Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222768
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4314222768.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Q. W., XX D. W., I., A XHX P., B.
O., zastúpený Záhoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Krasovského 13, IČO:
47232412, proti žalovanej: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P., I. K. B. XX, zastúpená advokátkou
JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, o zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 80,64 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 02. 07. 2020, č. k. 15C/324/2015-554, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu v napadnutých výrokoch II. a III. rozsudku o d m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrhy žalovanej na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu H.. X. G.
uzavrel so žalovanou dňa XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke peňazí. Na základe tejto zmluvy požičal
právny predchodca žalobcu dlžníkovi, teda žalovanej finančnú sumu 11 600 eur, na dobu 40 mesiacov,
pričom žalovaná sa ako dlžník zaviazala splácať takúto pôžičku v pravidelne sa opakujúcich 40.

mesačných splátkach vo výške 290 eur so splatnosťou najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca.
Výzvou zo dňa 01. 10. 2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej
sumy dlhu naraz, a to z dôvodu, že v zmysle čl. 1 ods. 7 Zmluvy o pôžičke nebol dodržaný termín splátky.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že postupca Ing. X. G. zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 23. 10. 2012 postúpil pohľadávky z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke na postupníka a to na
žalobkyňu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05. 01. 2018 oznámil žalovanej, že na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2018 pohľadávku vo výške 11 600 eur postúpil na fyzickú
osobu Q. W.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 a § 39 OZ, § 657, § 658 ods.
1, 2 OZ, ako aj ust. § 524 ods. 1, 2 a § 565 OZ. Z citovaného ust. § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je
okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, ak k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Keďže táto zmluva je reálnou

zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Preto podrobil prieskumu uvedenú zmluvu. Uviedol, že aj keď v čl. 5 Zmluvy o pôžičke žalovaná potvrdila
hotovostné prevzatie finančných prostriedkov, tak túto skutočnosť popierala počas celého súdneho
konania a preto bolo na žalobcovi, aby ďalšími dôkazmi preukázal reálne odovzdanie finančných
prostriedkov žalovanej. Žalobca však ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, preto podľa názoru
súdu žalobca nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke, v

dôsledku čoho zmluva o pôžičke platným spôsobom nevznikla a preto sa ani žalovaná nemohla dostať
do omeškania s peňažným plnením vyplývajúcim z takejto zmluvy. Pokiaľ ide o čestné prehláseniesvedka Ing. G. - veriteľa, ktorým prehlásil, že žalovanej odovzdal finančné prostriedky, tak tento listinný
dôkaz jednoznačne nepreukazuje reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej. Okrem toho aj
v prípade, ak by existovala pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá bola postúpená na žalobcu, tak

súd v konaní je povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Súd sa preto zaoberal platnosťou
postúpenia pohľadávky, ako aj aktívnou legitimáciou žalobcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu využil svoje práve predčasne zaplatiť dlh žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy
o pôžičke a to právnym úkonom označeným ako „výzva na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz zo
dňa 01. 10. 2012“. Súd dospel k záveru, že takýto právny úkon je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti a

nezrozumiteľnosti, pretože neobsahuje označenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní
a pre ktorú využil právny predchodca žalobcu svoje oprávnenie predčasne zosplatniť dlh. Právny úkon
- predčasné zosplatnenie pôžičky urobil veriteľ dňa 01. 10. 2012, pričom v prípade, ak by zosplatnil dlh
pre splátku, ktorá mala byť splatná dňa 30. 09. 2012, tak takýto deň bola nedeľa a tak posledný deň
lehoty sa posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň a to 01. 10. 2012. Z uvedených skutočností
vyplýva, že právny úkon, ktorým právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil pôžičku, bol urobený

ešte v čase, kedy nastala splatnosť splátky, pre ktorú mohol predčasne zosplatniť dlh žalovanej. Z
uvedených dôvodov tak súd považuje predčasné zosplatnenie pôžičky zo dňa 01. 10. 2012 za neplatný
právny úkon. Keďže predčasné zosplatnenie pôžičky bolo neplatné, tak je zrejmé, že ku dňu postúpenia
pohľadávky z veriteľa Ing. X. G. na jeho právneho nástupcu Z. V., t. j. k 23. 10. 2012 nemohla vzniknúť
pohľadávka,ktorájeuplatnenávsúdnomkonaníatoúrokzomeškaniazaobdobieod01.11.2013do30.

11. 2013, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky boli splatné len jednotlivé splátky za obdobie od 31. 10.
2010 do 01. 10. 2012. Z toho dôvodu tak veriteľ nemohol postúpiť takúto pohľadávku na svojho právneho
nástupcu Z. V., pretože tá v tom čase ešte neexistovala a preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
23. 10. 2012 by bola neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ vo vzťahu k uplatnenému nároku.
Z uvedených dôvodov preto ani Z. V. nemohla postúpiť takúto pohľadávku na žalobcu a to zmluvu o

postúpení pohľadávok zo dňa 05. 01. 2018. V závere uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že už
súd v inom konaní rozhodol o tom, že zmluva o pôžičke je platná, tak sa súd s tým nestotožnil, pretože v
tom rozhodnutí sa riešil iný nárok a to zmluvná pokuta. Ku dňu rozhodnutia súdu o istine pôžičky nebolo
rozhodnuté a preto súd nebol viazaný rozhodnutím, ktorým sa v inom konaní posudzoval úplne iný nárok
- zmluvná pokuta. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žaloba a to vo výrokoch II. a III. a domáhal sa
jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a bude mu priznaná náhrada trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1

písm. d/, f/ a h/ CSP. Za inú vadu v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci videl tú
skutočnosť, že už v inom konaní súd prvej inštancie rozhodol, že v zásade zmluva o pôžičke je platným
právnym úkonom, okrem časti týkajúcej sa dohody o zmluvnej pokute, ktorá mala byť pre rozpor s
ust. § 39 v spojení s § 41 OZ neplatná. Rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť
a ako predbežnú otázku jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyriešili otázku vzniku vzťahu zo

zmluvy o pôžičke medzi pôvodným veriteľom Ing. X. G. a žalovanou. Súd prvej inštancie sa dostatočne
a vyčerpávajúco nevysporiadal s argumentom o vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, preto
rozsudok v tejto časti trpí inou vadou v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nestotožňuje sa ani so skutkovým stavom, keď súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že v
danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovanej bola odovzdaná peňažná pôžička. Skutočnosť,

že peňažná pôžička bola žalovanej odovzdaná, opieral žalobca o samotný text písomnej zmluvy, kde
žalovaná v čl. I. bod 5 Zmluvy o pôžičke určito a zrozumiteľne uviedla, že svojim podpisom potvrdzuje
faktické hotovostné prevzatie finančnej pôžičky. Rozporuplnosť záverov súdu prvej inštancie je potrebné
vidieť v tom, že ak súd prvej inštancie neverí žalovanej o tom, že Zmluvu o pôžičke nepodpísala, nie
je potom zrejmé, z akého dôvodu uveril, že žalovaná peňažnú pôžičku neprevzala. Súd prvej inštancie

tiež nesprávne vyhodnotil písomné podanie Ing. X. G. zo dňa 01. 10. 2012 so zosplatnením celého
dlhu naraz. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výzvu na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu dal na
poštovú prepravu až dňa 03. 10. 2012, teda takmer bezprostredne v deň nasledujúci dňu, kedy žalovaná
mohla ešte splatiť splátku pôžičky za kalendárny mesiac september 2012. Z uvedených skutočností
nevyplýva, že by Ing. X. G. postupoval predčasne. Tiež sa nestotožňuje s tým, že uvedená výzva

predstavujeneplatnýprávnyúkonzdôvodu,ženebolaoznačenákonkrétnasplátka,sktorousažalovaná
dostala do omeškania. Podľa jeho názoru bolo v danom prípade správne aplikované ust. § 565 OZ.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a prihliadajúc predovšetkým na splnenie podmienok odvolania dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je potrebné v zmysle ust. § 386 písm. a/ CSP odmietnuť ako odvolanie podané
oneskorene.

5. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

8. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

9. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní, alebo pri inom úkone súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-governmente) v znení neskorších
predpisov, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná
správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

11. Podľa ust. § 32 ods. 2 Zákona o e-governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota,
počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní
odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje
inú lehotu.

12. Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ Zákona o e-governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

13. Pre posúdenie včasnosti podaného odvolania zo strany žalobcu súd skúmal, kedy bol rozsudok
súdu prvej inštancie stranám sporu doručený. Rozsudok bol právnej zástupkyni žalovaného doručený
dňom 01. 09. 2020 tak, ak to vyplýva z listinného dokladu na č. l. 579 spisu a z listinného dokladu
nachádzajúceho sa na č. l. 578 odvolací súd zistil, že dňom 18. 08. 2020 bol rozsudok uložený do

elektronickej schránky adresáta - právneho zástupcu žalobcu. Od nasledujúceho dňa po dni uloženia
elektronickej úradnej správy začala žalobcovi plynúť 15 dňová lehota v zmysle ust. § 32 ods. 2 Zákona o
e-governmente a táto uplynula dňa 01. 09. 2020. Keďže deň 01. 09. 2020 bol štátny sviatok, tak najbližší
pracovný deň pripadol na 02. 09. 2020 a to márnym uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty, keďže si ju
po doručení mu zásielky do elektronickej schránky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

neprevzal. Nasledujúcim dňom, teda dňom 03. 09. 2020 začala plynúť žalobcovi 15 dňová odvolacia
lehota, ktorá uplynula dňom 17. 09. 2020 (štvrtok). Keďže odvolanie bolo podané dňa 18. 09. 2020, toto
bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, čoho dôsledkom uplynutia odvolacej
lehoty je to, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17. 09. 2020 a preto odvolací súd musel
podané odvolanie odmietnuť z dôvodu oneskorenosti jeho podania bez toho, aby preskúmaval vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).