Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109214683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: ALD Automotive s. r. o., organizačná
zložka zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Bratislava 851 01, Panónska cesta 47, IČO 36 066 664,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Zoltánom Ludikom, so sídlom Bratislava 813 39, Cukrová 14,
proti žalovanému: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., právne zastúpeného advokátom

JUDr. Stanislavom Oravcom, so sídlom Prešov 080 01, Hlavná 19, o zaplatenie 5.454,65 eura s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/336/2009-299 zo dňa 10.1.2014,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o základe prejednávanej veci, t. j., že zodpovednosť
žalovaného na náhradu škody je daná.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.454,64 eur a v rozsahu

zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.454,65 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca je vedený v Obchodnom registri Mestského
súdom v Prahe a jeho organizačná zložka v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, s

predmetom činnosti prenájom motorových vozidiel. Dňa 30.10.2007 uzavrel žalobca so
spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., Trnava nájomnú zmluvu č. 140000557 operatívny
leasing, predmetom ktorej bol leasingový
prenájom motorového vozidla ŠKODA Fabia II Ambiente. Účastníci si dohodli dobu nájmu 36 mesiacov,
pričom ukončenie nájmu malo nastať posledným dňom dohodnutej doby nájmu podľa protokolu o
odovzdaní vozidla. Výšku mesačného nájomného stanovili účastníci na finančnú čiastku 7.672,- Sk,
havarijné poistenie 835,- Sk, zákonné poistenie 305,- Sk, poplatok za rádio 40,- Sk, asistenčnú službu

84,- Sk, plus DPH, celkom 10.633,80 Sk. Listom zo dňa 17.3.2009 žalobca predčasne ukončil zmluvu
o nájme s nájomcom vzhľadom ku totálnej škode vozidla ku dňu 28.2.2009. Listom zo dňa 24.3.2009
„Predčasné ukončenie zmluvy o nájme“ vysporiadal žalobca škodu tak, že obstarávacia cena vozidla
predstavovala 11.461,96 eur, uhradená časť obstarávacej ceny 2.317,18 eur, poistné plnenie 4.575,61
eur, predajné zvyšky 1.260 eur, vyúčtovanie služieb 548,06 eur. Žalobca svoj nárok (voči nájomcovi)
stanovil na sumu 3.857,23 eur. Podľa priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP - 110/DI-2-2009 došlo dňa 9.2.2009 k dopravnej
nehode, ktorej príčina bola nedovolená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie rýchlosti jazdy schopnostiam
vodiča s tým, že zodpovedný za dopravnú nehodu je žalovaný. Podľa záznamu o blokovom konaníbola uložená žalovanému na mieste pokuta 64,- eur, pričom tento uviedol v zázname, že s uložením
sankcie súhlasí a keďže tak nemôže urobiť na mieste, zaplatí ju do 15 dní poštovou poukážkou, ktorú
prevzal spolu s blokom na pokutu. Na základe protestu prokurátora zo dňa 30.9.2009 bolo zrušené

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení blokovej pokuty vo výške 64,- eur a dňa
22.2.2010 bol materiál vo veci podozrenia zo spáchania priestupku profesionálneho vojaka slobodníka
G. S. postúpený vojenskému útvaru XXXX v S.. Dňa 31.1.2011 vydal veliteľ vojenského útvaru XXXX S.
rozkaz o uložení pokuty za priestupok, v ktorom uznal žalovaného vinným z porušenia ustanovenia § 16
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého sa žalovaný dopustil priestupku podľa

§ 123 ods. 1 zákona o štátnej službe. Menovanému bola uložená pokuta vo výške 160,- eur. Listom zo
dňa 14.2.2011 podal voči rozkazu veliteľa vojenského útvaru odvolanie žalovaný. Následne listom zo
dňa 24.2.2011 veliteľ Vojenského útvaru oznámil žalovanému, že konanie voči nemu zastavil v súlade
s § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch. Po výsluchu svedkov Q. E., A. S., S. S., Bc. N. C., Ing.
A. K. a znalca Ing. A. Z. PhD, súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Protiprávne konanie žalovaného spočívalo v porušení

§ 16 zákona č. 8/2009 Z. z., na čom sa zhodli nielen vypočutí odborníci, ale rovnako zodpovednosť
za vznik dopravnej nehody vyhodnotil neskôr aj veliteľ Vojenského útvaru. Okolnosti vyšetrovania a
zdokumentovania tejto dopravnej nehody na mieste samom viedli samotného žalovaného k tomu, že
priznal vytýkané porušenie v tom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou primeranou rýchlosťou,

aby bol schopný zrážke zabrániť. Žalovaný sa síce prejavil pri jazde vozidlom ako skúsený vodič a jeho
reakciám, ako tvrdili odborníci, nebolo čo vytknúť, avšak rýchlosť vozidla v čase, keď prvýkrát zareagoval
na situáciu na ceste, bola vyššia, než ako mal ísť, aby vedel zrážke zabrániť, teda zastať na primeranú
vzdialenosť. Ak žalovaný vedel a videl, že vozovka je zasnežená a je klzko, ako to aj vypovedali ďalší
účastníci dopravnej nehody, mal prejaviť obozretnú opatrnosť počas celej jazdy autom, nielen potom,

čo začal brzdiť v snahe vyhnúť sa zrážke. Zo znaleckého posudku Ing. A. Z. PhD. podaného pod č.
65/2013 a z jeho výpovedí súd zistil, že keby sa žalovaný pohyboval rýchlosťou 60 km, tak by priebeh
bol taký, že vodič E. by stihol odísť a minuli by sa, a k zrážke by nedošlo. Za primeranú rýchlosť znalec
považoval 50 km/h na zastavenie a 62 km/h na
obídenie. V takom prípade nemuselo k zrážke dôjsť. Škoda, ktorú uplatňuje žalobca ako ušlý

zisk, predstavuje majetkovú hodnotu, k zväčšeniu ktorej neprišlo v dôsledku spôsobenej škody, hoci
pri predpokladanej činnosti sa dalo očakávať, že nájomný vzťah medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. bude pokračovať a v dôsledku toho uhradí tento
nájomca aj všetky dohodnuté splátky nájomného. Tento ušlý zisk je možné nahradiť len peňažným
plnením, nakoľko naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy. Je nepochybné, že ak by bol nájomný

vzťah pokračoval, získal by žalobca na zaplatených splátkach nájomného od nájomcu túto hodnotu.
Účelom operatívneho leasingu je poskytnúť určitú konkrétne nájomcom vybranú vec do nájmu za
dohodnutú odmenu, o ktorú žalobca prišiel, keďže žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku
ktorej došlo k totálnej škode na tomto vozidle, ktorá bola poistným plnením čiastočne uhradená. V
danom prípade sa však nejedná o škodu, ktorá vznikla vlastníkovi auta poškodením vozidla, ale o

ušlý zisk a tento poistné plnenie nezahŕňal. Bola zistená taktiež príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou, nakoľko zrážka vozidiel bola priamym a bezprostredným následkom vzniku škody.
Zavinenie žalovaného spočíva nedbanlivostnom konaní. Súd sa zaoberal aj otázkou, či sa nejedná o
spoluzavinenie žalovaného a iného účastníka dopravnej nehody. Vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že bezprostrednou príčinou zrážky vozidiel bola technika jazdy žalovaného. Spoluzavinenie

iných osôb nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak iní účastníci dopravnej nehody neporušili
dopravné predpisy, a takéto zistenie nevyplýva zo žiadneho odborného záveru predloženého súdu a
tvrdeného svedkami - odborníkmi na dopravné nehody, takýto výklad nemožno prijať. Vodič E. nemal
povinnosť predvídať, že iný vodič poruší zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 16 zákona č.
8/2009 Z. z. a tak u neho neprichádza do úvahy ani prípadná nevedomá nedbanlivosť. Podľa žaloby

z 38 splátok spoločnosť IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., kvôli dopravnej nehode uhradila len 15
splátok nájomného. Keďže nájomná zmluva sa ku koncu februára 2009 zrušila, uvedená spoločnosť už
ďalšie nájomné neuhrádzala. Ušlý zisk spočíva v neuhradenom nájomnom, ktoré by inak spoločnosť
IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., uhrádzala. Jedná sa o 22 splátok nájomného, a to 10 splátok za rok
2009, 11 splátok za rok 2010 (až do novembra 2010) a jednu splátku nájomného za december 2010 (len

čiastočná splátka, nakoľko nájomná zmluva mala vypršať 13.12.2010). V zmysle nájomnej zmluvy mala
spoločnosť IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., uhrádzať mesačne nájomné vo výške 7.672,- Sk, čo je
po prepočte konverzným kurzom 254,66 eur. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.´Ďalším výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že o trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Ako dôvod
uviedol, že žalovanému sa postupom súdu v konaní odňala možnosť konať pred súdom, keď súd až
do rozhodnutia vo veci samej neustálil, kto žalovaného vo veci zastupuje, či je to advokát alebo iná
osoba., tak dňa 19.10.2012 pojednával súd v neprítomnosti žalovaného, ako aj v neprítomnosti jeho

právneho zástupcu, pričom na zápisnici o pojednávaní je uvedené, že za JUDr. M. sa mal dostaviť JUDr.
E. až hodinu po začatí pojednávania, pričom na pojednávaní bol vypočúvaný policajt, ktorý vyšetroval
dopravnú nehodu a znalec Ing. K., ktorý v priestupkovom konaní podal odborné vyjadrenie. Súd sa
nevyporiadal so základom uplatneného nároku. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody titulom ušlého zisku, v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
ani len náznakom nevyplýva, akou metodikou súd ustálil výpočet ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi

poistnou udalosťou vzniknúť. Súd sa nevyporiadal ani s tým, na základe akých právnych skutočností
je daná pasívna legitimácia žalovaného, a nie vtedajšieho nájomcu, ktorý mal prenajaté motorové
vozidlo od žalobcu. Názor, že ušlý zisk sa rovná očakávanej tržbe prenajímateľa titulom nájmu, nemôže
v danom prípade predstavovať ušlý zisk. Súd si neujasnil, kto spáchal priestupok podľa zákona o
cestnej premávke, rozhodoval na základe dôkazov, ktoré boli vykonané v rozpore so Zákonom o

správnom konaní, pri vykonávaní ktorých absentovala súčinnosť a iniciatíva žalovaného, keď tento
bol pri zabezpečovaní dôkazov v priestupkovom konaní opomenutý, nebol informovaný o termínoch
vykonávanej prehliadke a práve tieto dôkazy slúžili na základ pre znalecké dokazovanie. Z postupu
súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu akceptoval JUDr. A. E. ako splnomocneného zástupcu advokáta
JUDr. A. M., keď túto možnosť nepripúšťa O.s.p., ani zákon o advokácii. Z postupu súdu nie je možné

identifikovať, či bol JUDr. A. E. považovaný za samostatného zástupcu žalovaného, popri advokátovi
JUDr. A. M.. Ani tento postup však nie je v súlade s O.s.p.. Súd vo veci konal s domnelým zástupcom
žalovaného, ktorý nebol v tom čase advokátom, ani advokátskym koncipientom zamestnaným u
zvoleného advokáta JUDr. A. M.. Nemožno zistiť, z akého dôvodu je v záhlaví rozsudku uvedený ako
zástupca žalovaného JUDr. A. E., keď z obsahu spisu možno zistiť, že žalovaný odvolal plnomocenstvo

JUDr. A. M. až po doručení rozsudku vo veci samej. Ak by súd za zástupcu žalovaného považoval JUDr.
A. M., advokáta, konal by v rozpore s O.s.p. a zákonom o advokácii, keď pripustil, aby advokát poveril
zastupovaním neoprávnenú osobu. Ak súd akceptoval, že žalovaný mal v konaní dvoch zástupcov, tento
stav by odporoval ustanoveniam O.s.p. o zastupovaní účastníka na základe plnomocenstva. Ak by súd
ustálil, že žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, mal poučiť žalovaného o jeho procesných

právach a povinnostiach. Ak tak neurobil, odňal žalovanému možnosť konať riadne pred súdom. Súd
mal za nepochybné, že ak by nájomný vzťah pokračoval, získal by žalobca na zaplatených splátkach
nájomného od nájomcu žalovanú hodnotu. S týmto záverom nemožno sa stotožniť. Klasifikácia
nájomného ako ušlý zisk je nezmyselná, pretože žiadne tržby právnickej osoby nemôžu predstavovať
objektívne ušlý zisk. Právnická osoba pri svojej podnikateľskej činnosti má aj náklady. Súd akceptoval

bez výhrad tvrdenie žalobcu, že očakávaný nájom je jeho ušlý zisk. Nepovažoval za potrebné zistiť, ako
bol postavený projekt podnikania žalobcu pri prenajímaní motorových vozidiel operatívnym leasingom.
Súd nekriticky prijal argumentáciu žalobcu, že celý nájom je jeho ušlým ziskom, aj keď je zrejmé, že
každý subjekt, ktorý podniká, má svoje predpokladané nákladové réžie, ktorí znižujú očakávaný výnos,
a preto až po očistení hrubého výnosu o reálne náklady možno hovoriť o zisku. Z rozsudku nevyplýva,

ako sa súd vysporiadal aj s existenciou pasívnej legitimácie žalovaného. Teda s tým, ako by žalobca mal
riešiť situáciu v prípade, že by škodovú udalosť nepochybne spôsobil vtedajší nájomca - IZOLALČNÉ
PROJEKTY SK, s. r. o.. Taktiež sa nevyporiadal s tým, prečo pri zisťovaní výšky uplatňovanej náhrady
škody nezohľadnil platby, ktoré žalobca získal od poisťovne, ani aké výnosy mal žalobca z predaja
zvyškov motorového vozidla. Žalobca bol v právnom vzťahu so svojím nájomcom a primárne bolo jeho

povinnosťou svoje nároky na náhradu škody uplatniť voči nájomcovi. Ak sa rozhodol uplatňovať svoje
nároky voči žalovanému, v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu pasívnej
legitimácie žalovaného, ani pokiaľ ide o výšku náhrady škody titulom ušlého zisku. Žalovanému nie je
zrejmé, prečo súd odôvodňuje preukázanie protiprávneho konania žalovaného neexistujúcim
rozhodnutím veliteľa vojenského útvaru, pretože žiadne jeho rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo.

Pri hodnotení vzniku a priebehu nehodového deja sa súd opieral o výsluch svedka N. C., Ing. A. K. a
na znalecký posudok Ing. A. Z., ktorý pri vyhotovovaní posudku tiež vychádzal z údajov od svedkov N.
C. a Ing. A. K.. Policajt N. C. po vzniku dopravnej nehody nevypočul všetkých zúčastnených, pretože
len v aute žalovaného sedeli okrem neho ďalší traja pasažieri. Ak by ich vypočul, zistil by, že vodiččervenej Fabie sa pri obchádzaní prekážky neriadil ustanovením § 14 zákona číslo 8/2009 Z. z..
Svedkovia sediaci v aute žalovaného zhodne konštatovali, že keď prichádzali k odstavenej dodávke,
ich jazdný pruh bol voľný a jazdná rýchlosť primeraná. Žalovaný začal korigovať rýchlosť až potom,

čo spoza odstavenej dodávky do jeho jazdného pruhu sa začalo premiestňovať auto. Ak by vodič
červenej Fabie plynule pokračoval, k zrážke motorových vozidiel by nedošlo. Tento sa však zastavil na
úrovni zastavenej dodávky a svojím konaním donútil žalovaného k ďalším jazdným korekciám, hlavne
k podstatnému znižovaniu rýchlosti na šmykľavom povrchu. V priebehu vyšetrovania si policajt nedal
námahu zistiť, prečo červená Fabia zastavila na úrovni odstavenej bielej dodávky. Vyšetrujúci policajt

zle vyhodnotil situáciu aj v tom smere, že stanovil poradie nárazov, ktorý mal vykonať žalovaný so svojím
autom. Znalec nepočítal trajektóriu červenej Fabie, ktorá vychádzala spoza bielej dodávky až po bod
zastavenia. Policajný vyšetrovateľ urobil unáhlené rozhodnutie, keď uložil blokovú pokutu žalovanému
bez poznania všetkých súvislostí, ktoré bezprostredne predchádzali vzniku dopravnej nehody. Potom,
čo jeho rozhodnutie o uložení blokovej pokuty bolo zrušené, ten istý policajný vyšetrovateľ zabezpečoval
vykonanie dôkazov v rozpore so základnými zásadami správneho konania. V prípade trestného konania

by išlo o nezákonné dôkazy, na ktoré by súd nemohol prihliadať. V rozpore so zásadami správneho
konania boli vykonané ohliadky merania na mieste samom bez toho, aby o týchto skutočnostiach bol
upovedomený žalovaný a aby sa mohol k týmto úkonom vyjadriť. Žalovaný sa až v súdnom konaní mal
možnosť oboznámiť s odborným vyjadrením Ing. K., ktorý slúžil ako základ pre znalecký posudok Ing. Z..

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 238,72 eur. Ako dôvod okrem iného uviedol, že inštitút zastúpenia
fyzickou osobou bol v danom prípade prípustný a využitý s tým, že právny zástupca žalovaného
sa zúčastňoval osobne pojednávaní a radil žalovanému, ako postupovať pri uplatňovaní jeho
práv. Za takéto zastupovanie neprináleží zástupcovi odmena v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.

z.. Žalobca pri určovaní vymáhanej istiny vychádzal z odôvodneného predpokladu, že v prípade
zachovania motorového vozidla ako predmetu nájmu, by vozidlo časom bolo úplne splatené zaplatením
zostávajúcich splátok. Žalobcovi vznikla škoda, ktorej najpresnejším vyjadrením súd sú práve zvyšné,
doposiaľ nezaplatené splátky. Je v nich započítaná zostatková hodnota vozidla, ktorá predstavuje
skutočnú škodu, náklad žalobcu, aj ušlý zisk, ktorý by vznikol, keby bolo vozidlo riadne splatené. Žalobca

sa domáha náhrady titulom ušlého zisku, nakoľko vymáhaná čiastka mala byť žalobcovi pôvodne
zaplatená ako odmena za poskytnuté služby a tovar. Istina pohľadávky však v sebe zahŕňa aj skutočnú
škodu a zohľadňuje protihodnotu motorového vozidla už uhradenú žalobcovi. Žalobca neočakával a
v leasingových splátkach obvykle neočakáva navrátenie motorového vozidla, ale splatenie zvyšných
splátok, ktorého sa touto cestou domáha. V dôsledku zničenia vozidla už ani nie je možné určiť jeho

hodnotu objektívnejšie. V danom prípade sa rozhodnutím o udelení blokovej pokuty rozhodlo o vinníkovi
dopravnej nehody. Tým, že žalovaný neprispôsobil spôsob riadenia motorového vozidla stavu vozovky,
dopustil sa priestupku, čo svojím podpisom aj uznal. O objektívnosti postupu správneho orgánu
nasvedčuje aj skutočnosť, že policajt počas výsluchu, ako aj počas konfrontácie so znalcom, ktorý
zhotovil odborné vyjadrenie, uviedol, že na neho bol vyvíjaný nátlak, aby zmenil závery svojho zistenia.

Napriek takémuto konaniu rodinných príslušníkov právneho zástupcu žalovaného, zodpovednosť
žalovaného bola vyslovená viacerými rozhodnutiami a nebola spochybnená ani rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ zo dňa 16.10.2009 o odovzdaní veci, ani rozhodnutím Vojenského útvaru v Prešove zo
dňa 31.1.2011.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom
by zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takého
preskúmavania rozsudku na neverejnom zasadnutí senátu je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým
stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pretože rozsudok vo
vecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,boltermínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenývzákonom

stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku
v tomto smere tvoria vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.
1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

žalovaného je opodstatnené len čiastočne.

Z preskúmavaného rozsudku skutočne nie je možné zistiť, ako súd dospel k sume 5.454,65 eur, ktorú
zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelomzistenia, či žalovaný skutočne zavinil škodu vzniklú žalobcovi. Aj keby odvolací súd nebol viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, nie je súd podľa doteraz vykonaného dokazovania
dôvod pochybovať o tom, že ku vzniku škody došlo výlučným zavinením žalovaného. Podrobné výsluchy

všetkých svedkov navrhnutých účastníkmi, ako aj znalca a presvedčivý znalecký posudok nevyvolávajú
pochybnosti o správnosti skutkových záverov vyvodených z týchto dôkazov prvostupňovým súdom.
Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojuje skutkové a právne závery preskúmavaného rozsudku, na
ktoré aj odkazuje len v súvislosti s dôvodmi odvolania a k uvedenému zdôvodneniu dodáva:

Na správnosť rozhodnutia súdu vo veci samej nemala vplyv skutočnosť, že žalovaného v priebehu
takmer celého prvostupňového konania fakticky a sčasti, aj formálne, zastupoval JUDr. A. E.. Aj keď
formálne v období od 8.7.2009 do 6.11.2010 bol právnym zástupcom žalovaného advokát JUDr. A.
M., ktorý ďalej splnomocnil na zastupovanie žalovaného JUDr. A. E., ktorý nebol jeho koncipientom,
ani zamestnancom, stalo sa to tak nepochybne so súhlasom žalovaného. Dôkazom toho je prítomnosť
žalovaného a tohto substitučného zástupcu na pojednávaniach 11.11.2011, 10.4.2012, 18.5.2012,

19.10.2012, 18.10.2013, 22.11.2013. Žalovaný bol teda prítomný aj na pojednávaní dňa 22.11.2013,
kde došlo k oznámeniu odvolania plnej moci žalovaným pre JUDr. A. M. a kde bola doručená súdu
všeobecná plná moc žalovaného pre JUDr. A. E.. Možno konštatovať, že žalovaný na spomínaných
pojednávaniach opakovane prejavil svoj súhlas s tým, aby ho zastupoval na pojednávaniach práve
JUDr. A. E., čo v konečnom dôsledku pripúšťa aj ustanovenie § 27 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ žalovaným

splnomocnený advokát JUDr. A. M. nevykonával zastupovanie osobne, ale so

súhlasom žalovaného prostredníctvom tretej osoby JUDr. A. E., nie je možné považovať takúto
poskytovanú právnu pomoc za odňatie možnosti žalovanému konať riadne pred súdom. To sa týka
aj tvrdeného porušenia procesných práv žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že súd nepoučil

žalovaného v súlade s § 5 O.s.p., že v konaní nie je zastúpený advokátom. Prvostupňový súd dňa
16.9.2010 doručil osobne žalovanému súhrnné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach
obsahujúce okrem iného aj poučenie podľa § 30 O.s.p. o tom, že ak sú u neho predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu môže ustanoviť zástupcu z radov advokátov na jeho žiadosť,
ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Napriek takémuto poučeniu žalovaný zotrval na plnej moci

s advokátom JUDr. A. M., ktorý formálne splnomocnil na zastupovanie JUDr. A. E..

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny
poriadok (§ 221 ods. 1 písm. f) a § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Za takúto vadu konania nie je možné

považovať skutočnosť, že účastníka v konaní pred súdom zastupoval s jeho súhlasom niekto, kto
nie je advokátom, ani advokátskym koncipientom, či zamestnancom advokáta. Nedostatok riadneho
zastúpenia účastníka je dôvodom pre zrušenie súdneho rozhodnutia len v prípade, ak účastník konania
nemá procesnú spôsobilosť (§ 221 ods. 1 písm. c) a § 237 ods. 1 písm. c) O.s.p.).

Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanému podľa § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že bol vodičom motorového vozidla, ktorý zavinil vznik škody žalobcovi. Z obsahu preskúmavaného
spisu vyplýva, že žalovaný nebol prevádzkovateľom tohto vozidla, ktorým mala byť podľa Záznamu
dopravnej nehody Z. S., bytom V.. XXX, K.. Zo spisu nevyplýva, že by si žalobca uplatnil voči
prevádzkovateľovi motorového vozidla zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov v zmysle § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka. Poškodený sa môže súčasne
domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho
zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku trov podľa §
420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na presumovanom zavinení. Zo
spisu nie je zistiteľné, že by žalovaný bol zamestnancom Z. S., a že by teda ku škode došlo v

súvislostisplnenímjehozamestnaneckýchúloh(§420ods.2Občianskehozákonníka).Vzájomnývzťah
zodpovednosti prevádzkovateľa a zodpovednosti vodiča za tú istú škodu je taký, že jedna zodpovednosť
nevylučuje druhú (R 29/1979). Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa je koncipovaná širšie, než
zodpovednosť vodiča podľa § 420, pretože vodič zodpovedá len za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti (spravidla ide o porušenie pravidiel cestnej prevádzky), zatiaľ čo prevádzkovateľ

zodpovedá poškodenému za celú škodu, a teda aj za škodu, ktorú nezavinil (napr. technická závada).
Výnimkoujespoluzavineniepoškodeného.Vsúlades§438ods.1Občianskehozákonníkazodpovedajú
prevádzkovateľ a vodič za vzniklú škodu spoločne a nerozdielne. To však súčasne znamená, že
poškodený môže samostatne žalovať každého z nich. Právoplatné rozhodnutie o povinnosti jedného zosolidárnych zodpovedných škodcov nahradiť poškodenému škodu netvorí prekážku veci rozsúdenej pre
konanie o náhrade tej istej škody proti druhému zo škodcov.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že žalobcom uplatnený nárok je
čo do svojho základu opodstatnený (§ 152 ods. 2 veta druhá a § 219 ods. 3
O.s.p.). Žalovaný v dôsledku porušenia právnej povinnosti nesie plnú zodpovednosť za škodu vzniklú
žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto porušením.

Prvostupňový súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu napriek tomu, že žalobca nepreukázal výšku
skutočnej škody, pričom pre nedostatok zdôvodnenia nie je v tejto časti rozsudok preskúmateľný.

Predmetom tohto súdneho konania nie je náhrada skutočnej škody, ale náhrada ušlého zisku (§ 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
pozostáva z majetkových hodnôt, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu (R 55/1971 strana 153). Pod ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného
nedôjde k dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971 strana 152). Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nepostačuje však iba samotná pravdepodobnosť
zvýšeniamajetkovéhostavuvbudúcnosti,alemusíbyťpreukázané,žepripravidelnombehuveci,pokiaľ
by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce,
akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne, o aký reálne

dosažiteľný (a teda nielen hypoteticky) prospech poškodený prišiel.

Súdna prax v minulosti zaujala právny názor k výške ušlého zisku v prípade straty príjmu za prenájom
nehnuteľnosti. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 676/2001,
„výška ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k čiastke, ktorú by v

predmetnom období poškodený za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa
bežnýchpomerovzodpovedajúcichplatnejnájomnejzmluvy,odktorejjetrebaodpočítaťčiastku,ktorúby
musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť. V rámci konania o náhrade škody teda musí žalobca tvrdiť a
preukázať, že v predmetnom období mienil a mal zároveň reálnu možnosť konkrétne priestory za určitú
čiastku prenajať a že by sa tak pri normálnom behu, nebyť protiprávneho konania žalovaného, stalo“.

Výška nájomného obvyklého na určitom mieste a čase nie je teda určujúca veličina pri stanovení výšky
ušlého zisku v rámci náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 12.5.2005 sp. zn. 25Cdo 2434/2004).

Podobne ten istý najvyšší súd v rozsudku zo dňa 24.3.2008 sp. zn. 25Cdo 870/2006 uviedol, že pre
určenie výšky ušlého zisku je teda rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo v skutočnosti dôjsť,
škodcazabránil-oakýskutočnedosiahnuteľný,nielenhypotetickýprospechškodcaprišiel.Trebapritom
vychádzať zo sumy, ktorú by poškodený za obvyklých okolností bol býval získal, ako aj s prihliadnutím
na náklady na dosiahnutie zisku, ktoré už vynaložil, prípadne náklady, ktoré sú na dosiahnutie takého

zisku potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.3.2008 sp. zn. 25Cdo 870/2006).

Za takýto ušlý zisk sa považuje aj strata (prepadnutie) leasingových splátok nájomcom, keď počas
leasingového vzťahu dôjde k odcudzeniu motorového vozidla a nájomca takto nenadobudne vec do
vlastníctva. V takomto prípade je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie takéhoto ušlého zisku

nájomca.

V preskúmavanej veci nemožno na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mať za preukázané
výšku ušlého zisku.

Podaním zo dňa 24.3.2009 si žalobca uplatnil voči leasingovému nájomcovi IZOLALČNÉ PROJEKTY
SK, s. r. o., Trnava na základe zmluvy o nájme č. 140000557 zaplatenie čiastky 3.857,23 eur. K tejto
čiastke žalobca dospel vychádzajúc z obstarávacej ceny vozidla 11.461,96 eur, od ktorej odpočítal
zaplatené leasingové splátky 2.317,18 eur, poistné zaplatené poisťovňou 4.575,61 eur, ako aj hodnotupredaných zvyškov vozidla 1.260,- eur. Naviac navýšil túto cenu o sumu 548,06 eur za vyúčtovanie
služieb. Zo spisu nie je zistiteľné, či leasingový nájomca túto čiastku žalobcovi aj zaplatil. Aj v prípade, že
by sa tak nestalo, je možné považovať za ušlý zisk rozdiel medzi celkovým súčtom leasingových splátok,

ktoré mal nájomca zaplatiť podľa leasingovej zmluvy žalobcovi po odpočítaní súm, ktoré nájomca
skutočne žalobcovi zaplatil, resp. mal zaplatiť podľa zmluvy o nájme, pričom by malo byť odpočítané
aj plnenie poskytnuté poisťovňou žalobcovi, ako aj cena, za ktorú boli predané zvyšky vozidla. Keďže
súčasťou dohodnutého mesačného nájomného bola aj príslušná časť obstarávacej ceny vozidla, bolo
žalobcovi plnením nájomného a poisťovne, ale aj odpredajom zvyškov vozidla, poskytnuté plnenie časti

nájomného.

Konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto veci zabránili okrem skôr vytýkaných medzier v
skutkovom stave, aj rozporuplné tvrdenia žalobcu, týkajúce sa ním uplatneného nároku. Podľa žaloby
malnájomcapodľazmluvyonájmeuhradiťspolu38splátok,pričomvdôsledkudopravnejnehodyuhradil
len 15 splátok. Naviac posledná z dohodnutých splátok mala byť krátená, keďže nájomný pomer mal

trvať len do 13.12.2010. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2007, sa nájomca zaviazal zaplatiť len 36
splátok a nájomný pomer mal zaniknúť posledným dňom dohodnutej doby nájmu, ktorá bola dohodnutá
na 36 mesiacov.

Hoci podľa zmluvy sa výška mesačnej splátky rovnala sume 10.633,80 Sk (352,98 eur) a podľa žaloby

nájomca zaplatil 15 splátok, t. j. spolu 5.294,70 eur zohľadnil nájomcovi pri uplatnení náhrady škody
len čiastku 2.317,18 eur. Čiastka 2.317,18 eur, ktorú žalobca uznal nájomcovi ako uhradenú časť
obstarávacejceny,nezodpovedá15násobkučistéhonájomného(7.672,-Sk),aninájomnéhozvýšeného
o DPH (9.206,40 Sk).

Keďže nie je zo spisu zistiteľná výška skutočnej škody, ktorú uhradil, resp. mal uhradiť žalobcovi
nájomca, nie je zo spisu zistiteľná ani výška ušlého zisku, ktorú by si mohol žalobca uplatňovať voči
žalovanému ako osobe, ktorá zavinila vznik takejto škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok čo do

prisúdenej čiastky 5.454,65 eur a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.