Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010094
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6121010094.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného H. O.,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21. septembra 2021 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/4/2021 zo dňa 03. mája 2021, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného H. O. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/4/2021 zo dňa 03. 05. 2021 bol obžalovaný H.
O. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 22. 11. 2020 v čase okolo 03.10 h v U. U., na ulici W., viedol osobné motorové vozidlo zn. T. K. s
ev. č. ZV XXX CT, kde bol po odstavení vozidla pred domom č. 4 kontrolovaný hliadkou OO PZ Banská
Bystrica - východ, pri kontrole sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom
Alcotest 7410 č. ARFM - 0077 dňa 22. 11. 2020 v čase o 03.15 h namerané 1,08 mg/l alkoholu v dychu,
pri opakovanej skúške v čase o 03.44 h mu bolo namerané 1,04 mg/l alkoholu v dychu a pri ďalšej
opakovanej skúške vykonanej v čase o 04.08 h mu bolo namerané 0,95 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m),
§ 38 ods. 2, § 46 a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 61

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 mesiacov, do ktorého bol započítaný čas zadržania vodičského
oprávnenia obžalovaného od 22. 11. 2020.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré
neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že ku skutku sa priznal už

v prípravnom konaní, k veci zaujal úprimný postoj, OČTK napomáhal pri objasňovaní skutku, svoje
protiprávne správanie opakovane oľutoval a na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nemá námietky ani voči uloženému ochrannému
opatreniu, ani voči trestu zákazu činnosti. Výrok o uložení 4 mesačného nepodmienečného trestu
odňatia slobody však vníma ako veľmi prísny a krajný, a preto podal odvolanie, so žiadosťou o
zmierlivejšie a citlivejšie posúdenie uloženého trestu. Ďalej uviedol, že nepodmienečný trest odňatia

slobody by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda by mal byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty,
nespojené s výkonom trestu odňatia slobody, nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestu v zmyslevšeobecných zásad trestného práva hmotného. Podľa neho okresný súd nesprávne nevzhliadol v jeho
prípade aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Trestného zákona, v súvislosti s jeho rozrušením
a jeho emočne nezvládnutým rozchodom s partnerkou, a ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)

Trestného zákona, v súvislosti s jeho postojom k prejednávanej veci a vyhláseniu o vine na hlavnom
pojednávaní. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/117/2019 zo
dňa 23. 10. 2019, kedy v obdobnej veci u páchateľa, ktorý mal 22 záznamov v registri trestov, mu
nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ale peňažný trest. Tiež poukázal na záznamy
o priestupkoch, pričom dva sú z roku 2016 a 2017, a boli predmetom zohľadnenia v inom trestnom

konaní ako dôvod pre vyslovenie, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. Tieto
okolnosti by teda nemali byť opakovane hodnotené a priťažované v jeho neprospech aj v rámci tohto
trestného konania. Posledný priestupok bol z roku 2020 a týkal sa nedorozumenia s priateľkou, s ktorou
sa neskôr rozišiel. Ďalej poukázal na riešenie problematiky zahladenia priestupkového postihnutia a
sankcie - pokuty uloženej sa spáchaný priestupok a na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR a
Najvyššieho súdu SR, pričom použitím analógie Trestného zákona a zákona o priestupkoch možno aj

v jeho uvedených priestupkových veciach dospieť k záveru, že vykonaním sankcie (zaplatením pokuty
za spáchaný priestupok), došlo zároveň k zahladeniu postihnutia za priestupok. Záverom uviedol, že aj
naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je riadne zamestnaný a zamestnávateľom, ako aj
kolektívom, je hodnotený kladne. Alkoholické nápoje ani iné omamné látky nekonzumuje, pravidelne sa
podrobuje vyšetreniam v Centre pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica, v minulosti si urovnal

svoje vzťahy s rodičmi, našiel si stabilnú prácu a snaží sa postaviť na vlastné nohy. Mal ľúbostný
vzťah s priateľkou, ktorá sa s ním v danej dobe rozišla, nedokázal sa s tou situáciou zmieriť a preto
siahol po alkohole, kedy ho kontaktovali známi s prosbou o pomoc, preto sadol do auta a následne
ho zadržala hliadka polície. Na základe všetkých uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie, alebo aby mu sám uložil iný druh trestu nespojený s nepodmienečným
trestom odňatia slobody.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a
Generálnej prokuratúry SR ohľadne zahladzovania priestupkov, pričom uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, týmto trestom nie je naplnená zásada ultima ratio čo sa
týka ukladania trestov. Preto požiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok o treste a uložil namiesto
neho obžalovanému alternatívny druh trestu. Uložený trest zákazu činnosti obžalovaný nenapadol, je
zamestnaný, zarába priemerne 800,- Eur mesačne, a preto prichádza do úvahy aj uloženie peňažného
trestu. Vzhľadom na uvedené požiadal, aby krajský súd zohľadnil všetky uvádzané okolnosti prípadu a

vyhodnotil ich v prospech obžalovaného, a teda zrušil výrok o treste a uložil mu iný alternatívny druh
trestu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v
celom rozsahu za zákonný, pričom doposiaľ ukladané tresty vrátane nepodmienečného trestu odňatia

slobody nesplnili svoj účel, preto nevidí dôvod na ukladanie alternatívnych trestov. Uložený trest je
podľa neho v súlade so zásadami ukladania trestov, ako aj s účelom trestu, preto navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že ho veľmi mrzí, čo spôsobil, a to aj svojej rodine,

a vie si predstaviť, čo by sa stalo, keby ho vtedy nezastavili. Bol preto rád, že ho hliadka zastavila a z
celého konania sa poučil, teda že už nechce ísť do väzenia, a že by sa mal začať správať inak. Snaží sa
žiť poriadne, za celú dobu chodí len do práce, pomáha mame, robí všetko pre to, aby viedol riadny život.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom
rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v

zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj
samotného odvolania, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na

spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd
dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v
plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje. K námietkam obžalovaného uvedeným

v podanom odvolaní vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v
rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a
výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým
zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu
prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho

nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného
zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Pôvodne bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu,
avšak tento mu musel byť neskôr nariadený ako trest nepodmienečný, a následne bol podmienečne
prepustený. Napriek týmto skutočnostiam obžalovaný opakovane preukázal, že nie je schopný viesť
riadny život, a len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody naplní svoj účel, keďže sa počas

plynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoprepusteniadopustilďalšiehoúmyselnéhotrestnéčinu,navyše
pod vplyvom alkoholu, a to napriek tomu, že v rámci posledného odsúdenia mu bol uložený aj zákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Na výške uloženého trestu by nič nezmenilo
ani prípadné prihliadnutie na ďalšie poľahčujúce okolnosti (na ktoré však neboli splnené zákonné
podmienky, preto na ne správne okresný súd neprihliadol), pretože v zmysle § 38 ods. 3 Trestného

zákona by sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom
dolná hranica by bola nezmenená. Rovnako tak na výšku a druh uloženého trestu nemá žiadny vplyv
skutočnosť, či obžalovaným spáchané priestupky boli, alebo neboli zahladené. Uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace je pritom uložený v dolnej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest
je potom aj podľa krajského súdu postačujúci, spĺňajú atribúty generálnej aj individuálnej prevencie,

dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, a zároveň postihuje len
obžalovaného.

Okresný súd napokon nepochybil ani vo výroku, ktorým rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na § 48 ods. 4 Trestného zákona.

Obžalovaný bol síce v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, avšak vzhľadom na okolnosti
prípadu a najmä osobu obžalovaného aj krajský súd dospel k záveru, že účel trestu bude lepšie
dosiahnutý jeho výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného H. O. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.