Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obo/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci žalobcu CORPORA, a. s.,
so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 804 432, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
PATENT IURIST, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému
Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a. s. v konkurze, so

sídlom Matúškovská 606, Galanta, IČO: 34 102 264, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
Zvara advokáti, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie veci z
konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. júna
2016, č. k. 1Cbi/10/2013-190, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2016, č. k. 1
Cbi/10/2013-190 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvBratislave(ďalejtiež„súdprvejinštancie")rozsudkomz1.júna2016,č.k.lCbi/10/2013-190
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 346,78
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom sporu je vylúčenie nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., evidované Okresným úradom Galanta na liste vlastníctva
č. XXXX, ako parcela reg. „C", parc. č. XXXX/X o výmere 286 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba
súpis. č. XXX výpočtové stredisko nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/X, parcela reg. „C"' parc. č. XXXX/
XXovýmere332m2-zastavanéplochyanádvoriaastavbasúpis.č.XXXsociálnabudovanachádzajúca
sa na parc. č. XXXX/XX, z konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a. s., v konkurze. Súd
prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že Fond národného majetku Slovenskej

republiky uzatvoril dňa 29. septembra 1995 zmluvu o predaji podniku č. 1143/1995 s kupujúcim úpadcom
TRANSGALANTA, a. s., týkajúci sa podniku Nákladná automobilová doprava, š. p., Galanta. Podľa
čl. VII. bod 5. tejto zmluvy do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku, alebo jeho časti, ktorý
je predmetom predaja podľa tejto zmluvy, na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti,
alebo jeho založenie v prospech tretích osôb. možný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho.
Súdu nebolo preukázané, že by úpadca požiadal Fond národného majetku Slovenskej republiky, podľa

čl. VII. bod 5. zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995, o súhlas vloženia sporných nehnuteľností, ako
nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti E. T. Trans, a. s. Súdu tiež nebolo preukázané, že
by kupujúci zaplatil celú kúpnu cenu zo zmluvy o predaji podniku, a v tomto prípade by nebol potrebný
predchádzajúci súhlas predávajúceho spojený s predajom. Úpadca tým, že nepožiadal o predchádzajúci
súhlas podľa ust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov Fond národného
majetku Slovenskej republiky spôsobil, že jeho vklad do obchodnej spoločnosti E. T. Trans, a. s., je

neplatný. Vzhľadom k tomu, že právny úkon vykonaný nadobúdateľom - úpadcom spočívajúci vo vložení
nehnuteľností, ako nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti E. T. Trans, a. s., je neplatný,v zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. neplatné sú i nadväzujúce právne úkony, medzi ktoré
patrí aj kúpna zmluva z 28. februára 2003, ktorou spoločnosť E. T. Trans, a. s., predala žalobcovi, ako
kupujúcemu, sporné nehnuteľnosti. Zapísanie týchto nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu je

oprávnené. Záverom uviedol, že pri svojom rozhodovaní zobral na vedomie rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obo/l 02/2010, 2Obo/17/2012, lObo/87/2010, 6Cdo/71/2011, nálezy Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 a Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 415/15. III. ÚS 247/14, na ktoré sa
právni zástupcovia sporových strán odvolávali. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. §
142 ods. 1 O. s. p. a vecne poukázal na plný úspech žalovaného v konaní, a preto mu priznal náhradu

trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolateľ zastával názor, že súd prvej inštancie opomenul v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
akýmkoľvek spôsobom sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ktorá bola a je v danom konaní
relevantná, absolútne sa nevysporiadal so závermi konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 vo vzťahu k žalobcom namietanej existencii zákonnej prekážky res
iudicata vo vzťahu k tomuto konaniu a dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania žalobcom predložené,

porušil jednak povinnosť kladenú na písomné vyhotovenie rozsudku uvedenú v § 157 ods. 2 O. s. p.,
resp. s účinnosťou od 1. júla 2016 v § 220 ods. 2 C. s. p., ako aj právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a naplnil tak odvolací dôvod daný § 365 ods. 1 písm.
b/ C. s. p.

S prihliadnutím na znenie žalobného petitu poukázal na skutočnosť, že predmetom súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 bolo rozhodovanie o návrhu na
určenie, či úpadca je vlastníkom sporných nehnuteľností. Zo strany Okresného súdu Galanta došlo
k zamietnutiu daného návrhu, t. j. došlo k zamietnutiu návrhu na určenie, že úpadca je vlastníkom
dotknutých nehnuteľností, a preto v tomto konaní bolo poukázané na to, že je potrebné uvedený záver

zohľadniť. S týmto návrhom sa však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení nie je žiadna zmienka ani o tom, či súd, vzhľadom na to,
že existencia a závery konania, vedeného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 boli
preukazované návrhom na pripojenie príslušného spisu si vôbec tento spis zaobstaral, oboznámil sa
s ním, nehovoriac o tom, ako závery tohto konania a proces dokazovania, na ktorý bolo poukázané,

vyhodnotil.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zdôraznil, že žalobca tieto
nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, vychádzajúc z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností
vo vzťahu k vlastníkovi, riadne a včas uhradil spoločnosti E. T. Trans, a. s., dohodnutú kúpnu cenu

až do času, kým mu nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Galanta z 15. júla 2009, č. k.
12Cb/40/2000-220, nemal objektívne o tomto spore, ktorý jeho vlastníctvo sporných nehnuteľností
spochybňoval, vedomosť.

Poukázal na to, že k zápisu poznámky o súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

došlo až v priebehu roku 2011, takmer 12 rokov od začiatku sporu a 4 roky od vstupu spoločnosti
TIKKA INVESTMENTS LIMITED do konania vedeného na Okresnom súde Galanta namiesto Fondu
národného majetku SR ako pôvodného navrhovateľa. Naopak, Fond národného majetku SR dokonca,
ako vyplýva zo samotného katastrálneho spisu, sám iniciatívne požiadal o výmaz záložného práva,
zriadeného na základe zmluvy o záložnom práve č. 1143/95/N, ktoré zabezpečovalo úhradu kúpnej

ceny na základe zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995 z 29. septembra 1995 z dôvodu čiastočnej
úhrady kúpnej ceny v zmysle čl. IV, ods. 1c zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995 z 29. septembra
1995. Návrhu Fondu bolo zo strany príslušnej správy katastra vyhovené, záložné právo bolo z listu
vlastníctva vymazané, bez akýchkoľvek ďalších poznámok či úprav. Uvedené bolo v priebehu konania
riadne preukázané, avšak súd sa s týmito argumentmi v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym

spôsobom nevysporiadal. Rovnako tak Fondu v konaní, vedenom pred Okresným súdom Galanta nič
nebránilo, aby napr. požiadal súd o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal spoločností
E. T. Trans, a. s., disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami a aj takýmto spôsobom zamedzil
prípadnému predaju nehnuteľností tretím, v konečnom dôsledku dobromyseľným, subjektom. Pokiaľby totiž žalobca mal vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti sú dotknute súdnym sporom, výsledkom
ktorého môže byť určenie neplatností právneho úkonu, na základe ktorého predávajúci - spoločnosť E.
T. Trans, a. s. - nadobudol predmetné nehnuteľností, bolo by len veľmi ťažko uveriteľné, že i napriek

vedomosti o tejto skutočnosti žalobca pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nehovoriac o následných
rozsiahlych investíciách do zhodnotenia predmetných nehnuteľností. Okrem toho, žalobca disponuje
listom predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Milana Zimana z 29. novembra
2002, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti nezaradil do konkurzu z dôvodu, že výlučným
vlastníkom je spoločnosť E. T. Trans, a. s., pričom oznámenie o nezaradení predmetných nehnuteľností

do konkurznej podstaty úpadcu zaslal JUDr. Milan Ziman aj Okresnému súdu Galanta. Aj s poukazom
na tieto písomnosti nemal žalobca dôvod pochybovať, že spoločnosť E. T. Trans, a. s., je oprávneným
vlastníkom predmetných nehnuteľností a je oprávnená v plnom rozsahu disponovať s predmetom svojho
vlastníckeho práva, či spochybňovať vyhlásenie JUDr. Milana Zimana. V tejto súvislosti je potrebné
položiť otázku, akým spôsobom sa k zaradeniu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty
postavili predchádzajúci správcovia, keď reálne k ich faktickému zaradeniu do konkurznej podstaty došlo

až v roku 2013, t. j. 14 rokov po začatí konkurzného konania.

8. Odvolateľ mal za to, že v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností postupoval starostlivo
a obozretne, okrem osobných rokovaní so štatutárom spoločnosti E. T. Trans, a. s., p. Ing. P. Y. rokoval
aj so zástupcami Daňového úradu Galanta (vo vzťahu k úhrade daňových pohľadávok, čo bolo riadne

preukázané v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12Cb 40/2000), vyžiadal si úplný
výpis z LV č. XXXX, na ktorom boli predmetné nehnuteľnosti evidované, nehnuteľností si riadne ohliadol,
pričom mu zároveň bolo predložené aj vyjadrenie JUDr. Milana Zimana, správcu konkurznej podstaty
úpadcu (ktoré je súčasťou katastrálneho spisu), že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaradené do
konkurznej podstaty. Žalobca v priebehu konania preukázal, že v čase, kedy nehnuteľnosti nadobudol,

nebola hodnovernosť údajov vedených v katastri nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom spochybnená.

Ďalej uviedol, že v prípade, ak dôjde k stretu na jednej strane vlastníckeho práva prvotného vlastníka a
na druhej strane vlastníckeho práva nadobudnutého v dobrej viere, nie je možné aplikovať formalistický
postup a nehľadať vyvážené a predovšetkým spravodlivé riešenie celej situácie. Vyslovil názor, že

prístup spočívajúci v bagatelizovaní všetkých skutočností preukazujúcich dobrú vieru pri nadobúdaní
vlastníckeho práva žalobcom je jednoducho v súčasností právne neudržateľný. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

Odvolateľ mal za to, že s prihliadnutím na všetky informácie ktoré mal žalobca k dispozícii od

relevantných subjektov, ako so súčasným zohľadnením pasivity tak na strane Fondu národného majetku
SR, ako aj na strane samotného úpadcu v súvislosti so spochybnením hodnovernosti údajov v katastri
nehnuteľností, bolo v konaní potrebné žalobcovi poskytnúť ochranu práve prostredníctvom pozitívneho
rozhodnutia v danom konaní o vylúčení veci z konkurzného konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolacie námietky žalobcu považuje za
nedôvodné a napadnutý rozsudok aj napriek jeho stručnému odôvodneniu za vecne správny. Vzhľadom
k tomu. že žalobca bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
12Cb/40/2000. žalovaný považoval za správne, ak súd v prejednávanej veci nevykonával opakovane
žalobcom navrhované dokazovanie. K žalobcovej námietke prekážky res iudicata žalovaný uviedol, že

bez ohľadu na to, z akých dôvodov Okresný súd Galanta zamietol žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu a určenie vlastníctva konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je špeciálnym konaním a
sporné nehnuteľnosti, zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, môže vylúčiť len súd právoplatným
rozsudkomvtomtokonaní,pričomzdôraznil,ževuvedenomkonanínebolitotožníúčastníciasúdžalobu
zamietol dôvodu absencie vecnej legitimácie žalobcu a absencie naliehavého právneho záujmu.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie §19a bolo do zákona č.
92/1991 Zb. zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. s účinnosťou od 14. septembra 1995 z dôvodu, že
zo strany dlžníkov fondu dochádzalo k masovému a nekontrolovateľnému porušovaniu privatizačných
zmlúv prevádzaním privatizovaného majetku na ďalšie osoby ešte pred zaplatením kúpnej ceny

za privatizovaný majetok. Fond nebol schopný pri tak rozsiahlom privatizačnom procese priebežne
kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok pri jednotlivých privatizačných zmluvách a práve z tohto
dôvodu, doplnením § 19a bola do zákona č. 92/1991 Zb. zapracovaná sankcia absolútnej neplatnostiprávneho úkonu pri porušení jeho podmienok. Poukázal na znenie ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z. z., pričom
uviedol, že je nesporné, že zákon č. 190/1995 Z. z. bol riadne publikovaný v Zbierke zákonov.

Žalovaný mal za to, že žalobca nebol pri nadobúdaní sporných nehnuteľností dobromyseľný, nakoľko
mal alebo mohol mať pochybnosť, či sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené vadou, pretože ešte pred
uzatvorením kúpnej zmluvy zisťoval, či pôvodný správca úpadcu (JUDr. Milan Ziman) nezapísal sporné
nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu. Ak takúto pochybnosť mal, vedel alebo minimálne
mohol vedieť, že predávajúci, spoločnosť E. T. Trans, a. s., nadobudla tieto nehnuteľnosti vkladom do

základného imania od úpadcu a úpadca tieto nadobudol v rámci privatizácie majetku štátu podľa zákona
č. 92/1991 Zb. Ak by žalobca ako podnikateľ postupoval s minimálnou odbornou starostlivosťou, už v
čase nadobúdania sporných nehnuteľností mal možnosť, ale aj povinnosť požadovať od predávajúceho
všetky podklady a informácie, ako nadobúdal nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka, a teda
musel by zistiť, že nadobúdací titul predávajúceho E. T. Trans, a. s., je sporný. Žalobca v súvislosti
s nadobúdaním sporných nehnuteľností nepostupoval starostlivo a obozretne a z informácií, ktoré

preukázateľne mal k dispozícii od predávajúceho, vrátane písomného stanoviska od predchádzajúceho
správcu úpadcu JUDr. Milana Zimana, vyvodil nesprávne právne závery. Ak žalobca tvrdí, že bol
dobromyseľný, toto tvrdenie je len jeho subjektívne presvedčenie (tvrdenie), objektívne takéto tvrdenie
neobstojí. Ak teda existovala pochybnosť o tom, či JUDr. Milan Ziman zapísal sporné nehnuteľností
do konkurznej podstaty úpadcu, existovala pochybnosť o tom, či sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené

vadou spochybňujúcou vlastníctvo predávajúceho E. T. Trans, a. s. a žalobca ako kupujúci už z
uvedeného dôvodu objektívne nemohol byť dobromyseľný.

Uviedol, že žalobca sporné nehnuteľnosti nevydržal a v prípade, ak by aj súd posudzoval, či sú dané
výnimočné dôvody na prelomenie zásady nemo plus iuris a poskytnutie ochrany nadobúdateľovi v dobrej

viere, žalobca objektívne nebol dobromyseľný. Žalobca v čase nadobúdania sporných nehnuteľností
mal pochybnosť o tom, že vlastníctvo predávajúceho môže byť sporné a mal možnosť domáhať sa
od predávajúceho predloženia právne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci sporné
nehnuteľnostinadobudol.Dôkaznébremenovtomtosporenespočívavposúdení,čibolFondnárodného
majetku SR pasívny, ale v tom, či bol žalobca objektívne dobromyseľný, alebo či pri vynaložení

odbornejstarostlivostimoholmaťinformácieotom,činadobúdanénehnuteľnostiniesúzaťaženévadou,
ktorú spôsobuje nedostatok hmotného práva na strane predávajúceho. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Žalobca sa v odvolacej replike nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k

odvolaniu a opätovne zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní.

Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd"),akosúdodvolací[podľa§470ods.4zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."')] prejednal odvolanie žalobcu podľa
ustanovenia§ 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolaniežalobcubolopodanépo1.júli2016,tedazaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku.Odvolací

súd preto postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. a posudzoval právne účinky odvolania
žalobcu v zmysle príslušných ustanovení C. s. p.

Žalobca podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., ako aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ C. s. p. a § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.

Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podstatou odvolacích námietok žalobcu bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím súd
znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces, nakoľko imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Právo na určitú kvalitu
súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Platí pritom, že rozhodnutie nemusí
dávať odpovede na všetky tvrdenia a námietky strán sporu, ale len na všetky významné tvrdenia a

námietky pre rozhodnutie veci. Súd musí presvedčivo vysvetliť ako posúdil skutkové zistenia a právne
argumenty strán sporu, z čoho a čo považuje za preukázané, aké dôkazy vykonal, a prečo iné prípadne
navrhované dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a ako vec právne posúdil, prípadne poukáže na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov (v prípade odklonu od nej, svoj odklon musí dôkladne zdôvodniť). K
požiadavke na určitú kvalitu odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na Stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 46/05, III. ÚS 36/2010, III. ÚS 162/05, III. ÚS 190/2016, IV. ÚS 115/03.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro

Balany c. Španielsko z 9. decembra 1994).

S poukazom na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 75/09), že
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej
istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že

príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich
správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov

verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k
orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS

328/05). V tejto súvislosti ústavný súd už rozhodol, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Požiadavka právnej istoty

automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade,
ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd
nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Odklon rozhodovania o tej istej právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, musí byť objektívne a rozumne odôvodnený. Taký odklon
je aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavne udržateľný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok (vyhlásený ešte za účinnosti O. s. p.) nespĺňa kritériá
preskúmateľného,zrozumiteľnéhoariadneodôvodnenéhorozsudku(vzmysle§157O.s.p.).Odvolacia
námietka žalobcu poukazujúca na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a na porušenie práva

na spravodlivý súdny proces, je podľa odvolacieho súdu v danom prípade dôvodná. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje vysvetlenie vysporiadania sa s relevantnými námietkami
žalobcu významnými pre rozhodnutie veci (na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní), neobsahuje
vyhodnotenie vykonaných dôkazov a ani vysvetlenie prečo niektoré z dôkazov súd nevykonal, hoci boli
navrhované v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie a aj v žalobe. Súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol, že zobral na vedomie rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré strany sporu poukazovali v priebehu konania (sp.
zn. lObo/102/2010, sp. zn. 2Obo/17/2012, sp. zn. 1Obo/87/2010, sp. zn. 6Cdo/71/2011, sp. zn. I. ÚS
549/2015, II. ÚS415/2015, II. ÚS 247/2014), avšak neuviedol, ako sa správnymi názormi uvedenýmiv týchto rozhodnutiach vysporiadal (zdôvodniť prípadný odklon od rozhodovacej praxe v obdobnej
alebo identickej veci), resp., prečo sa uvedená rozhodovacia prax na daný prípad nevzťahuje. V tejto
súvislosti možno prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s argumentáciou

žalobcu k testu proporcionality dvoch princípov - ochrany práva pôvodného vlastníka a ochrany práva
dobrej viery nového nadobúdateľa. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu vyslovenou vo vzťahu k záverom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante sp. zn.
12Cb/40/2000 a námietky res iudicata. K argumentácii žalovaného uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu,
že súd správne neopakoval dokazovanie, že súd správne postupoval, ak neposkytol žalobcovi vyššiu

ochranu na úkor poskytnutia ochrany skutočnému vlastníkovi a jeho veriteľom, a že neprihliadol na
ojedinelý právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015,
odvolací súd uvádza, že pre posúdenie správnosti postupu a záverov súdu prvej inštancie v tomto
smere je potrebné, aby súd prvej inštancie svoj postoj k uvedeným otázkam v odôvodnení vysvetlil. V
odôvodnení napadnutého rozsudku však takéto vysvetlenie absentuje.

Vzhľadom k vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nie je možné odvolacím súdom posúdiť
vecnú správnosť rozhodnutia, teda správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú
dôvodné, pretože v konaní sa vyskytli vady uvedené v § 221 ods. l písm. f/ (nedostatky odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a postupu v konaní sú takej závažnosti, že mali za následok porušenie práva
na spravodlivý súdny proces), čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a podľa
ust. § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v tomto rozhodnutí v rovine procesnoprávnej a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní
(§ 391 ods. 2 C. s. p.).

Keďže konanie bude pokračovať už za účinnosti a s aplikáciou C. s. p. bude súd prvej inštancie

postupovať v dokazovaní v zmysle § 470 ods. 1 C. s. p. novej právnej úpravy v C. s. p. podľa návrhov
strán sporu na vykonanie dokazovania k preukázaniu svojich tvrdení, ktoré doteraz v konaní predniesli
a neboli vykonané (bez zdôvodnenia prečo), a prípadne ktoré v ďalšom konaní navrhnú a budú (sú) pre
rozhodnutie veci významné. Vzhľadom na to, že toto konanie začalo ešte pred účinnosťou C. s. p., bude
musieť súd prvej inštancie dodržať zákonnú podmienku uvedenú v § 470 ods. 2, veta druhá C. s. p.,

a to neuplatňovať ustanovenia C. s. p. o popretí skutkových tvrdení strany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany sporu.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(ust. § 396 ods. 3 C. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
vecisaužprvprávoplatnerozhodlo,alebovtejistejvecisaužprvzačalokonanie,e)rozhodovalvylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany, podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisovo rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody
možnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania(§434C.s.p.).Vdovolanínemožno
uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).