Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3T/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3521010329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci

obžalovaného G. N., nar. XX.X.XXXX v G., trestne stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom týrania
zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa
28.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : G. N., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom T. XXX, t.č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 6.5.2021 v čase okolo 18:10 hod. v katastrálnom území obce H., v blízkosti rodinného domu č.
XX, na mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne zastrelil z krátkej palnej zbrane zn. I. XX, E.. V.. R.,
zviera - psa, československého vlčiaka majiteľa C. C., a to tým spôsobom, že na psa minimálne 3-

krát vystrelil, pričom ho dvakrát zasiahol do oblasti hlavy a tela, a to jedným výstrelom zasiahol jeho
hlavu v oblasti spánku na pravej strane a druhým výstrelom zasiahol brušnú dutinu priestrelom v oblasti
predposledného rebra s porušením miechového kanála a oboch príslušiacich rebier s roztrhnutím zadnej
dutej žily a prestupom krvi do hrudnej dutiny so súčasným pretrhnutím dorzálnej časti pľúc v danej
oblasti, čím zvieraťu spôsobil zranenia, následkom ktorých bol pes vystavený mimoriadnym fyzickým
útrapám a bolesti, a vzhľadom na závažnosť a rozsah zranení bola jeho eutanázia nevyhnutná a pes
bol na mieste privolaným veterinárom MVDr. Milošom Čelkom dňa 6.5.2021 okolo 20:00 hod. utratený,
čím tak obžalovaný G. N. konal v rozpore s § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov, pričom predmetnú krátku palnú zbraň zn. I. XX, I.. X, H.. Č..
R., ako aj 5 ks nábojov kalibru 9 mm Luger u seba prechovával bez príslušných povolení a oprávnení v
priestoroch rodinného domu v obci T. a na iných bližšie nezistených miestach od presne nezistenej doby
asi od mesiaca august 2020 až do vykonania domovej hliadky dňa 7.5.2021, kedy tieto veci dobrovoľne
vydal, pričom tak konal v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných
zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, keďže predmetná zbraň je zbraňou kategórie B v
zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších

predpisov, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidencii, zatiaľ čo 5 ks nábojov kalibru 9 mm Luger
je strelivom podľa § 2 ods. 1 písm. g) podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v znení neskorších predpisov, ktoré podľa § 12 ods. 1 tohto zákona môže nadobudnúť do vlastníctva
len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na
trvalý vývoz,

t e d a

- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,
- utýral zviera, uvedený čin spáchal na mieste prístupnom verejnosti,

č í m s p á c h a l

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona

v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1
Trestného zákona a s prečinom týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na
§ 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 36 písm. k) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť)

rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.4písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
H. XX.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému
u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.4písm.k)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
strelnej zbrane I. XX, H. Č. R. a 5 ks streliva kalibru 9 mm Luger.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. D.
XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.8.2021 na obžalovaného G. N., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom týrania

zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.9.2021 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu

ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : ánod) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaného : áno

Keďže obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s

výrokom o treste. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona
v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1
Trestného zákona a s prečinom týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty uvedených trestných

činov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2021 vykonal dokazovanie iba čítaním podstatnej
časti znaleckého posudkov a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 a
§ 269 Trestného poriadku a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzbyodňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených

trestných činov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný evidovaný žiadny záznam. Vodičské oprávnenie nemá.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 2 záznamy o spáchaní priestupku
dňa 13.1.2020. Ide o priestupok na úseku zbraní a streliva (nezabezpečenie zbrane a streliva proti

strate).
Zo správy OO PZ Stará Turá vyplýva, že obžalovaný má od začiatku roka 2020 evidované trestné
stíhanie pod č. ČVS: L.-XX/X-H.-F.-XXXX (§ 294 ods. 1, 2 a § 305a dos. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) TZ )
(toto konanie) a 1 priestupok ukončený blokovo dňa 10.2.2020.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný nie je zamestnaný, ako posledný odvádzateľ
poistného je vedený E., E..A..O.. so sídlom v G., a to za obdobie od 2.3.2020-28.2.2021.
Zo správy obce T. vyplýva, že obžalovaný ma evidovaný trvalý pobyt v T. na súpisnom čísle XXX, kde
žije so svojimi rodičmi a bratom W.. V obci nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Obcou nebol riešený
za priestupok ani za iný správny delikt. Do verejného kultúrno - spoločenského života sa nezapája. V

obci nemá dobrú povesť pre svoje násilnícke sklony.

Z poštového poukazu je zrejmé, že obžalovaný zaslal dňa 2.9.2021 poškodenému sumu 500,- eur.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného 16.7.2021 znaleckou organizáciou Centrum

duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku
netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o poruchu osobnosti
- schizothýmnu, citovo chladnú, podozrievavú. V čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať
protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu a bol schopný ovládať
svoje konanie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického

hľadiska. Vyšetrením jeho duševného stavu sa závislosť od alkoholu ani od nealkoholových substancií,
ale ani nesubstanciálnu závislosť, dokázať nepodarilo; škodlivé užívanie alkoholu ale prípadne ani
nealkoholových drog, nemožno potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Znalec neodporučil nariadenie akéhokoľvek
ochranného liečenia.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnostia posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody
s probačným dohľadom a viacerými povinnosťami a trest prepadnutia veci. Pri obligatórnom skúmaní
pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 2

poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - že sa obžalovaný priznal a svoj čin
úprimne oľutoval, § 36 písm. k) Trestného zákona - že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Z dôvodu,
že súd uložil obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, v súlade so zásadou „ne
bis in idem“ nepoužil ako priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) TZ). Pri
pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0 súd s poukazom na § 38 ods. 3, ods. 8 TZ upravil

trestnú sadzbu na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný sa dopustil troch úmyselných trestných
činov, pričom 1 nich je zločinom, a preto následne zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho
trestného činu (§ 294 ods. 2 TZ) o jednu tretinu v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona a trest
stanovil na dolnej hranici trestnej sadzby. K uloženiu trestu na dolnej hranici trestnej sadzby viedli súd
skutočnosti, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, skutok oľutoval, pričom na jeho strane sú aj

poľahčujúce okolnosti, v rámci ktorých je potrebné vyzdvihnúť aj jeho správanie po spáchaní trestnej
činnosti - ku skutkom sa priznal, oľutoval ich, nahradil škodu. Netrpí duševnou chorobou (jednalo sa u
neho o poruchu osobnosti) a nie je nebezpečný pre spoločnosť. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho už v prípravnom konaní a pred
súdom urobil vyhlásenie podľa § § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čím v podstate odbremenil

súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného, jeho postoj k poškodenému po spáchaní činu a
na jeho prístup k trestnému konaniu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu páchateľa za súčasného uloženia probačného dohľadu a vo výroku uvedených povinností

výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý, a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním a zároveň mu určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Na
posilnenie zabezpečenia účelu trestu uložil obžalovanému povinnosť nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
C. C. (poškodeného), povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve (keďže bola znalcom konštatovaná porucha osobnosti) a povinnosť sa zamestnať, alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie (čo môže pomôcť k eliminácii bezcieľneho sa túlania po lesoch,
k zabezpečeniu životných potrieb a v konečnom dôsledku k riadnemu vedeniu života).

Na spáchanie trestných činov boli použité veci patriace obžalovanému, a preto súd s poukazom na §

60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil aj trest ich prepadnutia. Vlastníkom prepadnutých vecí sa
stáva štát (§ 60 ods. 5 Trestného zákona).Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl.
Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol

riadny život. Uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej
prevencie.
Keďže obžalovaný spôsobenú škodu v celom rozsahu nahradil, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.