Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221010642
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2221010642.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného T. X., nar. XX. L. XXXX v Y. F., trvalé
bydlisko X., okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 139 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda z 22. septembra 2021, č. k. 1T/86/2021-150, na verejnom zasadnutí
konanom 18. novembra 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. X. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 22. septembra 2021, č. k.
1T/86/2021-150, uznal obžalovaného T. X. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. d) Tr.
zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že
od presne neurčeného dňa mesiaca apríl roku 2021 do 8.30 hod. dňa 13.05.2021 v obci X., časť O. O.
D., okres Dunajská Streda, na ulici K., svojich rodičov, T. X. nar. XX.XX.XXXX a D. X. nar. XX.XX.XXXX,
obidvaja trvale bytom na uvedenej adrese, viackrát napadol ústne, označujúc svoju matku za kurvu a
blbú piču, resp. svojho otca za kokota, ktorého viackrát napadol aj fyzicky tak, že ho udieral, sádzal a

škrtil, taktiež im viackrát vyhrážal zabitím, pričom dňa 12.05.2021 v čase o 19:15 hod. opakovane sa
vyhrážal svojmu otcovi D. X. slovami „Jebnem ťa o stenu ak chceš, aj tak z domu neodídem, mám právo
sa tu zdržiavať" aj sa naňho fyzicky zaútočil, avšak medzi nimi sa postavila jeho matka T. X., ktorej dal
facku do oblasti ľavej časti tváre, následne dom opustil.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., pri použití ust. § 38
ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu so stredným
stupňom stráženia.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do
výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky vykonaného dokazovania,
ktoré ohľadom výroku o treste vykonal. K tomu výroku okresný súd ďalej argumentoval, že vychádzajúc

pri výmere výšky a druhu trestu z ust. § 34 Tr. zák. a nasl. zistil, že u obžalovaného
možno prihliadnuť na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda priznanie sa
a účinnú ľútosť a na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol odsúdený.
Okresný súd zvážiac osobu páchateľa, na ktorého predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody nemal
dostatočný prevýchovný účinok, ktorý sa sústavne dopúšťa aj drobných priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, čo svedčí a poukazuje na jeho agresivitu, prihliadajúc aj na spôsob vykonania skutku,

teda fyzické násilie proti rodičom, dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri
dolnej hranici trestnej sadzby je jediným do úvahy prichádzajúcim trestom na dosiahnutie účelu trestua nápravy a prevýchovy páchateľa. Na výkon uloženého trestu okresný súd obžalovaného zaradil do
ústavunavýkontrestuodňatia slobodysostrednýmstupňomstráženiasodôvodnením,ževposledných
10 rokoch bol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.

4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
(ďalej len prokurátor) vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný po porade s obhajcom JUDr.
Tiborom Háarom (ďalej len obhajca) si ponechal lehotu.
5. Voči výroku o treste rozsudku napokon obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené 5. októbra 2021. V odvolaní poukazujúc

na ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. uviedol, že pri ukladaní trestu, a to čo do jeho druhu a výmery,
bol okresný súd povinný prihliadať na náležité dosiahnutie zabezpečenia ochrany spoločnosti ako aj
na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život s tým, že pri
určovaní druhu a výmery trestu bol súd okrem iného povinný prihliadať na spôsob spáchania činu
a jeho následok, pohnútku ako aj možnosť nápravy obžalovaného. Okresný súd v rozpore s vyššie
cit. ust. Tr. zák. upravujúcimi zásady ukladania trestov, tieto nesprávne aplikoval, nakoľko v prípade

obžalovaného tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý sa s poukazom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života ako aj pohnútku, ktorá obžalovaného viedla k spáchaniu
trestného činu, ku ktorého spáchaniu sa obžalovaný v celom rozsahu priznal, javí ako neprimerane
prísny, nakoľko ochranu spoločnosti ako aj výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život
bolo (je) možné dosiahnuť aj menej invazívnym zásahom do osobnostných práv obžalovaného, a to

aplikáciou ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorým mohlo dôjsť k podmienečnému odkladu výkonu
uloženého trestu odňatia slobody a súčasne s poukazom na ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. mohlo dôjsť k
určeniu primeranej skúšobnej doby, počas ktorej mohol obžalovaný spôsobom svojho života preukázať
nápravu bez potreby výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Čo sa týka druhu a výmery trestu
uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom, tu má obhajoba za to, že tento sa javí ako primeraný,

avšak ako neprimeraný zásah do osobnostných práv obžalovaného sa javí uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody nie je bezpodmienečne výhodnejším
z pohľadu zabezpečenia ochrany spoločnosti ako aj výchovy obžalovaného k tomu, aby viedol riadny
život. Obhajoba zastáva názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody môže mať vo
vzťahu k obžalovanému priam nežiaduce následky oproti tým, ktoré by obžalovaného viedli k výchove

ako aj k riadnemu životu, keďže obžalovaného vytrhnú z riadneho spôsobu života, pričom po výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody bude zaradenie sa obžalovaného do bežného života spojené s
rozsiahlymiťažkosťamispôsobenýmiizoláciouvústavenavýkontrestuodňatiaslobody. Spoukazomna
vyššieuvedenéskutočnostimáobhajobadôvodnezato,ževprípadeprimeranejaplikácieustanovenia§
34 Tr. zák. mal okresný súd v prípade obžalovaného uložený trest odňatia s poukazom na ustanovenie §

49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť a súčasne s poukazom na ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. určiť primeranú
skúšobnú dobu, ktorý postup by bol z pohľadu osoby obžalovaného ako aj ochranného, preventívneho
a prevýchovného účinku uloženého trestu priaznivejší.
6. Na podklade okolností opísaných v predchádzajúcom bode obhajoba žiadala, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a následne sám rozhodol s

tým, že obžalovanému uloží primeraný zákonný trest.
7. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 29. októbra 2021.
9. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na

18. novembra 2021, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného.
Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b
Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné zasadnutie sa
konalo v neprítomnosti poškodených

10. Dokazovanie krajský súd nevykonával, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy procesné strany
nemali. V rámci konečných návrhov prokurátorka žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomného odôvodnenia odvolania a
konečného návrhu tam uvedeného. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že by chcel byť na Vianoce
doma s rodinou, že sa ich vzájomné vzťahy už urovnali, že má už 3 trestu vykonané väzbou, že sa vo

väzbe správe slušne a je pracovne zaradený, dostal aj pochvalu. Na záver uviedol, že mu je to všetko
úprimne veľmi ľúto.
11. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

12. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a
zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku
(o treste), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317
ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
13. Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, obžalovaný v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne
a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

14. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť, krajský súd považuje za
potrebné v nasledujúcich bodoch pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie
trestu.
15. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na
výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak
prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v

každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
16. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty aprávneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
17. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.
18. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd správne u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie aj
úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§

37 písm. m) Tr. zák.). Pri vyrovnanom pomere týchto okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.) správne ukladal
okresný súd trest v rámci zákonného rozpätia od šesť mesiacov do troch rokov.
19. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovanému je potrebné
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže tento sa súdenej trestnej činnosti dopustil necelých
šesť mesiacov po tom, ako 29. novembra 2020 vykonal iný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/109/2020. Ak obžalovaného od spáchania súdenej
trestnej činnosti neodradil ani tento nedávno vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody, tak niet
racionálneho dôvodu sa domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade
splnil svoj účel.
20. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený 8 mesačný nepodmienečný trest

odňatia slobody je trestom uloženým v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a podľa názoru
krajskéhosúduspoukazomnaosobuobžalovaného,jehopostojksúdenejtrestnejčinnosti,jejcharakter
a okolnosti prípadu, aj trestom primeraným a spravodlivým. Od takto uloženého trestu možno dôvodne
očakávať, že splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj
morálne odsúdi jeho konanie. Nakoniec výmeru trestu ani samotný obžalovaný nepovažoval za vysokú,

namietal len spôsob výkonu tohto trestu.
21. Z vyššie prezentovaných dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky obžalovaného o
neprimeranej prísnosti resp. nespravodlivosti uloženého trestu ako nedôvodné.
22. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd konštatuje, že okresný
súd postupoval správne, keď obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním súdených trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 1T/109/2020.
23. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol.
24. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.