Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200924
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1219200924.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, vo veci navrhovateľky: S.

Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, N., proti odporcovi: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. XXX, o
návrhu o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. Y.
Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že odporca M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. XXX, je otcom maloletého dieťaťa:
O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, z matky S. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, N..

II. Maloleté dieťa O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Styk otca s maloletou O. Y. sa n e u p r a v u j e.
V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.02.2019.

VI. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2019 do 30.09.2021 na maloletú O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 3.128,57 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

VII. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

VIII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 66,- eur a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 21.02.2019 domáha určenia otcovstva k mal. O. Y.
Š.V., nar. XX.XX.XXXX tak, že navrhuje, aby bol za otca maloletého dieťaťa určený odporca M. W., nar.
XX.XX.XXXX. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností navrhla navrhovateľka zveriť dieťa
do svojej osobnej starostlivosti, určiť stretávanie otca s dieťaťom len za jej prítomnosti a zaviazať otca
povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci, a to od 23.10.2018 a určiť mu povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a tiež uhradiť výbavičku vo výške 500,- eur.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že od 24.05.2016 intímne žila iba s jedným mužom, a to s dcériným
otcom M. W., nar. XX.XX.XXXX. Z tohto obdobia sa narodila dcéra, ktorá bola plánovaná a chcená
oboma rodičmi. Počas jej tehotenstva začali mať s odporcom väčšie partnerské nezhody, dôvodom boližiarlivostné scény odporcu, jeho neustále nevery a nezáujem sa zamestnať. Po zoznámení ju oboznámil
s tým, že je rozvedený a má tri deti so svojou exmanželkou. Tvrdil, že sa necíti byť otcom dvoch detí z
tohto manželstva a že sa za to spolu súdia. Po narodení ich dcéry zistila, že ju po celý čas ich vzťahu

klamal a jeho klamstvá potvrdzovala i jeho matka O. W.. Nevie presne koľkokrát bol odporca ženatý,
koľko má vyživovacích povinností a v akej výške. Odporca sa vždy zamestnával na dohodu. Má veľa
exekúcií a nechce, aby mal zvýšené výživné, tak sa nezamestnáva na trvalý pracovný pomer. Ona je
toho času na materskej dovolenke s denným vymeriavacím rozsudkom zo Sociálnej poisťovne v sume
28,30 eur na deň a rodinnými prídavkami v sume 73,02 eur. Chodí ešte upratovať na dohodu, kde

dostáva asi 70,- eur mesačne. Okrem dcéry má ešte 2 vyživovacie povinnosti na synov O. Š., nar.
XX.XX.XXXX a H. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú obaja v jej starostlivosti. Na syna O. dostáva výživné
vo výške 100,- eur.

3. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené sa k návrhu nevyjadril.

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 09.12.2020, na ktoré sa odporca
nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal ani z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Na nasledujúce pojednávanie nariadené na deň 03.03.2021 súd predvolal
odporcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. V deň pojednávania odporca ospravedlnil svoju
neúčasť zo zdravotných dôvodov, ktoré však súdu preukázal. Uznesením č.k. 18Pc/3/2019-92 zo dňa

12.03.2021 bola odporcovi uložená poriadková pokuta vo výške 150,- eur. Na pojednávanie nariadené
na deň 28.04.2021 sa odporca dostavil a navrhol vykonať testy DNA. Na pojednávanie nariadené na
deň 29.09.2021 sa odporca opätovne nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
a nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd v súlade s ust. §180 Civilného
sporového poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä rodným listom maloletého dieťaťa,
potvrdeniami o výške príjmu a aktuálnych majetkových pomeroch matky a maloletého dieťaťa,
lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni na odporcu, ako aj s ostatným obsahom

spisového materiálu a súčasne sa oboznámil aj so všetkými spismi súvisiacimi s maloletým dieťaťom
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 22.01.2019, č.k. 19Pc/12/2018-35 súd určil, že F.
Š., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa: O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, narodeného z matky

S. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019.

7. Z rodného listu maloletého dieťaťa zaslaného súdu Miestnym úradom mestskej časti Bratislava -
Petržalka - referát matriky dňa 03.09.2020 súd zistil, že maloleté dieťa O. Y. Š., nar.XX.XX.XXXX má v
rodnom liste vystavenom dňa 28.08.2020 zapísanú ako matku S. Š., nar. XX.XX.XXXX a otec v rodnom

liste nie je uvedený.

8. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa zotrvala na podanom návrhu. Odporca je jednoznačne
otcom mal. O. Y.. V uvedenom čase pohlavne žila iba s odporcom. Na súde prebehlo konanie o zapretie
otcovstva, keďže bola v tom čase vydatá a jej manžel nie je otcom mal. dcéry, jeho otcovstvo k mal.

O. Y. bolo zapreté. Následne podala návrh na určenie otcovstva. S odporcom sa spoznala v 04/2016,
keď ho pustili z basy. V tom čase robila ako vôl, keďže mala ešte ďalšie 2 deti, on robil len občas,
aby si zarobil na cigarety. Odporca túžil po dcére, myslela si, že sa bude starať o rodinu. Dcéra sa
narodila v 10/2018, s odporcom žila v spoločnej domácnosti až do 08-09/2018. Bola v tom čase vydatá,
s manželom však boli rozídení. S odporcom komunikovali vo februári 2021, keď jej zomrel otec. Vtedy

mu poslala aj fotky dcéry. Odporca jej povedal, aby stiahla tento návrh, lebo inak to oľutuje. Ona však
má svedomie čisté a nemá problém ani s DNA testami a uhradí aj polovicu preddavkov na vykonanie
dôkazu. Ak však bude znaleckým posudkom preukázané, že odporca je otcom dieťaťa, žiada, aby jej
súd priznal náhradu týchto vynaložených nákladov. To, že odporca nezaplatil preddavky na znalecké
dokazovanie, urobil zámerne. Ona má záujem dokázať, že je otcom jej dcéry, keďže ju osočuje ako ľahkú

ženu. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca je ten typ človeka, ktorý keď spozná ženu, snaží sa ju
využiť, hovorí jej o spoločnom rodinnom živote, po tom ako túži vidieť vyrastať svoje deti. Na toto naletela
aj ona. Až neskoro zistila, že ju len využíva. Teraz musí splácať všetky jeho úvery. V čase keď opúšťal
spoločnú domácnosť dokonca dcére ukradol náušnice, ktoré jej kúpila z poslednej výplaty a dal ich dozáložne.Skontaktovalasasjehobývaloumanželkouazistilažemáďalšie4vyživovaciepovinnosti.Sám
odporca vyhlásil, že pokiaľ jeho deti nebudú mať 18 rokov, on sa nikdy nezamestná. Po určení otcovstva
odporcu, chce, aby bola dcéra zverená do jej starostlivosti, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na

výživu dieťaťa min. sumou 100,- eur a to od narodenia dieťaťa. ( pozn. na pojednávaní dňa 29.09.2021
navrhla matka určiť výživné vo výške 120,- eur, keďže dieťa už pôjde aj do škôlky). Keďže otec dieťaťa
je násilník a gemblér, nechce, aby mal žiadny kontakt s dcérou a navrhuje, aby mu súd zakázal styk
s dcérou. V čase keď sa narodila dcéra musela ísť hneď po dvoch týždňoch aj s čerstvou jazvou po
cisárskom reze do práce, aby zarobila na bývanie a na splátky úverov, ktoré jej zanechal odporca. Najprv

brigádovala na pumpe, kde zarobila si 500-600,- eur netto, neskôr asi od 20.05.2019 nastúpila do svojej
pôvodnej práce, kde pracuje doposiaľ. O dcéru sa v tom čase starali jej rodičia. V tom čase si vedela
zarobiť aj 1.800,- eur netto, bolo to však obdobie kedy bola nonstop v práci. V súčasnosti už taký príjem
nemá, jej príjem je teraz asi 1.240,- eur netto. Od narodenia dieťaťa poberala materskú asi vo výške
850,- eur, a to až do 05/2019 následne poberala rodičovský príspevok vo výške cca. 270,- eur, aktuálne
je vo výške 370,- eur a končí jej teraz v októbri 2021. Dcéra od 01.10.2021 nastupuje do štátnej škôlky.

Priemerné mesačné náklady sú asi vo výške 250,- eur. Toho času nemá ešte diagnostikované žiadne
zdravotné problémy chronického charakteru, má však problémy s črevami a trávením, ktoré sú riešené v
chirurgickej a kožnej ambulancii. Lekárka im dala odporúčania aj k logopédovi, kvôli výslovnosti. Zatiaľ
s tým nie sú spojené žiadne výdavky. Dcéra zatiaľ nemá obmedzenia týkajúce sa stravovania. Spolu
s dcérou a dvoma synmi žije v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Spláca na neho hypotéku vo

výške 375,- eur mesačne, náklady na bývanie sú asi vo výške 310,- eur ( je v tom zahrnutá aj elektrika).
Okrem toho spláca v Poštovej banke úver, ktorý vznikol zlúčením viacerých úverov, ktoré jej zanechal
odporca. Aktuálna výška je 30.000,- eur , zostáva jej splatiť ešte 26.000,- eur, mesačná splátka je 440,-
eur. Na jedného syna jej jeho otec prispieva výživným sumou 200,- eur, pri druhom synovi otec nie je
uvedený v rodnom liste.

9. Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky. Uviedol, že sa necíti byť otcom dieťaťa. Už dávnejšie
zistil, že navrhovateľka mala aj iných chlapov. Pôvodne si myslel, že dieťa je jeho, ale viacerí chlapi si
v ich domácnosti podávali kľučky a preto sa domnieva, že dieťa nie je jeho. Podrobí sa DNA testom
a preddavky na znalecké dokazovanie uhradí v polovici. Nemá záujem si dať robiť súkromný znalecký

posudok, chce, aby znalca vybral súd. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, súdu nedoložil žiadne
doklady, keďže je nemajetný a nemá žiadny príjem. Nie je evidovaný ani na úrade práce a neplatí si
zdravotné poistenie.

10. Kolízny opatrovník navrhol určiť otcovstvo k maloletému dieťaťu, keďže zo zápisnice z iného konania

jasne vyplýva vyjadrenie odporcu, že sa cíti byť otcom dieťaťa. V prípade, že by sa naozaj domnieval,
že otcom nie je, dal by si vyhotoviť DNA testy. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
navrhuje zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, keďže otec má ďalších 5 detí a jeho majetkové pomery
nie sú známe, navrhuje určiť výživné v rozpätí 80-100,- eur, keďže náklady dieťaťa deklarované matkou
sú akceptovateľné. Zdravotné problémy dieťaťa ešte toho času nie sú preukázané, v prípade že sa

náklady zvýšia má možnosť matka požiadať o zvýšenie výživného. Zákaz styku považoval kolízny
opatrovník za nedôvodný, otec sa kontaktu nedomáha a toho času ani nie sú preukázané dôvody pre
uloženie zákazu styku.

11. Z pripojeného súdneho spisu 19Pc/12/2018 vyplýva, že odporca (v uvedenom konaní v procesnom

postavení svedka) na pojednávaní dňa 22.01.2019 uviedol, že s pani Š. sa zoznámil tak ako povedala
24.5.2016. Vtedy sa priatelila s jeho kamarátom a prišli ho pozrieť domov. Hneď si padli do oka. Koncom
roka sa po ich dohode presťahoval k nej do Bratislavy, kde sa aj zamestnal. Odkedy sa k pani Š.
nasťahoval do Bratislavy, viedli spoločnú domácnosť, pohlavne spolu žili, nepoužívali ochranu. Pani Š.
počas tohto obdobia nemala žiadnu známosť. Jej manžel sa u nich zastavil pár krát, stretli sa vonku keď

priviedol syna, alebo keď si pre syna prišiel. K otázke otcovstva uviedol, že sa cíti byť otcom maloletej
a chce k nej aj uznať otcovstvo a chce tiež, aby niesla jeho priezvisko.

12. Z dokladov doložených navrhovateľkou vyplýva nasledovné:
- podľa potvrdenia W. A., V..Z.. predstavoval priemerný príjem navrhovateľky od 10/2019 do 09/2020

sumu cca. 1.880,- eur netto, za obdobie od 01/2020 do 01/2021 to bolo 1.851,89 eur
- priemerné mesačné náklady boli vyčíslené na celkovú sumu 2.202,18 eur, t.j. nájomné na byt 234,-
eur (doložený výpočtový list a predpis zálohových platieb), elektrina 50,- eur, stavebné na kúpu bytu
280,- eur, dofinancovanie stavebného úveru 86,- eur, stavebné na rekonštrukciu bytu 108,- eur, úrazovépoistenieašetreniepremal.O.20,36eur,šetrenienaštúdiumpreO.20,-eur,H.+O.šetrenienaštúdium
100,- eur, Tv + net+ paušál 100,- eur, H. nápravno výchovné sanatórium 100,- eur, mama - splátka úveru
+ auta 600,- eur, spotrebný úver + poistenie PB - 438,88 eur, spotrebný úver + poistenie Slsp - 23,04 eur,

poistenie stavebného úveru 41,90 eur. ( náklady preukázané z výpisu osobného účtu navrhovateľky)
- z doloženého listu vlastníctva č. XXXX, P. N. L., P.: N.-O..Č.. A. N., G..Ú.. A. N. vyplýva, že
navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, na L. X, N.
- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.06.2021, č. k. 20P/9/2021-39 súd rozviedol
manželstvo S. Š. (navrhovateľky) a F. Š. a schválil rodičovskú dohodu na základe, ktorej bol mal. O. Š.

zverený do starostlivosti matky, styk otca nebol upravený a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal.
O. výživným vo výške 200,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2021

13. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je navrhovateľka evidovaná v poistnom vzťahu ako
zamestnanec W. A. N., V..Z.. , pričom jej vymeriavací základ sa od 01/2021 do 08/2021 pohyboval od
1.481,32 eur do 2.256,73 eur brutto.

14. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že odporca má 5 vyživovacích povinností a to k deťom : F.
W. F.. XXXX, W. W. F.. XXXX, Z. W. F.. XXXX, Z. W. F.. XXXX, W. W. F.. XXXX.

15. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporca od 01/2020 nie je evidovaný v žiadnom type poistného

vzťahu, nie je evidovaný ako poberateľ dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového
poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Posledný evidovaný poistný vzťah odporcu bol na základe
dohody o pracovnej činnosti od 01.08.2019 do 09.12.2019 u zamestnávateľa L. SK, Z..F..P.., jeho
vymeriavací základ sa pohyboval v období od 08/2019 do 12/2019 v rozmedzí od 39,55 eur do 145,- eur.
Uvedenému zamestnaniu predchádzala dohoda o vykonaní práce, a to od 10.07.2019 do 31.07.2019 a

dohoda o pracovnej činnosti od 01.10.2018 do 11.02.2019.

16. Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

17. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

18. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

19. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako " CMP") s konaním o určenie otcovstva
je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21.Podľa§28ods.1,2zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý

z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

23.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžesakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

34. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že mal. O. Y. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, z

manželstva matky S. Š., nar. XX.XX.XXXX a F. Š.V., nar. XX.XX.XXXX, pričom Okresný súd Bratislava
II rozsudkom zo dňa 22.01.2019, č.k. 19Pc/12/2018-35 určil, že F. Š., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom
maloletého dieťaťa: O. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá O. Y. Š. nar. dňa XX.XX.XXXX teda v rodnom
liste nemá uvedeného otca. Výsluchom navrhovateľky ako aj odporcu, tak v tomto konaní ako aj v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 19Pc/12/2018 mal súd za preukázané,

že v rozhodnom čase (od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako
tristo dní) mala navrhovateľka-matka mal. dieťaťa pohlavný styk s odporcom - M. W.. Matka podrobne
opísala obdobie vzájomného spolužitia, čo korešpondovalo aj so skutočnosťami popisovanými v konaní
o zapretie otcovstva. Aj napriek skutočnosti, že odporca na jedinom pojednávaní na ktoré sa dostavil,
vyjadril pochybnosti o svojom otcovstve s odkazom na skutočnosť, že v ich domácnosti si podávali

kľučky aj viacerí iní chlapi, je nesporné, že toto vyjadrenie je len vyjadrením účelovým. Samotný
odporca v konaní o zapretie otcovstva dňa 22.01.2019, t.j. 3 mesiace po narodení dieťaťa uviedol,
že v období vedenia spoločnej domácnosti s navrhovateľkou spolu pohlavne žili, nepoužívali ochranu.
Navrhovateľka počas tohto obdobia nemala žiadnu známosť a on sa cíti byť otcom maloletej. V tejtosúvislosti súd poukazuje na to, že odporca mal po celý čas konania vytvorené podmienky na to,
aby sa k návrhu na začatie konania vyjadril, predložil relevantné dôkazy, ako aj osobne sa zúčastnil
na viacerých pojednávaniach vo veci. Súhlasil so znaleckým dokazovaním, pričom navrhovateľka bez

zbytočného odkladu poskytla súčinnosť, zaplatila aj ? preddavkov na znalecké dokazovanie. Odporca
zostal nečinný, nezaplatil preddavky na znalecké dokazovanie, na nariadené pojednávanie sa opätovne
bez ospravedlnenia nedostavil, pričom v danom konaní mu už raz bola uložená poriadková pokuta.
Nakoľko odporca svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi a súd má za to, že sú naplnené zákonné
podmienky pre určenie otcovstva v zmysle tretej domnienky otcovstva, pričom neboli zistené žiadne

skutočnosti, ktoré by otcovstvo odporcu k maloletej vylučovali, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

36. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ktoré je v
zmysle zákonných ustanovení spojené s konaním o určenie otcovstva, nebola sporná otázka zverenia
maloletého dieťaťa. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia,

odporca - otec maloletého dieťaťa o dieťa neprejavuje záujem a maloleté dieťa ho ani nepozná, pričom
v čase rozhodovania súdu nie sú známe žiadne skutočnosti brániace tomu, aby súd zveril dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol
tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Nositeľmi práva zastupovať
dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich

spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže
rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť.
Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho
záujmami a toto právo patrí obom rodičom. V zmysle ustanovenia §28 ods. 3 zákona o rodine prináležia
rodičovské práva a povinnosti iba jednému z rodičov len v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy

alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (resp. bol pozbavený rodičovských práv
a povinností, alebo mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený).
V posudzovanom prípade teda napriek skutočnosti, že otec nie je v živote maloletého dieťaťa prítomný,
súd musel ponechať právo zastupovania a spravovania majetku dieťaťa obom rodičom, nakoľko nie
sú naplnené predpoklady vylúčenia otca z výkonu týchto rodičovských práv a povinností v zmysle ust.

§ 28 ods. 3 zákona o rodine. V časti úpravy styku ponechal súd styk neupravený, nakoľko otec ako
oprávnený sa kontaktu s dieťaťom nedomáha. Hoci matka navrhovala zakázať otcovi styk s dcérou z
dôvodujehonásilnejpovahy,tietoskutočnostinebolinijakpreukázanéazasituácie,keďsaoteckontaktu
ani nedomáha, nie je dôvodné jeho styk s dieťaťom zakazovať.

37. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov
podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne mal. dieťaťa a jeho práve podieľať sa na
životnejúrovnisvojichrodičov.Priurčenívýškyvýživnéhotedasúdvychádzalnielenzpotriebmaloletého
dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú

pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,

možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď. ). Vo vzťahu k maloletému dieťaťu súd vychádzal zo skutočnosti, že ide

o dieťa útleho veku, ktoré toho času ešte navštevuje predškolské zariadenie (predpokladaný nástup do
štátneho predškolského zariadenia je od 01.10.2021), nemá náklady súvisiace so záujmovou činnosťou,
je zdravé (toho času sú už matkou deklarované zdravotné problémy, zatiaľ bez zvýšených nákladov)
a má teda len bežné náklady primerané veku. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
matka je riadne zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, je výlučnou vlastníčkou bytu v ktorom žije s

maloletýmideťmianaktorýsplácaúver,okremmaloletejO.Y.máešteďalšiedvevyživovaciepovinnosti.
Odporca - otec maloletého dieťaťa je podľa vlastných vyjadrení nemajetný, nezamestnaný, nie je
evidovanýnaúradepráce.PodľalustráciivregistriSociálnejpoisťovnejezrejmé,ževrozhodnomobdobí
nebol nikdy riadne zamestnaný, pracoval vždy len krátke obdobie a vždy len na dohodu o vykonanípráce,resp.dohoduopracovnejčinnostisvymeriavacímzákladom,ktorýnepresiahol145,-eur.Odporca
bol viackrát vyzývaný, aby preukázal svoje majetkové pomery, doložil doklady preukazujúce príjem,
existenciu ďalších vyživovacích povinností, prípadných zdravotných problémov, atď. Na žiadnu výzvu

nereagoval. Samotná skutočnosť, že otec nedosahuje príjem, nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa .
Je zrejmé, že prístup otca k otázke zabezpečenia príjmu je nezodpovedný. Otec je v produktívnom veku,
nepreukázal že má zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať a je teda jeho povinnosťou sa
zamestnať a zabezpečiť si príjem, ktorým zvýši svoju životnú úroveň nielen sebe, ale aj maloletému
dieťaťu. Je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju

vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené
potreby cca 3 ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca

s ohľadom na existenciu ďalších piatich vyživovacích povinností, je platiť výživné vo výške 100,-
eur mesačne, počnúc dňom 21.02.2019, t.j. dňom podania návrhu, keďže neboli preukázané žiadne
okolnosti hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. V prevyšujúcej časti súd návrhy
matky zamietol.

38. Zročné výživné na maloletú O. Y. za obdobie od podania návrhu, t.j. od 21.02.2019 do
30.09.2021( nakoľko v čase rozhodovania súdu už bolo splatné aj výživné za mesiac 09/2021) vo výške
3.128,57 eur bolo určené ako 31-násobok ( 10 mesiacov v roku 2019, 12 mesiacov v roku 2020, 9
mesiacov v rok 2021) mesačného výživného 100,- eur, čo predstavuje sumu 3.100,- eur. K tejto sume
treba pripočítať pomernú časť výživného za 8 dní v mesiaci február v roku 2019, (výživné na 1 deň je

vo výške 100,- eur/ 28 dní) 100/28 x 9 dní - t.j. 28,57 eur, čo dokopy predstavuje sumu 3.128,57 eur.
Zročné výživné v uvedenej výške je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

39. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v

konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

40.Podľa§58Civilnéhomimosporovéhoporiadkuonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 53 v spojení s § 58 Civilného mimosporového
poriadku tak, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu považoval za spravodlivé, aby navrhovateľke
ako úspešnému účastníkovi voči odporcovi v tomto konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu
v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,- eur. Vychádzal pritom zo skutkových okolností

prejednávanej veci, kedy z vyjadrení odporcu v konaní o zapretie otcovstva vyplýva, že sa považuje
za otca maloletého dieťaťa, otcovstvo k mal. dieťaťu chce uznať, k čomu napokon nedošlo a matka
musela podať návrh na určenie otcovstva na súd, kde bol odporca v konaní pasívny (spochybnil
svoje otcovstvo, odmietol vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, pričom neposkytol súčinnosť
k súdom nariadenému znaleckému dokazovaniu, ktoré by malo potvrdiť, resp. vyvrátiť ním tvrdené

skutočnosti, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Proti tomuto rozsudku odvolanie navrhovateľky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože
účastníci konania sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.