Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520200839
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520200839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. X. J. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice dieťa rodičov: Y. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. č. XX právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Tomáš Herman so sídlom na Bočnej ul. č. 10 v Košiciach a U. J. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho na V. ul. č. XX v V. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Andrea Vašková so
sídlom na Ružovej ul. č. 43 v Košiciach v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 2.11.2020 č.k. 18P/48/2020 - 104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a
o trovách konania.

Nepriznáva matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, zastavil
konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania
nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného podal odvolanie otec. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
prvejinštancienesprávnezistilskutočnýstavanesprávnevecprávneposúdil.Tvrdí,žeuzavretiedohody
o skončení jeho pracovného pomeru nie je možné bez ďalšieho považovať za vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania. V tejto súvislosti poznamenal, že bol nútený uzavrieť so zamestnávateľom dohodu o
skončení jeho pracovného pomeru, pretože u neho nemohol zotrvať pre nadbytočnosť. Obdobným
spôsobom ukončil zamestnávateľ pracovný pomer aj s inými zamestnancami. Na preukázanie tohto

tvrdenianavrhol,abysisúdvyžiadalodspoločnostiISSFacilityServicess.r.o.informáciuotom,sktorými
zamestnancamiaakýmspôsobomdošlokuukončeniupracovnýchpomerovvobdobíodjanuáradojúna
2017. Uviedol, že sa po skončení pracovného pomeru snažil stabilne zamestnať, no bezúspešne. Snažil
sa aspoň pracovať brigádnicky a zabezpečiť si aspoň nejaký príjem. Návrh na zníženie výživného podal
až 3 roky po skončení pracovného pomeru. Všetky tieto skutočnosti opodstatňujú záver, že skončenie
jeho pracovného pomeru nebolo špekulatívne. Poznamenal, že v súčasnosti nemôže pre zdravotné
ťažkosti pracovať, je práceneschopný, termín operácie bedrového kĺbu má stanovený na 30.9.2020.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny
a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie a vec správne právne posúdil.4. Kolízny opatrovník tiež navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny. Poznamenal,
že výživné je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami,

ktoré je otec povinný korigovať bez ohrozenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
Všetky riadne výdavky maloletej uhrádza matka, ktorá zabezpečuje výživu a výchovu maloletej, čím je
kompenzovaná jej vyživovacia povinnosť.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

6. Výrok rozsudku o zastavení konania o návrhu matky na zvýšenie výživného nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP

vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od otca pre
mal. Slávku Euniku. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o
výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2014 spomermiexistujúcimivčasejehoaktuálnehorozhodovaniaonávrhuotcanazníženievýživnéhovsúlade
s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov
otca, ktoré by mu znemožňovali plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej v doposiaľ určenom

rozsahu 70 Eur mesačne. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré
nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale
vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými
sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným
či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Pokiaľ

ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného
pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 388,61 Eur. Aj keď už otec nie je zamestnaný v
trvalom pracovnom pomere, v priebehu konania o zníženie výživného bolo zistené, že jeho príjem z
dohôd o vykonaní prác bol vyšší ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Návrh na zníženie
výživného podal otec 7.2.2020. Z výplatných pások na č.l. 50 - 52 spisu je zrejmé, že otec zarobil u

zamestnávateľa Študentský servis s.r.o. 659,36 Eur vo februári 2019, 557,43 Eur v marci 2019, 500,30
Eur v apríli 2019, u zamestnávateľa KALEIDOSKOP s.r.o. zarobil 584,03 Eur v máji 2019, 569,85 Eur
v júni 2019, 506,47 Eur v júli 2019, 514,74 Eur v auguste 2019, 527,12 Eur v septembri 2019, 557,
60 Eur v októbri 2019, 529,33 Eur v novembri 2019, 346,70 Eur v decembri 2019, u zamestnávateľa
Študentský servis, s.r.o. zarobil 513,24 Eur v januári 2020 a 323,96 Eur v marci 2020. Aj keď otec vo

februári, a v apríli až máji 2020 poberal len dávky v hmotnej núdzi s príspevkom na bývanie vo výške
160 Eur a v júli vo výške 123,50 Eur, táto skutočnosť neodôvodňuje zníženie výživného, pretože pokles
jeho príjmov nebol trvalý, ale len dočasný, nakoľko otec od júla do polovice októbra 2020 už znovu
pracoval pre spoločnosť Manuvia Jobliner East, s.r.o. s čistým priemerný mesačným príjmom 320 Eur
mesačne. Ani skutočnosť, že otec je od 14.10.2020 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice ako uchádzač o zamestnanie a má sa podrobiť operácii bedrového kĺbu, nie je dôvodom na
zníženie výživného pre maloletú L. X., pretože ani to nie je trvalá zmena pomerov otca, ktorá by mu
objektívne a preukázateľne aj do budúcna neumožňovala pracovať a plniť si jeho vyživovaciu povinnosť
v doposiaľ určenom rozsahu 70 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec
býva u svojej matky, v dôsledku čoho má znížené nevyhnutné výdavky a o plánovanej operácii vedel a

mal možnosť pripraviť sa na výpadok svojho príjmu odkladaním časti z príjmov, ktoré dosahoval jednak
pred podaním návrhu na zníženie výživného, ako aj v priebehu konania o zníženie výživného, keďže
tieto takmer pravidelne prevyšovali jeho predchádzajúci príjem o viac ako 200 Eur mesačne. Odvolací
súd tiež poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho

dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne
má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací
súd konštatuje, že výživné vo výške 70 Eur mesačne pre maloletú zohľadňuje iba minimálnu časť jej
nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Znížením výživného v zmysle odvolacieho návrhu otca na 30 Eur

mesačne by sa neúmerne presunula zodpovednosť za prospešný vývoj maloletej na matku.

16. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o trovách konania, odvolací súd potvrdil rozsudok
v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.19. Odvolací súd nepriznal matke nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemá podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov právo na
náhradu trov konania. Aj keď v danej veci bolo odvolanie otca nedôvodné, nebolo ho možné vyhodnotiť

ako šikanózne, resp. účelové v takom rozsahu, aby opodstatňovalo priznanie nároku na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 55 CMP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).