšiemu zamestnaniu matky s platom vo výške 700- 1000 eur
v hrubom. Zároveň z obsahu spisu ( čl. 242 - 258 spisu) vyplýva, ktoré konkrétne pracovné ponuky
súd vzal za dôkazy a tiež to, že uvedené dôkazy - konkrétne ponuky práce, boli na pojednávaní
oboznamované ( viď obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2020 na čl. 259 - 262 spisu ), pričom
išlo o príklady pracovných ponúk, z ktorých je zrejmé, že v prípade záujmu o prácu si uchádzači so

stredoškolským vzdelaním s maturitou môžu vyberať z rozmanitých pracovných pozícií ( napr. operátor
interného call centra, HR koordinátor, ekonóm, obchodný zástupca, klientsky poradca). Odvolací súd
k výhradám matky dopĺňa, že uvedené predstavuje iba malú vzorku reálnej ponuky práce na trhu,
ktoré je v skutočnosti oveľa širšia, a je na matke aby si vybrala takú z pozícií, ktorá jej bude najlepšie
vyhovovať z hľadiska pracovného času, náplne práce, vzdialenosti od miesta bydliska a ďalších jej

požiadaviek. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť v tomto smere žiadne pochybenie a jeho postup,
priktoromvychádzalumatkyzpotenciálnehopríjmustanovenéhonazákladepríjmov,ktorémohlapodľa
uvedených zverejnených ponúk dosahovať t.j. od 700 do 1000 eur brutto ( od 560 do 770 eur netto)
bol správny.

20. Aj v ďalšom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na to,
že v zmysle rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ
sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča
kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného,
pričom výška jeho vyživovacej povinnosti (ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích

povinností) určenej súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí od 20% do 30% čistého mesačného príjmu
zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, a v danom prípade ustálil
u matky pri zistenom potenciálnom príjme ako primerané výživné vo výške 110 eur. Uvedená suma je
podľa názoru odvolacieho súdu stanovená správne. Za týmto účelom mala podstatný význam otázkapodielunaosobnejstarostlivostiodieťaaďalšieplneniaposkytovanénadrámecvýživnéhostanoveného
súdom, pričom nemožno dať odvolateľke za pravdu, že by uvedené okolnosti neboli brané do úvahy,
práve naopak. Pokiaľ by uvedené okolnosti neboli zohľadnené, bolo by stanovené výživné vyššie.

21. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím
je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a
voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu stredoškoláka (resp.
vysokoškoláka)súpretovzásadevyššienežnákladynavýživužiakazákladnejškoly,ktoréhonákladysú

však zase vyššie v porovnaní s dieťaťom predškolského veku. Zároveň ich náklady na výživu ovplyvňujú
ajďalšieskutočnosti,ktorémôžuvyvolávaťpotrebuzvýšenýchnákladov(napr.zdravotnýstav).Vzmysle
uvedeného je nutné preto pristupovať aj k otázke určovania primeraného výživného v prípade matkiných
dvoch synov, staršieho K., ktorého náklady na výživu sú prirodzene vyššie ako mladšieho Z. (matka
netvrdila ani nepreukázala, že by mal. Z. mal osobitne zvýšené náklady na výživu z nejakých špeciálnych
dôvodov). Do úvahy bolo treba vziať aj významnú skutočnosť, že zatiaľ čo o mal. Z. sa matka osobne

stará, o mal. K. sa stará menšou mierou, keďže tento bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Z
uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní výšky výživného, ktorým by matka mala prispievať na oboch
svojich synov (zo sumy do úvahy prichádzajúceho podielu na príjme matky, určeného na výživu jej detí),
nemožno uvažovať o rovnakej sume u oboch detí, keďže celkom nepochybne prislúcha staršiemu K. pri
zohľadneníuvádzanýchskutočnostípodstatnevyššiasumavýživnéhoakojehomladšiemunevlastnému

bratovi Z..

22. Súd prvej inštancie však správne vzal do úvahy zistenia, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a síce, že
matka sa na výžive K. bežne podieľala ( a ďalej podieľa) aj vecnými plneniami, kupuje mu ošatenie,
obuv, lieky, dobíja kredit, dáva mu vreckové a zároveň matka preukázala, že sa významným spôsobom

podieľa ( a doposiaľ podieľala) na osobnej starostlivosti o K. a to v rozsahu presahujúcom aj osobnú
starostlivosť predpokladanú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/331/2014-137, ktorým súd
okrem iného schválil aj rodičovskú dohodu o úprave styku matky s mal. K. ( i tam nadštandardne široko
upravenú) ktorú skutočnosť musel súd rovnako zohľadniť a nebol tak dôvod pohybovať sa pri určení
výživného v hornej hranici rozmedzia do úvahy prichádzajúceho výživného. Posudzujúc všetky uvedené

kritériáodvolacísúdmalzato,ževýsledkyvykonanéhodokazovaniapodporujúzáver,žedôvodnýmbolo
zvýšenie výživného na sumu 110 eur mesačne, ako ho určil súd prvej inštancie, čo predstavuje 16,50% z
potenciálneho príjmu matky 665 eur ( vypočítaného ako priemer zistených minimálnych a maximálnych
možných príjmov, t.j. 560 +770 : 2), ktorú sumu je matka vzhľadom na jej schopnosti a možnosti schopná
platiť bez rizika existenčných problémov i bez ohrozenia plnenia jej zákonnej vyživovacej povinnosti voči

druhému synovi, pričom zároveň sú rešpektované zásady pre určenie výživného, ktoré sú rozvedené
vyššie.

23. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozhodnutie čo do výšky výživného, ako aj počiatku
jeho zvýšenia za správne ( keďže dôvody na zvýšenie výživného tu existovali už v čase podania návrhu

na súd) a rovnako správne postupoval súd prvej inštancie pri výpočte vzniknutého nedoplatku ( ktorý ani
nebol odvolaním osobitne napádaný) a tento tiež matke správne povolil splácať v mesačných splátkach
zohľadňujúcich jednak majetkové pomery matky ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej dlžné
výživné by malo byť splatené najneskôr do troch rokov.

24. Odvolacie námietky matky preto odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania. Súčasne
bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.