Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213430
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216213430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO:50
361 368 proti žalovanému: O. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. na O. XXX o zaplatenie 4788,57 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.788,57 € spolu s úrokom vo výške 1.465,41 €,
s úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 4.788,57 € od 1.5.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 50,90 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.788,57 € od 1.5.2016 do

zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom
mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4788,57 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.3.2012, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver.

2. Na pojednávaní dňa 2.6.2017 žalovaný uznal záväzok žalobcu čo do základu a výšky, stotožnil
sa s tvrdeniami žalobcu. Žiadal však aby mohol splatiť dlh splátkami, nakoľko finančný príjem mu
neumožňuje splatiť dlh naraz.

3.Zčinnostisúdujeznáme,žežalobcajeprávnickáosoba,ktorámávpredmetepodnikaniaokreminého
i uzatváranie spotrebiteľských zmlúv a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Dňa 9.3.2012 žalobca ako

veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 5000 €, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 19% ročne, a dlžník sa zaviazal
celkovo vrátiť žalobcovi túto sumu navýšenú o náklady vo výške 3473,20 €. Dlžník sa zaviazal úver
splácať pravidelne v 72 mesačných splátkach sumou 125,75 €, pričom splatnosť splátok mala byť vždy
9.dňom v mesiaci a prvá splátka bola splatná dňa 9.4.2012. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 9.3.2018.
Prípisom zo dňa 31.10.2014 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal dlh, stal

sa celý dlh splatný dňom 31.10.2014 a zároveň požadoval zaplatenie celého dlhu do 10 dní od doručenia
výzvy.4. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania

právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,

keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť
ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení
zákona 129/2010 Z.z.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho,
že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, a preto v zásade dokazovanie nevykonával,
keďže žiadne tvrdenie nebolo sporné, a žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Uznávací prejavžalovaného súd považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a
žalovaným.Súdmalvkonanípreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuoúvere,nazáklade
ktorej žalovanému bol poskytnutý úver (výpis účtu, zmluva), pričom však žalovaný nesplácal riadne

zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný dlh riadne nesplácal,
žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. Súd priznal a žalovaného zaviazal i k
zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný
úrokvstanovenejvýškesúduvádza,žesajednáodohoduzmluvnýchstrán,ktorúumožňujedispozitívne
ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú

úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude
istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.:
Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje
na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch
zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa
strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. V konaní

nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, ba dokonca žalovaný
sám uznal záväzok čo do základu a výšky. Žalovaný bol zaviazaný i k povinnosti zaplatiť úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo výške v zmysle § 3 vyhlášky 97/1995 Z.z. pričom celkový úrok
z omeškania bol priznaný od omeškania dlžníka s platením.

Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 50€, nakoľko zohľadnil výšku istiny a pri tejto splátke bude
doba splatenia primeraná. Žalovaný má príjem cca 350 € až 500 € mesačne v závislosti od množstva
práce, z nich splácal dlh splátkami po 357 € mesačne, pričom sa jedná o splácanie dvoch exekúcií. Z
príjmu taktiež hradí 63 € polročne na vodu a elektrinu. V minulosti sa liečil na epilepsiu, z ktorého dôvodu
užíval drahé lieky. Je teda nepochybné, že jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného

možné nie je, nakoľko vyše 4780 € pohľadávka sa nemôže jednorázovo zaplatiť zo sumy cca 200 €
(berúc do úvahy najvyššiu mzdu po odpočítaní dlhov). Podľa súdu je dôležité uvedomenie žalovaného,
že má dlh voči žalobcovi a ochota žalovaného tento dlh splatiť. Súd musí brať takýto kladný postup
žalovaného na zreteľ a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním jednorazového splatenia dlhu, by
mohol žalovaného dostať do horšej finančnej situácii a nehovoriac o tom, že v prípade ak by žalovaný

nemal dostatok financií, musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to konanie exekučné, a takéto
konanie by bolo neefektívne, zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného. Súd teda umožnil žalovanému
splácať dlh, nakoľko podľa názoru súdu je 50 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam žalovaného,
ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu škodu a na
druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva
v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.