Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2006

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8C/50/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704111854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Chomová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2006:7704111854.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Magdalénou Chomovou, v právnej veci žalobcu M. N., bytom

K. X,. M., zastúpeného JUDr. I. H., advokátom, F. XX, M. proti žalovanému E. G., bytom P. XXXX/X,. M.
zastúpenému JUDr. D. A., Z. XX,. K., za vedľajšej účasti S. K. P., T. C. XX,. B., zastúpenej A. - S. P.,
a.s., D. R. X,. B., o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 51.300 Sk a na trovách konania na účet zástupcu žalobcu
19.994 Sk, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti.
Z a s t a v u j e konanie v časti v ktorej boli uplatnené úroky z omeškania.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu vznikla ublížením na zdraví pri

dopravnej nehode dňa 23.3.2001, ktorú zavinil žalovaný. Vychádzajúc z posudku o bolestnom na 356,25
bodov požadoval peňažné odškodnenie za bolesť vo výške 1.068.600 Sk, teda 50 násobné zvýšenie
a za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzajúc z počtu bodov uvedených v posudku lekára
105 požadoval peňažné odškodnenie vo výške 315.000 Sk ako 50 násobok bodového ohodnotenia,
vychádzajúc z hodnoty bodu 60 Sk. Pokiaľ ide o zavinenie žalovaného poukazoval na rozhodnutie
Okresného súdu v Michalovciach vo veci sp. zn. 4T 542/01, lebo v tomto konaní bol žalovaný odsúdený
a uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Požadované 50 násobné zvýšenie bolestného

žalobca odôvodnil tým, že zranená ruka sa mu dlho a zle hojila, dlho bol práceneschopný a musel sa
podrobiť opakovane operácii. Pokiaľ ide o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí v tom, že aj keď nemá hudobné vzdelanie ako samouk sa naučil hrať na husliach,
venoval sa tomu v rôznych hudobných skupinách a tejto svojej záľube sa nemôže venovať, lebo pre
trvalé následky poranenia nemôže na husliach už hrávať. Taktiež poukazoval na to, že má sťaženú
pozíciu na trhu práce, nemôže vykonávať fyzickú prácu, aj keď je držiteľom vodičského oprávnenia
nemôže riadiť motorové vozidlo lebo mu tŕpne ruka v ktorej nemôže nič udržať.

Žalovaný považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný iba v časti zodpovedajúcej počtu bodov
uvedených v lekárskom posudku, zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia považoval
za nedôvodné. Poukazoval na to, že v trestnom konaní nebol jednoznačne zistený rozsah spoluúčasti
žalobcuaĽ.J.navznikudopravnejnehodyanavrhovalvykonaťznaleckédokazovanieznalcomzodboru
dopravy na posúdenie týchto skutočností. Tvrdil, že žalobca mu vytvoril náhlu, neočakávanú prekážku,
preto vybočil so svojim vozidlom vľavo kedy došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým vozidlom a úlomok
z karosérie z poškodených vozidiel zasiahol žalobcu.

Vedľajšia účastníčka v priebehu konania poukázala žalobcovi náhradu bolestného za 26,25 bodov
ktorými lekár ohodnotil extrakciu osteosyntetického materiálu zo dňa 7.5.2005 vo výške 1.575 Sk a za
sťaženie spoločenského uplatnenia poukázala žalobcovi sumu 6.300 Sk za 105 bodov podľa lekárskeho
posudku. Pokiaľ ide o 50 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatneniapoukazovala na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti.
Namietala premlčanie časti uplatneného nároku na bolestné, a to v položkách 1 - 3 lekárskeho posudku
o bolestnom, lebo v tejto časti bolo možné posudok vyhotoviť už ku dňu 13.6.2001, kedy bola ukončená

jeho druhá hospitalizácia a o tom, že žalobca zodpovedá za spôsobenú škodu sa dozvedel dňa
24.9.2001, kedy bol žalovaný právoplatne uznaný vinným z dopravnej nehody trestným rozkazom.
Žalobužalobcapodalaž5.3.2004, pouplynutídvojročnejsubjektívnejlehotyodprávoplatnostitrestného
rozkazu. Vedľajšia účastníčka sa pripojila k návrhu žalovaného aby vo veci bolo vykonané znalecké
dokazovanie znalcom z odboru dopravy.

Vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi súd zistil tento skutkový
stav:
Dňa 23.3.2001 bol žalobca ako cyklista zranený pri dopravnej nehode ku ktorej došlo na ceste v smere
od obce Trhovište k obci Pozdišovce. Bolestné vyplývajúce z tohto zranenia bolo ohodnotené posudkom
MUDr. T. R. na 288,75 bodov - 1/ otvorená zlomenina ľavého predlaktia liečená operáciou položka
145d - 135 bodov, 2/ pseudoarthróza predlaktia liečená operáciou položka 145d - 101,25 bodov, 3/

odber kostných štepov ako väčšia incízia položka 239 - 26,25 bodov a 4/ extrakcia osteosyntentického
materiálu - ako incízia položka 239 - 26,25 bodov. Položku č. 1 lekár zvýšil o 50 % t.j. o 67,5 bodov, takže
bolestné spolu bolo ohodnotené na 356,25 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené
105 bodmi, a to 1/ obmedzenie pronosupinácie ľavej hornej končatiny stredného stupňa položka 336b -
80 bodov, 2/ obmedzenie hybnosti ľavého lakťa ľahkého stupňa položka 333a - 25 bodov. Oba posudky

boli vyhotovené 20.6.2003. V dôsledku úrazu bol žalobca hospitalizovaný od 23.3.2001 do 26.3.2001
kedy došlo k liečeniu otvorenej zlomeniny ľavého predlaktia operáciou, potom bol hospitalizovaný od
6.6.2001do13.6.2001kedybolaoperáciouliečenápseudoarthrózapredlaktiaadošlokodberukostných
štepov a pri hospitalizácii od 6.5.2002 do 10.5.2002 došlo k extrakcii osteosyntetického materiálu.
Žalobca bol práceneschopný od 23.3.2001 a jeho práceneschopnosť bola ukončená 23.3.2002.

Výsluchom MUDr. J. D., ktorý bol ošetrujúcim lekárom žalobcu na oddelení úrazovej chirurgie NsP v
Michalovciach bolo zistené, že priebeh hospitalizácie žalobcu bol bez komplikácií avšak po prepustení
do ambulantnej liečby hojenie zlomeniny neprebiehalo priaznivo, preto bol opakovane hospitalizovaný
a bola vykonaná osteosyntéza zlomeniny oboch kostí predlaktia pomocou kovových dláh. Bolesti,
ktoré žalobca pociťoval v dôsledku týchto zranení nevybočovali z bolestí, ktoré sú bežné pri takomto

type zranenia a zlé hojenie nebolo spojené s ďalšími mimoriadnymi bolesťami, kedže žalobca mal
končatinu fixovanú v sadrovej dlahe a nedochádzalo k výraznejším pohybom zlomeniny, ktoré by
spôsobovalo bolesti. Po prepustení z nemocničného liečenia žalobca bol odkázaný na analgetiká, ktoré
sa bežne užívajú aj pri iných podobných úrazoch. MUDr. T. R., ktorý ošetroval žalobcu počas jeho
tretej hospitalizácie od 6.5. do 10.5.2002 na Chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice L. Pasteura v

Košiciach na pojednávaní ako svedok uviedol, že sa domnieva, že pokiaľ ide o prvé tri položky posudku
o bolestnom bolo možné bolestné stanoviť po vykonaní jednotlivých operácií, pričom prvá operácia bola
23.3.2001, zákroky uvedené pod položkami 2 a 3 dňa 7.6.201. Extrakcia osteosyntetického materiálu
uvedená pod položkou 4 bola vykonaná 7.5.2002 a po jej vykonaní bolo možné stanoviť bolestné. Pokiaľ
však ide o ustálenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska bolestného k tomuto sa nevedel jednoznačne

vyjadriť, lebo jednotlivé bolesti bolo možné ohodnotiť aj hneď po vykonaní operácie, a to buď každú
osobitne alebo aj všetky bolesti ohodnotiť v posudku naraz. Uviedol, že v pooperačnom období zvyčajne
pretrvávajú bolesti, a to aj v období rehabilitácie, tieto sa môžu prejavovať aj pri zmene počasia. Položku
1 zvýšil vzhľadom na to, že žalobca opakovane dostával infúzie a liečba tohto zranenia bola bolestivá,
vyžadovalabolestivejšíspôsobliečby.Nemápoznatkyotom,žebydošloknejakýmkomplikáciám.Pokiaľ

ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu uviedol, že ak by mal porovnávať trvalé následky tak
tieto sú u žalobcu porovnateľné s rovnakými zraneniami u iných osôb, v dôsledku následkov zranenia
však žalobca má výrazne sťažené hranie na husliach kedže má obmedzenú hybnosť ľavej hornej
končatiny. Obmedzenie hybnosti spočíva v narovnaní a zohnutí ľavej hornej končatiny. Svedok pripustil,
že nemožno jednoznačne vylúčiť zhoršenie zdravotného stavu žalobcu v budúcnosti, lebo dochádza k

zrastom, ktoré je možné riešiť operáciou, ale jej výsledok nemožno jednoznačne zaručiť pokiaľ ide o
zlepšenie hybnosti ruky.
Výsluchom žalobcu a svedka Š. L. bolo zistené, že žalobca asi 10 rokov do úrazu príležitostne hrával
na husliach v rôznych kapelách, pôsobil v súbore L. ako primáš a s týmto súborom viackrát vystupoval
aj v zahraničí i doma pri rôznych kultúrnych príležitostiach. Žalobca žije sám. V rokoch 1991 - 2003

bol živnostníkom s predmetom činnosti - predaj dvojstopových motorových vozidiel, sprostredkovanie
obchodu, maloobchod so zmiešaným tovarom, maloobchod s textilom a maloobchod s prístrojmi pre
domácnosť - elektronika. Podľa daňových priznaní predložených žalobcom dosiahol v roku 2000 príjem
25.400 Sk, v roku 2001 22.682 Sk, v roku 2002 26.820 Sk a v roku 2003 8.430 Sk. V minulosti žalobcapracoval aj ako vodič. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou, vyššie vzdelanie nepreukázal aj keď v
konaní tvrdil, že má vysokoškolské vzdelanie.
Zo spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T 542/01 bolo zistené, že žalovaný bol trestným rozkazom

zo dňa 24.9.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.12.2001 uznaný vinným z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. preto, že dňa 23.3.2001 o 13.50 hod. po ceste I/50, v smere od
obec Trhovište k obci Pozdišovce viedol nákladné motorové vozidlo zn. AVIA A 21 Caravan, ev.č. K 57 -
66, pričom vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť,
v dôsledku čoho pri obchádzaní, rovnakým smerom pri pravom okraji vozovky jazdiaceho cyklistu M.

N., čiastočne prešiel do protismeru, kde došlo k bočnej zrážke s oproti idúcim nákladným motorovým
vozidlom zn. Scania P 94, ev. č. PO 147 AC, ktoré viedol Ľ. J.. Po tejto bočnej zrážke, časť úlomku z
poškodených vozidiel zasiahla predídeného cyklistu M. N. tak, že tento utrpel zranenie pomliaždenie
stehna vľavo a otvorenú zlomeninu kosti ľavého predlaktia s posunom úlomkov s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 26 týždňov. Zo znaleckého posudku znalca Ing. P. H., ktorý bol vypracovaný
v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaný ako vodič nákladného automobilu A. vybočil zo svojho

jazdného pruhu do protismeru extrémnym manévrom, ktorý z technického hľadiska možno považovať
ako reakciu vodiča naučeným spôsobom na vyhnutie sa zrážky s cyklistom. Extrémny manéver vyhnutia
zvolil v čase, kedy v protismere prichádzal nákladný automobil tov. výr. Scania, vedený vodičom Ľ. J..
Popísaný postup a reakciu žalovaného z technického hľadiska možno hodnotiť ako správny, smerujúci
k odvráteniu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva zrážky s cyklistom, a to bez ohľadu na ďalšie

možné následky. Príčiny vzniku dopravnej nehody však spočívajú v nesprávnom konaní žalovaného
v čase pred dopravnou nehodou, kedy spôsob jeho jazdy v čase pred dopravnou nehodou bol z
technickéhohľadiskanesprávnyanedávalvodičovimožnosťvčasvyhodnotiťaktuálnudopravnúsituáciu
a následne aj možnosť upraviť spôsob svojej jazdy.
Ing. P. H., ktorý podal ako znalec znalecký posudok v trestnom konaní bol vypočutý i na pojednávaní

v tejto veci a v plnom rozsahu zotrval na znaleckom posudku z trestného konania. Uviedol, že
rekonštrukcia dopravnej nehody by neprispela k objasneniu rýchlosti vozidla, ktoré riadil žalovaný,
lebo na mieste nehody na nenachádzali žiadne objektívne stopy na základe ktorých by sa to dalo
ustáliť. Pred vypracovaním posudku si prezrel technické podklady a po ich preskúmaní dospel k záveru,
že rekonštrukcia by nepomohla k objasneniu situácie. Uviedol, že jednoznačne ani žalobca ani Ľ. J.

nespoluzavinili dopravnú nehodu.
Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach tak aj za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa§431OZaksastretnúprevádzkydvochaleboviacerýchprevádzkovateľovaakideovyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa§2ods.1vyhl.č.32/1965Zb.vzneníneskoršíchpredpisovodškodňovaniezabolesťsaposkytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľazásadasadziebustanovenýchvprílohetejtovyhlášky.Odškodneniezabolesťmusíbyťprimerané

povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre

uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1 - 3 citovaného zákona výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľamôže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno

považovať za ustálený. Posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac
zdravotníckych zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár toho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa
poškodený liečil naposledy.
Podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov a o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže posúdiť sám.

Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd v súlade s citovanými právnymi ustanoveniami zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 51.300 Sk ako škodu na zdraví, ktorá mu vznikla zavinením
žalovaného. Dopravnú nehodu pri ktorej došlo ku škode na zdraví žalobcu zavinil žalovaný tak ako
bolo zistené v trestnom konaní ako je uvedené vyššie. Žalovaný toto rozhodnutie akceptoval a proti
uvedenémutrestnémurozkazunepodalaniopravnýprostriedok.Zavineniežalovanéhobolopreukázané

v trestnom konaní znaleckým dokazovaním o objektívnosti ktorého nie je dôvod pochybovať. Vykonanie
dôkazu ďalším znaleckým dokazovaním znalcom z odboru dopravy súd nepovažuje za účelné, lebo
nie sú k dispozícii nové dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému záveru, naopak pre odstup času si už
ani účastníci dopravnej nehody nespomínajú na konkrétne údaje, a to ani žalovaný ako vyplynulo z
jeho výpovede na pojednávaní. Pokiaľ by sa však aj zistilo spoluzavinenie Ľ. J. je potrebné uviesť, že

vo vzťahu k žalobcovi by táto skutočnosť nebola právne významná vzhľadom na to, žeby za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi spoluzodpovedal so žalovaným spoločne a nerozdielne a tak žalobca by mohol
uplatňovať nárok na náhradu škody aj naďalej iba voči žalovanému.
Pokiaľ ide o výšku škody súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený iba do výšky 21.375 Sk ako
náhradu za bolesť, čo zodpovedá počtu 356,25 bodov ako je uvedené v lekárskom posudku a do

výšky 37.800 Sk ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo zodpovedá 6 násobku
základného počtu 105 bodov podľa lekárskeho posudku, spolu 59.175 Sk. Z uvedenej sumy bola
odpočítaná suma 7.875 Sk, ktorú vedľajšia účastníčka v priebehu konania zaplatila žalobcovi, rozdiel
51.300 Sk bol žalovaný zaviazaný žalobcovi zaplatiť. Nárok žalobcu na odškodnenie bolestného pokiaľ
ide o prvé tri položky uvedené v lekárskom posudku súd nepovažoval za premlčané vychádzajúc z ust.

§ 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Zdravotný stav žalobcu nebolo možné
považovať za ustálený skôr ako bola ukončená jeho práceneschopnosť. Zo žiadneho ustanovenia vyhl.
č. 32/1965 Zb. nevyplýva, žeby sa mali jednotlivé bolesti hodnotiť každá osobitne, naopak hodnotia sa
až ukončením celkového liečenia, kedy sa už ďalšie bolesti, ktoré by sa mali hodnotiť neočakávajú.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby bolo dôvodné zvýšenie odškodnenia bolestného

lebo ako vyplynulo aj z výsluchu lekárov ošetrujúcich žalobcu bolesti ktorými žalobca trpel zodpovedali
charakteru jeho zranenia a pri liečbe žalobcu nedošlo k takým komplikáciám, ktoré by boli sprevádzané
zvýšenou bolesťou. V súlade s citovaným ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov súd však zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 6 násobok základného počtu
bodov 105 ( 105 x 60 x 6 ) na sumu 37.800 Sk, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom,

že žalobca v dôsledku trvalých následkov zranenia ľavej hornej končatiny sa už nemôže venovať hre
na husliach, čo bola záľuba, ktorá výrazným spôsobom obohacovala jeho kultúrny život, umožňovala
mu cestovať a nadväzovať nové spoločenské kontakty. Možnosť kultúrneho vyžitia, ktoré mu dávala hra
na husliach žalobcovi umožňovala čiastočne kompenzovať problémy, ktoré zjavne mal pri vykonávaní
živnosti z ktorej boli jeho príjmy minimálne. Z uvedeného dôvodu sa preto následky úrazu prejavili aj v

zhoršení jeho duševnej pohody okrem iných problémov, spojených so stratou hybnosti ruky.
Kedže žalobca uplatnil 50 násobok zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd
vzhľadom na vyššie uvedené v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca v žalobe uplatňoval zaplatenie žalovanej sumy spolu s 13 % úrokmi z omeškania od
vykonateľnosti tohto rozsudku. V tejto časti vzal však v priebehu konania žalobu späť, preto súd konanie

o tejto časti žaloby v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Kedže rozhodnutie vo veci záviselo od úvahy súdu súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p.
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli v konaní právnym zastúpením. Tarifná
odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2004 bola podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. 2.189
Sk vychádzajúc z hodnoty sporu 51.300 Sk a v roku 2005 a 2006 podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z.z. vo výške 2.450 Sk. Súd priznal odmenu za 9 úkonov právnej služby, a to 1/ prevzatie zastúpenia
- 2.189 Sk, 2/ vyhotovenie žaloby - 2.189 Sk, 3/ zastúpenie na nemeritórnom pojednávaní 10.5.2004 -
547 Sk, 4/ zastúpenie na nemeritórnom pojednávaní 2.6.2004 - 547 Sk, 5/ zastúpenie na pojednávaní
dňa 30.6.2004 - 2.189 Sk, 6/ zastúpenie na pojednávaní dňa 11.7.2005 - 2.450 Sk, 7/ zastúpenie napojednávaní dna 24.10.2005, ktoré trvalo viac ako dve hodiny - 4.900 Sk, 8/ zastúpenie na pojednávaní
dňa 16.1.2006 - 2.450 Sk, 9/ zastúpenie na pojednávaní dňa 19.1.2006 na ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozsudku - 1.225 Sk, spolu 18.686 Sk + režijný paušál 1.308 Sk ( 5 x 136 Sk + 2 x 150 Sk + 2 x 164

Sk ). Súd nepovažoval za účelné písomné vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 10.5.2004, kedže toto
bolo vyhotovené v čase kedy už bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 10.5.2004 na ktorom bolo
možné uvedené vyjadrenie predniesť ústne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho

súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.