Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119218852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1119218852.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: C. H., F..
XX.XX.XXXX, T. R. XXXX/XX, P., proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na
Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 12Cpr/18/2019-37

zo dňa 03.marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok
II.) z m e ň u j e tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a
ods. 2 C.s.p.. Žalobkyňa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 26.11.2019, postúpenou

Okresnému súdu Bratislava III dňa 16.12.2019 sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť jej mzdu vyplývajúcej z pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa
20.08.2018. Podaním doručeným súdu dňa 16.01.2020 zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, že sa
znovu zamestnala a žalovaný jej uhradil dlžnú sumu mzdy.

1.2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že vzhľadom na to, že k uhradeniu žalovanej

mzdy došlo zo strany žalovaného až po podaní žaloby, súd má za to, že žaloba bola žalobkyňou podaná
dôvodne, t.j. zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Preto súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% žalobkyni.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré doplnil
ďalším podaním potom čo mu bola zo strany súdu prvej inštancie doručená žaloba spolu s prílohami

a späťvzatie žaloby, v ktorom žiadal o zrušenie výroku o trovách konania a vrátenia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Mal zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný rešpektuje vôľu žalobkyne
a súhlasí so späťvzatím žaloby avšak nesúhlasí s povinnosťou náhrady trov konania žalobkyni,
nakoľko podľa jeho názoru bola žaloba podaná nedôvodne. Strany sporu uzavreli pracovný pomer
pracovnou zmluvou zo dňa 20.08.2018 na dobu neurčitú. Pracovný pomer skončil vzájomnou dohodou

o skončení pracovného pomeru uzavretou dňa 08.11.2019, pričom deň skončenia pracovného pomeru
bol 31.12.2019. Žalobkyňa odo dňa podpisu dohody o skončení pracovného pomeru až do jeho reálnehoskončenia prácu nevykonávala z dôvodu prekážok v práci na strane žalovaného, pričom jej bola za toto
obdobie riadne vyplácaná mzda. Na základe uvedeného bola žaloba žalobkyňou podaná neoprávnene
a predčasne. Žalobkyňa podala žalobu počas trvania pracovného pomeru, pričom mzda jej bola v

zmysle pracovnej zmluvy, vyplácaná mesačne pozadu vždy do 10.dňa nasledujúceho mesiaca. V čase
podania žaloby teda neexistoval žiadny nárok žalobkyne voči žalovanému z pracovného pomeru. Aj zo
samotného späťvzatia žaloby datovaného 10.01.2020, je zrejmé, že žalobkyňa berie žalobu späť hneď
po tom, čo je bola mzda vyplatená v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť,
že petit žaloby je neurčiteľný a nevykonateľný a taktiež žalobkyňa v späťvzatí návrhu uvádza, že

žalovaný mal údajný žalovaný nárok uhradiť dňa 10.21.2012, t. j. v deň, ktorý neexistuje. Náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Po zastavení
sporového konania je potom vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie či a pokiaľ
áno, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala a skutočnosť, pre ktorú žalobca vzal žalobu späť. Ak nie je preukázané,

že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle
žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobré možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie
medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (výrok II.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keď súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil.

5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5.1. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého

dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a
medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby,
či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 C.s.p.), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania (§161 ods. 1 C.s.p.), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa
nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane

žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo
ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky
premlčania žalovaným a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 934).

7. Ako vyplýva zo súdneho spisu žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 26.11.2019, a touto sa domáhala
zaplatenianáhradymzdyvplnejvýškeaverejnéhoospravedlnenia.Zbodu9pracovnejzmluvyuzavretej
medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou dňa 20.08.2018 (č.l. 3)
vyplýva, že výplatný termín bežného mesiaca je 10.kalendárny deň nasledujúceho mesiaca. Z dohody

o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.11.2019 vyplýva, že sporové strany si dohodli ukončenie
pracovného pomeru ku dňu 31.12.2019 (č.l. 26). Dňa 08.11.2019 žalobkyňa prevzala od žalovaného
oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a to odo dňa 11.11.2019 do skončenia
pracovnéhopomerut.j.dňa31.12.2019(č.l.27).Vtomtoobdobínebudezamestnávateľprideľovaťprácu
podľapopisupráceapracovnejzmluvyatátosapovažujezaprekážkyvprácinastranezamestnávateľa.

Po túto dobu mala žalobkyni patriť náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.

8. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že žalobkyňa podala žalobu
predčasne, a to v čase keď uplatňovaná pohľadávka ešte nevznikla, nakoľko v čase podania žalobypohľadávka nebola splatná (žalovaný nemal povinnosť vyplatiť žalobkyni mzdu, nakoľko výplatný termín
bol podľa pracovnej zmluvy dohodnutý k 10. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý žalobkyni
patrí mzda). Nárok na výplatu mzdy za mesiac november žalobkyni vznikol až dňa 10.12.2019 a nárok

na výplatu mzdy za mesiac december vznikol žalobkyni dňa 10.01.2020. V januári 2020 prišlo k úhrade
žalovanej sumy, čo potvrdila žalobkyňa vo svojom späťvzatí žaloby, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 16.01.2020. Späťvzatie žaloby bolo datované dňom 10.01.2020, t. j. dňom výplatného
termínu. Predčasným podaním žaloby žalobkyňa zavinila začatie konania a následne, keď prišlo k
uhradeniu mzdy vo výplatnom termíne vzala žalobu späť, teda nesie zavinenie aj za zastavenie konania.

Žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, nakoľko žalovaný si plnil len povinnosti
zamestnávateľa vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, a uhradil žalobkyni mzdu tak ako mal vo výplatnom
termíne. Nemožno takúto úhradu pričítať ako uhradenie žalovanej sumy a priznať ako zavinenie za
zastavenie žalovanému, nakoľko žalovaná suma v čase podania žaloby nebola splatná, a teda musela
byť uhradená až po začatí konania.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1
C.s.p. pričítať žalobkyni a priznať plnú náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému. Žalovanému
v konaní na súde prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, nakoľko k späťvzatiu žaloby prišlo ešte pred
tým ako bola žalovanému žaloba doručená, teda žalovaný nemal ani možnosť sa vyjadriť k podanej
žalobe. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne

nevznikli,jevsúladesčl.17základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018).

10. Z vyššie uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vec

nesprávne právne posúdil odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.),
týkajúcich sa nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, ods. 2,

§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).