Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121272459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6121272459.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Benkovičovej a
sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Q. O., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom A. O. XXXX/X, J., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ivana Tršová
Rejdovjanová, s. r. o. so sídlom B. S. Timravy 1366, Hriňová, IČO: 47 251 051, proti žalovaným 1/ U. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXXX/XX, O. O., zastúpenému Združenie na ochranu práv

občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, IČO: 50 252 151, 2/ U. Y., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom Q. XXXX/XX, O. O., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel,
s. r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/17/2021-58
zo dňa 23. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/17/2021-58 zo dňa 23. 03. 2021 vo výroku,

ktorým žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 3
263,56 Eur (prvý výrok) m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/17/2021-58 zo dňa 23. 03. 2021 vo výroku,
ktorým návrh vo zvyšku zamietol (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

III. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu vo výške 3 263,56 Eur (prvý výrok) o d m i e t a.

IV. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/17/2021-58 zo dňa 23. 03. 2021 vo výroku o

trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, event. „súd
prvej inštancie“), odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 23. 03. 2021 neodkladným opatrením uložil
žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 263,56 Eur v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov konania (tretí výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa
23. 02. 2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť povinnosť žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 8 082,25 Eur, pozostávajúcu z dlhu na poplatkoch
spojených s užívaním bytu a mesačných úhrad. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je evidovaný ako

výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., bytu č. XX, vo
vchode XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, č. XXXX,č. XXXX a č. XXXX na Q. R., pričom v súčasnosti prebiehajú spory na Okresnom súde Banská Bystrica
o určenie neplatnosti dražby pod. sp. zn. 17C/10/2017 a konanie o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn.
13C/46/2017. Taktiež je voči žalovaným vedené exekučné konanie pod sp. zn. 66Ek/109/2020, pričom

exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/10/2017-379 zo dňa 12.
06. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/145/2019 zo dňa 07.
10. 2019. Keďže žalovaní si neplnia dlh súvisiaci s užívaním nehnuteľnosti, žalobca novým návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia si uplatnil dlh vo výške 8 082,25 Eur ku dňu 11. 02. 2021.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 132 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm.
d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328, § 329 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
451, § 454 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti sumy 3 263,50 Eur, ktorá vyplynula z mesačných zálohových
predpisov za obdobie od 01. 01. 2020 do 01. 02. 2021. Nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné
obohatenie sa žalovaných, pričom sa stotožnil s názorom žalobcu, že je nespravodlivé, aby žalovaní

bývalibezodplatnevbyte,ktoréhoneplatnosťdražbyjepredmetomsporu,atiežprihliadolnaspravodlivé
riešenie, ktoré musí zodpovedať medziam práva. Mal za osvedčené, že žalobca je evidovaný ako
vlastník bytu na základe dobrovoľnej dražby, o ktorej neplatnosť sa vedie spor pod sp. zn. 17C/10/2017,
pričom žalovaní nemajú so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu a ani iný titul, ktorý by právne kvalifikoval
ich bezplatné užívanie bytu. Relevantný titul pre bezplatné užívanie bytu nezakladá ani neodkladné

opatrenienariadenésúdom,pretožemálenzabezpečovacícharakterdorozhodnutiasúduvovecisamej
a užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie
pozostávajúce z výšky obvyklého nájomného požadovaného v danej lokalite a v danom čase za užívanie
rovnakého alebo porovnateľného bytu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/4167/2011,
sp. zn. 26Cdo/2523/12 a iné). V rámci nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie

bytu bez právneho dôvodu sú zahrnuté aj poplatky za plnenia poskytované s užívaním bytu, keďže
žalobca predmetný byt v dôsledku dobrovoľnej dražby a zotrvania žalovaných ako dlžníkov v byte,
doposiaľ osobne neužíval, z čoho je zrejmé, že za uvedený nedoplatok sú zodpovední žalovaní, ktorí
byt užívajú bez právneho dôvodu bez poskytnutia primeraného protiplnenia, v dôsledku čoho sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatili podľa § 451 ods. 2 OZ. Priznaná suma 3 263,50 Eur zodpovedá len

preukázanému vyúčtovaniu úhrad spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2020 a dva mesiace v
roku (január a február) 2021. Pokiaľ mal žalobca záujem na priznaní nároku aj za obdobie od 28. 10.
2018 do 01. 01. 2020, bolo jeho povinnosťou starostlivo tvrdiť a preukázať jeho výšku za dané obdobie
tak, aby bolo možné bez pochybnosti ustáliť, že jeho nárok nepokrýva aj obdobie do 28. 10. 2018.
Mal za to, že vyhovením návrhu v danej časti neprejudikuje rozhodnutie v otázke neplatnosti dražby,

pretože žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia len v rozsahu zodpovedajúcom poplatkom
spojeným s užívaním bytu a za pre pokladu jeho neúspechu v spore o neplatnosť dražby, a tiež v
prípade zaplatenia poplatkov za užívanie bytu, by došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 OZ. Neodkladným opatrením nedochádza k neprimeranému zásahu do práv
žalovaných, ktoré nemôžu byt užívať bezodplatne, pričom opačný názor by bol účelový a vo vzťahu k

žalobcovi disproporčný. Preto nariadil neodkladné opatrenie, ktoré má jednorazový trvalý charakter (§
336 ods. 1 CSP), teda ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami v danej otázke.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania s poukazom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v spore, pričom bol úspešný len v

rozsahu 19,24 % (rozdiel medzi jeho úspechom 40,38 % a úspechom žalovaných v rozsahu 59,62 %)
a za spravodlivé usporiadanie nároku na náhradu trov konania považoval rozhodnutie, podľa ktorého
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, a to proti všetkým

výrokom napadnutého uznesenia a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil
tak, že žalovaných zaviaže k povinnosti uhradiť mu spoločne a nerozdielne dlh na nájomnom vo výške 6
682,32 Eur a ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným uhradiť mu spoločne a nerozdielne sumu
predstavujúcu obvyklé nájomné vo výške 12 600,-Eur a tiež náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. V odvolaní uviedol, že ide o podanie druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
žalovaní stále dlh na nájomnom neplnia, v dôsledku čoho je opodstatnené podanie nového návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ku dňu podania návrhu vznikol dlh na nájomnom vo
výške 8 082,25 Eur, vyplývajúci z listinného dôkazu Stavebného bytového družstva Banská Bystrica,podľa ktorého je aktuálny dlh spočívajúci v nedoplatkoch na úhradách na byte v danej výške, ktorá
bola deklarovaná v písomnom vyhotovení vyúčtovania. Poukázal na skutočnosť uvedenú v návrhu
o vedení exekučného konania pod sp. zn. 66Ek/109/2020, ktorého podkladom je exekučný titul, a

to uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/145/2019-405, ktorým bolo potvrdené
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/10/2017-379 zo dňa 12. 06. 2019, pričom daným
rozhodnutím boli žalovaní zaviazaní k povinnosti spoločne a nerozdielne mu uhradiť sumu 5 021,56
Eur. V predmetnom rozhodnutí si uplatnil dlh voči žalovaným ku dňu 31. 10. 2018, pričom podľa správy
exekútora je zrejmé, že zostatok vymáhanej pohľadávky je ku dňu 24. 03. 2021 vo výške 3 122,70 Eur a

jedinú úhradu, ktorú evidujú je úhrada zo dňa 22. 10. 2020 vo výške 3 221,56 Eur, ktorú uhradil povinný
priamo oprávnenému a tento ju preposlal na účet Stavebného bytového družstva Banská Bystrica, čím
došlo k zníženiu dlhu na nájomnom do 31. 10. 2018, avšak zostávajúca suma dlhu predstavuje výšku 1
800,-Eur. Vyčíslil dlh na nájomnom za úhradu mesačných zálohových platieb za obdobie od 01. 11. 2018
do 28. 02. 2021, spolu vo výške 6 682,32 Eur, ku ktorej žiadal zaviazať žalovaných. Ďalej poukázal na
nárok na tzv. obvyklé nájomné a vychádzajúc zo správy spoločnosti XEMAR, s. r. o., realitná kancelária

so sídlom Banská Bystrica, podľa ktorej v rozpätí rokov 2017 až po súčasnosť sa obvyklé nájomné
pohybovalo v sume od 450,-Eur do 550,- Eur mesačne, rozšíril nárok o výšku obvyklého nájomného
mesačne vo výške 450,-Eur za obdobie od 01. 11. 2018 do 28. 02. 2021, spolu vo výške 12 600,-Eur,
ku ktorej žiadal zaviazať žalovaných.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie v zákonnej lehote aj žalovaní, ktorí žiadali
odvolací súd, aby ich zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 3 263,56 Eur formou 12 mesačných
splátok po 271,97 Eur.

8. Podstatou ich odvolacích dôvodov bolo nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne
právne posúdenie veci. Vyčítali prvoinštančnému súdu nepreskúmanie ich ekonomickej situácie a
neumožnenie im uhradiť dlh v splátkach napriek súčasnej sociálnoekonomickej situácii.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných zotrval na skutočnostiach ním uvedených v odvolaní a

nesúhlasil s tým, aby žalovaným bolo umožnené uhradiť dlh v mesačných splátkach.

10. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvoinštančný súd mu nepriznal obvyklé
nájomné vo výške 12 600,-Eur, nakoľko nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobca nepozná
žiadne skutočnosti predchádzajúce samotnej dobrovoľnej dražbe, t. j. napr. náhla strata zamestnania a

strata finančných prostriedkov a ako vydražiteľ pred samotným vydražením bytu vedel, že môžu podať
žalobu o neplatnosť dražby a musel počítať s tým, že aj keď bude zapísaný ako vlastník, neznamená
to, že dobrovoľná dražba je platná. Poukázal na to, že dobrovoľná dražba nie je právoplatná a žalobca
nedisponuje právoplatným rozhodnutím o vyprataní bytu, no napriek tomu ho opakovane navštevoval
v sprievode iných osôb a hrubým nátlakom sa mu vyhrážal, že celú jeho rodinu nechá vysťahovať

políciou, zruší im trvalý pobyt a odpojí od všetkých energií. Musel zasiahnuť až okresný súd, ktorý
uznesením č. k. 17C/10/2017-116 zo dňa 07. 11. 2017 uložil žalobcovi neodkladným opatrením zákaz
zničiť, nakladať, scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy alebo na základe
záložnej, alebo inej zmluvy zaťažiť predmetné nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania o
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Tiež uložil žalobcovi povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti a zakázal

mu rušiť ho v užívaní bytu, ako aj jeho detí. Podľa neho prvoinštančný súd správne posúdil neuzavretie
nájomnej zmluvy medzi ním a žalobcom, na podklade ktorej by vznikol žalobcovi nárok domáhať sa
obvyklého nájomného, teda neporušil žiadnu povinnosť, pretože žiadny zmluvný vzťah nevznikol a z
daného dôvodu považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu v časti sumy 12 600,-
Eur za správne. Z predložených mesačných zálohových predpisov žalobcom je zrejmé, že žalobca

ako vlastník bytu za mesiac január a február 2021 neuhradil žiadnu zálohovú platbu na účet správcu,
zálohové platby nevykonal ani v rokoch 2017 až 2019 a uhradil na účet správcu len zálohové platby
prijaté od neho v roku 2020. Rovnako žalobca nepreukázal doručenie mu výzvy na úhradu zálohových
platieb a tiež, že by akýmkoľvek spôsobom mu doručil mesačný zálohový predpis vystavený správcom
bytového domu, ani mu neoznámil výšku predpísaných zálohových platieb. Skutočnosť, že byt užíva

neznamená, že žalobca je zbavený povinnosti uhrádzať zálohové platby na účet správcu bytového domu
a tiež nepredložil dôkaz preukazujúci výzvu správcu bytového domu na úhradu nedoplatkov spojených s
užívaním bytu. Navyše mesačné zálohové predpisy nie sú označené spoločnosťou, ktorá mala predpisy
vyhotoviť, nešpecifikujú k akej nehnuteľnosti boli predpísané a nie sú opatrené pečiatkou a podpisomžiadneho správcu. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, ani bezdôvodného obohatenia, ktoré v
konaní ani netvrdil, pretože sa návrhom domáhal úhrady dlhu na poplatkoch spojených s užívaním bytu.
Jeho prioritou je v najbližšej dobe vyrovnať dlh na poplatkoch spojených s užívaním bytu.

11. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný
1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných zotrval na všetkých skutkových a právnych

skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní, ako aj vo vyjadrení k výzve zo dňa 24. 05. 2021. Nesúhlasil
so splácaním dlhu žalovanými v mesačných splátkach. Podľa neho žalovaní zneužívajú a krivia právo
napriek tomu, že sú povinní za bývanie mu platiť, svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu hodnoverným
spôsobom nepreukázali a bez akýchkoľvek okolkov zneužívajú svoje deti na to, že nemôžu z bytu
odísť, pretože majú maloleté deti, ktoré sú však vo veku 20 rokov a 17 rokov. Považoval za zarážajúce
tvrdenie žalovaných, že sú stále vlastníkmi sporného bytu, pričom poplatky súvisiace s ním má platiť

on. Celá argumentácia žalovaných je protichodná, bez logickej súvislosti. Žalovaní požadovali doloženie
listinných dôkazov, ktoré sa však nachádzajú v spise, nekomunikujú s ním, nepreberajú poštové zásielky
a skutočnosti nimi uvádzané vo vyjadreniach považoval za účelové a špekulatívne. Ohľadne kúpy bytu
konal v dobrej viere a s dobrým úmyslom, že tam bude bývať so svojou rodinou, pričom v predmetnom
byte bol iba jedenkrát, keď malo dôjsť k jeho odovzdaniu za prítomnosti zamestnanca aukčnej

spoločnosti, ale nikto mu neotváral, preto odišli. Ďalšia jeho komunikácia s aukčnou spoločnosťou alebo
bývalými majiteľmi bytu bola výlučne písomná cez jeho právnu zástupkyňu. Podľa jeho informácií bytové
družstvo neplánuje právne kroky voči nemu ako vlastníkovi bytu a to až do rozhodnutia súdu o platnosti
dražby. Napriek vlastníctvu k predmetnému bytu zohľadnil skutočnosť, že pokiaľ sa bývalý vlastník
neodhlási zo sietí, on sa nemohol prihlásiť ako vlastník, pričom vzhľadom na jeho korektnosť aj bytové

družstvo voči nemu nekonalo žiadne právne kroky.

13. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovaným
1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 263,56 Eur (prvý výrok)
podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol (druhý výrok) podľa §
387ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu prvému výroku
uznesenia prvoinštančného súdu podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

15. Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súd prvej inštancie v prvom výroku za vecne správne z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom druhým výrokom rozhodol okresný súd správne, ale
odvolací súd ho potvrdil z iných právnych dôvodov.

16. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je

naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, alebo neosvedčí svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak hrozí vznik škody alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. ak hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Iba samotná domnienka

ohrozenia práva alebo možnosti ohrozenia exekúcie, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.17. Z ust. § 330 ods. 2 CSP vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť
takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne

vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť,
ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom
totožným vo veci samej, avšak, ako to vyplýva z výkladu danej právnej normy, spravidla pôjde
o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým
nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie
relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do
úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o vyplatenie peňažnej sumy, a pod..

18. I keď CSP upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na

konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, pričom však priamo neodkladnými opatreniami by nemali byť
riešenéhmotnoprávnenárokysamotné.Vzmyslevyššieuvedenéhojetakzrejmé,žepotrebanariadenia
neodkladného opatrenia musí vychádzať zo vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o nároku vo
veci samej s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona.

19. Odvolací súd konštatuje, že o nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady
za užívanie nehnuteľnosti (o vydanie bezdôvodného obohatenia) nemožno rozhodnúť neodkladným
opatrením, keďže ide o nárok, o ktorom nie je možné rozhodnúť bez vykonania riadneho dokazovania
v rámci konania vo veci samej. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom vydania bezdôvodného

obohatenia za užívanie nehnuteľnosti je samostatným hmotnoprávnym nárokom vyplývajúcim z
vlastníckeho práva ako takého a nejde o odvodený nárok zo žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá
ale je predmetom samostatného konania. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá
priamy vzťah k uplatnenému hmotnoprávnemu nároku vo veci samej (žalobe o vypratanie), nemožno v
danej veci uzavrieť, že žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením sa majú bezodkladne upraviť

právne pomery medzi stranami.

20. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci boli splnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP, pretože povaha
prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže ide priamo o

nárok na plnenie, o zaplatenie sumy, teda v konečnom dôsledku ide o nárok na plnenie, kde až na
základe riadne vykonaného dokazovania je možné posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že neodkladné opatrenie je
opatrením dočasným a jeho nariadením nemôže byť v zásade vytvorený nenávratný stav: právne účinky

neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), napr. v práve na spravodlivý proces, ktorý je v prípade konania o
nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom ako vo veci samej, značne oklieštené. V danej
veci ide o obdobný výrok ako o uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, kde uložením povinnosti v
rámci neodkladného opatrenia by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe vykonaného dokazovania

posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti
už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo svoj zmysel, resp.
nebolo by o čom konať, lebo o tom, čo je medzi stranami sporné, by sa rozhodlo už nariadením
neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, že by v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia v znení požadovanom žalobcom by nariadené neodkladné opatrenie nevykazovalo charakter

dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale teda by konzumovalo vec samú.

22. V prejednávanej veci žalobca argumentačne odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia s
poukazom na skutkové a právne odôvodnenie predchádzajúceho rozhodnutia o neodkladnom opatrení
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 17C/10/2017-379 zo dňa 12. 06. 2019, pričom

výrok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totožný s výrokom vo veci samej a má
prestavovať trvalú úpravu pomerov z dôvodov, že žalovaný bez právneho dôvodu užívajú predmet jeho
vlastníctva, pretrváva protiprávny stav a neplnia si dlh titulom úhrad spojených s užívaním bytu, aktuálne
vo vlastníctve žalobcu, ktorý rovnako neuhrádza platby správcovi bytového domu.23. Pokiaľ ide o závery vyjadrené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/10/2017-379
zo dňa 12. 06. 2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/145/2019-405 zo dňa 07. 10.

2019 odvolací súd sa s nimi nestotožňuje, pretože ako bolo už vyššie uvedené, ide o nárok na
plnenie, neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, pričom priznaním žalovanej sumy žalobcovi
formou neodkladného opatrenia by sa minuli účinky žalôb na plnenie, v ktorých je potrebné posúdiť
opodstatnenosť nárokov. Ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP podľa názoru odvolacieho súdu predpokladá
uloženie iných povinností, o ktorých možno rozhodnúť neodkladným opatrením, teda rozhodnutím o

peňažnej pohľadávke s poukazom na dané ustanovenie zákona by došlo k rozhodnutiu s výrokom
totožným vo veci samej podľa § 330 ods. 2 CSP a došlo by k trvalej úprave pomerov, pretože by
bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom
bezdôvodného obohatenia sa na strane žalovaných za užívanie bytu vo vlastníctve žalobcu. Rovnako
sa nemožno stotožniť ani so záverom uznesenia odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č. k.
17Co/145/2019-45 v bode 39, že odvolaním napadnuté neodkladné opatrenie v predmetnom konaní

nemalo trvalý charakter, ale len dočasný, pretože sa rozhodlo o priznaní bezdôvodného obohatenia
len za uplynulé obdobie, pretože rozhodnutím o pohľadávke titulom bezdôvodného obohatenia za istý
časový úsek je rozhodnutím, ktoré svojim výrokom je totožné s výrokom vo veci samej, ktorá by mala
byť vedená na základe riadne podanej žaloby a trvalo sa rozhodlo o danom nároku, na čo nemá vplyv,
že bezdôvodné obohatenie vzniklo za minulé obdobie a ak vznikne v budúcnosti, bude si ho žalobca

musieť uplatniť.

24. K odvolaniu žalobcu odvolací súd dodáva, že si neujasnil pri podaní odvolania čoho sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, keď vychádzajúc z petitu jeho návrhu sa domáhal
neodkladným opatrením uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 8 082,25 Eur, ktorá mala

predstavovať dlh na byte ku dňu 11. 02. 2021, predmetný nárok žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nešpecifikoval, možno však iba predpokladať, že ide o dlh vzniknutý za obdobie
od 01. 11. 2018 do februára 2021, ktorý však prvoinštančný súd za dané obdobie nemal jednoznačne
osvedčenýanitvrdený.Vodvolanívšakužžalobcapožadovalzaobdobieod01.11.2018do28.02.2021
od žalovaných dlh vo výške 6 682,32 Eur titulom úhrad mesačných zálohových platieb, ktoré žalobca

správcovi bytového domu neuhrádza.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu uvedenú žalobcom v odvolaní vo výške 12 600,- Eur, ktorá navyše nebola
predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa zdôvodnenia mala predstavovať
obvyklé nájomné, odvolací súd napriek tomu, že išlo o zmenu návrhu oproti pôvodnému návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia o tejto nerozhodoval, pretože nejde o konanie o žalobe, pričom
podľa § 371 CSP zmena žaloby v odvolacom konaní ani nie je prípustná. Žalobca si mal ujasniť čoho sa
domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aké skutočnosti uvádzal a v akom rozsahu
napáda uznesenie súdu prvej inštancie, pričom v odvolaní uvádzal ďalší nárok, ktorý nebol obsahom
návrhu. I keď sa žalovaní vyjadrovali k tomuto ďalšiemu nároku žalobcu uplatneného vo výške 12 600,-

Eur a to v až v odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, si teda ani žalovaní
neuvedomili, že prvoinštančný súd o sume 12 600,- Eur vo svojom rozhodnutí nerozhodoval, pretože
zamietal návrh nad sumu 3 263,56 Eur, keďže v návrhu žalobcu bola uplatnená suma 8 082,25 Eur.

26. Všetky ostatné odvolacie dôvody či už žalobcu alebo žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako

nedôvodné, pričom odvolanie žalovaných, ktoré bolo aj takto označené považoval odvolací súd za
odvolanie proti vyhovujúcemu prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, pretože namietali uloženie
lehoty na plnenie, keďže žiadali umožniť dlh splácať v splátkach, avšak paradoxne vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu už žalovaní uvádzali, že nenapadli žiaden výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu,
na ktorú skutočnosť odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ich podanie namietajúce prvý výrok

uznesenia prvoinštančného súdu posúdil ako vecne podané odvolanie do uvedenej časti.

27. Odvolací súd tiež dodáva, že v danej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia počas sporu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/10/2017, preto
prvoinštančný súd predmetný návrh nesprávne vylúčil na samostatné konanie, pretože ide o návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a aj keď je v
predmetnom návrhu žalobcu je konkrétne vymedzený okruh strán sporu (predtým účastníkov konania)
a predmetom konania vo veci samej vystupujú aj ďalšie strany sporu, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vnímať predmetný návrh ako podaný počas konania. V súvislosti s uvedeným odvolací súdpoukazuje na tiež skutočnosť, že o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý podal žalobca (v postavení žalovaného 3/) v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 17C/10/2017, bolo rozhodnuté neodkladným opatrením vydaným počas

daného konania, avšak prekvapivo už podaný druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo
strany žalobcu prvoinštančný súd vylúčil na samostatné konanie.

28. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 263,56 Eur (prvý výrok) podľa § 388 CSP

zmenil, pretože nevzhliadol dôvody pre potvrdenie daného výroku a uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol (druhý výrok) podľa § 387ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil aj keď z iných právnych dôvodov.

29. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalobca podal odvolanie proti všetkým
výrokom uznesenia prvoinštančného súdu, teda aj proti vyhovujúcemu prvému výroku , ktorým bolo

rozhodnutého v jeho prospech.

30. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

31. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až
361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého
odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti,

ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací
súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.

32. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nebol oprávnený podať odvolanie proti vyhovujúcemu

uznesenia prvoinštančného súdu (prvý výrok), pretože nebolo rozhodnuté v jeho neprospech.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku (prvý výrok),
podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol.

34. Za nesprávne odvolací súd považoval napadnuté uznesenie aj v závislom výroku o trovách konania,
pretože za danej procesnej situácie prvoinštančný súd nemal rozhodovať o náhrade trov konania. Podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu konečného rozhodnutia len
vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po

skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, alebo o prípad,
ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v
prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením
nemal súd prvej inštancie rozhodovať, ale má o nich rozhodnúť až v rozhodnutí vo veci samej ako

konečnom rozhodnutí ( o neplatnosť dobrovoľnej dražby).

35. Z týchto dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu
vo výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).