Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319201436.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu:JUDr.ZlaticaJavorováaJUDr.GabrielaBrišková,vprávnejvecižalobcu:AGROSTAARKBspol.
s r.o., IČO: 36 229 156, so sídlom Kráľov Brod 2/1, zastúpený AK: JUDr. Eva Skačániová, IČO: 31 823
971, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. L., H. XXX/X, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č. k. 26C/15/2019-152 zo dňa 7. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosti,ktoréprotiprávneužívavareálidvoražalobcuvF.L.atostavbu-kotolňus.č.303naparc.č.

1200/31, stavba - skládka popola s.č. 303 na parc. č. 1200/32 a stavbu - kotolňu s. č. 303 na parc.č.
1200/52, časť parc. reg. "E" č. 1218/101 vo výmere 42 m2, časť parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105
m2, časť parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parc. reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2,
časť parc. reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parc. reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2, do
15 dní, II. výrokom rozhodol, že súčasťou rozsudku je geodetické zameranie geodeta J. Y. so sídlom vo
Veľkých Salibách, III. výrokom priznal žalobcovi 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 126 ods. 1, § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s
poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v spore, je nesporné, že
žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti poľnohospodárstvo. Budova - kotolňa

s. č. 303 umiestnená na parc. č. 1200/31 a 1200/52 je vo výlučnom vlastníctve žalobcu s poukazom na
LV č. XXXX. Právny vzťah k pozemkom - parc. č. 1200/31 a parc. č 1200/52 pod stavbou - kotolňou s.
č. 303 - nie je evidovaný. Pozemky, ohraničené oplotením a to: parcela č. 1218/101 o výmere 42 m2 je
evidovaná na LV č. XXX ako orná pôda vo výmere 588 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, parcela č.
1218/1 o výmere 105 m2 je evidovaná na LV č. XXXX ako orná pôda vo výmere 4270 m2 vo výlučnom
vlastníctve Ing. C. V., nar. XX.X.XXXX, s ktorou má na užívanie parcely uzavretú nájomnú zmluvu č. 797

zo dňa 24.5.2007, a za ktorú jej platí nájomné, parcela č. 1219/102 o výmere 635 m2 je evidovaná na
LV č. XXX vo výmere 2378 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, parcela č. 1219/2 o výmere 660 m2 je
evidovaná na LV č. XXXX, ako orná pôda vo výmere 15.103 m2 vo výlučnom vlastníctve Ing. C. V., nar.
XX.X.XXXX, s ktorou má na užívané parcely uzavretú nájomnú zmluvu č. 797 zo dňa 24.5.2007, parcela
č. 1221/101 o výmere 76 m2 je evidovaná na LV č. XXXX ako orná pôda vo výmere 491 m2, na ktorú má
žalobca ako podielový spoluvlastník uzavretú nájomnú zmluvu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi

a Slovenským pozemkovým fondom, parcela č. 1221/1 o výmere 37 m2 je evidovaná na LV č. XXXX ako
orná pôda vo výmere 16.743 m2, na ktorú má žalobca ako podielový spoluvlastník uzavretú nájomnúzmluvu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi a Slovenským pozemkovým fondom. Niet sporu medzi
žalovaným tvrdenou skutočnosťou, že vo vzťahu k časti nehnuteľností, ktoré žalobca žiada vypratať,
užíva aj stavbu - sklad obilovín na parcele č. 4007/12 v k.ú. F. L., ktorá je v žalobcovom vlastníctve podľa

LV č. XXXX. Tejto nehnuteľnosti sa predmetné konanie o vypratanie netýka, avšak žalobca potvrdil, že
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2007 na žiadosť žalovaného mu na neho pripadajúcu časť kúpnej
ceny 24.165,- Sk (802,13 Eur) pri podpise zmluvy nevyplatili a dohodli sa, že namiesto toho môže užívať
bezodplatne sklad obilnín s. č. 356 na parcele č. 4007/12 a kotolňu s. č. 303 na parc.č. 1200/31, 1200/32
a 1200/52, (ktorá je predmetom konania). Bezodplatné užívanie stavieb - skladu obilovím s. č. 356 a

kotolne s. č. 303 ústne dohodli na 5 rokov. Keďže žalovaný tak užíval nehnuteľnosti bez právneho titulu
a k právnemu riešeniu aj za existencie snahy žalobcu vychádzať v ústrety žalovanému z dôvodov jeho
postojov nedošlo, žalobca vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností, ktoré užíva bez právneho
titulu, a ktoré tvoria predmet žaloby, a to výzvou zo 4.10.2018. Kotolňu s. č. 303 užíva žalovaný od roku
2008, užíva aj priľahlé pozemky. Odplatu za užívanie nehnuteľnosti so žalovaným dohodli vo výške časti
kúpnej ceny podľa zmluvy zo 16.1.2007 na obdobie 5 rokov. Nemalo ísť o tzv. „večný nájom“ a ani o

nájom na dobu neurčitú, i keď žalobca nevylúčil, že dohodnutú dobu nájmu môžu prípadne predĺžiť. Vo
vzťahu k stavbe-kotolňa s. č. 303 na parcele č. 1200/31, stavbe - skládka popola s. č. 303 na parcele
č. 1200/32 a stavbe - kotolňu s. č. 303 na parcele č. 1200/52, bola dňa 16.1.2007 ústne uzatvorená
medzi stranami sporu nájomné zmluva na 5 rokov, na základe čoho mal nájom skončiť k 16.1.2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že v lehote 30 dní po skončení nájmu by

žalobca podal žalobu na vypratanie, predmetný nájomný vzťah sa podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka opakovane predlžoval o 1 rok, a to až do času podania žaloby dňa 26.3.2019. Naposledy
sa tak nájomný vzťah predĺžil počnúc 16.1.2019 a skončil 16.1.2020. Žaloba o vypratanie tak bola vo
vzťahu k relevantnej časti nehnuteľností podaná predčasne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že okresný
súd vo veci rozhodol dňa 7.5.2020, teda v čase po skončení obnoveného nájmu, žalobe vo vzťahu k

danej časti nehnuteľností vyhovel. Vo vzťahu k zvyšnej časti nehnuteľností (časť parcely reg. "E" č.
1218/101 vo výmere 42 m2, časť parcely reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parcely reg. "E"
1219/102 vo výmere 635 m2, časť parcely reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parcely reg. "E"
č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parcely reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2), ktorých vypratanie
žalobca žiadal, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný disponoval akýmkoľvek právnym titulom

na ich užívanie, preto žalobe vyhovel aj vo zvyšnej časti. Na margo žalovaným navrhnutého výsluchu
svedka konštatoval, že vzhľadom na absenciu doplnenia návrhu na dokazovanie a následnú pasivitu
žalovaného tento na predmetnom dokazovaní netrval.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobcovi

ako plne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v
plnej miere.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365

ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd
napriek tomu, že so žalobou nesúhlasil a navrhol vykonať dôkazy na preukázanie skutočnosti z akého
dôvodu nesúhlasí so žalobou, žalobe vyhovel. Od počiatku poukazoval na to, že nehnuteľnosti, ktoré
žalobca žiada vypratať bez špecifikácie geometrickým plánom, neužíva protiprávne, ale na základe
ústnej dohody. V decembri 2006 oslovil žalovaného vtedajší spolumajiteľ a konateľ žalobcu L. G., bytom

F. L. XXX vo veci plánovanej výstavby biostanice na pozemkoch, ktorého bol žalovaný vlastníkom s
tým, že tieto pozemky potrebujú mať vo vlastníctve. Išlo o pozemky E KN parcele č. 1206/4 orná pôda
o výmere 6381 m2 v 1/2-ici a E KN parcele č. 1194/1 orná pôda o výmere 5780 m2 v 6/8-inách s
tým, že boli vedené ako orná pôda, ale v skutočnosti išlo o zastavané pozemky v hospodárskom areáli
žalobcu, t.č. usporiadané do C KN parciel a zapísané na LV č.XXX, čoho dôkazom sú zostatky z E KN

parcely č. 1194/1 o výmere 54 m2 a parcely č. 1209/4 o výmere 203 m2 s tým, že došlo k súhlasu
žalovaného s predajom. Výmera pozemkov činila 7525,5 m2 a patrila do BSM žalovaného s bývalou už
nebohou manželkou a došlo k dohode, že finančnú náhradu bývalej manželke vyplatia a na žalovaného
prevedú primeraný pozemok vo výmere 3762,75 m2 (išlo o kúpnu zmluvu V 4554/06 zo dňa 16.1.2007).
Žalovaný v roku 2009 navštívil žalobcu zastúpeného výkonným riaditeľom Ing. O. R., s ktorým došlo

k dohode, že poskytne žalovanému na užívanie priestory starej kotolne a po usporiadaní pozemkov
pod kotolňou prevedie na žalovaného 1600 m2 pozemku aj s kotolňou na nej postavenou za 10.000,-
Eur a sklad obilovín s. č. 356 s parcelou č. 4007/12 o výmere 251 m2 za 700,- Eur a tým dôjde k
naplneniu dohody z roku 2006. Pri dohode došlo zo strany žalobcu aj k oploteniu priestoru, ktorý mubol poskytnutý na užívanie. Predmetné nehnuteľnosti užíva v súlade s dohodou z decembra 2006, od
roku 2009 oprávnene, keďže do výzvy na vypratanie zo dňa 4.10.2018, t. j. za 9 rokov bolo užívanie zo
strany žalobcu akceptované a bezodplatné, keďže doteraz nedošlo k naplneniu dohody z roku 2006 a

doposiaľ na žalovaného nebola prevedená adekvátna nehnuteľnosť z vlastníctva žalobcu. Za účelom
preukázania uvedených skutočností žalovaný žiadal vypočuť L. G., bytom F. L. XXX. Potvrdením dohody
z roku 2009 je aj petit žaloby, keď žiada vypratať 1.555 m2 (časť E KN p.č. 1218/101 - 42 m2, č. 1218/1
- 105 m2, č. 1219/102 - 635 m2, č. 1219/2 - 660 m2, č. 1221/101 - 76 m2, 1221/1 - 37 m2). Namieta
aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú nepreukázal nájomnými zmluvami s vlastníkmi parcely č. 1221/1, č.

1221/101 na LV č.XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ku akej dohode malo medzi
žalobcom a žalovaným dôjsť, či k bezplatnému užívaniu, či k nájomnému vzťahu, keďže v bode 10.
rozsudkuokresnýsúdspomínaobemožnostiažalobevyhovelspoukazomna§676ods.2Občianskeho
zákonníka, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Nie je jasný záver okresného súdu
ohľadom navrhnutého svedka, že vzhľadom na absenciu doplnenia návrhu na dokazovanie a následnú
pasivitu žalovaného, tento na predmetom dokazovaní netrval. Žalovaný sa ospravedlnil na pojednávanie

dňa 7.5.2020 z dôvodu PN od 25.2.2020 a žiadal toto pojednávanie odročiť. Neobstojí, že okresný súd v
čase núdzového stavu z dôvodu koronavírusu pojednáva a rozhoduje v neprítomnosti žalovaného, súdy
pojednávali iba nevyhnutné veci a ani neuložil žalovanému pre zdravotný stav, aby si ustanovil za seba
zástupcu, ktorý ho bude na pojednávaní zastupovať.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Na pojednávaní 7.5.2020 len
zopakovali, že trvajú na všetkých písomných prejavoch a to najmä na výpovedi žalobcu, ktorú učinil na
pojednávaní 10.3.2020. Mali vedomosť o tom, že žalovaný navrhol vypočuť ako svedka L. G., preto jeho
účasť na pojednávanie dňa 10.3.2020 zabezpečili. Žalovaný okrem vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.5.2019

žiadnu aktivitu v spore nevyvíjal, na predvolanie na pojednávania na okresný súd sa nedostavil.
Žalovanýopakovanevkrátkomčasepredtermínompojednávaniavdňoch26.9.2019a10.3.2020,žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu PN, napokon na pojednávaní 7.5.2020 okresný súd rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalovaného. O dlhotrvajúcej PN žalovaného pochybujú, pretože ho často
videli aj tesne pred pojednávaniami pohybovať sa a dokonca aj pracovať. Pokiaľ bol žalovaný skutočne

a objektívne dlhodobo PN, mohol si zabezpečiť namiesto seba zástupcu, ktorý mohol za neho jednať, k
vecisavyjadriťaprípadnepoložiťotázkynavrhovanésvedkovi,ktoréhovždynanariadenépojednávania
(ale zbytočne) zabezpečili. Žalovaný svoj výsluch žalovaného na pojednávaní ako dôkaz nenavrhol. Už
v žalobe vysvetlili oprávnenia sporné pozemky užívať a v podstate je to naznačené aj na geodetickom
zameraní geodeta J. Y., ktoré je súčasťou rozsudku. Z predmetných pozemkov okupuje žalovaný len

časť, vlastníkmi týchto pozemkov sú viaceré osoby, ktoré vystupujú ako podieloví spoluvlastníci, medzi
nimi ako väčšinový podielový spoluvlastník je žalobca. S podielovými spoluvlastníkmi H. F., E. F., B.
R. a Z. H. má uzavreté nájomné zmluvy na výmery, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom.
V ostatných prípadoch nájomné zmluvy nemá uzavreté, lebo týmto podielovým spoluvlastníkom boli
vymerané za ich podiely na týchto pozemkoch náhradné pozemky. Posledný podielový spoluvlastník k

parcelám č. 1221/1 a 1221/101 pod. č. 47 je t.č. uvedený Ing. E. L. s podielom 2/420-inách (0,53 m2),
ktorý tento spoluvlastnícky podiel kúpil práve od žalovaného podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.2019.
Pripojil nájomnú zmluvu č. 60 s H. F., nájomnú zmluvu č. 933 s E. F., nájomnú zmluvu č. 1188 so B. R.
a nájomnú zmluvu č. 1215 s Z. H..

7.Kvyjadreniužalobcukodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalovanýauviedol,žekonateľspoločnostiIng.
Szikura sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ku ktorým došlo v decembri 2006, keďže sa na nich
nezúčastnil, ale zúčastnil sa ich navrhovaný svedok L. G. ako vtedajší spolumajiteľ a konateľ žalobcu.
Pojednávaní v dňoch 26.9.2019, 10.3.2020 a 7.5.2020 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť
vždy žiadal ospravedlniť so žiadosťou o odročenie pojednávania, pričom priložil aj lekárske správy a

potvrdenie o PN. Z lekárskych správ možno vyčítať, že ide o ochorenie, ktoré napáda imunitný systém,
je len pochopiteľné, že za týchto okolností sa nezúčastnil pojednávaní a už tobôž nie v čase núdzového
stavu v dôsledku COVID-19, keď okresný súd rozhodol dňa 7.5.2020 v neprítomnosti žalovaného. Aj
v prípade, keby mu okresný súd uložil povinnosť ustanoviť si za seba zástupcu, čo však neuložil, za
vyššie uvedených okolností ani to, vzhľadom na zdravotný stav, nebolo možné. Nie je mu jasné, ako je

možné aktívnu legitimáciu dokázať vysvetleniami, geodetickým zameraním geodeta Petra Vargu, ktoré
je nepoužiteľné pre právne úkony, a ktoré je podľa žalobcu súčasťou rozsudku, pričom takouto súčasťou
napriek deklarovaniu v II. výroku ani nie je, bez predloženia nájomných zmlúv. Pokiaľ žalobca tvrdí, žena preukázanie aktívnej legitimácie nebolo potrebné nájomné zmluvy uzatvoriť a ani uzatvoriť nemuseli,
tak nie je jasné, prečo ich ako dôkaz predkladá do odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej CSP CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),adospelkzáveru,žeodvolanie
je dôvodné, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP napadnutý

rozsudok zrušil a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel (I. výrokom uložil
žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktoré protiprávne užíva v areáli dvora žalobcu v F. L. a

to stavbu-kotolňu s.č. 303 na parc.č. 1200/31, stavba - skládka popola s. č. 303 na parc. č. 1200/32 a
stavbu - kotolňu s. č. 303 na parc. č. 1200/52, časť parc. reg. "E" č. 1218/101 vo výmere 42 m2, časť
parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parc.
reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parc. reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parc. reg.
"E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2, do 15 dní a II. výrokom rozhodol, že súčasťou rozsudku je geodetické

zameranie geodeta J. Y. so sídlom vo Y. R.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcela registra E č. 1218/101
o výmere 588 m2 orná pôda a parcela č. 1219/102 o výmere 2378 m2 orná pôda zapísaných na LV
č. XXX je žalobca. Rovnako je žalobca výlučným vlastníkom stavby - kotolňa s. č. 303 na parcele č.

1200/31, stavby - skládka popola s. č. 303 na parcele č. 1200/32, stavby - kotolňa s. č. 303 na parcele č.
1200/52, zapísané na LV č. XXXX (právny vzťah k pozemkom - parcela č. 1200/31, parcela č. 1200/32
a parcela č. 1200/52 nie je evidovaný na liste vlastníctva). Žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností (vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/420 + 2520/25200 + 504/25200+3/420+6/1260
+ 1/84 +130/1050) - parcela č. 1221/1 o výmere 16743 m2 orná pôda a parcela č. 1221/101 o výmere

491 m2 orná pôda zapísaných na LV č. XXXX. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcela č. 1218/1
o výmere 4270 m2 orná pôda a parcela č. 1219/2 o výmere 15103 m2 zapísaných na LV č. XXXX
je C. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá podľa obsahu nájomnej zmluvy č. 797 zo dňa 24.5.2007 (na čl. 52)
v spojení s Prílohou č. 1 parcely č. 1218/1 a č. 1219/2 prenajala žalobcovi. Výzvou na vypratanie
nehnuteľností zo dňa 7.10.2018 vyzval žalovaný žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti s. č. 303 č. p.

1200/31 a 1200/52 - kotolňa a priľahlý dvor s výmerou 1300 m3 v lehote 60 dní a zaplatenie nájomného
za posledné 3 roky vo výške 2.400,- Eur (čl. 29 + doručenka čl. 30). Na čl. 31 je založená Kópia z
mapy určeného operátu zo dňa 10.1.2019 a na čl. 32 (obojstranne) sú založená aplikácia mapový klient
ZBGIS z 18.2.2019 a z 9.1.2019. V časti Dôkaz: žaloby zo dňa 11.3.2019 na čl. 3 je uvedené aj náčrt
vyhotovený 9.1.2019, avšak medzi prílohami žaloby (doručenej elektronicky) na čl. 4 písomnosť náčrt

vyhotovený 9.1.2019 nie je uvedené a ani nie je súčasťou spisu. Podaním zo dňa 8.12.2006 (na čl. 67) sa
žalovaným vyjadril tak, že žalobu navrhol zamietnuť, keď nehnuteľnosti na vypratanie bez špecifikácie
geometrickým plánom neužíva protiprávne ale na základe ústnej dohody. Opísal skutočnosti z roku
2006 týkajúce sa konateľa žalobcu L. G. ako aj roku 2009, kedy navštívil Ing. O. R. výkonného riaditeľa
žalobcu, s ktorým došlo k dohode o užívaní priestorov starej kotolne a po usporiadaní pozemkov pod

kotolňou, tieto budú spolu s kotolňou a skladom obilovím s. č. 356 s parcelou č. 4007/12 o výmere 251
m2 za 700,- Eur, keď tým dôjde k naplneniu dohody z roku 2006. Vypratávané nehnuteľnosti užíva v
súlade s dohodou z decembra 2006 od roku 2009 oprávnene a do výzvy na vypratanie z 4.10.2018
bolo užívanie zo strany žalobcu akceptované bezodplatne. Za účelom tvrdeným skutočností navrhol
vypočuť svedka L. G., bytom F. L. XXX. Pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 8.12.2006 (na čl. 70). Podaním

zo dňa 18.9.2019 (na čl. 90) oznámil žalovaný, že dňa 26.9.2019 sa nemôže dostaviť na pojednávanie,
nakoľko je v ústavnej liečbe a práceneschopný od 10.9.2019. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní
dňa 26.9.2019 (čl. 93) bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci, keď sa nedostavil žalovaný,
ktorý podaním zo dňa 18.9.2019 žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu pretrvávajúcej ústavnej liečby od10.9.2019 (prílohou podania bola kópia potvrdenia PN), prítomný bol aj svedok L. G.. Podaním zo dňa
25.11.2019(načl.96)oznámilžalovaný,žedňa5.12.2019sanemôžedostaviťnapojednávanie,nakoľko
je práceneschopný od 10.9.2019 a nie je zdravotne spôsobilý, aby sa vedel dostaviť na pojednávanie

(pripojil potvrdenie PN, prepúšťaciu správu zo dňa 7.10.2019, lekársku správu zo dňa 12.11.2019 a
zo dňa 18.11.2019. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 5.12.2019 (čl. 107) bolo pojednávanie
odročené bez prejednania veci, keď sa nedostavil žalovaný, ktorý podaním zo dňa 26.11.2019 žiadal
odročiť pojednávanie z dôvodu pretrvávajúcej ústavnej liečby od 10.9.2019 (prílohou podania bola kópia
potvrdenia PN). Podaním zo dňa 28.2.2020 (na čl. 111) oznámil žalovaný, že dňa 10.3.2020 sa nemôže

dostaviť na pojednávanie, nakoľko je práceneschopný od 25.2.2020 a nie je zdravotne spôsobilý, aby
sa vedel dostaviť na pojednávanie (pripojil potvrdenie PN). Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa
10.3.2020 (čl. 114) bolo pojednávané v neprítomnosti žalovaného, začaté dokazovanie vo veci, bol
vypočutý žalobca, bol prítomný aj svedok L. G.. Podaním zo dňa 28.4.2020 (na čl. 146) žalovaný žiadal
ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní dňa 7.5.2020 a odročiť pojednávanie z dôvodu PN (pripojil
PN). Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 7.5.2020 (čl. 150) bolo pojednávané v neprítomnosti

žalovaného,bolvyhlásenýrozsudokvoveci.Uznesenímnapojednávanídňa10.3.2020pripustilokresný
súd zmenu žaloby: I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti, ktoré protiprávne užíva v areáli dvora
žalobcu v F. L. a to stavbu-kotolňu s.č. 303 na parc.č. 1200/31, stavba - skládka popola s.č. 303 na parc.
č. 1200/32 a stavbu - kotolňu s. č. 303 na parc.č. 1200/52, časť parc. reg. "E" č. 1218/101 vo výmere
42 m2, časť parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere 635

m2, časť parc. reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parc. reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a
časť parc. reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2, do 15 dní, II. výrok je povinný žalobcovi nahradiť trovy
konania v plnom rozsahu (100 %), III. výrok súčasťou rozsudku je geodetické zameranie geodeta J. Y.
so sídlom vo Y. R..

11. Občiansky zákonník v ustanovení § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého
právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo
nehnuteľným veciam.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Jednotlivé oprávnenia vlastníka teda spravidla delíme na právo vec užívať a požívať (ius utendi et
fruendi), ktoré obsahuje najmä oprávnenie brať úžitky z veci, spotrebovať ju, ďalej na právo s vecou
disponovať (ius disponendi), nakladať s ňou v užšom zmysle, ktoré obsahuje oprávnenie scudziť vec,

zaťažiť ju a konečne na právo držby (ius possidendi).

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje, ods. 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

15. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna
ochrana). Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci bol
aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s právnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit
smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti

vykonávať svoje vlastnícke právo. U nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie
veci) žaloba na vypratanie nehnuteľnosti a takáto žalobca je priamym vecno-právnym prostriedkom
ochrany vlastníctva.

16. Vlastnícke právo je charakterizované tým, že vlastník vykonáva svoje oprávnenia svojou mocou,

teda mocou nezávislou na súčasnej existencii moci kohokoľvek iného k veci. Vlastník má spravidla
právo vec držať, užívať, požívať a disponovať s vecou. K obsahu vlastníckeho práva prináleží tiež právo
brániť sa proti neoprávneným zásahom, pričom vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá
povinnosťostatnýchsubjektovvlastníkanerušiť(§126ods.1Občianskehozákonníka).Procesnoprávna
teória vyvodila, že nehnuteľnosť je vyprataná vtedy, ak z nej povinná osoba nielen odstránila na nej

umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobila prístupnou oprávnenému vlastníkovi (odovzdaním mu
kľúčov, odstránením uzávery a pod., porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 3206/2006).17. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho resp.
iného obdobného práva k veci. Vlastnícke resp. iné obdobné právo sa musí preukázať, pričom dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého

právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo resp. iné obdobné právo k veci. Druhým predpokladom
podania reivindikačnej žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t.j.
neoprávnene.

18. Aktívne legitimovaný je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci, resp. oprávnený držiteľ veci.

Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Stranami sú žalobca, ktorý podal žalobu
na súd a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe označil za žalovaného. Je teda na vôli žalobcu, koho
žalobca v žalobe označí za žalovaného.

19. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že žalobca ako výlučný vlastník
nehnuteľností parcela č. 1218/101 o výmere 588 m2 orná pôda, parcela č. 1219/102 o výmere 2378 m2

orná pôda (LV č. XXX), ako aj stavby - kotolňa s. č. 303 na parcele č. 1200/31, stavby - skládka popola s.
č. 303 na parcele č. 1200/32, stavby - kotolňa s. č. 303 na parcele č. 1200/52 (LV č. XXXX) je v zmysle
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému.
Obdobne súd prvej inštancie správne uzavrel aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k parcele
č. 1221/1 o výmere 16743 m2 orná pôda a parcele č. 1221/101 o výmere 491 m2 orná pôda (LV č.

XXXX), ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom (vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/420 +
2520/25200 + 504/25200+3/420+6/1260 + 1/84 +130/1050). Na podporu aktívnej legitimácia žalobcu
ako podielového spoluvlastníka odvolací súd poukazuje na to, že každý zo spoluvlastníkov má v zásade
právonerušenedržaťspoločnúvec(celúspoločnúvec).Jehoprávojeobmedzenélenrovnakýmprávom
ostatných spoluvlastníkov. Z toho potom plynie, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového

spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej
veci. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú
spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka
k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Právne postavenie spoluvlastníka je tu obdobné
postaveniu jedného zo solidárnych veriteľov, z ktorých v zmysle § 513 OZ každý má právo sám žiadať o

splnenie celého dlhu, teda aj právo podať žalobu na zaplatenie dlhu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 2
Cdo 80/2002). S ohľadom na uvedené odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu (iba) vo vzťahu k parcelám vzťahu k parcelám č. 1221/1 a č. 1221/101
(LV č. XXXX) neobstojí. Žalovaný nespochybnil (ani) správny záver okresného súdu o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu (ako nájomcu pozn. odvolacieho súdu) vo vzťahu k parcelám č. 1218/1 o výmere

4270 m2 orná pôda a č. 1219/2 o výmere 15103 m2 (LV č. XXXX) vo výlučnom vlastníctve C. V., ktorá
predmetné parcely žalobcovi prenajala (nájomná zmluva č. 797 zo dňa 24.5.2007 v spojení s Prílohou
č. 1). K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z § 126 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré okresný zrejme iba opomenul výslovne uviesť k napadnutom rozsudku.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. S ohľadom na uvedené v odseku 19 súd prvej inštancie v posudzovanej veci sa náležitým spôsobom
vysporiadal s existenciou prvého z predpokladov reivindikačnej žaloby, a to existencie vlastníckeho
práva (resp. iného obdobného práva) na strane žalobcu. Pokiaľ ide o druhý predpoklad, a to užívanie
nehnuteľností zo strany žalovaného bez právneho dôvodu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (§

207 ods. 1 CSP), ktorý považoval súd prvej inštancie za splnený, odvolací súd konštatuje, že takýto
záver je prinajmenšom predčasný a v tomto smere došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej
veci. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažovala dôkazná povinnosť, preukázať existenciu právneho titulu na
užívanie vypratávaných nehnuteľností (stavieb a pozemkov vo výmerách, ktoré neboli medzi stranami
sporusporné)užvovyjadreníkžalobe(podaniezodňa9.5.2019nač.l.67)navrholvypočuťsvedkaL.G.,

ktorývšakvkonanívypočutýnebolnapriektomu,žesvedokbolosobneprítomnýnapojednávaniachdňa
26.9.2019 a dňa 10.3.2019. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by žalovaný na vypočutí tohto svedka
netrval, preto ani odvolaciemu súdu nie je zrejmý záver okresného súdu v odseku 11. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že žalovaný na tomto dokazovaní netrval. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva,že by okresný súd počas konania na súde prvej inštancie vyzval žalovaného na doplnenie návrhu
na dokazovanie, pričom už z podania žalovaného k žalobe sú zrejmé okolnosti, ku ktorým mal byť
žalovaným navrhnutý svedok vypočutý.

22. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť, ods. 2 od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred

pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou,
ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, ods. 3 strana, ktorá
navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela
alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, ods. 4 ak

súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

23. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie, ods.
2 ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne
preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o
odročenie pojednávania nebude prihliadať, ods. 3 ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby

sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

24. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku odročovanie pojednávaní predstavuje
jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava
preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením

procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho
výkladu § 179. Právo strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie
pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom

stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne.
Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd
môžeposudzovaťžiadosťstranyoodročeniepojednávanialenzhľadiskadôležitýchdôvodov,existenciu
ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti
strany. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočností, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods.
1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne
preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania
je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.

také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená) pozri
obdobie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010.

25. S poukazom na obsah spisu označeného v odseku 10. odvolací súd konštatuje, že žalovaný

dôvodne namieta postup okresného súdu na pojednávaní dňa 7.5.2020, čím mu bola podľa odvolacieho
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keď podaním zo dňa 28.4.2020 doručeným okresnému súdu
dňa 4.5.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti zo dňa 25.2.2020 - kontrola 21.5.2020) a zároveň (prvýkrát) požiadal aj o odročenie
pojednávania dňa 7.5.2020, keď jeho žiadosti nebolo vyhovené a okresný súd dňa 7.5.2020 vo veci

pojednával a aj vyhlásil rozsudok vo veci. Postup okresného súdu v kontexte aj predchádzajúcich
pojednávaní dňa 26.9.2019 a 5.12.2019, ktoré boli odročené bez prejednania veci (hoci žiadna zo strán
nepožiadalaoodročeniepojednávania)nemožnohodnotiťvzmyslečl.17základnýchprincípovCSPako
hospodárny. Okresnému súdu už pred pojednávaním dňa 26.9.2019 žalovaný oznámil, že je v ústavnejliečbe a práceneschopný od 10.9.2019 (podanie na čl. 90) a aj ďalšie tri ospravedlnenia žalovaného
súviseli s jeho práceneschopnosťou, avšak okresný nevyužil postup podľa § 183 ods. 2 CSP (nežiadal
od žalovaného, aby sa na ďalšom pojednávaní dal zastúpiť inou osobou), hoci už pojednávanie dňa

26.9.2019 bolo odročené (zrejme z dôvodov na strane žalovaného).

26. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

27. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta. Oznámenie obsahu listiny sa
uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas
na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje.

28. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle citovaného § 204 CSP vo vzťahu k geodetickému

zameraniu geodeta J. Y. so sídlom vo Veľkých Salibách. Z obsahu spisu vyplýva, že dôkaz listinou
geodetické zameranie geodeta J. Y. so sídlom vo Veľkých Salibách, nevykonal jej prečítaním ani
oznámením jej obsahu, napriek tomu, že podľa II. výroku napadnutého rozsudku mal byť
dokonca súčasťou napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že uvedená písomnosť sa v spise
ani nenachádza, s poukazom na obsah žaloby a jej príloh žalobca túto písomnosť ani neuviedol, ani

nepripojil, hoci označenie tejto listiny je uvedené aj v III. výroku uznesenia č. k. 26C/15/2019-116 zo dňa
11.3.2020 (zmena žaloby). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že hoci v žalobe je v časti
dôkazov označený náčrt vyhotovený 9.1.2019, pričom odvolaciemu súdu sa iba javí, že by mohlo ísť
o identické listiny (geodetické zameranie geodeta J. Y. so sídlom vo Veľkých Salibách) len s odlišným
označením, ani takáto písomnosť sa v spise nenachádza a nie je uvedená ani v prílohách žaloby (čl. 4),

preto uvedené nemožno adekvátne posúdiť. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na
predloženie ním označených dôkazov, tieto následne identifikovať a oboznámiť ich obsah, tým skôr, že
okresnýsúdlistinnýdôkaz(ktorýsavspisenenachádza)označil(aj)vovýrokuII.napadnutéhorozsudku.

29. Odvolací súd k uvedenému v odseku 28. dodáva, že v prípade, ak bolo žalobe vyhovené (nateraz

podľa odvolacieho súdu predčasne) a keďže predmetom konania bolo aj čiastočné vypratanie parciel,
ktoré malo zrejme vyplývať z geodetického zamerania geodeta J. Y. so sídlom vo Veľkých Salibách,
ktoré bolo súčasťou písomného vyhotovenia rozsudku, mala byť listina označená okresným súdom vo
výroku II. k písomnému vyhotoveniu rozsudku aj fyzicky pripojená, tak by v prípade právoplatnosti a
vykonateľnosti mohol byť rozsudok materiálne vykonateľný, čo sa však nestalo.

30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

31. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
32. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou

zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
33. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

34. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

35. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.36. S poukazom na uvedené v odseku 25. je potom nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, ak vo
veci vyhlásil rozsudok dňa 7.5.2020, keď nepostupoval v súlade s čl. 17 základných zásad CSP a § 183
ods. 2 CSP. Okresný súd zároveň nepostupoval v súlade s § 204 CSP vo vzťahu k listine označeného

v II. výroku napadnutého rozsudku (ako aj k náčrtu 9.1.2019). Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s
odvolacou argumentáciu žalovaného a v dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom
prvej inštancie došlo na jeho strane k porušeniu práv na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
37. S poukazom na uvedené v odseku 21. je námietka, že preskúmavaný rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia aj druhého predpokladu, a to užívanie nehnuteľností zo

strany žalovaného bez právneho dôvodu (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie), na základe ktorého
bolo žalobe vyhovené, dôvodná.
38. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu (I., II., III. výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového
poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

39. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec komplexne i s prihliadnutím na argumenty
predostreté v odvolacom konaní posúdiť, prejednávať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v
ktorom odstráni procesné pochybenia, ktorých nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku,

následne znova posúdi žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
(po zohľadnení aj návrhu žalovaného na vypočutie svedka L. G.) a potom vo veci znova rozhodne, a
to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení (s ich uvedením), pričom rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods.

2 CSP.
40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).