Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010258
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8712010258.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2016, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
U. O. Ř. Í. Ž. , nar. XX. X. XXXX v T. O., Česká republika, trvalo bytom F.,
T. XXXX/XX, okres F.,

j e v i n n ý

zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

dňa 27. 5. 2011 v čase okolo 16.15 hod. v Poprade na ulici Partizánskej 688/9, v areáli priestorov
podnikania, pri pretrvávajúcich narušených vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom konania Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12C/81/2010 po predchádzajúcej telefonickej

informácii o prítomnosti B. X., konateľky spoločnosti Pneu Tatry s. r. o., ul. Partizánska 688/9, Poprad
v areáli priestorov podnikania, prišiel autom, znemožnil jej výjazd a v stave zlosti vulgárne jej nadával,
pričom B. X. sedela v osobnom motorovom vozidle značky Citroen Berlingo, ev. č. F. XXX I. pri
otvorených dverách vodiča, vyhrážal sa, že jej rozbije papuľu, dá ju odjebať a pokiaľ táto chce žiť a
podnikať, tak sa má odsťahovať z Popradu, pretože jej dá podpáliť prevádzku a toto jeho konanie
súviselo so súdnym sporom Okresného súdu Poprad č. 12C/81/2010, od ktorého očakával výsledok
podľa svojich predstáv a v jeho prospech,

t e d a

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 21. mája 2012 súd vydal trestný rozkaz, ktorým pri uznaní viny zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému trest odňatia slobody vo

výmere dvoch rokov a výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka. V zákonnej lehote podal obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu odpor a tento
odôvodnilibaskutočnosťou,žetrestnýrozkazneobsahujenáležitéodôvodnenie,čovšakniejevrozpore
s ustanovením § 354 Trestného poriadku, pretože citované ustanovenie nevyžaduje, aby písomne
vyhotovený trestný rozkaz obsahoval aj odôvodnenie.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, po odstránení nedostatkov, ktoré boli podkladom
pre zrušenie predchádzajúcich rozsudkov zo dňa 05. 02. 2013 v konaní č. 7To/11/2013 a zo dňa 19. 02.
2015 v konaní č. 7To/8/2015 Krajského súdu Prešov a zistil skutkový stav uvedený vo výroku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. V súlade s ustanovením §

258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď obvineného z prípravného konania. Písomnými
podaniami žiadal, aby súd vykonal nasledujúce hlavné pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom týchto
hlavných pojednávaní sa zúčastnil splnomocnený obhajca.

Po vznesení obvinenia a doručení uznesenia dňa 31. 10. 2011 bol obvinený vypočutý dňa 30. 11. 2011.

Z jeho výpovede vyplýva, že s konateľkou spoločnosti Pneu Tatry s. r. o. B. X. mali nedorozumenie
ohľadom narušených vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, ktorej časť on odpredal jej spoločnosti a
tieto nedorozumenia boli riešené v konaní Okresného súdu Poprad č. 12C/81/2010 na základe návrhu
podaného obžalovaným. Potvrdil, že uvedené spory boli dôvodom už v októbri 2010 na to, že on
„vykázal firmu Pneu Tatry s. r. o. Poprad z jeho priestorov“. Následne poškodená chodila naďalej do

týchto priestorov, vykazovala jeho ďalších nájomcov tvrdiac, že sú to jej priestory a z tohto areálu
nevypratala niektoré pneumatiky. Podľa neho užívala jeho priestory neoprávnene a keď on prenajal
časť týchto priestorov spoločnosti Maslen s. r. o., tak vyzývala pracovníka tejto spoločnosti na opustenie
priestorov a svoju oprávnenosť užívania a vzťahy k priestorom preukazovala predbežným opatrením
súdu. Obžalovaný ďalej tvrdil, že toto predbežné opatrenie podľa neho je neplatné z dôvodu, že

poškodená už priestory opustila. Pracovníka spoločnosti Maslen s. r. o. ubezpečoval o platnosti zmluvy
o nájme priestorov a vyzval ho, aby mu telefonicky oznámil, pokiaľ do areálu príde poškodená a o tom,
aby ho ihneď informoval. Následne po zistení, že do areálu prišla poškodená, čo bola informácia od
pracovníka uvedenej spoločnosti a on v tom čase sedel vo svojom aute zo synom, preto prišiel do
areálu, kde v aute s naštartovaným motorom sedela poškodená, on zastavil vozidlo vedľa jej auta, cez

jej otvorené okienko zvýšeným hlasom v prítomnosti syna P. a neďaleko prítomného zamestnanca firmy
Maslen s. r. o. sa jej pýtal, čo tam robí, prečo robí problémy jeho nájomcom a prečo obťažuje nájomcom
a vyzval ju na opustenie priestorov. Vtedy pracovník uvedenej spoločnosti vošiel do kancelárie a
poškodená odchádzala späť, pričom na jeho vyjadrenia vôbec neodpovedala. Celé konanie netrvalo
ani jednu minútu. Obžalovaný vo výpovedi poprel akékoľvek vyhrážky fyzickou likvidáciou, nespomínal

žiadne súdne konanie a nepoužíval vulgárne výrazy. Vo výpovedi nevysvetlil, prečo by ho mala podľa
jeho názoru krivo obviniť poškodená a prečo mu robila problémy s nájomcami. Tvrdil, že nemal dôvod
sa jej vyhrážať, alebo spomínať nejaké podania na súde, keďže ona nijaké podanie na súd nedala a
žalobu v konaní podal práve on. Pri konfrontácii s poškodenou dňa 02. 12. 2011 poprel zablokovanie
jej auta a tvrdil, že nepoužil žiadne vyhrážky ohľadne stiahnutia žaloby alebo ovplyvňovania na súde a

priznal, že ju vyzval na opustenie priestorov areálu.

PoškodenáB.X.nahlavnompojednávanídňa22.03.2016vúvodevýpovedepoukázalanaodstupčasu
od skutku, čo má za následok, že všetky detaily si nepamätá. Uviedla, že do areálu, kde v minulosti jej
firma vykonávala činnosť prišla za účelom pozrieť na staré pneumatiky, ktoré tam zostali z čias, keď ešte

spoločnosť vykonávala činnosť v týchto priestoroch. Po zistení, že v priestoroch, ktoré patrili ich firme,
sa pohybuje cudzí muž a od neho už pri predchádzajúcom prvom stretnutí zistila, že priestory prenajal
obžalovaný, tak tomuto mužovi vysvetľovala vlastnícky vzťah jej firmy k priestorom. Toho muža videla
vtedy druhýkrát, keďže už predtým bola s nim v kontakte pri návšteve areálu. Uviedla, že pri druhom
stretnutí už vo veľmi krátkom čase pár sekúnd (dňa 27. 05. 2011) do areálu vletel obžalovaný so synom

a vtedy muž uvedenej spoločnosti vošiel do predajne. Obžalovaný jej autom znemožnil odchod, z autavyskočili obaja O., obžalovaný, o ktorom vie, že má vyberaný slovník používaných výrazov, začal na ňu
kričať, že čo tam robí, dá ju odjebať, dá P. (synovi) povolenie, aby ju dal odjebať. Jeho syn P. jej vulgárne
nadával, na čo ho upozornila, pretože ich prejavy už poznala. Výrazy použité obžalovaným považovala

za prejav záujmu o jej likvidáciu. Poškodená poukázala na výpovede z prípravného konania, v ktorých
uvádzala aj ďalšie konkrétne výrazy a podrobnejšie popisovala činnosť obžalovaného. Keďže takúto
situáciu zažila prvýkrát, tak trvalo jej dosť dlho, kým si dalo do súvislosti všetko, čo sa udialo. Konanie
obžalovaného vyvolalo u nej strach, ktorý vyjadrovala aj na hlavnom pojednávaní po čase takmer 5
rokov od skutku a vyjadrila tento strach aj v čase skutku tým, že obávala sa, že ju prizabije.

V zmysle § 264 Trestného poriadku súd prečítal výpovede svedkyne z prípravného konania. Opakované
výpovede poškodenej v prípravnom konaní obsahujú konkrétne vyjadrenia obžalovaného na jej adresu
a ich súvislosť s vlastníckymi vzťahmi, ktoré boli riešené z iniciatívy obžalovaného v súdnom konaní.
Poškodená vždy vo svojich výpovediach uvádzala výrazy vyslovené obžalovaným, ktorými vyjadroval
nespokojnosť so stavom vzťahu k nehnuteľnostiam a túto vyjadroval nielen vulgárnymi výrazmi, ale

najmä vyhrážkami, vyvolávajúci strach o život poškodenej, ale aj o majetok spoločnosti.

Z týchto dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný a poškodená mali narušené vzťahy, pretože v
súvislostisichpodnikateľskoučinnosťouprispornýchvlastníckychvzťahochriešenýchvsúdnomkonaní

spoločnosť Pneu Tatry s. r. o. Poprad, kde bola poškodená jednou z konateliek a spoločníčok, v záujme
pokojného podnikania presťahovala svoju prevádzku do iných priestorov meste Poprad. Z dôkazov
vyplýva, že stretnutie medzi obžalovaným a poškodenou dňa 27. 05. 2011 nebolo náhodné. Obaja
účastníci verbálnej komunikácie potvrdili svoju prítomnosť, no každý z nich ju popísal inač. Príčinou tejto
komunikáciebolipodľaobžalovanéhokonaniapoškodenej,ktorésťažovaliužívanienehnuteľnostinajmä

tretiemu subjektu, s ktorým obžalovaný uzavrel zmluvu o prenájme časti nehnuteľnosti. Obžalovaný
potvrdil, že na základe telefonickej informácie pracovníka inej spoločnosti (Maslen s. r. o.) prišiel do
objektu a s nim prišiel aj jeho syn P., ktorý bol v jeho blízkosti v čase kontaktu s poškodenou.

Obaja viackrát zdôrazňovali vo svojich výpovediach, že práve nehnuteľnosť, pri ktorej došlo k ich

komunikácii, bola predmetom sporu v súdnom konaní č. 12C/81/2010 Okresného súdu Poprad, kde bol
podaný návrh navrhovateľom U. O. Auto shop Poprad o určenie vlastníckeho práva.

Prítomný svedok P. O. využil na hlavnom pojednávaní právo a v trestnej veci svojho otca nevypovedal.
Súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Z tejto

výpovede je preukázané, aký bol dôvod prítomnosti poškodenej v priestoroch sporného areálu. Podľa
neho poškodená tvrdila, že do areálu prišla skontrolovať staré pneumatiky. Taktiež je preukázané, že on
prišiel do areálu so svojim otcom z dôvodu, že získali informáciu od pracovníka spoločnosti Maslen s.
r. o. o prítomnosti poškodenej. Svedok popísal komunikáciu obžalovaného a poškodenej ako výzvu na
opustenie areálu, no bez akýchkoľvek vulgarizmov a vyhrážok. I z výpovede svedka vyplýva, že nezhody

medzi účastníkmi incidentu súviseli s nevyjasnenými vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnosti.

Svedok H. L. nepoznal vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, pretože zmluvu o nájme priestorov za
účelom zriadenia kancelárie ich prevádzky podpisoval majiteľ spoločnosti pán Maslen. Svedok pri prvom
kontakte s poškodenou sa dozvedel o vlastníckych sporoch a o tomto stretnutí informoval obžalovaného,

ktorý ho vyzval, aby v prípade ďalšej prítomnosti poškodenej v areáli ho o tom ihneď informoval.
Pri následnom stretnutí s poškodenou, ktorá mu v areáli kričala, že ich dá vypratať, telefonoval
obžalovanému, ktorý za chvíľu prišiel autom do areálu. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že
obžalovaný na adresu poškodenej použil vulgárne výrazy a počas asi pol minútovej prítomnosti v
blízkosti incidentu zaregistroval aj výzvu obžalovaného na opustenie priestorov poškodenou a nejaké

vyjadrenia súvisiace so súdmi. Následne vošiel do svojej kancelárie. V tejto výpovedi svedok poukázal
na odstup času od skutku, čo má za následok, že na detaily si nepamätal a zdôraznil, že výpovede v
prípravnom konaní boli protokolované ešte v roku 2011 a tam poukázal na ich obsah. Z výpovedí svedka
z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný kričal na poškodenú vulgárne výrazy, spomínal súdne
konanie, vyslovil výzvu pre poškodenú, aby nepodnikala v Poprade a že má odísť z Popradu. Svedok

uviedol, že vzniknutú situáciu nevnímal ako hádku, pretože poškodenú vôbec nepočul hovoriť.

O sporoch súvisiacich s vlastníctvom nehnuteľnosti vypovedal svedok C. C., ďalší konateľ a spoločník
Pneu Tatry s. r. o. Poprad. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ich firma mala sícesídlo na adrese Partizánska 688/9 v Poprade, ale svoju činnosť už vykonávala v iných priestoroch na
ul. Levočskej v Poprade. Uviedol, že ohľadom spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorej časť ich spoločnosť
odkúpila od obžalovaného, boli spory. Po ich vzniku sa začal obžalovaný vyhrážať, požadoval doplatenie

nejakejsumyatotobolodôvodom,žeobžalovanývyužívalmomenty,keďsamoholstretnúťsoX.avyužil
tieto stretnutia na útoky proti nej. On nemal konflikt s obžalovaným. Uviedol, že v deň, na ktorý si už
presne nevie spomenúť podľa dátumu, bola X. v mene spoločnosti niečo vybavovať po úradoch a išla aj
do priestorov, ktoré v minulosti využívali pozrieť na uskladnené staré pneumatiky. Od nej mal informáciu,
že obžalovaný časť priestorov, ktoré od neho odkúpili už prenajal ďalšej spoločnosti a preto ona

mala rozhovor s pracovníkom tejto spoločnosti. Z vyjadrenia poškodenej zistil, že pracovník uvedenej
spoločnostimaltelefonovaťobžalovanému. Priďalšomtelefonickomrozhovoremupoškodenápopísala,
že v priestore, kde predtým podnikali, bol nejaký „cirkus“ a pri tomto telefonovaní nebola schopná súvisle
rozprávať a až pri následnom stretnutí v nových priestoroch prevádzky mu oznámila, že obžalovaný sa
jej autom postavil do cesty a údajne sa jej vyhrážal aj za prítomnosti svojho syna a vyzýval ju, aby sa
odsťahovala z Popradu, pokiaľ chce žiť a z Popradu musí odísť preč. Tieto vyhrážky mali byť v súvislosti

s riešením vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia poškodenej mal obžalovaný uvádzať,
že dáva povolenie svojmu synovi, ktorý bol prítomný na mieste incidentu, že ju môže zabiť. Podľa nej
mali sa obaja O. vyjadrovať vulgárnejšie. Toto konanie obžalovaného malo byť dôvodom následných
prítomnosti O. v blízkosti priestorov, kde spoločnosť Pneu Tatry s. r. o. vykonáva svoju činnosť. Ich
prítomnosť bola zachytená na kamerových záznamoch najmenej trikrát a podľa vyjadrenia poškodenej

sa O. mali zdržiavať aj v blízkosti jej bydliska. Výrazy, ktoré mal použiť obžalovaný pri stretnutí s
poškodenou, boli viackrát spomínané pri ich rozhovoroch vo firme a z týchto bola poškodená vyplašená
atotobolodôvodom,žezačalanavštevovaťajpsychologičku.Sporonehnuteľnosťbolriešenývsúdnom
konaní, v ktorom podala ich spoločnosť návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol úspešný.
Podľa svedka malo konanie obžalovaného nepriaznivý vplyv aj na jej správanie, pretože plakala, nebola

schopná fungovať a bolo problém dostať z nej nejaké slovo. Už pred výsluchmi na súdnom pojednávaní
mala problém. Svedok potvrdil, že po zisteniach o prenájme priestorov spoločnosti Maslen s. r. o. sa
skontaktoval s jej zástupcom a zistil, že táto spoločnosť zaplatila obžalovanému nájom vopred za dva
až tri mesiace a z ich rozhovoru vyplynulo, že vyplatené peniaze za nájom už asi späť nebudú vrátené.
Podľa informácií poškodenej mal obžalovaný pri konflikte s poškodenou sa vyjadriť aj o súdnom spore

v zmysle, že pokiaľ sa riešené problémy nebudú vyvíjať v prospech obžalovaného, tak tento sa mal
vyjadriť, že poškodenú nechá zlikvidovať a že táto sa musí odsťahovať z Popradu, pokiaľ tento súdny
spor nedopadne podľa jeho predstáv v jeho prospech.

Odpoveďou na otázku obhajcu, čo konkrétne žiadal podľa vyjadrenia poškodenej od nej obžalovaný, ak

niečo žiadal, bolo vyjadrenie tohto svedka, že „pokiaľ ten súdny spor nedopadne podľa jeho predstáv,
v jeho prospech, tak nech sa berie z Popradu, keď chce žiť“.

V záujme zistenia hodnovernosti výpovede poškodenej, ktorú obžalovaný od začiatku spochybňoval,
bol do konania pribratý znalec z odboru psychológie. Z posudku vyplýva záver, že poškodená nemá

tendenciu klamať, skresľovať, vymýšľať, nie sú u nej fabulačné ani konfabulačné tendencie. Nebolo
zistené,žepoškodenámátendenciudramatizovaťabagatelizovaťprežitéskutočnostianebolzistenýani
vplyv iných osôb na reprodukovanie prežitých udalostí. Osobnosť poškodenej je primerane intelektovo a
emocionálne diferencovaná, intelektové kapacity sa pohybujú v pásme normy až ľahkého nadpriemeru.
Osobnosť je vitálna, činorodá, otvorená, spoločensky prospievajúca s primeraným okruhom funkčných

sociálnych vzťahov a záujmov bez psychického a sociálneho zlyhania v anamnéze.

Súčasťou spisu sú aj písomností, ktoré súvisia so sporom o vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorý je riešený v
súdnom konaní na základe návrhu obžalovaného. V uvedenom konaní bol dňa 03. 11. 2011 vyhlásený
rozsudok, ktorým bol návrh obžalovaného zamietnutý a v odvolacom konaní Krajského súdu Prešov na

základe odvolania obžalovaného bol rozsudok prvého stupňa potvrdený.

Z uvedeného vyplýva, že súdne konanie ohľadom nehnuteľnosti v čase skutku (27. 05. 2011) prebiehalo
a teda obžalovaný, ktorý podal návrh na začatie tohto konania mal záujem na dosiahnutí úspechu podľa
svojich predstáv. Taktiež je preukázané, že v súvislosti s týmto konaním pre znemožňovanie vstupu

obžalovaným do areálu, kde vykonávala činnosť aj spoločnosť Pneu Tatry s. r. o., bol touto spoločnosťou
podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol úspešný a ukladal obžalovanému povinnosť.
Sám obžalovaný sa vyjadril, že toto rozhodnutie existovalo, no on ho nepovažoval za platné. Konanie
obžalovaného popísané v skutku smerovalo proti poškodenej ako jednej z konateľov a spoločníkovspoločnosti, i keď obžalovaný vedel, že vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti rieši za žalovanú spoločnosť
C. C., pretože poškodenú považoval za slabší a poraziteľnejší článok vedenia spoločnosti, čo by si
nemoholdovoliťkC.C.ataktotovnímalajtentosvedok,pretožeobžalovanýočakávalústupokžalovanej

právnickej osoby v súdnom konaní prostredníctvom pôsobenia na osobu poškodenej ako jednej z
konateľov a spoločníkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle porušiť záujem
na ochrane slobodného rozhodovania, nútil poškodenú k tomu, aby niečo konala.

Hrozbou násilia sa tu rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba, ktorá mohla
byť uskutočnená v budúcnosti. Nebolo rozhodujúce, či táto hrozba smeruje iba proti poškodenej ako
konateľke a spoločníčke alebo aj proti majetku spoločnosti. Cieľ páchateľa bol adresovaný poškodenej,
ktorá ho aj takto vnímala. Obžalovaný svojim konaním neoprávnene nútil poškodenú, aby niečo konala
a to hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy v záujme dosiahnutia svojho zámeru a to úspechu pri riešení

vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Obžalovaný konal v priamom úmysle ako plne trestne zodpovedná
osoba v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel týmto spôsobom uvedeným v trestnom
zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, tento záujem aj porušil vo vzťahu k právnej
kvalifikácii označenej ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Jeho motív spočíval
v tom, že chcel takýmto spôsobom dosiahnuť vyriešenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti. Medzi

konaním obžalovaného a následkom je príčinná súvislosť.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov má jeden záznam ešte z
roku 1991, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov má záznamy iba o
porušení dopravných predpisov. Tieto záznamy však nie je možné brať ako dôkazy, ktoré samé o sebe

by svedčili tom, že obžalovaný neviedol riadny život. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v
úvahu individuálne aj všeobecné zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom, aby mu zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby
mal výchovný účel, zohľadnil spôsob spáchania skutku, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, dobu
od spáchania skutku po vyhlásenie rozsudku a bol toho názoru, že u obžalovaného bude dosiahnutý

účel trestu trest na dolnej hranici trestnej sadzby.
iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.