Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210854
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119210854.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobcu: W.I. Q., K.. XX.XX.XXXX,
O. S. XXX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Michal Guman, advokát so sídlom Hlavná 29, 080 01
Prešov, proti žalovaným: X/ Q.. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. -W., X/ U. V., K..
XX.XX.XXXX, O. R. XX, XXX XX V. - W., R. G. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XX, XXX XX V. - W., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX,
okres: V., obec: S., katastrálne územie: S., a to k parcele registra „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere
4108m2 a v y p o r i a d a v aho tak, že podiely žalovaných na tejto nehnuteľnosti p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je p o v i n n ý vyplatiť ako náhradu za spoluvlastnícke
podiely žalovaných na tejto nehnuteľnosti, žalovanej v 1.rade sumu 791,80 Eur a žalovanej v 2.rade
sumu 638,64 Eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. z a m i e t a protinávrh žalovaných,
III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou súdu doručenou súdu dňa 18.6.2019 navrhol žalobca, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyporiadal ho tak, aby
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaným náhradu
pripadajúcu na ich spoluvlastnícky podiel. Alternatívne navrhol vyporiadanie aj jeho reálnym rozdelením
podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov.
Žalobca ako prílohu k žalobe predložil znalecký posudok Ing. Martina Fedorjaka č. 106/2019, z ktorého
vyplýva, že jednotková hodnota pozemku, ktorý je predmetom konania predstavuje sumu 9,16 Eur za
1m2.
2. Počas prebiehajúceho konania došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi pôvodne žalovanými štyrmi
subjektmi ako predávajúcimi a žalobcom a žalovanou v 4. rade ako kupujúcimi, preto žalobca zobral
žalobu voči týmto žalovaným späť a súd voči týmto žalovaným konanie zastavil, pričom ako žalovaní v
tomto konaní zostali iba súčasné žalované v 1. a 2.rade.
3. Na pojednávaní konanom dňa 4.12.2020 navrhol žalobca, v rámci hospodárnosti konania a
ukončenia súdneho konania žalovaným prípadnú realizáciu reálnej deľby, k čomu sa ale zástupca
žalovaných vyjadril, že s reálnou deľbou nesúhlasia a na otázku súdu, či požadujú vyššiu náhradu
za svoj spoluvlastnícky podiel uviedol, že oni nesúhlasia ani s takýmto postupom, pretože chcú celú
nehnuteľnosť.4. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX/ k. ú. S. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je
evidovaná parcela reg. „E“, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 4108 m2, pričom podiel žalobcu
predstavuje XX XXX/XX XXX a XXX/XXX a podiel žalovanej v 1.rade predstavuje XXX/X XXX a podiel
žalovanej v 2.rade 1 XXX/XX XXX, teda podiel žalovanej v 1.rade predstavuje 86,44 m2, čo predstavuje
2,1 % celkovej plochy nehnuteľnosti a podiel žalovanej v 2.rade 69,72 m2, čo predstavuje 1,7 % celkovej
plochy nehnuteľnosti.
5. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 141 ods. 2, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
6. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
7. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
konania samozrejme vychádzal zo zákonného poradia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, teda zaoberal sa aj možnosťou reálnej deľby tejto nehnuteľnosti napriek
tomu, že zástupca žalovaných sa vyjadril, že reálnu deľbu neakceptuje, keďže žalované chcú celú
nehnuteľnosť. Z dikcie ustanovenia § 142 ods. 1 OZ nepochybne vyplýva, že súd pri vyporiadaní
prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci. V danom prípade podiel žalovanej v 1. rade
predstavuje výmeru 86,44 m2 a podiel žalovanej v 2. rade 69,72 m2 a podiel samotného žalobcu
predstavuje 3.951,84 m2. Vzhľadom na veľkosť podielov je teda nepochybné, že žalobca je väčšinovým
spoluvlastníkom a podiely oboch žalovaných sú vo vzťahu k celkovej výmere iba nepatrné. Ďalším
zásadným kritériom je účelné využitie veci, pričom podľa názoru súdu je úplne nepochybné, že výmera
spoluvlastníckych podielov žalovaných je tak nepatrná, že v podstate nie je možné tieto podiely reálne
účelne využiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri reálnej deľbe je okrem iného potrebné
zohľadniť aj hľadisko územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelnosť technického spôsobu
využitia, polohu pozemku, jeho tvar a celkovú plochu (NS ČR 22Cdo/2163/2006). Vzhľadom na vyššie
uvedené, teda skutočnosť, že podiely žalovaných sú nepatrné (vo vzťahu k celkovej výmere parcely)
a ich reálne využitie nie je možné, súd rozhodol o prikázaní celej nehnuteľnosti žalobcovi s určením
jeho povinnosti vyplatiť obom žalovaným náhradu v zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Martina
Fedorjaka, ktorý ani žalované nespochybnili, a ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti
vo výške 9,16 eur/m2, čo pri výmere žalovanej v 1. rade predstavuje celkovú sumu 791,80 eur (86,44
m2 x 9,16 eur) a u žalovanej v 2. rade sumu 638,64 eur (69,72 m2 x 9,16 eur).
8. V rámci pojednávania konaného dňa 8.2.2020 súd s poukazom na ustanovenie § 153 CSP
uložil stranám sporu, aby návrhy na doplnenie dokazovania súdu predložili v lehote 10 dní odo dňa
pojednávania s tým, že ich zároveň upozornil, že pokiaľ by po tejto lehote boli navrhované nejaké ďalšie
návrhy, súd ich nemusí akceptovať.9. Podaním súdu doručeným dňa 9.3.2020 navrhol zástupca žalovaných celú žalobu zamietnuť a
zároveň podal protinávrh na zrušenie zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra B. XXXX/
XXXX, je neplatná a žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Týmto podaním zároveň
navrhol, aby súd vyhlásil, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX U.
XXX k.ú. S.. V rámci tohto podania zástupca žalovaných uviedol, že žalobca hrubo porušil predkupné
právo a neumožnil zakúpiť žalovanej v 4.rade adekvátne spoluvlastnícke podiely. Ďalej uviedol, že „dáva
protinávrh, aby súd vyhlásil, že žalobca Q. W., K.. X.X.XXXX, S. Č.. XXX, XXX XX S. nie je vlastníkom
a na zrušenie zmlúv vykonaných na základe vkladu B.-XXXX/XXXX Okresným úradom Prešov odbor
katastrálny úrad v Prešove. Žiadame súd, aby na základe písomných dôkazov vyhlásil neplatnosť kúpnej
zmluvy. Kúpna zmluva obsahuje aj účastníka, ktorý ju nepodpísal a teda podľa ustálenej súdnej praxe
vyšších súdnych autorít, je takáto zmluva absolútne neplatná.“
10. Zástupca žalovaných v deň pojednávania konaného dňa 4.12.2020 predložil do podateľne o 8.56
hod. (pojednávanie bolo vytýčené o 9.00 hod.) podanie označené ako doplnenie protinávrhu, pričom
v rámci pojednávania na otázku súdu uviedol, že pôvodný protinávrh sa týkal zmluvy, ktorej vklad bol
povolený pod V-XXXX/XXXX a týmto podaním doplnil protinávrh o ďalšie zmluvy, ktorých vklad bol
povolený pod B.-XXXX/XXXX, B.-XXXX/XXXX U. B.-XXXX/XXXX.
11. V súvislosti s protinávrhom žalovaných ohľadom zmluvy registrovanej Okresným úradom Prešov,
katastrálnym odborom pod B.-XXXX/XXXX súd poukazuje na to, že účastníkmi tejto zmluvy ako
predávajúci sú subjekty, ktoré vôbec nie sú stranami v tomto konaní, aj keď zo samotnej kúpnej zmluvy
(č.l. 205 spisu) vyplýva, že účastníčkou tejto zmluvy ako predávajúca bola aj žalovaná v 1.rade, pričom
strany sporu v tomto konaní nie sú totožné so stranami, ktoré by mali byť stranami sporu v prípadnom
spore týkajúcom sa porušenia predkupného práva ako to vyplýva z obsahu podaní zástupcu žalovaných.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že jej syn, teda jej zástupca, má
právnické vzdelanie, a preto ho aj splnomocnila, aby ju v tomto konaní zastupoval. V tomto ohľade súd
poukazuje na to, že pokiaľ cieľom žalovaných bolo riešiť porušenie predkupného práva, tak vzhľadom
na to, že v takomto spore na strane žalovanej musia byť označení všetci účastníci kúpnej zmluvy, nebolo
možné riešiť túto otázku podaním protinávrhu, resp. vzájomnej žaloby v tomto konaní, ale podaním
osobitnej žaloby s prípadným návrhom na prerušenie tohto konania, čo ale žalované nerealizovali
a v podstate ani neuviedli konkrétne dôvody, ktoré by mali svedčať o porušení predkupného práva.
Vzhľadom na uvedené, preto súd protinávrh žalovaných zamietol.
12. Súd zároveň poukazuje na sudcovskú koncentráciu, pričom zástupca žalovaných mal, aj vzhľadom
na následné prevody spoluvlastníckych podielov, dostatok času na to, aby podal žalobu s perfektným
označením strán sporu a jej obsahom, pričom doplnenie protinávrhu podal iba niekoľko minút pred
pojednávaním vo veci samej. Navyše súd poukazuje na to, že predávajúci, ktorí boli pôvodne označení v
tomto konaní ako žalovaní odpredali svoje podiely pomerne jednak žalobcovi, ako aj žalovanej v 4. rade.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom má
za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, čo vyhodnotil ako
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu. Súd v tomto
ohľade zároveň poukazuje na to, že je účelné a hospodárne, aby vec mala iba jedného vlastníka, ktorý
by s ňou vedel voľne nakladať, zveľadiť ju, resp. udržiavať, a preto aj existuje zákonné ustanovenie §
142 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pričom v danom prípade mal súd za nepochybné, že vzhľadom na veľkosť podielov a účelnosť využitia
predmetnej nehnuteľnosti je namieste prikázanie minimálnych spoluvlastníckych podielov žalovaných
do vlastníctva väčšinového žalobcu.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.