Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/270/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619203507
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5619203507.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. U., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so
sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, bývajúceho u matky, dieťa rodičov matky I. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, R., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom
advokátskejkancelárieUl.1.mája12,LiptovskýMikuláš,aotcaO..E.U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom

T. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova
4330/31, Liptovský Mikuláš, o zvýšenie a zníženie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9P/159/2019, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k. 10CoP/61/2020-211 z 31. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9P/159/2019-121 z 29. mája 2020 vo výroku I zmenil
pôvodný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/33/2017 z 21. júna 2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/62/2017-256 zo 6. decembra 2017 v časti o bežnom
výživnom na maloletého I. U. tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého počnúc

27. novembrom 2019 sumou bežného výživného 200 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Vo výroku II. návrh matky vo zvyšnej časti na zvýšenie bežného výživného a
výživného na tvorbu úspor zamietol. Vo výroku III. povolil otcovi zameškané výživné za obdobie od 27.
novembra 2019 do 31. mája 2020 v sume 245,33 eura splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu
s bežným výživným počnúc od doručenia rozsudku. Vo výroku IV. návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd sa v intenciách ustanovenia § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) v rámci
dokazovania zameral na určujúcu otázku, či a ako sa zmenili pomery od doby pôvodného rozhodnutia
o výživnom. U otca konštatoval zvýšenie čistého mesačného príjmu o 171,71 eur. Pokiaľ išlo o
preukázané výdavky otca, podľa názoru okresného súdu nie sú poistky a splátky úverov nevyhnutnými

nákladmi, preto na ne súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného neprihliadal, dodal, že túto
otázku vyhodnocoval totožne ako v dobe pôvodného rozhodovania. Poukázal na to, že otec preukázal
lekárskymi správami, že mu bola diagnostikovaná celiakia a nedoslýchavosť (obojstranná percepčná
strata sluchu). Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš z 26. novembra
2019 mu bol priznaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Z dôvodu
ochorenia na celiakiu dodržiava bezlepkovú diétu, súčasne bezlaktózovú diétu, boli mu predpisované

bezgluténové(bezlepkové)výrobkyvšeobecnoulekárkouavsúvislostisnákupomšpeciálnejstravyotec
preukázal zvýšené výdavky. Predpokladané výdavky otca súvisiace s postihnutím sluchu a zakúpenímstrojčeka sú vo výške 1 800 eur. U matky maloletého okresný súd ustálil zvýšenie čistého mesačného
príjmu o 238 eur mesačne. Okresný súd konštatoval dlhodobo zhoršený zdravotný stav maloletého,
ktorého existencia bola preukázaná už aj v čase predchádzajúceho rozhodovania, pričom so zhoršeným

zdravotným stavom maloletého súvisia aj vyššie výdaje. Prechod maloletého zo základnej školy na
strednú školu kvalifikoval okresný súd ako podstatnú zmenu pomerov, s ktorou sú spojené zvýšené
náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb. S prihliadnutím na uplynutie doby od posledného
rozhodnutia o výživnom, na štúdium maloletého na strednej škole, jeho aktuálny zdravotný stav,
voľnočasové aktivity (tanečná), zdôrazňujúc zároveň spotrebný charakter bežného výživného okresný

súd zvýšil bežné výživné zo sumy 160 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. Prispievanie otca
na tvorbu úspor v doteraz stanovenej sume 50 eur mesačne vyhodnotil ako sumu primeranú jeho
možnostiam a schopnostiam, aj potrebám dieťaťa, z tohto dôvodu návrh matky o zvýšenie tejto tzv.
sporiacej zložky výživného neakceptoval, navyše i z dôvodu, že matka zmenu výšky výživného na
tvorbu úspor požadovala za vymedzené obdobie pred podaním návrhu, pritom nepreukázala existenciu
dôvodov osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili takýto návrh podať skôr. Vo vzťahu k obidvom rodičom

súd vychádzal z ich životnej úrovne tvorenej ich majetkovými pomermi, príjmami a výdavkami, bral do
úvahy v prípade oboch zvýšenie príjmu, zvýšenie ich životných nákladov v súvislosti so všeobecným
rastom nákladov v spoločnosti. Súd zohľadnil aj zvýšené výdavky otca na zdravotnú starostlivosť,
ako aj skutočnosť, že maloletý už aktívne nehrá hokej a otec sa o neho žiadnym spôsobom osobne
nestará a na rozdiel od predchádzajúceho obdobia neprispieva nad rámec výživného. Návrh otca o

zníženie výživného okresný súd zamietol z dôvodu, že nezistil splnenie zákonných podmienok pre
zníženie výživného. Poznamenal zároveň, že suma zvýšeného bežného výživného 200 eur spolu
s pôvodnou výškou výživného na tvorbu úspor 50 eur mesačne nepredstavuje ani 20 % čistého
priemerného mesačného príjmu otca. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 a 57 Civilného
mimosporového poriadku. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie.

3. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10CoP/61/2020-211 z 31. marca 2021 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. (o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou bežného výživného
200 eur mesačne), vo výroku II. (o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti o zvýšenie bežného
výživného a zvýšenie výživného na tvorbu úspor na maloletého) a vo výroku III. (o povinnosti otca

zaplatiť zameškané bežné výživné na maloletého). Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku IV. o zamietnutí návrhu otca o zníženie výživného na maloletého tak, že zrušil výživné určené na
tvorbu úspor na maloletého vo výške 50 eur mesačne od otca počnúc 5. májom 2020 a v tomto rozsahu
zároveň zmenil aj rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/33/2017 z 21. júna 2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2017 č. k. 7 CoP 62/2017-256, a zároveň

zamietol návrh otca vo zvyšnej časti (o zrušenie výživného určeného na tvorbu úspor pre maloletého vo
výške sumy 50 eur mesačne za obdobie od 1. novembra 2019 do 5. mája 2020 a o zníženie bežného
výživného).Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.

4. Odvolací súd kvalifikoval za nedôvodné odvolanie otca voči zvýšeniu bežného výživného na

maloletého, nakoľko jeho príjmové pomery, možnosti a schopnosti podľa názoru krajského súdu
umožňujú a aj umožnili odo dňa zvýšenia prispievať touto sumou výživného na bežnú spotrebu v
prospech maloletého a odvolací súd nezistil, že by boli splnené podmienky pre zníženie spotrebnej časti
výživného na sumu 120 eur mesačne ako sa dožadoval otec. Zvýšené bežné výživné na sumu 200
eur mesačne primerane zodpovedá aj zmeneným pomerom, ktoré od doby pôvodnej úpravy výživného

v odôvodnených potrebách maloletého nastali. Od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia do doby
podania návrhu matky o zvýšenie výživného uplynula približne doba 2,5 roka, preto vyhodnotenie
zásadnej otázky, či a aké zmeny v pomeroch účastníkov nastali, bolo podstatnou otázkou pre
rozhodovanie súdu o zmene výživného, čo v rovine právnej má svoj hmotnoprávny základ v ustanovení
§ 78 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd konštatoval, že už samotný nástup maloletého na strednú

školu, jeho biologický vývin a dospievanie prináša so sebou aj vyššie finančné výdaje. Hoc v dobe
pôvodnej úpravy výšky výživného už súdy zohľadnili zhoršený zdravotný stav maloletého (už v tej dobe
trpel na astmatické, alergologické problémy), tieto sa medzičasom zvýraznili a pridružili sa náklady
súvisiace s ošetrením, liečením chrupu, zubov, očí, a maloletý začal nosiť aj dioptrické okuliare. Podľa
odvolacieho súdu nebola preukázaná ani výrazná zmena v majetkových pomeroch otca, tvrdenia matky

o výrazných príjmoch otca napr. z prenájmu chaty zostali v rovine nepreukázaných tvrdení, navyše už
boli vyhodnocované aj ustálené v pôvodnom rozhodnutí. Odvolací súd uzavrel, že na základe výsledkov
dokazovania nebol daný priestor ani pre zvýšenie bežného výživného nad sumu 200 eur mesačne, ani
pre jeho zníženie pod sumu 200 eur mesačne.5. Krajský súd v Žiline vyhodnotil ako čiastočne opodstatnené odvolanie otca voči výživnému určenému
pôvodným rozhodnutím na tvorbu úspor vo výške sumy 50 eur mesačne, avšak jeho návrh o zrušenie

tejto sporiacej časti výživného akceptoval iba od 5. mája 2000, t.j. odo dňa doručenia návrhu. Za obdobie
spätne od 1. novembra 2019 do 5. mája 2020 nezistil dôvody osobitného zreteľa, ktoré by otcovi
bránili v podaní návrhu už skôr. Pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania okresným súdom. Vo svojich záveroch
konštatoval, že hoc okresný súd z vykonaných dôkazov zistil zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu

v zhoršení jeho zdravotného stavu, túto zmenu vo vzťahu k otcovi do rozhodovania nepretavil dôsledne.
Podľa odvolacieho súdu otec predloženými dôkazmi preukázal, že v prípade jeho zdravotného problému
so sluchom nejde iba o prechodnú indispozíciu, ale o závažnejší stav (bol uznaný za osobu ZŤP
s požiadavkou na doprovod), preto pre jeho aktívne sa uplatnenie na pracovnom trhu je potrebné
zakúpenie naslúchacieho aparátu, ktorý môže zmierniť tento jeho zdravotný hendikep, čo je značná
výdajovápoložka.Matkapodľaodvolaciehosúduopomína,žejevzáujmemaloletého,abyotecpracoval

a dosahoval aj príjem z pracovnej činnosti (nielen výsluhový dôchodok), a nemožno z tohto pohľadu
otcovi vyčítať nevyhnutný výdaj na zmiernenie následkov zdravotného stavu - vážnej nedoslýchavosti.
Ďalšia zmena ovplyvňujúca zvýšenie výdajov otca bola podľa odvolacieho súdu daná diagnostikovaním
mu celiakie vyžadujúcej osobitnú stravu (v podstatne vyššej cene ako cena štandardných potravín).
Uvedené hľadiská odvolací súd považoval za zásadné - zmenené (zhoršené) oproti pôvodnej úprave v

pomeroch na strane otca, a preto uzavrel, že sú splnené podmienky na zmenu, t.j. zrušenie sporiacej
zložky výživného v sume 50 eur mesačne počnúc od 5. mája 2020.

6. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletého, a to proti výroku,
ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z

ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Namietala, že odvolací súd v
rozpore so zákonom aplikoval § 78 ods. 1 zákona o rodine a nevyhodnotil ustanovenie § 62 ods. 4
zákona o rodine. Podľa názoru dovolateľky pri skúmaní zmeny pomerov je potrebné v prvom rade
vyhodnotiť, či ide o zmenu skutočností, ktoré v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu
neboli známe a tieto nehodnotil, či ide o také nové skutočnosti odôvodňujúce zmenu, ktoré závažným

a podstatným spôsobom menia a zhoršujú pomery povinného - otca vo vzťahu k plateniu a výške
výživného.Dovolateľkapoukazovalanato,žeotecvroku2017,rovnakoakoajvroku2019,odôvodňoval
svoju žiadosť o zníženie výživného zhoršeným sluchom, zhoršeným stavom svojho chrupu ako aj
skutočnosťou, že mu bola zistená alergia na kravské mlieko. Novou skutkovou okolnosťou je podľa
dovolateľky stanovená diagnóza celiakie u otca, avšak zvýšené náklady v súvislosti s touto diagnózou

je potrebné podľa dovolateľky posudzovať zároveň so skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu jeho príjmu.
Nie je preto odôvodnený záver, že životné pomery povinného sa zmenili takým závažným spôsobom,
že nemôže prispievať na tvorbu úspor pre svojho maloletého syna sumou 50 eur mesačne. Dovolateľka
uzavrela, že odvolací súd nepostupoval v prípade rozhodnutia o zmene rozsudku súdu prvej inštancie
v súlade s ustálenou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. 4Cdo/273/2020, 3Cdo/91/2019, 8Cdo/63/2020). Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu matky navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Žiline, nakoľko mal za to, že zvýšenie výživného ako aj určenie výživného na tvorbu úspor je v záujme

maloletého dieťaťa.

8. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie matky zamietnuť ako
nedôvodné, nakoľko vo veci nie je daný dôvod dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku.

9. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku.
Vzájomný vzťah medzi Civilným mimosporovým poriadkom a Civilným sporovým poriadkom je
vymedzený v § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého sa na konania podľa tohto
zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže

§ 76 Civilného mimosporového poriadku neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo
veci starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania matky bola posudzovaná podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku.10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku) po
zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) účastník
konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia

pojednávania dospel k záveru, že dovolanie matky je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§
451 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v
nasledovných bodoch.

11. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,

v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,
8Cdo/67/2017).

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na

opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia,čisúaleboniesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžeuskutočniťdovolaciekonanie,patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

13. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je

skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,
8Cdo/73/2017).

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje
k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva
len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť
vyplýva z ustanovenia § 420 alebo § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dôvody zakladajúce

prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.
Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.
Dovolacímdôvodomjenesprávnosťvytýkanávdovolaní(porovnaj§428Civilnéhosporovéhoporiadku).
V prípade dovolania prípustného podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolacím dôvodom
procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku);

v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku je dovolacím
dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V
zmysle § 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 Civilného sporového poriadku.

16. Dovolateľka v danom prípade namietala, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a) Civilného sporového poriadku. K tomuto dovolací súd uvádza nasledovné:

17. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.18. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového
poriadkumôžebyťlenotázkaprávna(nieskutková).Môžeísťtakootázkuhmotnoprávnu(ktorásaodvíja

od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona
o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných
ustanovení).Jevšakpotrebnézdôrazniť,žeotázkourelevantnoupodľa§421ods.1Civilnéhosporového
poriadku môže byť výlučne iba tá právna otázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje
rozhodnutie.

19. Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu
k doplneniu dovolania (1Cdo/150/2018, 2Cdo/185/2018, 3Cdo/74/2017, 4Cdo/235/2016, 5Cdo/16/2017,
6Cdo/6/2018, 7Cdo/254/2018, 8Cdo/191/2018). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na
názore, podľa ktorého sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní

veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
resp. § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku (3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017,
8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 1Cdo/125/2018).

20. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 Civilného sporového poriadku). Dovolacím

dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ nemá
dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
f) Civilného sporového poriadku, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne
vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací
dôvod (1Cdo/17/2019, 2Cdo/225/2018, 3Cdo/142/2018, 4Cdo/10/2018, 5Cdo/9/2019, 7Cdo/1/2018,

8Cdo/94/2018).

21. Dovolateľa, ktorý vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
zaťažuje procesná povinnosť jednoznačným a určitým spôsobom zadefinovať tzv. dovolaciu otázku,
ktorú odvolací súd riešil nesprávne (1Cdo/162/2018, 3Cdo/141/2018, 4Cdo/37/2017, 5Cdo/190/2018,

8Cdo/14/2018) a zároveň uviesť, ktorý z predpokladov uvedených v tomto ustanovení zakladá
prípustnosť ním podaného dovolania (1Cdo/150/2018, 2Cdo/185/2018, 3Cdo/52/2017, 7Cdo/50/2018,
8Cdo/130/2018). Tejto požiadavke zodpovedá i povinnosť vyjadrená v § 429 Civilného sporového
poriadku v spojení s čl. 11 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Splnením týchto
procesných povinností vytvára pre dovolací súd podklad, ktorý je nevyhnutne potrebný pre posúdenie

prípustnosti dovolania a prípadne (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je prípustné) tiež
pre zameranie meritórneho dovolacieho prieskumu.

22. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku,
je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo
na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne
tiež napríklad v rozhodnutiach 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého
prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, by mal dovolateľ: a/

konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť
(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

23. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľka v súvislosti s nesprávnym právnym
posúdením veci namieta otázku určenia primeranej výšky výživného, resp. určenia jeho tzv. sporiacej
zložky,atovzhľadomnaschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotca.Avšakvprípade,akdovolateľka
spochybňuje riešenie otázky týkajúcej sa správnosti vyhodnotenia schopností, možností a majetkových
pomerov, táto otázka je otázkou skutkovou, a nie právnou. V odôvodnení dovolania podaného z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci absentuje uvedenie relevantnej právnej otázky zásadného
právneho významu, ktorú odvolací súd riešil nesprávne, čo obsahovo a významovo nezodpovedá
požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Dovolateľka tak nevymedzuje ňou uvádzaný dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až 435
Civilného sporového poriadku.

24. Ako vyplýva z dovolania, dovolateľka sa v podanom dovolaní nestotožnila s rozhodnutím súdu
nižšej inštancie, podrobila ho kritike, pričom polemizovala s jeho skutkovými závermi ohľadne ustálenia
zmeny pomerov na strane otca maloletého. Pokiaľ dovolateľka nesúhlasí s tým, ako súd nižšej inštancie
posúdil v danom prípade schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca zistené na základe vykonaného
dokazovania, je podľa dovolacieho súdu zjavné, že dovolateľka v skutočnosti vyčítala odvolaciemu

súdu, že na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov dospel k chybným skutkovým
záverom. Namietaním nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania však nie
je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľka vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a) Civilného sporového poriadku. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a
vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri

právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú
definované v § 421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

25. Pokiaľ dovolateľka bez ďalšieho tvrdila, že odvolací súd nepostupoval v súlade s ustálenou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázala na uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. 4Cdo/273/2020, 3Cdo/91/2019, 8Cdo/63/2020, dovolací súd k tomu dodáva, že v uvedených
rozhodnutiach nevzhliadol žiadnu relevanciu a súvislosť s prejednávanou vecou a samotná dovolateľka
takúto súvislosť ani nijako nešpecifikovala.

26. Dovolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na to, že určenie výšky výživného pre maloleté

dieťa je vždy výsledkom posúdenia individuálnych, osobitných a jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení
a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú súdy diferencovane v
každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (8Cdo/50/2017). Každé
jedno rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok,

ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (5Cdo/87/2017). Aby určitá otázka mohla byť
relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, musí ísť o otázku právnu (v
žiadnom prípade nie o skutkovú otázku), ktorá prekračuje rámec okolností relevantných len v danom
prípade a je významná z hľadiska rozhodovania všeobecných súdov aj v iných obdobných veciach
(3Cdo/88/2017).

27. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah
dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nemalo
zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu
náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania,

uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej
úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku, ale aj konkrétnemu
cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Postup dovolacieho súdu
by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej
procesnej strane (II. ÚS 172/03).

28. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa § 421
ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku je nedostatočná a nie je v podanom dovolaní vymedzená
spôsobom zodpovedajúcim § 431 až 435 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho nebolo možné
uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Vzhľadom na uvedené dovolací súd odmietol podané dovolanie

podľa § 447 písm. f) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie,
ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené
spôsobom uvedeným v § 431 až 435 Civilného sporového poriadku.

29. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.