Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/47/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613210036
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6613210036.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Kubincovej,
PhD., v právnej veci žalobcu Ján A., s miestom podnikania W. II. XXX/XX, XXX XX Q., X.: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou VIKTÓRIA HELLENBART advokátka kancelária, s.r.o., so
sídlom Martina Rázusa 23, 984 01 Lučnec, IČO: 47 250 640, proti žalovanému MORAVOSEED CZ a.s.,
so sídlom Mušlov 1701/4, 692 01 Mikulov, Česká republika, IČO: 246 85 381, zastúpenému BUŽEK
& TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, o zaplatenie
35.927,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
13Cb/55/2013-1259 zo dňa 7. mája 2020 ,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/55/2013-1259 zo dňa 7. mája 2020 vo výrokoch I.
a III. potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/55/2013-1259
zo dňa 7. mája 2020, odmieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 35.927,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 04.11.2013 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. súd žalobu v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 35.927,76 Eur od 23.05.2013 do 03.11.2013 a úroku
z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 35.927,76 Eur od 04.11.2013 do zaplatenia zamietol.
Výrokom III. súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %
vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou proti
žalovanému zaplatenia 35.927,76 Eur s príslušenstvom, pričom v žalobe uviedol, že žalovaný mu dodal
tovar, ktorý vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 16.2.2011, splatnou dňa 16.2.2011 vo výške
2.790,-Eur a č. XXXXXXX zo dňa 18.5.2011, splatnou dňa 17.6.2011 vo výške 528,-Eur. Jednalo sa o
dodanie tovaru 50 kusov 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef.
Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02; 2ks 10000s Zelí Zeus F1 1,7-1,9, Brassica oleracea L. convar.
capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 9-0051-90032-08; 2ks 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica
oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02; čo vyplýva z dodacieho listu
č. EX-249 zo dňa 1.2.2011, pričom kúpna cena za dodaný tovar bola žalobcom riadne a včas zaplatená

žalovanému na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 16.2.2011, splatnej dňa 16.2.2011 vo
výške 2.790,-Eur. Fyzické dodanie tovaru 10 kusovs 10000f Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L.
convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051- 90096-02, vyplýva z dodacieho listu EX-402 zo
dňa 18.5.2011, pričom kúpna cena za dodaný tovar bola žalobcom riadne a včas zaplatená žalovanému
na základe vystavenej faktúry č. 2600386 zo dňa 18.5.2011, splatnej dňa 17.6.2011 vo výške 528,-Eur.

3. Žalobca konštatoval, že ako podnikateľ v poľnohospodárskej prvovýrobe a obchodnej činnosti použil
uvedené zakúpené semená hlávkovej kapusty bielej Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar.
capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02 na určený účel , a to so všetkou náležitou
odbornou starostlivosťou. Po vysadení zakúpených semien sa v období tvorby hlávok kapusty v mesiaci
júl 2011 objavili na hlávkach kapusty príznaky napadnutia bakteriózou, o čom žalobca žalovaného
bezodkladne informoval. Na základe uvedeného bola dňa 26.8.2011 vykonaná fyzická kontrola porastov
za účasti povereného zamestnanca žalovaného Ing. K. J., ktorý vyhotovil fotodokumentáciu a prevzal
niekoľko jedincov rastlín na vykonanie rozboru na preukázanie prítomnosti bekteriózy. Dňa 30.9.2011
žalovaný listom „ reklamace porostu Avak F1“ oznámil žalobcovi, že obdržal výsledky skúšok na
prítomnosť bakteriózy v žalobcom reklamovanej partii 0-0051-90096-02, ktoré boli pozitívne a že o
ďalšom postupe bude žalovaný žalobcu informovať. Žalobca požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný
ústav poľnohospodársky v Bratislave o vyhotovenie laboratórneho rozboru na prítomnosť škodlivých
činiteľov. Poverený inšpektor úradu odobral vzorky v dňoch 26. - 27.7.2011 a rozbor sa uskutočnil v
mesiaci august 2011 od 1.8.2011 do 31.1.2011, pričom výsledok rozboru bol pozitívny na baktériovú
čiernu žilkovitosť, lat. Xanthomonas campestris pv. campestris.

4. Žalovaný listom „ Stanovisko k reklamaci zelí Avak F1“ zo dňa 13.10.2011 oznámil žalobcovi, že
napriek výsledku dvoch od seba nezávislých rozborov, ktoré boli pozitívne na poškodenie semien
bakteriózou, žalobcovo uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady a škodu neuznal a odmietol ho z
dôvodu, že k silnému rozboru choroby došlo vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok. Napriek
tomu však žalovaný navrhol žalobcovi mimosúdne vyrovnanie formou iného tovaru vo výške 2.500,-Eur
bez DPH, ktoré však vzhľadom na výšku spôsobenej škody pre žalobcu nebolo akceptovateľné.

5. Žalobca následne opätovne požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v
Bratislave o vyhotovenie laboratórneho rozboru na prítomnosť škodlivých činiteľov. Na základe žiadosti
žalobcu bola dňa 30.11.2011 povereným zamestnancom úradu odobratá vzorka z napadnutých rastlín
č. 55/64/2011-B. Súčasne bola vykonaná kontrola na odber vzorky z rastlín. Ústredný kontrolný a
skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave na základe vykonanej akreditovanej skúšky zo vzorky
č. 55/64/2011-B zistil, že vzorka je pozitívna na prítomnosť patogénu baktórie Xanthomonas campestris
pv. campestris., čo potvrdzuje skúšobný protokol č. 651/11/FYTO/SMBL zo dňa 16.4.2012.

6. Žalobca zase požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o
vyhotovenie ďalšieho laboratórneho rozboru, a to zo vzorky žalovaným predávaných semien - Zelí Avak
F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02. Aj táto
vzorka bola na základe vykonanej akreditovanej skúšky zo vzorky č. 55/64/11-B pozitívna na prítomnosť
patogénu baktérie Xanthomonas campestris pv. campestris, čo potvrdzuje Skúšobný protokol č. 651/11/
FYTO/SMBL zo dňa 18.5.2012, DOPLNOK č. 1.

7. Žalovaný v konaní tvrdil, že svojím konaním neporušil žiadnu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť a
dodáva a aj dodával klientom vždy kvalitný tovar spĺňajúci všetky potrebné požiadavky. Poukázal na
to, že oblasť rastlinnej výroby, špeciálne šľachtenie a výroby osív v súčasnosti čelí mnohým výzvam,
najmä z oblasti klimatologických vplyvov a meniacej sa atmosféry. Preto je potrebné pri posudzovaní
tohto prípadu brať do úvahy mnoho rôznych faktorov, na ktoré nebolo v minulosti ani len pomyslené a
v súčasnosti môžu významne ovplyvňovať pestovanie poľnohospodárskych plodín. Ako prvé považoval
za potrebné vyriešiť uplatnenie nároku z vád. V úvode žalovaný polemizoval so základnou otázkou
položenou súdom k jednotlivým znaleckým posudkom, a to, či je príčinou vzniku na úrade žalobcu vadné
osivo. Žalovaný tvrdil, že z existujúcich zákonných predpisov, zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným a ani z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné s odkazom na príslušné zákonné
ustanovenia ustáliť, kedy je možné považovať osivo za vadné a čo sú jeho vady. Navyše žalobca si
v žiadnej komunikácii so žalovaným, ani v objednávke a ani iným spôsobom nevymienil, že v osive
nemá byť prítomná baktéria Xanthomonas campestris . V zmysle § 422 ods. 1 Obchodního zákonníka
v znení pozdejších predpisov platí: „ Poruší - li prodávajíci povinnosti stanovené v § 420, má zboří vady.

Za vady zboří se považuje i dodání jiného zboží, než určuje smlouva a vady v dokladech nutných k
užívaní zboží“. Podľa ods. 2 „ Neurčuje-li smlouva jakosť nebo provědení zboží, je prodávající povinen
dodat zboží v jakosti a provedení, jež se hodí pro účel stanovený ve smlouvě, nebo není-li tento účel
ve smlouve stanoven, pro účel, k nemuž sa takové zboží zpravidla užívá“. Žalovaný má za to, že dodal
žalobcovi osivo v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodilo pre účel, na ktorý sa osivo používa. Ak žiaden
z iných odberateľov žalovaného nehlásil problémy s úrodou, tak osivo ako také nemôže byť vadné.
Aj ostatní odberatelia žalovaného sú pestovateľmi kapusty s dlhoročnými skúsenosťami, a teda sú im
známe a musia si byť vedomí príslušných agrotechnických postupov. Žalovaný poukázal na výpoveď
znalca doc.X.XX.XXXX, na pojednávaní dňa 9.10.2017, ktorý uviedol, že „ Pokiaľ stanovíme kritériá,
musíme vychádzať z toho, čo požaduje zákon. Pokiaľ sa držíme zákonných kritérií, zákon nevyžaduje
testovanie na túto baktériu, takže akékoľvek osivo, aj pokiaľ spĺňa iné paremetre tak je v poriadku.
Áno, čiže spĺňa normy, je normované, keď to zákon nevyžaduje. Čo sa týka prítomnosti patogénov,
také osivo aby celkom nikdy nebol prítomný žiaden patogén sa veľmi ani nedá vyrobiť. Čiže ono keby
sme teraz testovali 100 osív od 100 dodávateľov, tak možno 80 % z nich by vykazovalo prítomnosť
tohto patogénu. Čiže na otázku, či je osivo v poriadku ak obsahuje patogén Xanthomonas campestris,
podľa zákona je v poriadku, pretože nevyžaduje sa certifikát, aby tam ten patogén prítomný nebol“.
Žalovaný navyše v konaní preukázal, že osivo prešlo koncom roka 2010 kontrolou kvality bez toho, že
by boli zistené akékoľvek problémy. Zo strany žalovaného ide o štandardný proces posudzovania kvality
osiva predtým, ako je osivo expedované jeho odberateľom. Žalobca pritom nikdy nepreukázal, že by
osivo, ktoré mu žalovaný dodal, skutočné teda balenie osiva dodané žalobcom, ktoré bolo žalobcom
vysiate v roku 2011 na predmetných pozemkoch, kde došlo k poškodeniu porastu, na testovaní reálne
aj bolo infikované baktériou Xanthomonas campestris a túto skutočnosť nebol schopný preukázať ani
jeden zo znalcov. Žalovaný je toho názoru, že baktéria Xanthomonas campestris ani nie je vadou
tovaru. Tiež žalovaný tvrdil, že nebolo preukázané, že osivo dodané žalovaným spôsobilo zničenie
úrody. Dokazovanie sa týkalo analýzy osiva z propagačného balenia a zvyškov odumretých rastlín.
Analýza sa teda nikdy netýkala osiva dodaného žalovaným žalobcovi a také osivo už v čase podania
žaloby pravdepodobne ani neexistovalo. Nie je možné s istotou potvrdiť, že práve osivo dodané
žalovaným bolo osivom, ktoré spôsobilo infekciu. Až analýzou predmetného osiva dodaného žalobcovi
by mohlo byť potvrdené alebo vyvrátené, že osivo obsahovalo baktériu, a teda, že mohlo, ale stále
neznamená, že muselo, spôsobiť poškodenie porastu žalobcu. Znalci, ktorí označili osivo za primárnu
príčinu poškodenia porastu žalobcu, poskytli len svoje dohady a domnienky nepodložené reálnymi
dôkazmi, lebo pri svojich záveroch nevychádzali z preskúmania reálnych vzoriek osiva pestovaných
žalobcom. Ak teda žalobca nie je schopný zabezpečiť sporné osivo na analýzu, nie je schopný uniesť ani
elementárne dôkazné bremeno a celá jeho argumentácia je založená len na dohadoch a predpokladoch
bez relevantnej dôkaznej základne. Žalovaný tiež namietal, že žalobca predtým, ako začal uplatňovať
nárok na náhradu škody mal si uplatniť nároky vyplývajúce z § 436 a § 437 Obchodního zákoníka,
a to okrem iného požadovať odstránenie vád; požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny; odstúpiť
od zmluvy. Žalobca napriek tomu priamo bez uplatnenia vyššie spomenutých vád uplatňoval svoje
nároky v rámci ustanovení o zodpovednosti za škodu. Žalovaný považuje takéto konanie žalobcu
za neodôvodnené a účelové. Podľa jeho názoru nárok na náhradu škody neobstojí a nie je právne
dôvodný. Žalovaný neporušil podľa jeho názoru žiadnu právnu povinnosť zo záväzku ani vyplývajúcu
zo zákona. Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom
žalovaný predovšetkým analyzuje miesto odobrania vzoriek pre analýzy, dodané osivo nebolo nikdy
predmetom dokazovania, pri analýze vzoriek neboli dodržané základné postupy, baktéria Xanthomonas
campestris existuje vo viac ako 20 rasách, nebol dodržaný osevný postup, je tu otvorená otázka
stále podmáčania pôdy a otázka primárnych a sekundárnych príčin infekcie. Žalovaný má za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť, kauzálny nexus medzi
vzniknutou škodou a údajným porušením povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný tiež poukázal na
ustanovenie § 379 druhú vetu Obchodního zákonníka aplikovateľného na prípad v spornom čase v roku
2011, kedy platilo, že „ nenahrazuje se škoda, jež prevyšuje škodu, kterou v době vzniku závazkového
vztahu povinná strana jako možný důsledek porušení své povinnosti předvídala nebo kterou byla možno
předvídat s přihlédnutím ke skutečnostem, jež v uvedené době povinná strana znala nebo mněla znát
při obvyklé péči“. Účelom ustanovenia o náhrade škody je primárne zabezpečenie kompenzácie osobe,
ktorej bola škoda spôsobená. Žalovaný má za to, že ak by mu mala byť prisudzovaná zodpovednosť
za škodu, išlo by o zodpovednosť ďaleko presahujúcu bežnú prevenčnú zodpovednosť za škodu v
zmysle všeobecných ustanovení vtedy platného Občianskeho zákonníka. Ak by sme aj diskutovali o
zodpovednosti v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, dostávali by sme sa do roviny povinnosti
absolútnej vylučujúcej akúkoľvek možnosť vzniku škody v akomkoľvek okamihu, čo by prenášalo

neakceptovateľné bremeno priamo na žalovaného. Je potrebné sa zaoberať nielen všeobecnou a
odbornou znalosťou, ktorá sa očakáva u konkrétnej osoby ako prípadného škodcu, napr. v prípade
podnikateľa v určitej oblasti šľachtenia, výroby a predaja osív, čo je žalovaný, ale aj znalosťami
konkrétnymi, súvisiacimi s konkrétnym záväzkom a zmluvnými stranami, čo právna teória považuje
za tzv. subjektívne hľadisko predvídateľnosti škody. Zjednodušene povedané, ak žalobca neupozornil
žalovaného napr. na špecifiká jeho lokalít, kde sa mala kapusta pestovať, tak žalovaný nemohol vznik
škody ani predvídať. Žalovaný poukázal na to, že relatívne v blízkom okolí v Kosihách nad Ipľom
pestoval kapustu z rovnakej partie od žalovaného a v rovnakom roku pestovateľ Ing. Z. P. a v tomto
prípade nedošlo k žiadnemu poškodeniu porastu. Táto skutočnosť sama o sebe teda popiera, že by
žalovaný mal niečo osobitné predvídať vo vzťahu minimálne k širšiemu regiónu okolia žalobcu. Na
druhej strane objektívne hľadisko predvídateľnosti škody očakáva v prípade podnikateľov starostlivý a
profesionálny prístup takej osoby, ktorá môže očakávať a má si uvedomovať riziká svojho podnikania.
Hodnotenie objektívneho hľadiska je posunuté do doby, kedy záväzok vznikol a zohľadnil sa okolnostiam
možnosti predvídania škody. Žalovaný tvrdil, že dodržal a dodržiaval svoje povinnosti mu vyplývajúce
zo zákonných predpisov, zmluvných vzťahov a postupoval v zmysle svojich odborných vedomostí a
znalostí. Nemožno preto v žiadnom prípade hovoriť o tom, že by aj z tohto hľadiska žalovaný mohol
škodu u žalobcu predvídať. Pri zohľadnení všetkých okolností a faktorov, za ktorých sa pestovala
kapusta žalobcom v roku 2011, ako je zaoranie kapusty, zavlažovanie a pod., ktoré mohli mať vplyv na
vznik a šírenie choroby tak žalovaný nemôže byť osobou zodpovednou za spôsobenú škodu u žalobcu.
Nakoniec rozsah poškodenia porastu žalobcu je tak veľký, že bol nezvyčajný aj pre odborníkov v tejto
oblasti, ktorí sa zúčastnili konania a v konaní vypovedali. Žalovaný preto nemôže byť považovaný za
zodpovedného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami a
výsluchmi svedkov a znalcov a konštatoval, že v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
EÚ č. 1215/2012 právomocným pre rozhodnutie sporu sú súdy Slovenskej republiky, pričom miestne a
vecne príslušným súdom je Okresný súd Lučenec. Zároveň dospel k záveru, že pre rozhodovanie vo
veci bolo použité rozhodné právo krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. žalovaného MORAVOSEED
CZ, a.s., teda právo Českej republiky.

9. Súd prvej inštancie citoval zákonné ustanovenia Zákona č 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka
v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, ktoré aplikoval na daný právny spor, pričom uviedol, že z
ním citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou predávajúceho je dodať určený tovar
definovaný zmluvou kupujúcemu v akosti a vyhotovení, ktoré zmluva určuje. Tvrdil, že akosť tovaru
netvorí podstatnú časť kúpnej zmluvy, rovnako podstatnou časťou zmluvy nie je určené vyhotovenie
tovaru, ktorým sa rozumejú vlastnosti, ktoré nemajú význam pre užívanie veci alebo pre ich estetický
vzhľadom ( napr. farba ). Ak v zmluve nie je akosť alebo vyhotovenie tovaru určené, predávajúci dodá
tovar v akosti a vyhotovení podľa účelu definovaného zmluvou, t.j. účelu na ktorý sa má dodaný tovar
použiť. Ak tento účel nie je definovaný, rozhodujúca je akosť a vyhotovenie podľa účelu, na ktorý sa tovar
spravidla používa. Akosť dodaného tovaru musí byť pritom v súlade so zákonnými požiadavkami. Medzi
ne možno zaradiť najmä súlad s technickými požiadavkami na výrobky. Podľa súdu prvej inštancie,
ak dodaný tovar nie je s nimi v súlade, predávajúci nesplnil svoju povinnosť dodávať tovar v určenej
akosti. Ďalej súd poukázal na článok 35 Viedenského dohovoru, ktorý ponecháva určenie množstva,
kvality a vyhotovenia tovaru, ďalej spôsob jeho zabalenia a vybalenia na prepravu tak isto na dohodu
účastníkov kúpnej zmluvy. Len vtedy, ak uvedené náležitosti nemožno zistiť zo zmluvy, na ich určenie
sa použijú pomocné kritériá ustanovené v čl. 35 ods. 2 Viedenského dohovoru, a teda tovar by sa mal
hodiť na účely, na ktoré sa používa spravidla tovar toho istého vyhotovenia; mal by mať vlastnosti tovaru,
ktoré predávajúci predložil kupujúcemu ako vzorku alebo predlohu; mal by sa hodiť na osobitný účel, o
ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy s výnimkou prípadov,
keď z okolností vyplýva, že kupujúci sa nespoliehal alebo kedy nebolo rozumené, aby sa spoliehal na
odbornosť a úsudok predávajúceho.

10. Súd ďalej uviedol, že zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru má povahu objektívnej
zodpovednosti. Na strane predávajúceho sa teda nevyžaduje zavinenie a zodpovednosť za vady je
osobitnou zodpovednosťou, na ktorú sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu,
keďže právna úprava zodpovednosti za vady je komplexnou úpravou. Účelom úpravy zodpovednosti za
vady je základné právne zabezpečenie záujmov kupujúceho.

11. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že dodaný tovar musí vyhovovať požadovaným alebo inak
určeným vlastnostiam ( kvalite ). V prípade nesplnenia týchto požiadaviek ide o vadu v akosti a
vyhotovení tovaru ( faktická vada tovaru ). Do tejto skupiny vád patria vady v dôsledku nesúladu s
akosťou alebo vyhotovením dohodnutým v zmluve; nesúladu s akosťou vyplývajúcou zo zákonných
predpisov ( § 759 ); v prípade absencie dohody o akosti alebo vyhotovení nesúladu s akosťou a
vyhotovením, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve; v prípade absencie dohody o akosti alebo
vyhotovení a zmluvne dohodnutého účelu nesúladu s účelom, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa.

12. Okresný súd tiež uviedol, že na priznanie nároku z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli
notifikované, t.j. oznámené predávajúcemu. Právny poriadok neustanovuje formu takejto notifikácie,
je však v záujme kupujúceho, aby bola uskutočnená v preukaznej podobe. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť na tom, čo považujú za notifikáciu vady. Čo sa týka obsahu notifikácie je nepostačujúce, aby
táto obsahovala len informáciu o tom, že dodaný tovar má vady bez ich špecifikácie. Notifikácia vady by
mala obsahovať informácie dostupné kupujúcemu, pričom právna úprava nepredpisuje formu notifikácie
vád a túto preto možno uskutočniť aj ústne. Súd konštatoval, že vady tovaru sú porušením zmluvy a
nároky kupujúceho z takéhoto porušenia zmluvy závisia od toho, či ide o porušenie zmluvy podstatným
spôsobom alebo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Nie sú kritéria podstatného porušenia
zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie zmluvy a v pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie
zmluvy nie je podstatné. Pri skúmaní, či porušenie zmluvy je podstatné treba preto skúmať ustanovenia
zmluvy, účel ktorému má tovar slúžiť a odstrániteľnosť vád zohľadňujúc pritom časové hľadisko.

13. Súd prvej inštancie ďalej tvrdil, že popri nároku z vád tovaru v prípade porušenia zmluvy má kupujúci
aj ďalšie nároky, a to nárok na náhradu škody, ak mu škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia zmluvy
podstatným spôsobom. V prípade náhrady škody v spojení s § 440 Obchodního zákonníka však nie
je možné uplatniť škodu spočívajúcu v reparácii uplatnenej vady, ale výlučne iba škodu následnú . V
zmysle Viedenského dohovoru ide o osobitnú úpravu náhrady škody, ktorú treba aplikovať pri porušení
medzinárodnej kúpnej zmluvy, ak sa táto zmluva bude spravovať Viedenským dohovorom (všeobecná
úprava náhrady škody podľa § 373 až 386 Obchodního zákonníka je vylúčená). Podľa čl. 74 Viedenského
dohovoru náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate vrátane
ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy, nahrádza sa teda skutočná škoda
aj ušlý zisk. Súd konštatoval, že uplatňovať možno iba nároky na náhradu škody vzniknuté porušením
zmluvných povinností, pričom táto úprava sa zásadne vzťahuje na každé porušenie zmluvnej povinnosti.
Rozsah náhrady škody je podobne ako v prípade Obchodního zákonníka limitovaný predvídateľnosťou
škody pri vzniku zmluvného vzťahu, predpokladmi nároku na náhrady škody sú a) vznik škody a jej
rozsah, b) porušenie zmluvnej povinnosti, c) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu a porušením
zmluvnej povinnosti. Dôkazné bremeno vo veci preukázania týchto skutočností má strana, ktorá si
uplatňuje nárok na náhradu škody. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá sa všeobecne uplatňuje v
obchodnom práve, zavinenie na strane škodcu sa nevyžaduje.

14. Súd tiež konštatoval, že predpokladmi vzniku škody podľa § 373 Obchodního zákonníka je
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť, pričom všetky uvedené predpoklady majú objektívnu
povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť ( liberovať ) ak preukáže, že k
nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť ( § 374 ods.1 Obchodního
zákonníka ). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený a ten
kto škodu spôsobil preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť a ak ich preukáže, oslobodí sa
od povinností nahradiť škodu.

15. Podľa okresného súdu jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Z hľadiska
zodpovednosti v zmysle § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany
alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.

16. Súd ďalej uviedol, že v zmysle § 440 ods. 1 Obchodního zákonníka uspokojenie, ktoré môže
kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodního
zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadajú ujmu vzniknutú vadným plnením
sú z náhrady škody vylúčené. Takéto pravidlo je dôsledkom úpravy nárokov z vád, ktoré sú striktne
limitované definovaným procesom. V prípade nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti a uplatnenia

nárokov z vád tovaru kupujúci nedôsledne uplatňuje svoje právo, a preto v zmysle zásady „právo
patrí bdelým“ mu nemožno umožniť uplatnenie rovnakých nárokov, ale z iných právnych dôvodov. Z
uvedeného vyplýva, že kupujúci musí veľmi dôsledne skúmať, aké nároky a z akých právnych dôvodov
mu vzniknú, t.j. či v danom prípade pôjde o nároky z vád tovaru, nároky z náhrady škody alebo nároky
z bezdôvodného obohatenia.

17. Súd konštatoval, že žalobca si uplatnil právo titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku tvrdených
vád dodaného tovaru, ktorej výšku spočívajúcu v ušlom zisku špecifikoval predloženým znaleckým
posudkom. Súd mal za to, že žalobca síce v rámci notifikácie vád si právo z vád neuplatnil dôsledne,
nakoľko neuskutočnil voľbu medzi jednotlivými nárokmi z vád v zmysle § 436 ods. 1, 2 Obchodního
zákonníka, keď k notifikácii vád síce došlo bez zbytočného odkladu potom, čo žalobca pri vynaloží
odbornej starostlivosti v zmysle § 428 ods. 1 písm. c) Obchodního zákonníka, t.j. potom, ako boli
vykonané príslušné testy ohľadom prítomnosti baktérie Xanthomonas campestris tak na rastlinách v
poraste kapusty, ako aj ním predloženej vzorke si uplatnil, ale neuskutočnil voľbu medzi nárokmi z vád.
Súd mal ďalej za to, že v prípade, ak by prítomnosť baktérie bola považovaná za vadu tovaru, jednalo by
sa o podstatné porušenie zmluvy a vznikli by teda nároky v zmysle § 436 ods. 1 Obchodního zákonníka,
žalobca sa však mohol domáhať jedine nárokov ako pri nepodstatnom porušení zmluvy v zmysle §
437 ods. 1 Obchodního zákonníka, nakoľko nevykonal voľbu medzi nárokmi vád z tovaru. Podľa súdu
však uplatnenie práv z vád, či už zmluva bola porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom
nemá vplyv na povinnosť náhrady škody porušením zmluvnej povinnosti, ktorej výška prevyšuje rámec
možnosti získať zadosťučinenie uplatnením si práva z vád tovaru. Podľa súdu nárok na náhradu škody
si môže žalobca uplatniť bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu zmluvy podstatným alebo nepodstatným
spôsobom, resp. či si práva z vád týmto spôsobom uplatnil. Náhrada škody však môže byť len v rozsahu
prevyšujúcom výšku, v akej by nemohol dosiahnuť uspokojenie svojho práva pri uplatnení si nárokov
z vád. Nakoľko si žalobca uplatnil právo titulom ušlého zisku a nákladov spojených s uplatnením tohto
práva, súd považoval toto uplatnenie práva na náhradu škody za legitímne.

18. Podľa súdu náhrada škody tak, ako si ju uplatňuje žalobca vyplýva z porušenia zmluvných povinností
v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka žalovaným, ako predávajúcim tým, že tovar, ktorý mal
mať vady spočívajúce vo výskyte baktérie Xanthomonas campestris a takto kontaminovaným osivom
následne mala byť spôsobená škoda na poraste žalobcu, teda vadné plnenie žalovaného v príčinnej
súvislosti malo spôsobiť škodu na ušlom zisku, ktorý by bol žalobca dosiahol pri produkcii, keby plnenie
nebolo vadné.

19. K protiprávnosti konania žalovaným súd uviedol, že základnou otázkou pre vyriešenie zodpovednosti
žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi baktériou Xanthomonas campestris, ktorá mala byť prítomná v
ním dodaných semenách, na jeho poraste kapusty je preto otázka, či sa žalovaný dopustil protiprávneho
konania, a ak áno, o aké protiprávne konanie sa jedná, ak ním dodaný tovar - semená kapusty boli
kontaminované baktériou, a či takéto kontaminovanie je možné považovať za protiprávne, a či dodaný
tovar trpí vadami. Súd mal za to, že pre vyriešenie tejto otázky zodpovednosti dodávateľa za dodaný
tovar je potrebné vyriešiť, či dodaný tovar vôbec trpí vadami. Poukázal na § 420 ods. 2 Obchodního
zákonníka, podľa ktorého ak neurčuje zmluva akosť ani prevedenie tovaru, je predávajúci povinný dodať
tovar v akosti a prevedení, ktorý sa hodí pre účely stanovené v zmluve alebo ak nie je účel v zmluve
stanovený, tak pre účel, ku ktorému sa takýto tovar spravidla užíva.

20. Podľa súdu základným predpokladom pre priznanie práva na náhradu škody je teda protiprávnosť
spočívajúca v dodaní vadného tovaru. Pre rozhodnutie o existencii protiprávnosti je podstatné, či dodané
osivo bolo kontaminované, čomu podľa súdu nasvedčuje rad vzájomne sa doplňujúcich a nevylučujúcich
dôkazov, a to súkromný znalecký posudok A.. X.. J. H., X.. H., X.. K., výsledky laboratórnych skúšok
jednak odobraných vzoriek osiva tak z materiálu dodaného žalobcom, ale aj ktorý si dal urobiť žalovaný,
z čoho je možné podľa súdu vyvodiť, že infekcia porastu sa šírila z dodaného osiva. Pri konštatovaní
zamorenia osiva napriek tomu, že zákon nevyžaduje určité vlastnosti a nie je povinnosťou kontrola na
existenciu Xanthomonas campestris, je potrebné posúdiť, či takto dodané osivo je skutočne možné
považovať za osivo v zmysle zákona za bezvadné.

21. Súd poukázal na vyjadrenie svedka Doc. X.. J. H., N.. na pojednávaní dňa 09.10.2017, inak znalca
v odbore poľnohospodárstvo, ktorý uviedol, že zákon nevyžaduje testovanie na túto baktériu, teda
akékoľvek osivo, ak aj spĺňa iné parametre, tak je v poriadku, teda spĺňa normy. Podľa svedka ani

neexistuje osivo, v ktorom by nebol prítomný patogén, avšak každé osivo vždy nesie určité riziko
kontaminácie, ale nie je možné toto riziko z hľadiska zodpovednosti za škodu prenášať na kupujúceho,
ktorého očakávania pri kúpe sú zakúpiť vec bez vád hodiacu sa na ním zamýšľaný účel.

22. Podľa súdu povinnosťou predávajúceho je dodanie tovaru, v tomto prípade hodiaceho sa na
účel, pre ktorý bol žalobcovi ako pestovateľovi dodávaný. Očakávania žalobcu boli z takto dodaného
tovaru štandardne vypestovať zdravý porast kapusty tak, ako to aj štyri roky dozadu robil, čo sám
potvrdil. Súd mal za to, že sa nepodarilo preukázať, že by došlo k enormnému zaplaveniu porastu,
výskytu iných faktorov ako burín a podobne, naopak súdnymi znalcami bolo konštatované, že jedinou
príčinou zamorenia porastu v takomto rozsahu bola príčina kontaminácie osiva a nebolo možné z neho
dopestovať zdravý porast u žalobcu, a teda takto dodané osivo nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle
Obchodního zákonníka, ani Viedenského dohovoru o dodaní tovaru hodiaceho sa na účely, pre ktorý
sa obvykle používa. Súd uviedol, že je síce pravdou, že s výnimkou žalobcu a svedka F.o u iných
pestovateľov v Českej republike, v Slovenskej republike a zahraničí sa táto choroba neprejavila, avšak
aj s poukazom na vyjadrenia X.. H. a X.. O. zjednodušene povedané aj zo zamoreného osiva je možné
vypestovať zdravý porast, všetko je to závislé od individuálnych okolností, podmienok a podobne. Ak
teda žalobcovi bolo dodané kontaminované osivo a v štandardných podmienkach, za ktorých ho pestoval
v príslušnom roku 2010 príčinou zamorenia porastu a jeho znehodnotenia bolo kontaminované osivo,
tak potom takéto kontaminované osivo sa nehodilo na účel, pre ktorý bolo žalobcovi dodané a je ho
potrebné považovať za vadné.

23. Podľa súdu legitímne očakávania kupujúceho sú kúpiť tovar, ktorý bude vhodný pre účel, pre ktorý
ho kupuje a nebude mať vady, pričom zákon u akéhokoľvek druhu tovaru nemôže striktne upravovať
každú jeho vlastnosť. Súd mal za to, že skutočnosť, že právne predpisy nepožadujú striktne testovanie
na každé možné ochorenie vrátane Xanthomonas campestris, sama o sebe neznamená, že takéto osivo
môže byť ľubovoľne ochoreniami, ktoré zákon nepožaduje kontaminované. Dodanie kontaminovaného
osiva v tomto prípade baktériou Xanthomonas campestris prísne normatívne vzaté žiadny právny
predpis nezakazuje, avšak v širšom slova zmysle takto kontaminované osivo za predpokladu, že sa
choroba jeho použitím rozvinie, nemožno považovať za osivo bezvadné. Ak teda výrobcovi osiva zákon
neurčuje povinnosť jeho skúšok na prítomnosť Xanthomonas campestris, ani ako požiadavku na toto
osivo bez prítomnosti eventuálne tejto baktérie neurčuje, neznamená to, že by žalovaný takéto osivo mal
predávať, pričom s poukazom na vyjadrenie Doc. H. v prípade, ak zamorenie spôsobí ďalej vo vzťahu k
subjektu, ktorému osivo bolo dodané následky spočívajúce v zamorení porastu, v zničení, nemožnosti
dosiahnuť výnosy, tak potom takéto osivo nepochybne je osivom z tohto pohľadu vadným. Vzhľadom
na to, že tovar zo strany žalovaného žalobcovi bol dodaný vadný, pričom zodpovednosť za vady je
zodpovednosťou objektívnou a v prípade, že dodaním vadného tovaru je spôsobená škoda, potom za
takúto škodu žalovaný zodpovedá.

24. K existencii škody súd uviedol, že táto je podľa súdu nesporná, pretože porasty kapusty tak, ako
to bolo deklarované boli zničené, žalobca nemohol dosiahnuť úrodu, čo ani samotný žalovaný v konaní
nenamietal. Výška škody bola žalobcom preukázaná s poukazom na znalecký posudok súdneho znalca
X.. J. H., ktorý v tejto časti žalovaný nenamietal ( určenie výšky škody a jej výpočet ). Žalobca si uplatnil
náhradu škody na ušlom zisku, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom A.. X.. J. H., PhD., vo výške
3.860,33/ha, pričom žalobca deklaroval pestovanie na rozlohe 9,19 ha, čo predstavuje 35.476,43 Eur.
Žalobcovi taktiež vznikla škoda spočívajúca v náhrade nákladov spojených s uplatnením škody, a to v
súvislosti s obstaraním znaleckého posudku A.. X.. J. H., PhD. vo výške 317,46 Eur, ako aj úhrada za
vykonanie skúšok a obstaranie protokolov o týchto skúškach vo výške 91,07 Eur ( 2.304Czk v kurze k
19.01.2012 ) a 42,80 Eur ( č.l. 35 ). Súd uviedol, že výška škody nebola zo strany žalovaného namietaná,
ani neboli predložené dôkazy, ktoré by túto výšku z hľadiska určenia s poukazom na predložený znalecký
posudok A.. J. H. a príslušné doklady o zaplatení nákladov spojených s testovaním namietal.

25. K príčinnej súvislosti ako tretiemu predpokladu pre priznanie práva na náhradu škody súd uviedol,
že s poukazom na uvedené znalecké posudky, ktoré v zhode Ing. H., H. a K. za primárnu príčinu
kontaminácie a znehodnotenia porastu považujú dodané osivo a z dodaného osiva žalobca vypestoval
rastliny napadnuté Xanthomonas campestris a takéto rastliny nebolo možné ďalej na trhu predať a
dosiahnuť zamýšľaný zisk, tak potom jednoznačnou príčinou vzniku škody je dodanie vadného tovaru
v rozpore s kúpnou zmluvou.

26. Podľa okresného súdu je žalovaný v omeškaní s úhradou náhrady škody, pričom povinnosť zaplatiť
náhradu škody podľa jeho názoru žalovanému vzniká doručením výzvy na jej zaplatenie, čo však v
tomto prípade žalobca nepreukázal, preto za rozhodný dátum považoval súd dátum doručenia žaloby
žalovanému, a to dňa 01.11.2013, a teda omeškanie u žalovaného by nastalo dňom 02.11.2013, čo je
sobota, teda prvý deň omeškania žalovaného je nasledujúci pracovný deň, t.j. 04.11.2013. Výška úroku
z omeškania s poukazom na § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. ku dňu 04.11.2013 predstavuje
úrok z omeškania vypočítaný súčtom reposadzby Českej národnej banky, ktorá predstavovala od
02.11.2012 do 03.08.2017 0,05 % a po pričítaní 8 percentuálnych bodov, teda predstavuje 8,05 % ročne.
V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania do 03.11.2013, t.j. pred doručením
žaloby, ako aj v rozdiely uplatnenej výšky úroku z omeškania po 04.11.2013 ( 8,5 mínus 8,05 % ) súd
preto žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanému právo na zaplatenie trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že zamietnutie žaloby v časti
uplatneného úroku z omeškania nemá vplyv na rozsah procesného úspechu žalobcu. Tiež uviedol, že
o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

28. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný,
ktorý uviedol, že podáva odvolanie voči predmetnému rozsudku v celom rozsahu výrokov I. až III. V
odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. K nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný zdôraznil, že
napádaný rozsudok je v poradí druhým provinštančným rozsudkom. V prvom rozsudku zo dňa 05. marca
2018 okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný právnu povinnosť neporušil. Krajský súd
v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. októbra 2019 prvý rozsudok zrušil a vrátil vec
okresnému súdu na nové konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývalo,
že rozsudok nebol podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne odôvodnený. Krajský súd však v žiadnom
prípade nevyslovil právny názor, že by mal okresný súd rozhodnúť, či právne posúdiť vec úplne opačne
ako v zrušenom rozsudku. Odvolací súd svoj právny názor na merito veci de facto vôbec nevyjadril a prvý
rozsudok okresného súdu bol zrušený z procesných dôvodov. Dňa 20. februára 2020 sa na okresnom
súde konalo pojednávanie, obsahom ktorého boli opätovné prednesy žalobcu a žalovaného a nevyplýva
z neho žiadna aktivita, či prednes súdu. Pojednávanie trvalo iba 30 minút a v podstate sa obmedzilo
na záverečné reči, ktoré boli plne v intenciách doterajšieho dokazovania. Rozsudok okresného súdu
bol však prekvapivo celkom opačný ako ten, ktorý vydal dňa 05. marca 2018. Súd tentoraz žalobe v
podstate v plnom rozsahu vyhovel, a to čo do právneho základu aj výšky škody. Okresný súd teda
prekvapivo úplne zmenil svoj právny názor, pričom však vo veci nedošlo k žiadnej zmene skutkového
základu sporu, či oboznámeniu účastníkov podľa §181 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie bez toho, aby
bol k tomu „prinútený“ právnym názorom odvolacieho súdu, v tej istej veci bez ďalšieho dokazovania,
či oboznámenia účastníkov vyslovil dva protichodné právne závery, s úplne opačným výsledkom pre
strany sporu. Takýto postup okresného súdu podľa žalovaného možno považovať za arbitrárny a
nepredvídateľný, a teda taký, ktorý odopiera žalovanému právo na spravodlivý proces. Za situácie, kedy
už bolo vydané skoršie rozhodnutie vo veci a neexistoval jednoznačný opačný záväzný právny názor
odvolacieho súdu na merito veci, ktorý by bol formulovaný v zrušovacom uznesení, mal okresný súd s
cieľom poskytnutia materiálnej ( a nielen formálnej ) spravodlivosti účastníkom konania uplatniť postup
podľa § 181 ods. 2 CSP a uviesť svoje „nové“ právne posúdenie veci. Tým by dal možnosť účastníkom
konania reagovať tak, aby neboli zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho,
aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k
ich preukázaniu prípadné ďalšie dôkazy. Uvedený postup súdu by zodpovedal ústavne garantovanému
právu na spravodlivý proces.

30. Podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy, že v tomto konkrétnom súdnom spore ide o náhradu
škody ( ušlého zisku ), a teda je potrebné v prvom rade rozhodnúť a ustáliť, či existuje právny základ
nároku a až následne preukazovať, aká škoda bola spôsobená. Súd v prvom rozsudku ustálil, že právny

základ nároku neexistuje. Napádaný rozsudok však už nielenže konštatuje úplný opak, ale žalobcovi
je bez ďalšieho dokazovania prisúdená aj vyčíslená náhrada ušlého zisku s tým, že údajne žalovaný
výšku škody nenamietal. Uvedený myšlienkový postup súdu je však vzdialený od elementárnej právnej
teórie. Žalovaný predsa od začiatku popieral samotný nárok žalobcu na náhradu škody, nemohol teda
súhlasiť s tvrdeným následkom - výškou škody. Ak mal okresný súd úmysel zmeniť svoj právny názor
na vec, mohol teoreticky za danej konkrétnej situácie rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom a odložiť
rozhodovanie o výške škody do jeho právoplatnosti.

31. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP žalovaný konštatoval, že súd prišiel
k skutkovým zisteniam bez toho, aby pre jeho rozhodnutie existovali relevantné dôkazy a vychádzal
len z dôkazov nepriamych, odvodených a špekulatívnych, čím zaťažil konanie vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napriek tomu, že osivo dodané žalovaným žalobcovi nebolo
nikdy predmetom testovania, skúšok a analýz, ktoré by boli predložené ako dôkaz v tomto konaní,
súd uzavrel, že primárnou a jedinou príčinou vzniku škody bolo práve vadné osivo. Žalovaný považuje
za elementárnu chybu celého doterajšieho konania, že práve osivo, ktoré vysial žalobca a ktoré mu
dodal žalovaný, nikdy nebolo predmetom dokazovania na tomto súde. Ani jeden zo znalcov, vrátane
znalca A.. H., ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok žalobcovi ešte pred začiatkom konania,
nedisponoval samotným osivom, ktoré bolo skutočne žalobcom vysiate. Osivo, ktoré bolo predmetom
znaleckého dokazovania bolo osivo z hobby balení, ktoré bolo iným spôsobom ošetrované a teda spĺňalo
inú kvalitu ako to, ktoré bolo skutočne dodané žalobcovi. V uvedenom spore nejde o vady kapusty, ale
tvrdené vady osiva, preto práve vadné osivo malo byť primárne predmetom skúmania. Z tohto dôvodu
znalecké dokazovanie prostredníctvom reklamnej vzorky, ktorá nebola ani nikdy predmetom distribúcie,
neobstojí a založenie zodpovednosti žalovaného na skúmaní celkom iného osiva ako toho, ktoré bolo
skutočne vysadené, je čistou a neakceptovateľnou špekuláciou. Podľa žalovaného nemožno založiť
zodpovednosť za škody na základe anológie, podobnosti osiva, či hypotetických úvah. Absencia dôkazu,
ktorým je osivo skutočne vysiate, musí byť pripočítaná na ťarchu žalobcu, nakoľko práve jeho zaťažuje
povinnosť nielen tvrdenia, ale aj dokazovania v tomto prípade.

32. Žalovaný tiež namieta, že vzorky rastlín pre účely znaleckých posudkov sa odoberali výlučne na
pozemku 9102/1, avšak reklamovaná kapusta bola pestovaná na pozemku 9001/1. Podľa žalovaného
teda nemožno vylúčiť, že žalobca pestoval na pozemku 9102/1 iné osivo, ako osivo od žalovaného z
údajne spornej vzorky. Navyše v roku 2017 označil žalobca za problematický pozemok parc.č. 9001/1.
Podľa žalovaného sú uvedené rozpory veľmi závažné pre pravdivé zistenie skutočností, k nim sa však
súd žiadnym spôsobom nevyjadril.

33. Žalovaný ďalej tvrdil, že súd neaplikoval právny predpis - nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
58/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh, čím vec nesprávne
právne posúdil. Týmto nariadením sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh a bolo
účinné aj v čase dodania osiva žalobcovi, pričom v prílohe č. 2 sa uvádzajú konkrétne požiadavky na
vlastnosti, kvalitu a zdravotný stav osiva zelenín uvádzaných na trh v Slovenskej republike. Predmetná
príloha č. 2 k uvedenému nariadeniu uvádza, že osivo musí vykazovať dostatočnú odrodovú pravosť a
odrodovú čistotu; prítomnosť chorôb a škodlivých organizmov, ktoré znižujú úžitkovosť osiva, musí byť
na čo najnižšej úrovni a osivo musí spĺňať aj tam špecifikované podmienky, pričom pri druhu kapustoviny
iné ako karfiol ( Brassica oleracea ) je určená najnižšia analytická čistota v percentách hmotnosti 97,
najvyšší obsah semien iných rastlinných druhov ( % hmotnosti ) 1 a najnižšiu klíčivosť % 75.

34. Podľa žalovaného dodané osivo bolo pravé a odrodovo čisté, klíčívé. Uvedené vlastnosti ani
žalobcom neboli namietané. Avšak čo sa týka patogénu Xanthomonas campestris, priamo z textu
právneho predpisu je zrejmé, že nariadenie vlády SR nijakým spôsobom nevylučuje, že samotné
osivo môže obsahovať škodlivé organizmy, dokonca to priamo predpokladá. Prítomnosť patogénu je
teda bežná v oblasti dodávania osív a tejto skutočnosti musia následne poľnohospodári prispôsobiť
svoje vlastné postupy. Aj znalci sa vyjadrili, že je takmer nemožné vypestovať osivo bez akéhokoľvek
patógénu.

35. Aj vyhláška č. 41/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone rastlinolekárskej
starostlivosti neidentifikuje baktériu Xanthomonas campestris v prípade kapustovitých rastlín za takú,
ktorá by podliehala čo i len príslušnej rastlinolekárskej kontrole a bola uvedená v tam vedenom zozname
zakázaných škodlivých organizmov. Aj osivo dodané s patogénom je teda dodané v akosti prípustnej na

užívanie. Podľa žalovaného žalobca nikdy nepreukázal, v akom množstve sa vlastne patogén v osive,
ktoré bolo skutočne dodané žalobcovi nachádzal a tiež nepreukázal, že práve toto množstvo patogénu
je vyššie ako čo najnižšia úroveň. Konštatovania o zamorení osiva a jeho závažnosti sú teda čistou
špekuláciou, na ktorej nie je možné založiť akúkoľvek zodpovednosť žalovaného.

36. Žalovaný tiež tvrdí, že súd vychádzal z laboratórnych skúšok, ktoré neboli vypracované podľa
požiadaviek nariadenia č. 58/2007, avšak boli poňaté do znaleckých posudkov. Žalovaný poukázal
na § 6 ods. 3 nariadenia a konštatoval, že laboratórne skúšky vykonané prostredníctvom Ústredného
kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave - doplnok č. 1 k skúšobnému
protokolu č. 651/11/FYTO SMBL z 18. mája 2012, neboli vykonané v súlade s požiadavkami uvedenými
v nariadení. Samotná vzorka v tomto prípade obsahovala len 0,3 gramu namiesto vyžadovaných 25
gramov podľa Prílohy č. 3 predmetného nariadenia a testovanie nebolo vykonané podľa metodiky ISTA
ako metódy medzinárodnej organizácie.

37. Žalovaný už v priebehu konania opakovane zdôrazňoval, že testovanie osiva od žalobcu v ÚKSUP
nespĺňalo podmienky Medzinárodnej asociácie testovania semien tzv. ISTA metodikou. Žalovaný
tiež tvrdil, že obsahom laboratórnych skúšok vykonaných prostredníctvom ÚKSUP - doplnok č. 1 k
skúšobnému protokolu č. 651/11/FYTO SMBL z 18.05.2012, z ktorého vychádzal aj súkromný posudok
A.. H. vypracovaný pre žalobcu bolo len 46 semien, pričom pre dostatočné výsledky sa podľa metodiky
ISTA považuje dodržanie referenčného počtu 30.000 semien. Navyše pri vykonaní laboratórnych skúšok
nebol vykonaný test patogenity, len na základe ktorého by bolo možné s určitosťou preukázať škodlivosť
detegovaného patogénu. Na tieto skutočnosti žalovaný v konaní opakovane upozorňoval.

38. Ďalej žalovaný konštatuje, že žiaden znalecký posudok sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetná
baktéria existuje vo viac ako 20 rasách, z ktorých niektoré sú vysoko patogénne a niektoré nepatogénne.
Samotná skutočnosť, že osivo obsahovalo baktérie Xanthomonas campestris ešte neznamená, že osivo
bolo spôsobilé šíriť chorobu. Podľa názoru žalovaného z dôvodu absencie testu patogenity nie je možné
bez ďalšieho konštatovať, že osivo bolo primárnym a zároveň výlučným zdrojom infekcie a pôvodcom
poškodenia porastu tak, ako to konštatuje znalec A.. H. na pojednávaní dňa 09.10.2017.

39. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec vôbec neaplikoval právny predpis -
nariadenie, pričom ak by ho aplikoval, musel by dôjsť k záveru, že žalovaný žiadnu povinnosť v súvislosti
s dodaním osiva neporušil a súd sa nemal výsledkami testovania ÚKSUP-u podľa skúšobného protokolu
č. 651/11/FYTO SMBL z 18.05.2012 vôbec zaoberať, keďže boli vykonané a výsledky stanovené v
rozpore s príslušnými právnymi predpismi a navyše na celkom inom osive ako na tom, ktoré bolo
žalobcovi dodané.

40. Podľa názoru žalovaného súd ďalej dospel na základe položených otázok znalcovi k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Keďže neaplikoval súd na prejednávanú vec relevantný právny predpis nariadenie
vlády č. 58/2007 Z.z. a ani vyhlášku č. 41/2002 Z.z. nepoložil správne otázky znalcom, z ktorých by
dostal relevantné odpovede na skutkovo zásadné otázky v zmysle Prílohy č. 2 nariadenia a to, či osivo
vysadené žalovaným obsahovalo škodlivý organizmus a zároveň či bol tento organizmus spôsobilý znížiť
úžitkovosť osiva a ak áno, aká bola úroveň jeho výskytu, a či táto miera bola alebo nebola na čo najnižšej
úrovni. Tieto otázky mal súd zisťovať od znalcov, aby mohol ustáliť, či žalovaný porušil alebo neporušil
povinnosť dodať bezvadné osivo. V zásade na ani jednu z uvedených otázok nedávajú znalecké posudky
odpoveď. Žalovaný tiež namieta, že súd sa nadmerne zameral na výsledky znaleckého dokazovania,
ktoré však boli ovplyvnené uvedenými aspektmi, pričom znalci založili svoje tvrdenia na hypotézach,
domnienkach a aj jednostranných tvrdeniach žalobcu. Keďže základný dôkaz na základe ktorého by
žalobca mohol preukázať svoj nárok, keďže nikdy nebolo testované osivo, ktoré žalobca skutočne zasial,
táto skutočnosť musí byť žalobcovi pripočítaná na ťarchu. Žalovaný má za to, že na strane žalobcu už
pri podaní žaloby jednoznačne existoval stav dôkaznej núdze. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného
súdu sp.zn. ČR II.ÚS/2630/07 zo dňa 13.12.2007 a mal za to, že súd prvej inštancie nekriticky a bez
hodnotenia ďalších súvislostí premietol a prebral nepresvedčivé závery znaleckých posudkov do svojho
rozhodnutia. Nedostatky znaleckých posudkov, ktoré prevzal okresný súd za svoje bez ďalšej hlbšej
analýzy ostatných súvislostí, ignorujúc jednak doterajšie dokazovanie na súde, zamýšľanie sa nad
jednotlivými aspektmi a popierajúce zásady potrebné na skutočné posúdenie, či žalovaný dodal vadné
osivo, spôsobili závery, ktoré v konfrontácii s realitou a starostlivým vykonaním dokazovania jednoducho
neobstoja.

41. Žalovaný tiež tvrdí, že podmienky pre ustálenie zodpovednosti za škodu na strane žalovaného nie
sú splnené a súd tak vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný tvrdí, že neporušil žiadnu povinnosť a
žalobcovi sa ani porušenie žiadnej povinnosti žalovaného nepodarilo preukázať. Žalobca nepreukázal,
že sa žalovaný nesprával podľa nariadenia vlády č. 58/2007 Z.z. v spojitosti s § 759 Obchodního
zákonníka, a teda že porušil právnu povinnosť.

42. Závery znalcov, tvrdenia žalobcu, či konštatovania súdu sú v rovine neprípustných špekulácií
a sú založené na hypotetických predpokladoch a neuveriteľných domnienkach. Na nich však
zodpovednosť za škodu žalovaného nemožno založiť. Súd nemôže povinnosť tvrdenia žalobcu sám
nahrádzať zadávaním znaleckých posudkov a následným preberaním ich špekulatívnych záverov do
svojho rozsudku. Keďže neexistuje porušenie povinností žalovaného, nemožno hovoriť ani o ďalších
predpokladoch teoretickej zodpovednosti za škodu.

43. V súvislosti s kauzálnym nexusom poukázal žalovaný na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.
I.ÚS/151/2015, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí
byť nielen tvrdená ( domnelá ), ale musí byť bezpečne preukázaná. Tiež poukázal na obdobné právne
názory vyslovené v judikatúre Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že pre záver o existencii príčinnej
súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná. Keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že práve osivo, ktoré na pozemku kde nastalo poškodenie
úrody vysadil, bolo akokoľvek kontaminované, nemohol teda ani preukázať príčinnú súvislosť medzi
tvrdenou kontamináciou a vznikom škody. Ďalej žalovaný konštatoval, že ak by aj pripustil, že osivo
mohlo byť kontaminované, v prejednávanom prípade nemožno bez pochybností a bezpečne ustáliť
priamu - bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi tvrdenou kontamináciou osiva a vznikom škody.
Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním znalca, ktoré si súd zobral za svoje uvedeným v bode 53. rozsudku,
že žalobca dodržal všetky agrotechnické postupy. Žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré vyplynuli z
dokazovania, a to žalovaným špecifikovaných faktov, ktorých kombináciou a chýb pri agrotechnickom
postupe žalobcu sa odrazili vo výsledku pestovania kapusty, čo vyústilo do fatálneho výsledku. Ak
pripustíme fakt, že osivo bolo infikované baktériou, tak stále išlo len o jednu z viacerých možných
príčin šírenia choroby a nemohlo byť jediným dôvodom na jej vznik. Okresný súd však v rozsudku
tieto závažné faktické okolnosti vzbudzujúce minimálne pochybnosti o existencii, prípadne príčinnej
súvislosti neprimerane bagatelizuje, prípadne na ne celkom opomína prihliadnuť a z uvedeného pohľadu
sa rozhodnutie nejaví ako spravodlivé.

44. K výške škody žalovaný uviedol, že nie je pravdou to, že žalovaný nenamietal výšku škody a dokonca
ani to, že táto bola žalobcom preukázaná. Žalovaný od počiatku spochybňuje právny nárok žalobcu
v plnom rozsahu, a teda aj vznik škody ako taký. Ak škoda konaním žalovaného, resp. porušením
povinností žalovaným nevznikla, v číselnom vyjadrení to znamená, že výška škody je nula. Ak by
žalovaný na jednej strane argumentoval, že za škodu nezodpovedá, no na druhej strane by vôbec čo
len polemizoval o výške tejto škody, mohlo by to mať len pre neho nepriaznivé dôsledky v právnej rovine
a jeho konanie by mohlo byť vykladané ako pripustenie vlastnej zodpovednosti za škodu. Najprv je totiž
potrebné ustáliť, či existuje právny základ nároku, až následne výšku škody. Navyše je podľa žalovaného
potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP. Žalovaný tiež vo svojich podaniach namietal
nepredvídateľnosť škody na jeho strane, čo už samo o sebe je nesúhlasom s rozsahom náhrady škody
požadovanej žalobcom. Súd teda nemôže urobiť záver o súhlase žalovaného s uplatňovanou výškou
škody. Žalovaný popiera, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda v uvedenej výške. Rovnako nie je možné sa
stotožniť s tvrdením v rozsudku, že žalobca preukázal výšku škody znaleckým posudkom Ing. J. H.. Súd
nemôže posúdiť znalecký posudok ako dôkaz preukazujúci výšku požadovanej náhrady škody, nakoľko
nespĺňa zákonné predpoklady. Ing. H. ako znalec nebol oprávnený posúdiť skutočnosti týkajúce sa
ušlého zisku, nakoľko nie je zapísaný v zozname znalcov pre relevantné odvetvie a ani nebol ustanovený
v zmysle § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcom tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010,
ako aj rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cbo/2858/2015. Pri určení ušlého zisku teda v skutočnosti nejde len
o určenie hodnoty pestovanej kapusty, ale všetkých veličín, ktoré do podnikania vstupujú, a teda znalec
z odboru 290000- Poľnohospodárstva, odvetvie 290202- Rastlinná produkcia , 290707- Záhradníctvo
a 290101- Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy nie je oprávnený riešiť takéto posúdenie. Nakoľko
podľa Prílohy č.2 k vyhláške č. 228/2018 Z.z. obsahom odvetvia 090300 - Kontroling je práve metodické
posúdenie správnosti použitia všeobecných záväzných, vedecky podložených predpisov a postupov v

oblasti rozpočtovníctva, kalkulácií, cenotvorby, stanovenia výšky škody, ušlého zisku, resp. finančnej
ujmy vrátane vypracovania ekonomicko-finančnej analýzy, žalovaný má za to, že stanovenie hodnoty
ušlého zisku v znaleckom posudku by malo byť vykonané práve znalcom v odbore 090000 Ekonómia
a management Odvetvie 090300 Kontroling. Žalovaný má preto za to, že znalecký posudok XX. Podľa
predložený v konaní žalobcom nie je možné posúdiť ako dôkaz preukazujúci škodu spočívajúcu v ušlom
zisku, a teda v tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

45. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že konaním žalovaného nedošlo k
skutočnostiam zakladajúcim zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Žalobca neuniesol v
prejednávanej veci dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že žalovaný nedodal osivo v potrebnej akosti
a kvalite, v súlade s určeným účelom, a teda, že došlo k porušeniu zákonných povinností žalovaného v
zmysle Obchodního zákonníku, nariadenia vlády a ani žiadneho vzájomného zmluvného vzťahu. Keďže
nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti na strane žalovaného, nebol naplnený jeden z elementárnych
aspektov zodpovednosti za škodu. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol a aby žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.

46. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 11.06.2020, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a založený na správnom právnom
posúdení a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

47. Žalobca považuje prístup žalovaného k žalobcovi v konaní o uplatnenie vád dodaného tovaru,
ako k jeho obchodnému partnerovi, dlhoročnému výhradnému odberateľovi jeho tovaru, malému
podnikateľovi, ktorého úplne zruinoval dodaním vadného osiva, za ukážku nepoctivého, nekorektného
jednania, ktoré ho zaráža. Nepoctivý obchodný prístup sa žalovaný opakovane snaží prekryť tým, že
z tohto prípadu kreuje zložitý odborný, vedecký aj filozofický problém. Žalovaný v odvolaní zásadne
namieta voči nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorý tvrdo kritizuje a namieta, že mu postupom
súdu bol odňatý prístup k nemu. Ďalej žalovaný považuje napadnutý rozsudok za prekvapivý, pričom
podľa žalobcu námietky žalovaného je potrebné odmietnuť ako účelové.

48. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku č.k. 13Cb/55/2013-1092 zo dňa 05.03.2018 zamietol
žalobu z dôvodu, že osivo aj keď je kontaminované baktériou Xanthomonas campestris, nemožno ho
považovať za vadné plnenie, pretože žalovaný neporušil žiadny zákon vo vzťahu k zisteniu prítomnosti
tejto baktérie v osive a pri dodaní osiva a teda nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a odvolací súd na základe
podaného odvolania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd
konštatoval, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a tiež že žalobcovi vznikla škoda a má zákonný nárok
domáhať sa náhrady škody na súde, aj keď si neuplatnil v rámci notifikácie jeden zo zákonných nárokov
zodpovednosti za vady. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri hodnotení, či žalovaný sa
dopustil protiprávneho konania jednostranne, bez hodnotenia ostatných dôkazov v konaní a vysvetlenia
svojho myšlienkového pochodu a odôvodnenia prečo nebral do úvahy aj ďalšie znalecké posudky a
ich závery vypracované v rámci súdneho konania, nebral ich vôbec do úvahy. Rovnako odvolací súd
uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými závermi znalcov ustanovených v konaní k
otázke bezvadnosti osiva ( k čomu znalec ani nesmie vyjadrovať ), ..ktorí jednoznačne za vznik škody
označili osivo zakúpené od žalovaného. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, ktorého právny názor
je pre súd prvej inštancie záväzný, nevyplýva len ten nedostatok, na ktorý poukazuje žalovaný, teda
že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, a že by mal súd prvej inštancie rozhodnúť rovnako a svoj
rozsudok len lepšie odôvodniť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže vyplývať aj z toho, že súd výrok
rozsudku oprel o skutkové závery, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, alebo z nedostatočného
odôvodnenia prijatého právneho názoru, ktorý súd oprel o právny záver prijatý znalcom, čím znalec
prekročil svoje kompetencie. Právny názor vyslovený odvolacím súdom jednoznačne vyzýva súd prvej
inštancie, aby si o otázke existencie alebo neexistencie vád dodaného tovaru urobil vlastný právny
názor, pri ktorom zohľadní odborné závery všetkých znalcov, ktorí jednoznačne za vznik škody označili
osivo predané žalovaným. Súd prvej inštancie sa preto pri opätovnom konaní a rozhodnutí dôsledne
riadil právnym názorom súdu druhej inštancie, svoj rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnil v tom,
prečo dospel k záveru, že žalovaný nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku veľmi podrobne odôvodnil svoj skutkový záver a právny názor. Súd
prvej inštancie nezmenil svoj právny názor úplne ani svojvoľne, ako naznačuje žalovaný v odvolaní, ale

riadil sa vysloveným názorom súdu druhej inštancie, ktorý je pre neho záväzný a svoj rozsudok riadne
a presvedčivo odôvodnil.

49. Žalobca k ďalším údajným procesným pochybeniam súdu, ktoré v odvolaní vytýkal žalovaný uviedol,
že žalovaný je zastúpený advokátskou kanceláriou, boli jej doručené všetky podania a listinné dôkazy
predložené žalobcom, súd jej pravidelne dal priestor na zaujatie stanoviska k nim a predloženie ďalších
dôkazov, zapojil žalovaného do nariadeného znaleckého dokazovania, keď mu umožnil navrhnúť otázky
znalcovi, vykonal výsluch všetkých v konaní ustanovených znalcov a žalovanému umožnil im klásť
otázky a žalovaný predložil v konaní aj súkromný znalecký posudok. Žalovaný mal tiež možnosť osobne
vypočuváť svedkov. Nemožno teda konštatovať, že by súd svojim postupom odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom.

50. Žalovaný vytýka tiež súdu, že nepoložil správne otázky znalcom. Žalovaný však mohol otázky
navrhnúť sám, mohol žiadať doplniť závery znaleckého posudku a mohol sa k záverom znaleckých
posudkov písomne vyjadriť. Mal možnosť vypočuť znalcov k ich záverom na pojednávaní, kde im on sám
mohol položiť tie správne otázky. Žalovaný tiež predložil súdu súkromný znalecký posudok, v ktorom
znalcovi X.. O., CSc., tiež nepoložil otázky, ktoré v odvolaní uvádza, že ich mal položiť súd, a keď tak
neurobil, dopustil sa závažného pochybenia.

51. Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný v odvolaní opomína viaceré zásady Civilného sporového
konania, povinnosť predložiť a označiť všetky dôkazy pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že
dokazovanie je skončené. V záverečnej reči má právo zhrnúť vykonané dôkazy, ich vlastné hodnotenie,
právny názor na vec a navrhnúť, ako má súd rozhodnúť. A túto povinnosť mal žalovaný aj za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a súd prvej inštancie voči nemu neaplikoval sudcovskú
koncentráciu konania podľa Civilného sporového poriadku aj na úkony urobené pred jeho účinnosťou,
čím by porušil jeho práva, ako namieta v odvolaní. Žalobca poukázal na to, že Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016, od kedy súd vykonal vo veci väčšinu procesných úkonov
dôležitých pre rozhodnutie vo veci, vykonal pojednávanie dňa 22.06.2017, kedy vypočul znalcov a
svedka, dňa 04.07.2017 žalovaný doručil súdu návrhy na vykonanie dokazovania, ktorým súd vyhovel,
následne uskutočnil pojednávanie 09.10.2017, na ktorom vykonal výsluch znalcov a uskutočnil ďalšie
pojednávanie dňa 05.02.2018, kedy rozhodol.

52. Žalobca poukázal na § 470 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tiež konštatoval, že
žalovaný zastúpený advokátskou kanceláriou musí vedieť, že tým, že popiera svoju zodpovednosť za
vzniknutú škodu, sa nezbavuje zodpovednosti vyjadriť sa k správnosti výšky uplatnenej škody. Takéto
vyjadrenia námietky nemôžu mať pre žalovaného žiadne nepriaznivé následky v právnej rovine a súd
ich nemôže a ani nevníma, ako súhlas s právnym základom žaloby, ako uvádza žalovaný v odvolaní.
Naopak je povinnosťou žalovaného, ak sa chce úspešne ubrániť voči žalobe o zaplatenie náhrady škody.
Žalovaný nemohol vedieť, ako súd rozhodne o žalobe žalobcu, či neprijme záver o tom, že žalobca má
právny nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný mal možnosť už v písomnom vyjadrení k
žalobe namietať výšku uplatnenej škody a predkladať dôkazy a argumenty na spochybnenie určenia jej
správnosti, čo však neurobil, a preto súd správne a pravdivo vyhodnotil procesnú pasivitu žalovaného
v tom smere, že námietky k výške uplatnenej škody nemal. Zároveň súd na pojednávaniach pravidelne
poučoval sporové strany o ich procesných právach, o svojom postupe pri oboznámení dôkazov, vyzýval
ich, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a vždy im dal priestor na vyjadrenie sa k dôkazu a k
právnej stránke veci.

53. Zástupca žalovaného v záverečnom návrhu dňa 05.02.2018 nenamietal mnohé zo skutočností, ktoré
uvádza v odvolaní a tieto nenamietal ani v záverečnom návrhu dňa 20.02.2020, a to ani výšku uplatnenej
škody. Žalovaný s odstupom takmer 10. rokov v podanom odvolaní prednáša úplne nové dôvody
neuznania žalobcom uplatneného nároku z vád dodaného osiva. Žalobca poukázal na skutočnosti,
ktoré žalovaný v priebehu konania nenamietal. Tiež neodmietol nárok zo zodpovednosti za vady z
dôvodu, že nebolo dokázané, že žalobca kapustu vypestoval z osiva dodaného žalovaným, ako účelovo
tvrdí v podanom odvolaní. Obsahom odpovede na riadne uplatnenú vadu dodaného tovaru, usmernil
žalobcu na preukázanie, že príčinou silného rozvoja choroby bolo vadné osivo dodané žalovaným a
nie klimatické podmienky, pričom žalovaný dokonca potvrdil, že aj ním samotným vykonaný rozbor,
v partii predanej žalobcovi, bol pozitívny. Aj znalecké dokazovanie a jeho závery boli zamerané na
zodpovedanie spornej otázky, ktorú označil za prekážku uznania nároku práve žalovaný. Nie teda súd,

ale žalovaný účelovo interpretuje závery znaleckých posudkov, ktoré sú v otázke príčiny znehodnotenia
úrody žalobcu jednoznačné a jednoznačne odpovedajú aj na ďalšie odborné otázky, ktoré žalovaný
opäť nastoľuje v podanom odvolaní. Žalobca tiež poukázal na závery prijaté jednotlivými znalcami v
znaleckých posudkoch.

54. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný neuznal reklamáciu žalobcu z dôvodu klimatických podmienok, ktoré
spôsobili rozvoj choroby, čo závery znalcov vylúčili. Žalovaný sa od začiatku rozhodol pre určitú taktiku,
ktorá už v samej podstate reaguje na výsledky laboratórnych skúšok, ktoré boli jednoznačne pozitívne na
prítomnosť baktérie, čo nemohol žalovaný poprieť, ale rozhodol sa vsadiť na bagatelizovanie dôsledkov
takejto kontaminácie osiva a pripísať veľký rozvoj ochorenia, napriek prítomnosti baktérie iným príčinám
- klimatickým podmienkam. V tomto smere však neuniesol dôkazné bremeno a vyvinul len veľmi
slabú procesnú aktivitu. Až následne začal tvrdiť ďalší dôvod, nesprávny osevný postup žalobcu,
ktorý sa mu tiež nepodarilo preukázať. V záverečnej reči 05.02.2018 uviedol ďalší dôvod, pre ktorý
nenesie zodpovednosť za vadu veci, a to je, že keďže zákon nepredpisuje povinnosť testovať osivo na
baktérie, osivo je potrebné považovať za bezvadný tovar, a to aj v prípade, ak je prítomnosť spôsobilá
znehodnotenie úrody.

55. Podľa žalobcu má taktika žalovaného najväčšiu slabinu v tom, že v odpovedi na uplatnenie vád
žalobcovi v októbri 2011, žalovaný neuvádzal, že prítomnosť baktérie v osive nie je vadou veci.
Naopak jeho odpoveď na uplatnený nárok obsahuje uznanie prítomnosti baktérie, kedy žalovaný uvádza
klimatické podmienky ako dôvod rozvoja choroby, nie dôvod jej vzniku. V odvolaní žalovaný pridáva
ďalší dôvod, že žalobca nevypestoval poškodené rastliny z osiva, ktoré dodal žalovaný, keďže testy
na prítomnosť baktérie sa robili z reklamnej vzorky a nie zo žalovaným dodaného osiva, ktoré bolo
vysiate. Zároveň žalovaný v odvolaní uvádza ďalšie novú skutočnosť, že vzorky kapusty sa neodobrali
z pozemku, na ktorom boli vady reklamované.

56. Žalobca zastáva názor, že nemožno akceptovať pri uplatňovaní zodpovednosti za vady dodaného
tovaru takú taktiku predávajúceho, ktorý uplatnenú vadu neuzná z jedného konkrétneho dôvodu, ktorý
následne, keď sa tento dôvod nepreukáže nahradí ďalším dôvodom, ten ďalším tak, ako to robí žalovaný.
Podľa žalobcu mal žalovaný uviesť všetky dôvody, pre ktoré vady osiva neuznáva. Žalovaný však uplatnil
dôvod, ktorým uznal prítomnosť baktérie a tvrdil, že k rozvoju choroby došlo v dôsledku klimatických
podmienok u žalobcu. Žalovaný vlastne uznal, že baktéria bola prítomná v ňom dodanom osive. Žalobca
tvrdí, že odmietnutie uznania vád tovaru musí byť odôvodnené konkrétnou skutočnosťou, ktorá ak sa
v konaní nepreukázala, nemožno akceptovať prístup predávajúceho, ktorý potom dodatočne odmietne
tú istú reklamáciu z iného dôvodu. Podľa žalobcu žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za to, že
kupujúcemu nedodal tovar bez vád. Za tovar bez vád nie je možné považovať osivo, ktoré je napadnuté
baktériou, z ktorého žalobca nemohol vypestovať kapustu, hoci osivo kupoval práve za týmto účelom,
pretože sa nehodí na účel, na aký sa tovar obvykle používa ( § 420 ods. 2 Obchodního zákoníku ).

57. Žalobca tiež konštatuje, že žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník kupoval od žalovaného osivo
označené ako „profi sada“, u ktorého aj žalovaný ako predávajúci garantuje vyššiu kvalitu, ktorá spočíva
v tom, že je zdravé, má vysokú klíčivosť, teda prinesie podnikateľovi vyššiu úrodu a lepší zisk. Tomu
zodpovedá aj to, že je drahšie. Žalobca teda opodstatnene očakával, že kontaminácia baktériou, ktorá
mu znehodnotí úrodu, v takomto osive nebude. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

58. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
29.06.2020, v ktorom považuje tvrdenia žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu za nepravdivé,
účelové, vytrhnuté z kontextu celého prípadu a také, ktoré nemajú žiadny vplyv na závery a argumenty
uvedené v podanom odvolaní. Žalobca sa v podstate ani k odvolaniu nevyjadruje. Žalovaný tiež
poukazuje na to, že žalobca vo vyjadrení poukazuje na to, čo všetko žalovaný v konaní nepreukázal,
avšak povinnosť preukázať všetky predpoklady vzniku škody sú na žalobcovi. Tiež žalovaný nesúhlasí
s tvrdením žalobcu, že pochybenie samotného žalobcu v procese pestovania kapusty nebolo nikdy
preukázané. Podľa žalovaného z konania jednoznačne vyplynulo, že k vzniku a šíreniu choroby mohli
prispieť rôzne iné, od osiva nezávislé faktory. Takéto aspekty nevylúčil ani znalecký posudok Doc.
Hudeca.

59. Žalovaný dal tiež do pozornosti zápisnice z výsluchov svedkov pánaXX.XX.XXXX a pánaXXX,
znalcov predvolaných v konaní ( pojednávania z 09.10.2017 a z 27.06.2017 ), ktorých vyjadrenia a závery
uvedené počas výsluchu neboli ani zďaleka také finálne a ultimatívne, ako ich popísali v znaleckých
posudkoch. Znalci jednoznačne pripúšťali aj inú príčinu napadnutia porastu chorobou ako osivom,
nepovažovali vykonané testovanie za dostatočné pre preukázanie patogenity osiva a poukázali aj na
ďalšie pochybenia žalobcu vo vzťahu k riešeniu celej záležitosti, napr. neskoré oznámenie poškodenia
a podobne. Nakoniec ani jeden zo znalcov nikdy nebol na tvári miesta a všetci mali výlučne informácie
dodané samotným žalobcom. Preto žalovaný už v odvolaní konštatoval, že znalecké posudky boli v
danej veci preceňované a mali byť vyhodnotené v kontexte s ďalšími dôkazmi vykonanými v konaní.
Ani žalobca pri vlastnom výsluchu dňa 20.01.2014 nevedel jednoznačne vyvrátiť uvedené skutočnosti
a bol vo svojich tvrdeniach nekonzistentný a nepresvedčivý. Všetci znalci sa zhodli, že žalobca nezvolil
správny osevný postup. Žalobca aj napriek tomu tvrdí, že žalovaný nepredložil dôkazy o tom, aké
správne by mali byť osevné postupy žalobcu. Žalovaný dodal 929 balení rovnakej partie a žiadny
z pestovateľov nehlásil žalovanému akýkoľvek problém na úrode. Žalovaný trvá na tom, že žalobca
nepreukázal existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného
a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak na vec neaplikoval relevantný právny predpis,
posúdil konanie žalobcu ako protiprávne a zaviazal ho na náhradu škody. Potreba zmeny pôvodného
prvoinštančného rozsudku v žiadnom prípade nevyplývala z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 41Cob/148/2018 zo dňa 29.10.2019.

60. V konaní bolo ustálené, že žalobca si u žalovaného nikdy nároky z vád dodaného tovaru neuplatnil.
Ak súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, bolo úlohou žalobcu v konaní preukázať
všetky aspekty potrebné k úspešnému uplatneniu nároku. Žalobca však navádzal súd rozhodnúť iba na
základe záverov znaleckých posudkov, pričom úplne ignoroval právnu stránku sporu, ktorú znalci nie sú
oprávnení riešiť. Súd sa však obmedzil na posúdenie právnej stránky len na konštatovanie znalca a
prijal za svoje de facto právne posúdenie znalcom.

61. Súd úplne odignoroval zákonnú úpravu a vec neposúdil v súlade s nariadením vlády č. 58/2007 Z.z.
Aj osivo s určitým množstvom kontaminácie je podľa vtedy platnej právnej úpravy vhodné na pestovanie
( čo potvrdili aj znalci ), a teda bolo vhodné na zamýšľaný účel žalobcu. Žalobca bol však povinný
postupovať ako riadny hospodár a prijať všetky opatrenia na to, aby žiadna iná príčina neprispela k
prípadnej kontaminácii úrody kapusty, a k tomu nedošlo. Žalovaný tiež tvrdí, že nie je možné sa uspokojiť
iba s pravdepodobnosťou existencie príčinnej súvislosti medzi údajne vadným osivom a zničením úrody,
príčinná súvislosť musí byť jednoznačne a bez pochybností preukázaná, k čomu v prejednávanom
prípade nedošlo.

62. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil prvý rozsudok
prvoinštančného súdu a v ktorom odvolací súd uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že škoda mohla
vzniknúť na úrode kapusty žalobcu aj vplyvom ďalších faktorov. Žalovaný má teda za to, že aj odvolací
súd mal preukázané, že osivo nie je jediným a dokonca ani primárnym faktorom, ktorý mohol spôsobiť
škodu na úrode kapusty, a teda neexistuje jednoznačná príčinná súvislosť potrebná k priznaniu náhrady
škody.

63. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o zruinovaní žalobcu po vzniku ním tvrdenej škody
v roku 2011. Tiež poukázal na to, že sa snažil vyriešiť celú situáciu konštruktívne a zmierlivo, avšak
žalobca sa rozhodol podať žalobu.

64. Pokiaľ sa žalobca odvoláva vo svojom vyjadrení na svoju reklamáciu, táto reklamácia a dôvody
v nej uvedené či neuvedené, sama o sebe bez skúmania ďalších podmienok nemôže byť základným
podkladom pre rozhodnutie o náhrade škody, ani zásadným argumentom, na ktorom možno žalobu o
náhradu škody postaviť. Žalovaný nikdy neuznal akékoľvek vady osiva, snažil sa iba zodpovedať otázku,
čo mohlo byť príčinou tak závažného zamorenia porastu. Pán J. pri riešení reklamácie na mieste u
žalovaného vychádzal výlučne z informácii podaných žalobcom a odobral vzorky z pozemku, ktorý onačil
žalobca ako ten, na ktorom vysial predmetné semená a až počas konania sa ukázalo, že žalobca označil
nesprávny pozemok. Žalobca preto ani nemôže myslieť vážne svoje tvrdenia ohľadom pochybení, či
nedostatkov pri vybavení reklamácie zo strany žalovaného. V ostatnom žalovaný poukázal na svoje
odvolanie a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania
žalovaného v plnom rozsahu.

65. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 13.07. 2020, v ktorom žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

66. Podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne zásadné skutočnosti a právnu
argumentáciu. Žalobca poukázal na to, že to, že bola znehodnotená celá úroda žalobcu po vysiatí osiva
dodaného žalovaným je fakt, ktorý v konaní opakovane rezonoval, a to, že plocha bola kontaminovaná
niekoľko rokov potom, ako sa nákaza objavila je fakt, na ktorý upozorňovali aj znalci. Žalobca si
však žalobou neuplatňoval náhradu škody za znehodnotenie plôch v ďalších rokoch, ako ani za
to, že ho žalovaný obchodne zničil, preto nevidel žiaden dôvod, predkladať dôkazy na preukázanie
týchto skutočností, pretože s meritom veci súvisia len potiaľ, ako to uviedol žalobca vo vyjadrení, že
dokumentujú dôsledky nekorektného jednania žalovaného.

67. Žalobca poukázal na to, že z vád vecí si mohol priamo uplatniť náhradu škody, keďže v jeho prípade
by žiaden iný zákonom daný nárok nebol postačujúci. Tiež žalobca poukázal na skutočnosť, že v rámci
reklamačného konania to bol žalovaný, ktorý najprv písomne oznámil žalobcovi, že po vykonaní testov
na osive sám zistil prítomnosť baktérie a žalobcu bude informovať o ďalšom postupe a následne listom
zo dňa 13.10. 2011 oznámil, že „ k silnému rozvoju choroby došlo vlivem nepříznivých klimatických
podmínek v daném roce a proto nelze reklamaci uznať“. Tento postoj žalovaného neumožňoval
žalobcovi iný spôsob toho, ako sa domôcť náhrady vzniknutej škody, než v súdnom konaní. Žalobca tiež
tvrdí, že uvedenou odpoveďou žalovaného žalobcovi vymedzil, aká okolnosť je pre neho okolnosťou
vylučujúcou zodpovednosť za škodu.

68. Žalobca nespochybňuje to, že ho zaťažuje dôkazné bremeno v tom, aby preukázal ním tvrdené
skutočnosti. Žalobcovi sa to podarilo a žalobu postavil na záveroch znalca Doc. X.. H., PhD., ktorý za
jednoznačnú príčinu znehodnotenia úrody považoval kontaminované osivo dodané žalovaným. Tieto
závery v konaní aj obhájil, keď sa za neho postavili ďalší znalci, ktorých ustanovil súd. V otázke výšky
škody závery znaleckého posudku žalovaný nenamietal, preto o nich súd správne uzavrel, že voči nim
námietky neboli. Žalovaný opomína, že ak sa voči žalobe a záverom znalca, na ktorých je postavená
bráni tvrdením iných skutočností, povinnosť ich preukázať, dôkazné bremeno sa v tejto časti presúva
na neho. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 81/2010 z 31.05.2010.
Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by príčinou znehodnotenia
úrody bola zlá kvalita pôdy na strane žalobcu, zlé klimatické podmienky, nesprávne osevné postupy, že
vzorka nebola zobratá z poľa žalobcu, kde bolo osivo vysiate a pod., jeho tvrdenie je správne, pretože
žalobca nebol povinný dokazovať skutočnosti, ktoré by oslabovali ním tvrdené právo.

69. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení cituje časti výpovedí z výsluchu znalca A.. X.. J. H., PhD., ide o
citáciu jeho výrokov vytrhnutých z kontextu záverov jeho posudku, v snahe podoprieť nimi tvrdenia
žalovaného, ale z pohľadu žalobcu je podstatným to, že napriek úvahám tohto znalca, ktoré žalovaný
súdu približuje, znalec zotrval na svojich jednoznačných záveroch, že príčinou znehodnotenia porastu
bolo kontaminované osivo dodané žalovanou stranou.

70. Zároveň žalobca súhlasí s výkladom odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenom v
zrušujúcom uznesení prvého rozsudku súdu prvej inštancie.

71. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo
podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania,
odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( § 379, § 380 ods. 1, § 383
CSP ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje vo výroku I. a III. za vecne správny, a preto ho v týchto častiach podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň odvolanie žalovaného voči výroku II. odvolací súd odmietol podľa §
386 písm. b) CSP. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

72. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

73. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

74. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

75. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

76. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

77. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

78. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 24.05.2013 domáhal
zaplatenia škody 35.927,76 Eur s príslušenstvom v zmysle § 373 Zákona č. 513/91 Sb. Obchodního
zákonníka v znesení neskorších predpisov, ktorá mala žalobcovi vzniknúť na základe skutočnosti, že
od žalovaného zakúpil vadné osivo ( napadnuté baktériou), následkom čoho bola celá úroda kapusty
žalobcu zničená, teda žalobcovi vznikla škoda okrem iného v ušlom zisku, ktorý žalobca mohol predajom
kapusty získať. Súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že žalobca svoj nárok oprel o predložený
znalecký posudok A.. X.. J. H., N.., z ktorého záverov žalobca vychádzal pri uplatnení nároku v konaní
ustanovil ďalších znalcov, a to X.. S. K., X.. N. H., PhD. a tiež v konaní bol žalovaným predložený
znalecký posudok znalca X.. N. O., CSc. Súd prvej inštancie v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie,
pričom vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Cb/55/2013-1092 zo dňa 05.03.2018, ktorým žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu, že právne predpisy nezakazujú prítomnosť baktérie v osive, následkom čoho osivo
nemôže byť vadné. Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd
odvolací uznesením č.k. 41Cob/148/2018 zo dňa 29.10.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal
so skutočnosťou, prečo nebral do úvahy aj názory vyslovené pribratými znalcami, ktorí za vznik
škody označili hlavne vadné osivo dodané žalovaným. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom, ktorým vo výroku I. žalobe ohľadne istiny a zákonných úrokoch z omeškania
vyhovel, a to od prvého pracovného dňa po doručený žaloby žalovanému až do zaplatenia a vo zvyšku
uplatnených úrokov z omeškania žalobu výrokom II. zamietol.

79. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda voči všetkým
trom výrokom. Odvolací súd však konštatuje, že výrok II. rozsudku je v prospech žalovaného. Podľa §
359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Nakoľko výrok II.
nie je v neprospech žalovaného, nie je žalovaný v súlade s uvedeným § 379 CSP oprávnený voči tomuto
výroku rozsudku podať odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku
odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

80. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ
mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný
mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej
obrany proti žalovanému nároku.

81. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného
odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

82. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, nie je žiadúce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského
súdu, ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.ÚS 350/09 zo dňa
08.10.2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok ( II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08 ).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov ( tak prvoinštančného súdu, ako
aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu ), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo
170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie,
tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

83. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu
01.02.2011 a 18.05.2011, kupní smlouvou se prodávající zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží)
určenou jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující
se zavazuje zaplatit kupní cenu.

84. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, ve smlouvě musí být kupní cena
dohodnuta nebo musí v ní být alespoň stanoven způsob jejího dodatečného určení, ledaže z jednání
o uzavření smlouvy vyplývá vůle stran ji uzavřít i bez určení kupní ceny. V tomto případě je kupující
povinen zaplatit kupní cenu stanovenou podle § 448.

85. Podľa § 420 ods. 1 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, prodávající je povinen dodat
zboží v množství, jakosti a provedení, jež určuje smlouva, a musí je zabalit nebo opatřit pro přepravu
způsobem stanoveným ve smlouvě.

86. Podľa § 420 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, neurčuje-li smlouva jakost nebo
provedení zboží, je prodávající povinen dodat zboží v jakosti a provedení, jež se hodí pro účel stanovený
ve smlouvě, nebo není-li tento účel ve smlouvě stanoven, pro účel, k němuž se takové zboží zpravidla
užívá.

87. Podľa § 422 ods. 1 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, poruší-li prodávající povinnosti
stanovené v § 420, má zboží vady. Za vady zboží se považuje i dodání jiného zboží, než určuje smlouva
a vady v dokladech nutných k užívání zboží.

88. Podľa § 425 ods. 1 ObZ ,v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, prodávající odpovídá za vadu,
kterou má zboží v okamžiku, kdy přechází nebezpečí škody na zboží na kupujícího, i když se vada
stane zjevnou až po této době. Povinnosti prodávajícího vyplývající ze záruky za jakost zboží tím nejsou
dotčeny.

89. Podľa § 428 ods. 1 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, právo kupujícího z vad zboží
nemůže být přiznáno v soudním řízení, jestliže kupující nepodá zprávu prodávajícímu o vadách zboží
bez zbytečného odkladu poté, kdy
a) kupující vady zjistil,
b) kupující při vynaložení odborné péče měl vady zjistit při prohlídce, kterou je povinen uskutečnit podle
§ 427 odst. 1 a 2, nebo
c) vady mohly být zjištěny později při vynaložení odborné péče, nejpozději však do dvou let od doby
dodání zboží, popřípadě od dojití zboží do místa určení stanoveného ve smlouvě. U vad, na něž se
vztahuje záruka za jakost, platí místo této lhůty záruční doba.

90. Podľa § 428 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, k účinkům stanoveným v odstavci 1
se přihlédne, jen jestliže prodávající namítne v soudním řízení, že kupující nesplnil včas svou povinnost
oznámit vady zboží.

91. Podľa § 436 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, je-li dodáním zboží s vadami
porušena smlouva podstatným způsobem (§ 345 odst. 2), může kupující:
a) požadovat odstranění vad dodáním náhradního zboží za zboží vadné, dodání chybějícího zboží a
požadovat odstranění právních vad,
b) požadovat odstranění vad opravou zboží, jestliže vady jsou opravitelné,
c) požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny, nebo
d) odstoupit od smlouvy.

92. Podľa § 436 ods. 2 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, volba mezi nároky uvedenými v
odstavci 1 kupujícímu náleží, jen jestliže ji oznámí prodávajícímu ve včas zaslaném oznámení vad nebo
bez zbytečného odkladu po tomto oznámení. Uplatněný nárok nemůže kupující měnit bez souhlasu
prodávajícího. Jestliže se však ukáže, že vady zboží jsou neopravitelné nebo že s jejich opravou by
byly spojeny nepřiměřené náklady, může kupující požadovat dodání náhradního zboží, požádá-li o to
prodávajícího bez zbytečného odkladu poté, kdy mu prodávající oznámil tuto skutečnost. Neodstraní-
li prodávající vady zboží v přiměřené dodatečné lhůtě nebo oznámí-li před jejím uplynutím, že vady
neodstraní, může kupující odstoupit od smlouvy nebo požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny.

93. Podľa § 436 ods. 3 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, neoznámí-li kupující volbu svého
nároku ve lhůtě uvedené v odstavci 2, má nároky z vad zboží jako při nepodstatném porušení smlouvy.

94. Podľa § 436 ods. 4 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, vedle nároků stanovených v
odstavci 1 má kupující nárok na náhradu škody, jakož i na smluvní pokutu, je-li sjednána.

95. Podľa § 373 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, kdo poruší svou povinnost ze
závazkového vztahu, je povinen nahradit škodu tím způsobenou druhé straně, ledaže prokáže, že
porušení povinností bylo způsobeno okolnostmi vylučujícími odpovědnost.

96. Podľa § 374 ods. 1 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, za okolnosti vylučující odpovědnost
se považuje překážka, jež nastala nezávisle na vůli povinné strany a brání jí ve splnění její povinnosti,
jestliže nelze rozumně předpokládat, že by povinná strana tuto překážku nebo její následky odvrátila
nebo překonala, a dále, že by v době vzniku závazku tuto překážku předvídala.

97. Podľa § 437 ods. 1 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, je-li dodáním zboží s vadami
smlouva porušena nepodstatným způsobem, může kupující požadovat buď dodání chybějícího zboží a
odstranění ostatních vad zboží, nebo slevu z kupní ceny.

98. Podľa § 437 ods. 2 ObZ, v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, dokud kupující neuplatní nárok na
slevu z kupní ceny nebo neodstoupí od smlouvy podle odstavce 5, je prodávající povinen dodat chybějící
zboží a odstranit právní vady zboží. Ostatní vady je povinen odstranit podle své volby opravou zboží
nebo dodáním náhradního zboží; zvoleným způsobem odstranění vad však nesmí způsobit kupujícímu
vynaložení nepřiměřených nákladů.

99. Podľa § 440 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, nároky z vad zboží se nedotýkají
nároku na náhradu škody nebo na smluvní pokutu. Kupující, kterému vznikl nárok na slevu z kupní ceny,
není oprávněn požadovat náhradu zisku ušlého v důsledku nedostatku vlastnosti zboží, na něž se sleva
vztahuje.

100. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.11.2013, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého
závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené
částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle
úroků z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v
rozsahu a za podmínek stanovených nařízením vlády.

101. Podľa § 369 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.11.2013, věřitel má nárok na náhradu škody způsobené
prodlením se splněním peněžitého závazku, jen pokud tato škoda není kryta úroky z prodlení.

102. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom k 02.11.2013, kterým se stanoví
výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální
výše nákladů spojených s uplatňováním pohledávky.

103. K námietke žalovaného ohľadne nesprávneho procesného postupu, ktorý mu znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces odvolací súd uvádza, ako už bolo uvedené vyššie, že takýto závadný procesný
postup súdu odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že vo svojom zrušujúcom uznesení
č.k. 41Cob/148/2018-1198 zo dňa 29.10.2019, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, jednoznačne
konštatoval, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy závery vykonaných znaleckých posudkov
a nevysporiadal sa so závermi znalcov, čím sa stal napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal vedomosť, aké závery znalci vo vypracovaných
znaleckých posudkoch prijali, a teda nemôže tvrdiť, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel,
ide pre neho o prekvapivé a nepredvídateľné rozhodnutie. Je pravdou, že odvolací súd ponechal
vyhodnotenie znaleckých posudkov a ich závery na súd prvej inštancie, ktorý sa v napadnutom rozsudku
veľmi podrobne vysporiadal s dôvodmi, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, s ktorými závermi sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje.

104. Pokiaľ žalovaný namieta, že okresný súd nepostupoval správne, keď nepostupoval v súlade s §
181 ods. 2 CSP a neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, odvolací súd nesúhlasí ani s
touto námietkou žalovaného, nakoľko táto povinnosť súdu je iba na prvom pojednávaní, teda súdu
prvej inštancie takáto povinnosť nevznikla, a preto postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za
arbitrárny a ani za nepredvídateľný.

105. Pokiaľ došlo zo strany odvolacieho súdu k zrušeniu prvého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu zamietol, žalovaný mal možnosť využiť ďalšie prostriedky procesnej obrany, t.j. uviesť
skutkové tvrdenia a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, čo však neurobil. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie pred vyhlásením prvého rozsudku vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi,
výsluchmi svedkov - znalcov a po zrušení tohto rozsudku strany konania nenavrhli vykonanie ďalších
dôkazov, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s princípom hospodárnosti konania a
s princípmi Civilného sporového poriadku sám ďalšie dôkazy nevykonával. Podľa § 470 ods. 1 CSP
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. pred 01.07.2016,
teda aj na toto konanie. Podľa zásad civilného sporového konania je dokazovanie v sporovom konaní
ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci
dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia. Žalobca svoju žalobu oprel o súkromný znalecký posudok, na základe ktorého si uplatnil
žalovaný nárok, čím vlastne preukazoval oprávnenosť jeho žaloby. Bolo potom na strane žalovaného,
aby svoje tvrdenia o nedôvodnosti podanej žaloby v konaní vierohodne preukázal. Pokiaľ teda žalovaný
namieta, že nikdy žalobcom uplatnenú výšku ušlého zisku neuznal a rozporoval ju už tým, že popieral
samotný základ uplatneného nároku, s týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí. V zhode s názorom súdu
prvej inštancie má za to, že pokiaľ žalovaný vôbec v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal
samotnú uplatnenú výšku a súd prvej inštancie dospel k oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku
ako takého, považuje sa žalobcom uplatnená výška škody za nespornú a žalovaným nespochybnenú.
Bolo povinnosťou žalovaného aj v prípade, ak namietal samotný základ uplatnenej žaloby, aby podľa
zásad Civilného sporového poriadku nielen namietal žalobcom uplatnenú výšku ušlého zisku, ale aj
navrhol dôkaz, resp. preukázal, že žalobcom uplatnená výška škody je v prípade oprávnenosti základu
uplatneného nároku nesprávna. Takýto postup žalovaného, ktorý nevyužil svoje oprávnenie tvrdiť a
preukázať ním tvrdené skutočnosti má za následok neúspech žalovaného v spore. Pokiaľ by súd prvej
inštancie postupoval podľa názoru žalovaného a opakovane rozhodol len medzitýmnym rozsudkom o
samotnom základe žaloby a následne až o výške ušlého zisku, vzhľadom na dĺžku tohto konania, by bolo
takéto konanie súdu prvej inštancie v absolútnom rozpore s princípom hospodárnosti súdneho konania.
Žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby za skoro 8 rokov vedenia súdneho konania navrhol všetky
dôkazy a svoje tvrdenia vierohodne preukázal.

106. Odvolací súd konštatuje, že sporové strany majú v zmysle § 150 CSP povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkového tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto tvrdenia strán môže
protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo účinné, v zmysle § 151
ods. 2 CSP je nevyhnutné, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

107. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v celom rozsahu súhlasí s právnym názorom súdu prvej
inštancie ohľadne preukázania ušlého zisku uplatneného žalobcom v tomto konaní a preukázaného
vypracovanými znaleckými posudkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010, z ktorého vyplýva,
že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného ( úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody ),
ale stratou očakávaného prínosu ( výnosu ). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí ( nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodovej udalosti ) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu ( škodnej udalosti ). V zmysle uvedeného právneho názoru
odvolací súd dopĺňa, že žalobca v konaní ohľadne ušlého zisku preukázal, že ako poškodený mohol
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku dodania vadného
osiva zo strany žalovaného.

108. Žalovaný v odvolaní namieta závery znaleckých posudkov, v ktorých znalci jednoznačne uviedli, čo
potvrdili aj vo svojich svedeckých výpovediach, že za škodu na kapuste žalobcu zodpovedá jednoznačne
vadné osivo dodané žalovaným. Žalovaný tvrdí, že slepo dôverovať záverom znalca by znamenalo
poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazu súdom, pričom odkázal aj na nález Ústavného súdu ČR.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danom spore je pre rozhodnutie sporu zásadná otázka, či
dodané osivo zo strany žalovaného je vadné, následkom čoho žalovaný prípadne zodpovedá za ušlý
zisk žalobcu. V konaní je teda podstatné posúdiť skutočnosti, o ktorých súd nemá dostatočné odborné
znalosti, a preto v danom prípade je nutné vychádzať zo záverov znaleckých posudkov, ktoré boli v
konaní vypracované dva a jeden predložený žalobcom a jeden žalovaným, pričom všetci znalci ustálili,
že škodu na kapuste spôsobilo vadné osivo a tvrdili, že ďalšie faktory, ako podmáčanie, zlý agrotechnický
postup a pod. nemohli spôsobiť škodu v takom rozsahu.

109. Odvolací súd preto v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že znaleckými posudkami,
ktoré sú všetky vo svojich záveroch zhodné bolo preukázané, že osivo dodané žalovaným bolo vadné,
pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadne
splnenia všetkých zákonných podmienok pre priznanie ušlého zisku žalobcovi.

110. K námietke žalovaného, že vzorky rastlín pre účely znaleckých posudkov sa odoberali z iného
pozemku, ako bola reklamovaná kapusta pestovaná, odvolací uvádza, že ide novotu v odvolacom
konaní, ktorú žalovaný pred súdom prvej inštancie nenamietal, pričom nejde o prípad uvedený v § 366
CSP, a preto odvolací súd k tejto odvolacej námietke neprihliadal.

111. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 58/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh, čím vec nesprávne
právne posúdil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení uplatneného nároku
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodního zákonníka, ktorý je nutné na daný
právny vzťah aplikovať. Súd prvej inštancie teda postupoval podľa správnych právnych noriem a
pokiaľ neprihliadol na žalovaným uvedené nariadenie vlády, nemá to vplyv na právne posúdenie veci.
Predmetné nariadenie žalovaný prvýkrát uviedol až v podanom odvolaní a vyplýva z neho, že upravuje
požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh, pričom ako uviedol aj žalovaný, v Prílohe č. 2 k tomuto
nariadeniu sa uvádza, aké vlastnosti dovezené osivo musí vykazovať. Je zrejmé, že prítomnosť chorôb
a škodlivých organizmov, ktoré znižujú úžitkovosť osiva, musí byť na čo najnižšej úrovni, teda súd prvej
inštancie nekonal v rozpore s týmto nariadením, keďže znalci ustálili, že škodlivé organizmy museli byť
vo vyššej úrovni, keď došlo k takému poškodeniu kapusty. Odvolací súd zastáva názor, že zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

112. Pokiaľ žalovaný namietal, že testovanie osiva od žalobcu v ÚKSUP nespĺňalo podmienky
Medzinárodnej akcie testovania semien tzv. ISTA metodikou, odvolací súd má za to, že UKSUP je
orgánom spôsobilým pre vykonávanie testovania semien a súd nie je oprávnený spochybňovať ním
vystavený doplnok č. 1 k skúšobnému protokolu č. 651/11/FYTO SMBL z 18.05.2020. Pokiaľ žalovaný
nesúhlasil s výsledkami uvedenými v tomto doplnku, mohol si sám dať urobiť obdobné testovanie
osiva, ktoré určite mal k dispozícií, keďže žalobca získal testované semeno „hobby balenie“ práve od
žalovaného. Z tohto dôvodu aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.

113. Odvolací súd tiež konštatuje, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že nebolo testované osivo,
ktoré bolo žalobcom vysiate, a že poskytnuté osivo na testovanie nie je identické, resp. totožné s tým,
ktoré bolo vysiate. Práve uvedené hobby balenia sú vzorkami, ktoré žalovaný poskytuje kupujúcim,
ako vzorku osiva, ktoré následne v tej istej kvalite kupujúcemu dodá. Je nespochybniteľné, že pokiaľ
žalobca semeno zakúpené od žalovaného vysial, nemohol ho už odovzdať na prípadné testovanie, a
preto postup žalobcu predložením na testovanie vzorky od žalovaného z tej istej šarže je správnym
postupom a záver z testovania je podľa odvolacieho súdu relevantný.

114. Odvolací súd zároveň nesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie neuložil
ustanoveným znalcom relevantné otázky pre zistenie podstatných skutočností pre rozhodnutie sporu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný mal umožnené zo strany súdu klásť sám
otázky znalcom, mal možnosť im uvedené otázky položiť aj pri ich osobnom výsluchu na pojednávaní a
pokiaľ tak neurobil a tieto námietky uvádza až v podanom odvolaní, ide o skutočnosti, ktoré mal žalovaný
namietať v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd ich považuje za irelevantné.

115. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý
vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých
aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci.

116. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I. a III. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

117. Keďže žalovaný podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania, odvolací súd vzhľadom na
skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu žalobcu v spore proti
žalovanému v súlade s § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok považoval za
vecne správny.

118. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 386 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

119. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

120. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 4. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.