Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212081
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116212081.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: Y. D., nar. XX. Q. XXXX,
zomr. X. D. XXXX, naposledy trvalo bytom W. XXX, o zaplatenie 765,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. septembra 2018 č. k. 14C/152/2016-50, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní na strane žalovaného pokračuje s: 1/ J. D., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom T. XXX/X, Y., 2/
J. X., nar. XX. J. XXXX, trvalo bytom I. E. D. XXXX/XX, W., 3/ H. D., nar. XX. H. XXXX, trvalo bytom W.
XXX, 4/ T. D., nar. XX. H. XXXX, trvalo bytom X. XXXXX/X, U. - N..

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti

trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 619,01
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 619,01 eur od 13.5.2016 do zaplatenia
a vyčíslený úrok z omeškania v sume 38,96 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 61,74 %.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo
len „ObZ.“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania.
Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o úvere č. 6405004891 medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 8.5.2014,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 500 eur.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky.

Žalovaný celkovo čerpal sumu 619,01 eur. Žalobkyňa úver zosplatnila, nakoľko žalovaný neplatil splátky
úveru riadne a včas. Predmetná zmluva bola súdom prvej inštancie kvalifikovaná ako spotrebiteľská
zmluva (§ 52 a nasl. O. z.). Keďže sa jednalo aj o spotrebiteľský úver, podstatnou náležitosťou zmluvy
mal byť údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) a udaj o dobe trvania zmluvy

(§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Uviedol, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázalzorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, že by si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky,
na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé
splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. K údaju o dobe

trvania zmluvy uviedol, že je potrebné, aby bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda
na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Poskytnutý úver súd prvej inštancie pre absenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ ZoSÚ) považoval za bezúročný a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Žaloba bola podaná dôvodne len v časti nevrátenej istiny z poskytnutej
sumy 619,01 eur (bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov), preto v tejto časti žalobe vyhovel. Z dôvodu

omeškania žalovaného s plnením súd priznal žalobkyni i úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená
vykonávacím predpisom, a to o 5 percentuálnych bodov viac, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnejbanky,platnejkudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Vozvyškužalobuakonedôvodnú
súd zamietol.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods.
1 a 2 CSP (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov), vecne úspechom v konaní

žalobkyne v rozsahu 80,87 % a úspechom žalovaného v rozsahu 19,13 %, v dôsledku čoho žalobkyni
vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,74 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe aj v tejto časti. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov nie je
možné považovať za správny. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ
revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca.
Vzhľadom na charakter úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred.
Okrem toho žalovaný je každý mesiac informovaný o výške dlžnej sumy, o výške aktuálnej sumy na

čerpanie, o týždennom limite atď. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
22.2.2018sp.zn.3Cdo146/2017,okreminýchajnarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15aďalej
poukázala na princíp právnej istoty z pohľadu princípu eurokonformného výkladu právnej normy. Zmluva
nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Revolvingová zmluva je
uzavretánadobuneurčitúapretoniejemožnévúverovejzmluveurčiťpresnýtermínkonečnejsplatnosti

spotrebiteľského úveru. Ukončenie zmluvy je uvedené v úverových zmluvných podmienkach (hlava 4,
§ 8), v zmysle ktorých je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, pričom úverový účet bude spoločnosťou
vedený až do doby úhrady všetkých záväzkov (hlava 2, § 3). Dátum splatnosti jednotlivých splátok je
presne stanovený v úverovej zmluve (20. deň v mesiaci). Doba trvania zmluvy nemusí byť uvedená
priamo v zmluve a jednotlivé náležitosti nemusia byť uvedené v jednom dokumente. Zmluva obsahuje

jednoznačné a presné odkazy na úverové podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom
žalovaný svojim podpisom potvrdil ich prevzatie a oboznámenie sa s nimi. Z rozsudku Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15 vyplýva, že sa nevyžaduje podpis písomností alebo iných dokumentov, na ktoré
zmluva o spotrebiteľskom úvere odkazuje.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V priebehu odvolacieho konania žalovaný zomrel dňa X.XX.XXXX. Z vyjadrenia poverenej notárky
JUDr. Ľubice Zaťkovej (sp. zn. 39D/166/2019) bolo zistené, že poručiteľ nezanechal závet, bol bezdetný,
slobodný, jeho rodičia G. D. a G. D. zomreli pred ním, s nikým nežil v spoločnej domácnosti. Poručiteľmal súrodencov: 1/ J. D., 2/ J. X., 3/ H. D., zomr. v roku XXXX (deti: H. D., T. D.). Viac údajov nemala
notárka k dispozícii.
Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd

posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 75/05 z hľadiska posudzovania

porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné pričítať
na ťarchu súdu obdobie, v ktorom po úmrtí účastníka konania do skončenia dedičského konania súd
nezaujme ku vzniknutej procesnej situácii žiadne stanovisko, ani konanie uznesením nepreruší, ani v
ňom nepokračuje s potencionálnymi dedičmi pôvodného účastníka (ak to povaha veci pripúšťa).
Vzhľadom na vyššie uvedené, za stavu, keď dedičské konanie ešte nebolo ukončené a v danej veci ide
o majetkový spor, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bude pokračovať (§ 63 CSP s prihliadnutím

na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) s osobami, ktoré v danom prípade prichádzajú ako dedičia
do úvahy v tretej dedičskej skupine (§ 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko zákon pripúšťa
možnosťpokračovaťvkonanípredskončenímkonaniaodedičstve.Súdprvejinštanciepoprávoplatnom
skončení dedičského konania (prípadne i do jeho skončenia) zváži ďalší procesný postup.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že úver v
danom prípade je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ) pre
absenciu obligatórnych zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuvedením
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) a doby trvania
zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ).

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

10. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy. Žalovaný uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3, 4 O. z.). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je zmluvným typom

upraveným v Obchodnom zákonníku.

11. Súd prvej inštancie, v zmysle záverov predchádzajúcej súdnej praxe, že predmetná obligatórna
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha
spoznať, ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané, požadoval

rozčlenenie splátky (ZoSÚ išiel nad rámec smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
v znení korigenda k tejto smernici). Z podnetu Krajského súdu v Prešove na zaujatie stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej spornej otázke
je zrejmé, že ustálená rozhodovacia prax súdov požadujúca rozčlenenie splátky, bola podporená

rozhodnutiami vyšších súdnych autorít sp. zn. 7 Cdo 128/2016, 7 Sžo 61/2015. Až uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 došlo k vyjadreniu odlišného právneho
názoru v danej otázke s argumentáciou, že dotknuté zákonné ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahŕňa a preto eurokonformným výkladom možno dospieť k záveru, že zákon členenie splátkynepožaduje (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

12. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/18, TE proti Pohotovosť, s.r.o., zo dňa 5.
septembra 2019, však článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, tak ako boli vyložené
rozsudkom z 9. novembra 2016 (C-42/15), majú sa uplatniť aj na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená
pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy, vykonanou s cieľom
dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

13. V odôvodnení rozsudku vo veci C-331/18 TE proti Pohotovosť, s.r.o. Súdny dvor EÚ konštatoval,
že požiadavka konformného výkladu je obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou
právnej istoty, v zmysle ktorej nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem.
Hoci povinnosť konformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra
legem, vnútroštátne súdy musia v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza

z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice.

14. So zreteľom na uvedené závery, právny názor, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver v
predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie rozpisu splátky na
istinu, úrok, poplatky v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení účinnom v čase jej uzavretia,

už nebolo možné považovať za správny. Po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2018, TE proti
Pohotovosťs.r.o.jedôvodnéočakávaťzosúladenierozhodovacejčinnostinajvyššejvnútroštátnejsúdnej
autority, ako aj ostatných súdov, s týmto rozhodnutím.

15. Odvolacia námietka žalobkyne o dodržaní zákonnej náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ ZoSÚ bola preto dôvodná.

16. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy v danom prípade, pre absenciu ktorého považoval súd
prvej inštancie úver za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd konštatuje nasledovné. Žalobkyňa v
žalobe tvrdila, že žalovaný bol so všeobecnými úverovými podmienkami oboznámený (v rámci ktorých

sa tento údaj nachádza), tieto obdržal a sú súčasťou zmluvy o úvere. Predmetná zmluva a všeobecné
úverovépodmienkyboliprílohoužalobyžalobkyne.Súdprvejinštanciedoručilžalobuspolusprílohamia
poučením žalovanému, ktorý sa k žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

17. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151
ods. 1 CSP).

18. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť

k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je

potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/405/2017).

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal

pasívny). Ak potom tvrdený skutkový stav, žalovaným nepopretý, súd prvej inštancie neprevzal za základ
rozhodnutia a dospel k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP
upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany
práv podľa článku 2 CSP), mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej (§ 297 veta prvá
CSP), s uvedením predbežného právneho posúdenia veci (§ 181 ods. 2 CSP), rešpektujúc tak i zásadu

predvídateľnosti postupu súdu.

20. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiťuplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

21. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný

postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Rozhodnutie
postrádalo i náležitý argumentačný základ vo vzťahu k uvedeniu tohto údaju vo všeobecných úverových
podmienkach, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Síce súd prvej inštancie konštatoval, že tejto
údaj musí byť uvedený priamo v zmluve, nie je však zrejmé, či skutočnosť, že údaj sa nachádzal vo
všeobecnýchúverovýchpodmienkach(oboznámeniesasnimi,aniichodovzdaniezostranyžalovaného
zospornené nebolo), vôbec zohľadnil (resp. prečo takého uvedenie predmetného údaju ani pri použití

eurokonfromného výkladu nepovažuje súd prvej inštancie za dostatočné).

22. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho

súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

25. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd
rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

28. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej

strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z
ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP).

29. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej

povinnosti, svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany, bude dôsledne vychádzať z preukázaných zmluvných dojednaní strán
konania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásadykontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká
tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).

30. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

31. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

33. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.