Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 12T/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721010842
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2021:3721010842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní

konanomdňa06.09.2021,trestnejveciobžalovanéhoN.S.,nar.XX.XX.XXXXC.N.D.,prezločintýrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. S. O. C. V. W. E. J. , nar. XX.XX.XXXX C. N. D., trvale bytom N., J. XXXX/XX, V. N.,
toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom období približne od júna 2020 do 14.03.2021, v mieste ich spoločného bydliska
v priestoroch bytu číslo XX, na adrese J. XXXX/XX, N., týral svoju manželku K. S. Š. a jej syna
z predchádzajúceho vzťahu maloletého V..Š.., narodeného v roku XXXX, spôsobujúc im fyzické a
psychické utrpenie tým, že

- denne manželke aj maloletému nevlastnému synovi pre banálne dôvody vulgárne nadával, napríklad,
keď manželka kúpila deťom oblečenie, keď nedala jedlo do chladničky, keď nebolo vyvetrané, alebo keď

syn okamžite nevykonal nejaký jeho príkaz,

- jeden až trikrát mesačne fyzicky napádal maloletého V..Š.. tak, že keď ihneď nevykonal jeho príkaz,
udieral ho dlaňami po hlave, päsťami do ramena a stehien, pričom mu týmto nespôsobil zranenia, ktoré
by si vyžadovali lekárske ošetrenie,

- asi raz týždenne bezdôvodne alebo z banálneho dôvodu fyzicky napádal K. S. Š. tak, že ju sácal, škrtil,
fackoval, udieral päsťou, čím jej opakovane spôsobil krvné podliatiny, škrabance, prípadne jej rozrazil

obočie a pri týchto fyzických útokoch sa jej vyhrážal zabitím alebo inou ujmou na zdraví, pričom K. S.
Š., so zraneniami na lekárskom ošetrení až do dňa 14.03.2021 nikdy nebola,

- naposledy dňa 14.03.2021 asi o 20.00 h v priestoroch uvedeného bytu po tom, ako K. S. Š. uložila deti
spať a povedala mu, aby odložil telefón a išiel sa vyspať, pretože vravel, že je unavený a následne vypla
wifi pripojenie na internet, vulgárne jej nadával, hovoril jej, aby zdochla a pri tomto ju rukami sotil na
chodbu, kde spadla na zem, následne si na ňu sadol a rukami ju škrtil na krku, pričom, keď sa bránila, tak

ju pustil, na čo odišiel do obývačky, odkiaľ ju naďalej vulgárne osočoval a vyhrážal sa, že ju aj deti zabije,
v dôsledku čoho K. S. Š. vošla do kuchyne, kde vzala do rúk nôž a s nožom v rukách mu povedala, že
už takto nedokáže žiť, a že aj keby ho zabila, tak to nemá zmysel, po čom nôž odhodila na kuchynskú
linku, pričom obvinený na to reagoval takým spôsobom, že K. S. Š. v priestoroch chodby asi dvakrát
udrel po hlave detskou plastovou hojdačkou, v dôsledku čoho jej z oblasti pravého obočia začala striekať
krv, po čom
ušla z priestorov bytu na spoločnú chodbu a keď obvinený chcel za ňou zatvoriť vchodové dvere, dala

medzidvereruky,abysatietonezabuchli,pretoževbytebolideti,aobvinenýjuopakovaneudreldveramido prstov, čím jej spôsobil tržnú ranu v oblasti čela a pravého obočia a periokulárny hematóm vpravo,
čo si vyžiadalo jej lekárske ošetrenie s chirurgickým
zásahom a dobou liečenia asi 7 dní,

pričompočasceléhotohtoobdobiasaobžalovanýN.S.vočisvojejmanželkeK.S.Š.amal.V..Š..správal
neprimerane agresívne, vyvolával u nich strach o život a zdravie, v dôsledku čoho prežívali sústavný
stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie, nakoľko takéto správanie obžalovaného Petra Javorka
bolo dlhodobé a intenzívne,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., s prihliadnutím na § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto
vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa§257ods.8Tr.por.aksúdrozhodol,ževyhlásenieobžalovanéhopodľaodseku5prijíma,zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná

iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/,

d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené
všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového
stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením.
Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., teda že blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie
bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu.

Súd za účelom rozhodnutia a druhu a výmere trestu vykonal dokazovanie oboznámením odpisu registra
trestov a registra priestupkov a zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo

postihnutý.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o vine a uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pre

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Súd u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúcu okolnosti
v zmysle § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., a to že obžalovaný viedol riadny život a že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Pri ukladaní trestu tak súd vychádzal z trestnej sadzby 3 - 8 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný na

hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že je vinný zo
spáchania trestnej činnosti, ktorá mu je kladená na vinu, súd zohľadnil uvedenú skutočnosť pri ukladaní
trestu a pristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle §
39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 27.06.2017 vo veci vedenej pod sp. zn.

Tpj/55/2016. Na základe uvedených skutočností potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, teda v trvaní 2 roky. Obžalovaný žiadal, aby mu bol uložený
podmienečnýtrestodňatiaslobody,súdsavšaktýmtonávrhomnestotožnil.Hociobžalovanýsadoposiaľ
nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na povahu, závažnosť
a následky trestnej činnosti. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal takmer rok, a to nielen vo vzťahu

ku svojej manželke, ale aj vo vzťahu k jej maloletému 10ročnému synovi, pričom je nepochybné, že
takýmto svojim konaním poškodeným spôsoboval stres, vyvolával u nich strach o život a zdravie.
Uvedeného konania sa mnohokrát dopustil bezdôvodne, pri plnom vedomí. Preto súd má za to, že len
nepodmienečným trestom odňatia slobody možno u obžalovaného dosiahnuť účel trestu, pričom trest vtrvaní 2 roky súd považuje z hľadiska prevýchovy obžalovaného za dostatočný, takýto trest zabezpečí
nápravu obžalovaného a zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.

Pre výkon trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.