Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201281
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818201281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, o určenie neplatnosti zmluvy pre neprijateľné podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/45/2018 - 128 zo
dňa 29.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o určení Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 28.10.2013 za neplatnú a vo výroku IV. o trovách konania.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná. Druhým a tretím výrokom zamietol žalobu v časti o určenie, že úver poskytnutý zo Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 je bezúročný a bezpoplatkový a že uvedené zmluva pre
neprijateľné podmienky je neplatná. Štvrtým výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 a určenia, že úver poskytnutý zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 je bezúročný a bezpoplatkový a že uvedená zmluva je

neplatná. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods.
2; § 9 ods. 2; § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 3 z. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 37 ods. 1; § 39; § 41; § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 1 - 3, 5; § 54 ods.
1, 2; § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., aplikujúc Smernicu Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchskonštatoval,žedňa16.05.2018vydal

neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa28.10.2013zozmluvyč.XXXXXXXXXXuzavretejmedzižalobkyňouažalovaným,doprávoplatného
skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne
je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa28.10.2013 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Toto neodkladné
opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 7Csp/45/2018. O nároku

na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodne v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.“

4. V konaní vo veci samej prvoinštančný súd zistil, že zmluva o úvere zo dňa 28.10.2013 je zmluvou
spotrebiteľskou, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 19.000 eur, ktorý sa táto

zaviazala vrátiť. V rovnaký deň zmluvné strany dohodli v bode 3.9 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, ktorá bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne
diktoval bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobkyňu tak vyhotovil ako aktívne vecne legitimovanú
na podanie predmetnej žaloby. Žalobkyňa ďalší predpoklad pre úspešnosť žaloby, a to naliehavého

právneho záujmu preukázala tým, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ
uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli
realizovanédonariadeniapredbežnéhoopatrenia.Bezurčenianeplatnostidohodybyprávnepostavenie
žalobkyňa ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo obmedzené právo žalobkyne na disponovanie s
jej mzdou, keďže zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú Dohodu by musel vykonávať zrážky

zo mzdy žalobkyne. Súd prvej inštancie po preskúmaní platnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo
mzdy konštatoval, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom
a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je
tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred

hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje
a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické
až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Žalobkyňa ako dlžník sa pri realizácií neplatnej
Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím
vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosiahnutým za výkon svojej pracovnej činnosti. Pri

zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. S poukazom na rozsudok
C-106/77 Simmenthal uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy,

na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

5. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj
celá úverová zmluva, charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez

toho, aby sa spotrebiteľ mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred
predformulovaný žalovaným. Ak by mala byť Dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn.

6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde
o individuálne dojednanú Dohodu je nepochybne forma uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny
jej obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Je vložená do zmluvy o úvery ako formulárový bod 3.9. zmluvy,
bez možnosti ho odmietnuť. Konštatoval, že takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom

prípade považovať za individuálne dojednanú.

6. Podľa súdu prvej inštancie právo žalobkyne je ohrozené tým, že zrážky zo mzdy môže dodávateľ
bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru, aj na poplatky. Je pretorelevantné ex offo súdne preskúmanie takejto dohody z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-76/10
POHOTOVOSŤ proti Korčková. Poukázal aj na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred

mimosúdnymi zrážkami zo mzdy (§ 12 z. č. 140/1979 z 08.03.1979).

7. V ďalšom upriamil pozornosť na ustálenú judikatúru čo do ochrany spotrebiteľa zavedenej Smernicou
č. 93/13, podľa ktorej spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení v porovnaní s dodávateľom,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené predajcom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav môže byť
kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky SD EÚ
z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Zb. s. I-4941,
bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 37 a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,bod 27; Mostaza Claro, bod 26;
Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,bod 39).

8. Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 Smernice,
pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých

podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (Zase s
poukazom na rozsudky SD EÚ z 21.11.2002, Cofidis, C-473/00 a Mostaza Claro).

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto Dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( §

34 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená. V bode 3.9. je iba uvedené, že Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť
uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými

zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa
príslušných právnych predpisov a to až do úplného zaplatenia Pohľadávky Poštovky. Takéto vymedzenie
pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto

zabezpečovacieho prostriedku.

10. S poukazom na § 2 ods. 2 OZ uviedol, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadradenosti, preto mu neprislúcha
právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú alebo len majú

vzniknúť, na ktorom určení by pravdepodobne žalobkyňa ako dlžníčka ani neparticipovala, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

11. K predmetnej Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že bola uzatvorená ako súčasť zmluvy, na
konci zmluvy v bode 3.9, v rámci formulárovej zmluvy, bez doplnenia nejakých údajov. Takto uvedená

dohody, ktorá teda ako predtlač nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená účastníkmi konania na
pretlači žalovaného ako veriteľa, je preto nepochybné, že ju tento používal pri mnohých, ak nie všetkých
právnychvzťahoch,keďžedoformulárovejpretlačebolivpísanélenúdajetýkajúcesaúverovéhovzťahu,
kuktorémusamalozabezpečenievzťahovaťaosobnéúdajedlžníka,všetkydojednaniaboliformulárovo
pretlačené. Preto mal prvoinštančný súd za to, že takáto Dohoda svojim obsahom spôsobuje značnú

nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní
dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje Dohoda
o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach nie je uvedená presne zabezpečená pohľadávka. Taktiež
ani samotná zmluva neobsahuje presný údaj o výške zabezpečenej pohľadávky. Zmluva obsahuje iba
výšku úveru počet splátok a výšky mesačnej splátky.

12. Konštatoval, že neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok,
rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, uvedenéustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške

mesačných zrážok zo mzdy. V predmetnej dohode tiež nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne v čase
uzavretia dohody.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedená len ako zmluvná podmienka, formulárová, pod ďalšími
bodmi, ktoré upravovali práva a povinnosti, a veľkosťou písma menšou ako 12 a ako je aj veľkosť písma

upravujúcazmluvuoúvereanaviacvyhotovenímpísma,ktorájeťažkočitateľné.PreskúmavanáDohoda
o zrážkach zo mzdy predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Mala slúžiť na vymoženie
si plnení dodávateľom od žalobkyne ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej moci na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Prvoinštančný súd preto určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ. Dospel tak k záveru, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy
je absolútne neplatný právny úkon.

14. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na určenie, že úver poskytnutý zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.11.2013 je bezúročný a bezpoplatkový a pre množstvo neprijateľných podmienok je uvedená

zmluva neplatná, tento zamietol z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobkyne. Žalobkyňa ani
na výzvu súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 nepredložila, preto ju súd prvej
inštancie nemohol posúdiť, a preto žalobu v uvedených častiach zamietol.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Mal za to, že v

konaní bola žalobkyňa ako aj žalovaný, úspešní v rozsahu 50 %, pretože z obsahu petitu vyplýva, že
žalobkyňasadomáhalarozhodnutiavovzťahukdvomúverovýmzmluvám.Vovzťahukjednejzúverovej
zmluvy zo dňa 28.10.2013 bola úspešná v plnom rozsahu, vo vzťahu k druhej zmluve č. XXXXXXXXXX
bola neúspešná. Keďže úspech na oboch stranách bol rovnaký, z dôvodu rovnosti úspechu a neúspechu
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Proti uvedenému rozsudku a to čo do výroku I., ktorým súd prvej inštancie určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 je neplatná a proti
výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) CSP. Vyslovil svoj nesúhlas so záverom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého Dohoda o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by nemala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku, musela by byť individuálne dojednaná. V čase uzavretia Zmluvy o úvere dňa
28.10.2013 žiadne ustanovenie právneho predpisu nestanovovalo, že takáto Dohoda o zrážkach zo
mzdy musí byť individuálne dojednaná. Až zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a
ustanovil nutnosť uzatvoriť takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ

musel byť o jej dôsledkoch poučený s možnosťou odmietnuť ju. Takáto úprava sa však nevzťahovala
v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy. Namietal tiež nemožnosť aplikácie záverov uznesenia
NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo 16.01.2013, ktorý riešil rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy je právnou úpravou dovolený inštitút spôsobu zabezpečenia záväzkov
a uzavretie takejto dohody nie je vylúčené ani pri spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti upriamil

pozornosť na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019, Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10Co/5/2018. V ďalšom namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aby Zmluva o
úvere obsahovala akékoľvek neprijateľné podmienky, nezaoberal sa existenciou, resp. neexistenciou
prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v uvedenej úverovej zmluve. Vôbec sa nezaoberal
bližšie tým, či Zmluva o úvere obsahuje predpísané náležitosti a či sa v nej nenachádzajú neprijateľné

zmluvné podmienky. Táto vada prestavuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K záveru súdu
prvej inštancie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá zákonom predpísané náležitosti, že je
neurčitá, lebo nevymedzuje zabezpečenú pohľadávku uviedol, že v zmysle článku 3 bod 3.9 Zmluvy
o úvere sa uvádza, že Dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný ako veriteľ je oprávnený sa domôcť
uspokojenia celej svojej pohľadávky vo výške splátky. Najviac vo výške prípustnej, podľa príslušných

právnych predpisov až do úplného zaplatenia pohľadávky. Prvoinštančný súd oval v čom je Dohoda
neurčitá.Poukázalnato,žeDohodaozrážkachzomzdyjesúčasťouZmluvyoúvereajejtextozrážkach
zomzdyodkazujenazmluvu.Vúverovejzmluvejeriadnešpecifikovanápohľadávka,čopredstavuje120
mesačných splátok vo výške 355,50 eur, ktorá môže byť najvyššou mesačnou zrážkou zo mzdy, pričomnesmie presahovať najvyššiu prípustnú mieru zrážok. Z uvedeného je jednoznačne možné konštatovať
identifikovanie pohľadávky, ktorá podľa Zmluvy o úvere je vo výške celkovej sumy spojenej s úverom,
teda 19.000 eur (istina) + 22.220,13 eur (celková výška nákladov) a bola určená maximálna výška

splátky. Preto tvrdenie súdu prvej inštancie o neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, v časti určenia
zabezpečenej pohľadávky a v časti výšky zrážok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K tvrdeniu
súdu, že v Dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedený platiteľ mzdy uviedol, že Občiansky zákonník
takúto požiadavku nevyžadovala § 551 OZ určuje iba, že predloženie Dohody sa realizuje platiteľovi
mzdy, teda subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Jeho konkretizácia nie je možná,

lebo napríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa musela Dohoda o zrážkach zo mzdy stať neplatnou.
Podporne poukázal na § 131 ods. 7, 8 Zákonníka práce. Tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že aj keď
tvrdí, že by Dohodou mohli byť vymožené úžerné plnenia, tento svoj záver dostatočným spôsobom
neodôvodnil. Ide len o nepodložené a nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie. Rovnako namietal
poukazujúc na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolateľ namietal aj výrok o trovách konania, lebo podľa jeho názoru žalobkyňa žiadala vyhlásiť 3
určovacie výroky, pritom bola úspešná iba v jednom z týchto výrokov. Preto žalovaný má úspech vo veci
66,67 % a žalobkyňa len 33,33 %. Tak záver súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania
žiadnej zo strán vo svetle citovaných ustanovení je v rozpore so zákonom. Navrhol preto žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100

%, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí.
Podľa žalobkyne prvoinstančný súd v napadnutom rozsudku primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská procesných strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Považuje závery súdu prvej inštancie
za správne stotožniac sa s názorom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovala žalovanému bez
súdnej kontroly vymôcť od nej plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
Uzavretie spornej Dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzavretia formulárovej Zmluvy o úvere.

Postup žalovaného pri vynútení Dohody odporuje dobrým mravom a nie je zistiteľná výška zabezpečenej
pohľadávky, čo je neurčitým dojednaním. Nebola pri podpise zmluvy informovaná o možnosti odmietnuť
túto Dohodu. Mala záujem o úver a boli jej predložené doklady na podpis, ktoré musela podpísať a
následne jej bol úver vyplatený. Ak by odmietla uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, a ak by bola
informovaná o dôsledkoch tejto Dohody, určite by ju neuzavrela. Nemala vôľu uzavrieť Dohodu o

zrážkach zo mzdy spolu so Zmluvou o úvere. Ak by však všetko nepodpísala, úver by nedostala. Pri
uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná rozoznať následky podpisu tejto dohody. Teda
z toho sa dá usúdiť nedostatok vôle spotrebiteľa - žalobkyne, vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so
žalovaným, ako bol primárne vo sfére jej záujmu. Až po začatí výkonu zrážok zo mzdy jej boli následne
tieto skutočnosti objasnené. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

19. K replike žalobkyne k odvolaniu žalovaného tento sa písomne vyjadril zotrvávajúc na tvrdeniach
uvedených v jeho odvolaní s opätovným poukázaním na to, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere žiaden
predpis nezakazoval uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy individuálne. Preto uvedené nemohlo byť
podmienkou jej platnosti. Žalobkyňa s odstupom času tvrdí, že nemala záujem uzavrieť Dohodu o

zrážkach zo mzdy, čo považuje za účelové. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové
skutočnostimajúcevplyvnavýsledoksporu.Navrholpretorozhodnúťvzmyslejehozáverečnéhonávrhu
uvedeného v odvolaní. K tomuto podaniu žalovaného sa žalobkyňa už nevyjadrila.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
02.11.2020 a dospel k záveru, že odvolanie (ktoré posúdil ako podané v časti, a to proti I. a IV. výroku

podľa obsahu odvolania) žalovaného nie je dôvodné.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie čo do vyhovenia žaloby
vo výroku I., ktorým bolo určené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodňa 28.10.2013 je neplatná, preto sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti rozsudku v napadnutej
časti podľa ust. § 387 osa. 2 CSP okrem tvrdenia o nutnosti uvádzať v Dohode aj platiteľa mzdy. K veci
aj k odvolacím dôvodom ešte uvádza nasledovné.

22. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§
551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Prvoinštančný súd správne kvalifikoval právny vzťah
založený uvedenou Zmluvou o úvere ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, spĺňajúci
jej definičné znaky so všetkými dôsledkami. Je preto nutné poukázať na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje okrem tvrdenia o povinnosti uvedenia

platiteľa mzdy v Dohode o zrážkach zo mzdy. V zmysle ust. 387 ods. 2 CSP sa preto obmedzuje na
skonštatovanie správnosti odôvodnenia okrem tvrdenia o tom, že v Dohode o zrážkach zo mzdy mal
byť uvedený aj platiteľ mzdy žalobkyne. Preto len na doplnenie a zdôraznenie správnosti a k odvolacím
dôvodom uvádza ešte nasledovné.

24. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na
jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy
vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po
splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je
účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby
zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky
nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom
rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

25. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku
plynúcu z úveru, ktorú žalobkyňa podpísala a uzavrela ako spotrebiteľka. Správne preto súd prvej
inštancie poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil,

že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti a ako súčasť Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013. Je treba konštatovať, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie
akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávané. Nepostačuje
iba uvedenie, že Dohoda je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo ZoÚ, a to celej pohľadávky
a pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy vo výške splátky, najviac vo výške prípustnej podľa

príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky. Správne bola preto takáto
„Dohoda“ vyhodnotená za neurčitú, a teda v zmysle zákona za neplatnú. Nebolo jasne a určite
koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená touto Dohodou. Je
preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Zmluva o
úvere, keďže bola zakomponovaná ako bod 3.9 uvedenej Zmluvy o úvere, pritom je nepochybné, že

v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda
o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na
žalovanom, aby spotrebiteľka bola v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
poučená o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mala možnosť ju odmietnuť, kedy v
zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné.

26. Je nutné odvolaciemu súdu ešte uviesť, že ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, keď k ust. §
5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenie nie je, preto je potrebné ho aplikovať aj v danej veci. Novelou
bol tiež doplnený Občiansky zákonník, čl. 2 zákonom č. 102/2014 Z.z., § 52 ods. 2 bol doplnený o vetu

„na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. Teda tak k § 5a ods.
1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj k § 52 ods. 2 posledná veta OZ chýbajú prechodné
ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR však zaujal zásadné stanovisko k spätnej účinnostirozhodujúc o mimoriadnom dovolaní, a to v rozsudku sp. zn. 3M Cdo/14/2014 z 21.05.2015. Podľa neho
ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Toto ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právne

predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. Znamená to, že od účinnosti sa vzťahujú
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014 sa tento vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Odvolacia námietka, týkajúc sa nesprávnej aplikácie § 5a z. č. 250/2007 Z.z., nie je
preto dôvodná.

27. Jednoznačne správne súd prvej inštancie poskytol žalobkyni náležitú ochranu ako spotrebiteľke
tak, ako mu to ukladá zákon, vychádzajúc tiež z judikatúry tak krajských súdov, Najvyššieho súdu SR,
Ústavného súdu SR a rovnako aj Súdneho dvora EÚ.

28. V konaní nebolo žalovaným preukázané, aby žalobkyni bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy

vysvetlený. Za situácie, keď podmienkou získania úveru bolo aj uzavretie Dohody o zrážkach, ktorá
tvorila súčasť Zmluvy o úvere ( bod 3.9), je možné vyhodnotiť iba tak, že inštitút Dohody o zrážkach
zo mzdy bol žalobkyni žalovaným nanútený. Žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobkyne bolo okrem
uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne vec právne posúdil a po zistení

skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním navrhnutým stranami sporu a realizovaným na
pojednávaniach,ajsprávnevovecirozhodolčodoodvolanímnapadnutéhovýrokuI.ourčeníneplatnosti
DohodyozrážkachzomzdyzÚverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa28.10.2013,ktorýbolodvolaním
žalovaného napadnutý. Rovnako správne súd prvej inštancie uviedol, že text Úverovej zmluvy v bode
3.9., v ktorom mala byť pojatá Dohoda o zrážkach zo mzdy, bol písaný menším písmom, ako text týkajúci

sa podmienok úveru, čo už samo o sebe je nutné vyhodnotiť ako nekalá praktika, ktorá nemôže požívať
právnu ochranu.

29. Za dôvodnú bolo potrebné však považovať námietku žalovaného, že nie je potrebné v Dohode o
zrážkach zo mzdy označiť platiteľa mzdy dlžníka. Uvedené však nemôže mať za následok prípadné

nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie a následne ani prípadnú zmenu napadnutého rozsudku.

30. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v konaní bolo vydané aj neodkladné opatrenie, a to uznesením č. k.
7Csp/45/2018- 11 zo dňa 16.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2018 tak, ako to vyplýva
z uvedeného uznesenia. Týmto neodkladným opatrením bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa

použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.10.2013 zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej stranami
sporu.

31. Odvolací súd ďalej konštatuje, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na

ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napr. zákon o ochrane
spotrebiteľa. Rovnako boli prijaté smernice a nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany
spotrebiteľa. Aj v prípade, ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho
právneho poriadku nesprávne, napr. zužujúco, mohol by sa spotrebiteľ domáhať ochrany svojich práv na
Súdnom dvore Európskej únii a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou.

Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia
národného práva implementujúce napr. smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny
súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu
smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je nutné

chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných
ustanovení OZ týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa je nutné
vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t.j.

je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať na obsah
a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalobkyňa ako
spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojich ústavných práv.32. Potrebné je zdôrazniť aj to, že prvoinštančný súd správne poukázal aj na neprípustnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy z

dôvodu jej neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez určenia jej konkrétnej výšky, bez súdneho
prieskumu podmienok zmluvy, bez preukázania, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalobkyňa bola poučená o
dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti jej odmietnutia. Rovnako uvedená
Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle

Občianskeho zákonníka, a to čo sa týka jej určitosti. Z jej obsahu nie je zrejmá určitosť pohľadávky, ktorá
by mala byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, lebo podľa textu má zabezpečovať pohľadávku
vzniknutú zo zmluvy o úvere, čím by mohlo dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej
strane. Rovnakom, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach
zo mzdy na fiktívny, resp. ešte neexistujúci prípadný dlh.

33. Nepochybným je to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na
zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je
súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka

a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy táto je predložená
dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný
na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia
pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom
poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp.

zn. 25Cdo/140/2006).
34. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp.
zn. I.ÚS/50/04).

35. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť
zmenu či už právneho posúdenia veci alebo zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

36. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdený v napadnutej časti výroku I. a tiež vo výroku IV. o trovách konania. V danej veci
je nepochybným, že žalobkyňa sa svojich nárokov domáhala ako spotrebiteľka voči subjektu, ktorý
svojim konaním pri predkladaní spotrebiteľskej zmluvy nepostupoval ako odborník, konajúci v súlade

so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Pričom jej nároky vyplývali z dvoch Úverových zmlúv, a to č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 a bola úspešná čo do vzťahu
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013. Správne preto súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v rovnakomrozsahu po 50 %, z čoho vyvodil, že stranám sporu nie je možné priznať náhradu trov konania. S
uvedeným odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd, preto považuje aj rozhodnutie o trovách konania
za správne.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 v spojení s § 396 CSP, tak
že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti
neúspešnému žalovanému. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 262

ods. 2 CSP.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).