Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/197/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110230605.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: XXX XXX XX, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
IČO: XXXXXXXX, proti povinnému V. Z., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu O. N., Š. Č.. XXX/XX, o vymoženie
531,73 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, Bratislava, pod č. EX 14949/2010, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.7.2011 č.k. 48Er/84/2011-16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením :

1. exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

2. exekúciu zastavil a

3. vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Na odôvodnenie uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora,
bol Okresným súdom Košice II. vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý a to
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR XXXXX/XXXX zo dňa
30.6.2010,ktorýmbolpovinnýzaviazanýuhradiťoprávnenémusumu531,73euraspolus0,25%úrokom

z omeškania denne zo sumy 507,80 eura od 15.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
162,05eura.Exekučnýtitulbolvydanýnazákladezmluvyoúvereč.XXXXXXX,ktorúuzavrelioprávnený
s povinným dňa 8.10.2008.

S poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §
58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka , § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi - č. l.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), čl. 3 ods. 1,3, čl. 2 písm. a/ a čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS uzavrel, že zmluva o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli dňa

8.10.2008 (aj napriek tomu, že v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutie úveru je uvedené,
že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetkyich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom) je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pričom povinný
konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou predmetnej zmluvy je rozhodcovská doložka

(ods. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. O neprijateľnú podmienku ide aj v prípade, ak spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ (t.j. povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Povaha zmluvy o

úvere je adhézna, preto mal spotrebiteľ len možnosť prijať zmluvu ako celok resp. ju odmietnuť. Len
veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že

spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
smernica Rady 93/13/EHS. Konštatoval, že úrok vo výške 0,25 % denne t.j. 91,25 % ročne je v rozpore
s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva na ochranu spotrebiteľa a pre rozpor
s dobrými mravmi aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity. Rozhodcovský súd, ako to vyplýva z jeho
rozsudku, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem

týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Z týchto podstatných dôvodov dospel k záveru, že exekučný titul
nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, preto exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Odôvodnil to tým, že uzavretá zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a
na jej základe poskytol povinnému úver na účely zamestnania. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporu, s tým, že pokiaľ by ktorákoľvek zo zmluvných strán podala žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého z tejto zmluvy (vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo
zrušenie) na všeobecnom súde, považovala by sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Navyše rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto vzdialenosť
sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre
výsledok konania. Rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebiehalo v súlade a na

základe zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril
súhlas so zmluvnými podmienkami t.j. aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Dohodnutý
úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžník je povinný ho zaplatiť len v prípade, ak nesplní svoju
povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy o úvere. Takto stanovený úrok z omeškania vo výške 0,25
% denne z istiny nie je neprimeraný a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

a to s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a podstupuje určité
obchodné riziko. Poukázal na to, že zo žiadnych právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné
záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo
dňa 21.12.2004. Zastával názor, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojím konaním

ako prvý porušil. Aplikovaním moderačného práva by súd nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, čo by
viedlo k značenému oslabeniu postavenia oprávneného a k nemožnosti uplatnenia zmluvnej slobody.

V závere svojho odvolania vyslovil názor, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz

právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho
vyplýva, že exekučný titul bol predmetom preskúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie mohol iba v prípade, ak nezistil žiaden rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Pri tomto posudzovaní exekučný titul uznal za súladný so zákonom.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudkyne súdu prvého stupňa, ktorá
oznámila, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).Odvolací súd vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie
súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto len na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov a k odvolaniu

oprávneného dodáva:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

V posudzovanej veci exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR 22804/09 zo dňa 30.6.2010,
ktorý sa stal právoplatným dňa 13.9.2010 a vykonateľným dňa 16.9.2010, ktorým bola povinnému

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 531,73 eura spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne
zo sumy 507,80 eura od 15.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 162,05 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Zpredloženejzmluvyoúvereč.9130849zodňa8.10.2008uzavretejmedziúčastníkmikonania,vyplýva,

že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eura (10.000.- Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť
oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 289,45 eura (8.720,- Sk), t.j. celkovo 621,39 eura
(18.720,- Sk), v 12 mesačných splátkach po 51,78 eura (1.560.- Sk) počnúc dňom 10.1.2009. Povinný
súčasne prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon zamestnania. Neoddeliteľnou
súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V čl. 17 týchto podmienok je

zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešiť :

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu.

Stotožniť sa možno so záverom súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na existencii
spotrebiteľského vzťahu medzi oprávneným a povinným. Odvolacia námietka oprávneného, že finančné

prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon zamestnania nie je opodstatnená. Z obsahu zmluvy o
úvere poskytnutie úveru vo výške 331,94 eur na výkon zamestnania jednoznačne nevyplýva. Pokiaľ
by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver, je vecou oprávneného, aby pri uzatváraní iných zmlúv ako
spotrebiteľských, v záujme právnej istoty označil účastníkov zmluvy náležite a bezpochybne všetkými
náležitosťami týkajúcimi sa identifikácie účastníkov zmluvy. Len samotné zaškrtnutie kolónky v zmluve

o úvere, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, je pre právne posúdenie zmluvy o úvere podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka totiž irelevantné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný nemohol
ovplyvniť, pretože boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Pri takomto posúdení zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, správny je aj záver prvostupňového

súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou nie je len rozhodcovská
doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
ale tiež rozhodcovská doložka, ktorá síce umožňuje spotrebiteľovi vybrať si medzi všeobecným a
rozhodcovským súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ

by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, aby
rozhodcovskému konaniu zabránil, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Z tohto dôvodu neobstojí
odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá je prípustná.Naopak, takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore s právom na súdnu ochranu
garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a nasl., ako aj v rozpore s právom

na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súhlasiť nemožno s odvolaním oprávneného ani vo zvyšujúcej časti. Exekučný súd je v exekučnom
konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú

vymedzené v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie
umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak
exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie
nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia
o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie

jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu bez právneho
významu. Ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní však nie je vylúčená možnosť
exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v ust. § 57 Exekučného
poriadku ( právny názor vyslovený v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa
26.09.2011). Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku po udelení poverenia na vykonanie exekúcie preto nemá za následok nesprávne
rozhodnutie v v tejto veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.