Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202483.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou
Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému X. F., K..
XX.X.XXXX, I. O. XXX XX V., J. X, občanovi SR, o zaplatenie 418,25 eura s príslušenstvom, takto o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/92/2016-52 zo dňa 26.10.2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 29.6.2016 domáhal toho,

aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 418,25 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 418,25 eura od 11.07.2006 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému
nahradiť mu trovy s konaním mu vzniknuté.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci
nariadil, skutočnosti uvádzané v žalobe nerozporoval.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 3.5.2006 zmluvu o úvere,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 8.000 Sk / 265,55 eura, pričom žalovaný sa zaviazal
celkovú čiastku úveru vo výške 12.600 Sk / 418,32 eura zaplatiť v siedmich mesačných splátkach
po 1.800 Sk / 54,23 eura, počnúc dňom 6.6.2006. Žalovaný z poskytnutého úveru neuhradil žiadnu
splátku. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/12/2008 zo dňa 18.2.2008 bol žalovaný
uznaný vinným, že dňa 3.5.2006 v Starej Ľubovni na K.. W.. Q. prostredníctvom mandatára X. P. so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej

mu bol poskytnutý úver vo výške 8.000 Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom, pričom
pri uzatváraní zmluvy uviedol do žiadosti o úver ako jeden z podstatných údajov v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru nepravdivý údaj o výške svojho mesačného príjmu a taktiež to, že má
ďalšie záväzky voči spoločnosti Profireal, čím spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. spôsobil škodu vo výške
35.460 Sk s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu, čím spáchal prečin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za
použitia § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1
Tr.zák.saukladáskúšobnádobavtrvaní12mesiacov.Podľa§208ods.1Tr.por.poškodenýspoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne
konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2008.

Súd prvej inštancie uviedol, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, pre ktorý platí,
že súd má pri skúmaní každej otázky tohto vzťahu aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia prežalovaného ako spotrebiteľa. Konkrétne ustanovenia § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého má súd na premlčanie
prihliadať ex officio. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na

náhradu škody, na ktorý bol odkázaný rozsudkom vydaným v trestnom konaním. Aplikujúc ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. mal za to, že nárok uplatnený žalobou bol uplatnený po uplynutí premlčacej
doby. Konštatoval, že žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.2.2008, mal vedomosť o osobe škodcu a rozsahu
škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po

právoplatnosti rozsudku dňa 18.2.2008 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu
škody, dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť najneskôr 19.2.2008,
uplynula 19.2.2010. Keďže žalobca podal žalobu na náhradu škody na súde až dňa 29.6.2016, urobil
tak až po uplynutí premlčacej doby. Preto nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému, považujúc
ho za premlčaný v celom rozsahu, zamietol. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby odkázal na ust.
§ 106 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP. Uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na

to, že v predmetnom prípade išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom a súd podľa
neho ani nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. K námietke o absencii rozhodnutia o nároku
na náhradu škody poukázal na to, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody
a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového
podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a

nie o vzniku a existencii škody. Poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti aj
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/187/2017-88 zo 4.10.2017, v ktorom tento súd
uviedol,žeskutočnostirozhodnépreustáleniecharakteruzáväzkovoprávnehovzťahuzozmluvyoúvere
nie sú právne významné, ak súd koná o nároku na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o
úvere ako takej, kedy by bolo právne významne skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení

spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana,
vrátane § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov, konkrétne rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/108/2017-63 z 12.9.2017 a rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.
17C/277/2006-36 z 13.4.2017 majúc za to, že závery vyplývajúce z týchto ním citovaných rozhodnutí
iných súdov podporujú jeho názor o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, voči ktorému podal

odvolanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o
existencii dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a

právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(sp. zn. II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02 a II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi

účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).

6. Zásadným odvolacím argumentom žalobcu bol argument o tom, že žalobou uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorý uplatnil už v trestnom konaní, avšak s týmto nárokom bol odkázaný na občianske súdne
konanie a nie nárok zo samotnej zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným a pri takto uplatnenom

nároku nebol súd oprávnený prihliadať na námietku premlčania.
Z obsahu žaloby vyplýva relevantnosť tvrdení žalobcu k dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná. Z
dôvodov rozsudku však nevyplýva, že by takto uplatnený nárok žalobcu súd prvej inštancie právne
posudzoval. V dôvodoch rozsudku absentuje právna úprava, ustanovenia Občianskeho zákonníkaupravujúce náhradu škody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nedalo odpoveď k dôvodom žaloby
v zmysle posúdenia toho nároku, ktorý žalobca žalobou uplatnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
tým nepreskúmateľné. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa stranám sporu bráni v možnosti

uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí však súd poskytovať materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov.
Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore zo zásadami spravodlivého súdneho procesu
(článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú
bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

7. V priebehu ďalšieho konania súd posúdi nárok, ktorý je predmetom konania, t. j. nárok na náhradu
škody v kontexte s tvrdeniami strán sporu a dôkazmi predloženými alebo označenými stranami sporu k
vlastným tvrdeniam, a o žalobe opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí sa vysporiada aj s námietkami
žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Pokiaľ opätovne dospeje k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré

je potrebné žalobu zamietnuť, svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom bude vychádzať z právnej
úpravy aplikovateľnej na konkrétny právny vzťah, nároky z ktorého sú predmetom konania.

8. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania,
vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.