Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200159
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5021200159.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: W.. W. N., bytom M. K. XXXX/X,
XXX XX X. N., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej Číslo: 6919-4/2021-BA zo dňa 15. februára 2021

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.04.2021 domáhala sa žalobkyňa preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej
Číslo: 6919-4/2021-BA zo dňa 15. februára 2021 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. V žalobe

tvrdila, že podala príslušnej prokuratúre podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín č. 700-1811072717-GC04/17 zo dňa 23.08.2017 vo veci
predpísania sociálneho poistenia v celkovej výške 3.493,20 Eur. Prokuratúra podnetu s poukazom
na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs 1/2019 zo dňa
30.04.2019 vyhovela a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín podala protest
prokurátora sp.zn. Pd 93/19/5503-6 zo dňa 12.09.2019. Následne bolo zo strany príslušnej prokuratúry

vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozsudok Veľkého senátu
Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala
protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. V13 Gd 1/21/1003-3
zo dňa 05.01.2021. Potom žalovaná vydala rozhodnutie č. 6919-4/2021-BA zo dňa 15.02.2021,
ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora. Napadnuté
rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 22.02.2021.

Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.
V žalobe citovala ustanovenie čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ďalej § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001
Z.z., § 466 ods. 2 a § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Zároveň poukázala na nesprávne

poučenie napadnutého rozhodnutia.
Vzmysle§7písm.e)Správnehosúdnehoporiadkurozhodnutieniejepreskúmateľnésúdomzasplnenia
dvoch podmienok:
- ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,
- rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania.

Stotožnila sa s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, ale mala za to,
že nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,keďže napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na jej subjektívnych právach Poukázala na to, že
prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry
SR č. V13 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021. Podľa žalobkyne takýto pokyn Generálnou prokuratúrou

SR nemohol byť vydaný. Ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, akcentujúc na hľadanie jeho
zmyslu a účelu (tzv. ratio legis) vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú
(rozhodovaciu) autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby
podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré
je vecne a miestne príslušný bez možných externých zásahov „zhora“. V zmysle § 6 ods. 9 zákona

o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal
protest prokurátora. Ak nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, považuje
žalobkyňa za zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu, nakoľko
ak by pokyn na späťvzatie protestu mohol vydať, stratilo by ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre
opodstatnenie,keďžetakýmtospôsobombymohlobyťpredmetnéustanovenieobchádzané(nadriadený
prokurátor vo veci nechce protest podať, ale keďže zo zákona nemá možnosť pokyn vydať, počká na

podanie protestu podriadeným prokurátorom a následne mu pokynom uloží zobrať protest späť). Pokyn
zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov je tiež v zrejmom
rozpore s ústavnou zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorá vyžaduje, aby orgány
verejnej moci konali a rozhodovali len a výlučne na základe zákona a v jeho rozsahu. Zároveň, ak by
sa žalobkyňa s vyššie uvedeným postupom generálnej prokuratúry SR stotožnila, označujúc ho ako

zákonný, došlo by tým k zrejmej a postupnej erózii predmetného ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre,
ktorým zákonodarca sledoval zachovanie absolútnej dispozičnej autonómie podriadeného prokurátora
vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi vo vymedzených prípadoch, čo by v konečnom dôsledku
mohlo znamenať destabilizáciu vzájomného postavenia nadriadených a podriadených prokurátorov
ako imanentnej súčasti vnútorného ekosystému prokuratúry. V tomto smere možno poukázať aj na

skutočnosť,ževupovedomenížalobkyneospäťvzatíprotestuprokurátorapríslušnáprokuratúrauviedla,
že právny názor prokuratúry na danú problematiku ostal nezmenený, čo v podstate zvýrazňuje záver, že
podriadený prokurátor bol k späťvzatiu protestu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 2 zákona o
prokuratúre de facto donútený. Postupom, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a §
6 ods. 9 zákona vydaný pokyn generálneho prokurátora SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo

zasiahnuté do základných práv žalobkyne (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 320/2016 zo 7. júla
2016). V príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a §
6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho nezákonného pokynu GP SR,
bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola
absolútnezmarenámožnosťžalobkynedomáhaťsaochranysvojichprávaprávomchránenýchzáujmov
prostredníctvomsprávnejžalobypodanejzostranyprokurátoranapríslušnomsúde.Záveromžalobkyňa
uviedla, že nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku
bolo žalobkyni v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do

jej právom chránených subjektívnych práv. Napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj
v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry,
spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.

2. Správny súd posúdil podanie žalobkyne ako správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 a

nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia

orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako
bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

3. Zo spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (žalovanej) Číslo 6919-4/2021-BA zo dňa 15.02.2021, ktorým
žalovaná v konaní o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. Pd 93/19/5503-6 zodňa 12. septembra 2019, ktorý podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín č.
700-1811072717-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity žalobkyni a

konanie o proteste prokurátora podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. júla 2016
zastavil, pretože prokurátor vzal podaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný
Kubín č. 700-1811072717-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.
septembra 2017. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín zo dňa 23. augusta

2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín dňa 12. septembra 2019 protest č. Pd
93/19/5503-6, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Podaním zo dňa 13. januára 2021 vzal
protest prokurátora č. Pd 93/19/5503-6 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín zo
dňa 23. augusta 2017, späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, preto Sociálna poisťovňa, ústredie
(žalovaná) v súlade s ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. júla 2016 konanie
zastavila.

4. Pre správny súd bolo kľúčovou otázkou právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba
alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Vylúčenie postupu správnych

orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu, súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo
k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej
správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú

určené, ako to správne tvrdí žalobkyňa.

5. V súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorého súčasťou je aj
rešpektovanie právneho názoru vysloveného skôr súdom v totožnej otázke, ktorá je predmetom tohto
konania, bolo predmetom aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti

proti oznámeniu prokuratúry o späťvzatí protestu prokurátora a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia sp.zn. III. ÚS 311/2021-13
zo dňa 13.05.2021.
V konaní sp.zn. III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje:
„Dozor prokuratúry tvorí so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy.

Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrana
subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i
absentovať. Podanie protestu prokurátora sa možno domáhať podnetom podľa § 31 zákona o
prokuratúre, pričom podávateľ podnetu má nárok na jeho vybavenie, ako i nárok na vybavenie
opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom, ak nesúhlasí s vybavením svojho prvého podnetu.

Zákon o prokuratúre však neustanovuje nárok na podanie protestu prokurátora, čo zodpovedá tomu,
že protest prokurátora je po procesnej stránke právny akt svojho druhu, ktorý zodpovedá osobitnému
postaveniu prokuratúry vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Na základe protestu
prokurátora začína konanie o proteste prokurátora, o výsledku ktorého rozhoduje orgán verejnej správy
alebo jeho nadriadený orgán buď tak, že mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo rozhodne

o jeho nevyhovení. Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší protestom
napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu
žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý
ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť (§ 23 ods. 3 zákona o prokuratúre) a v tomto
prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (§ 24 ods. 15 zákona

o prokuratúre). Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho,
kto podal podnet na protest prokurátora. Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti
v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu.
Hoci prokuratúra pri výkone netrestného dozoru môže byť realizovaná za iný orgán ochrany práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným právom prokurátora,

ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto
jeho podanie podnetom inicioval. Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom
ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie
o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniuprokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky nedôvodná
jej argumentácia o tom, aké boli, či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri
jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny

poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre
neukladá povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej
správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora,
nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu
správnu žalobu. Z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môže prejaviť aj podaním a následným

späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu
týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným
zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia
protestu prokurátora“.

6. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo
vzťahu k orgánom verejnej správy. Prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu
orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a
ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Správny súd iba zdôrazňuje, že pokiaľ účastník podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o

fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto namieste ani spochybňovať
jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho podnetu. Fyzické a právnické osoby napokon
nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu
ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora (uznesenie NS SR sp.zn. 5Sžo 219/2015
zo dňa 22.03.2016).

7. Správny súd rovnako ako žalovaná konštatuje, že účinným právnym prostriedkom ochrany práv
žalobkyne mala byť žaloba na prieskum zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný
Kubín č. 700-1811072717-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017 vo veci predpísania poistného v celkovej
sume 3.493,20 Eur, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

8. Záverom správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zastavené
konanie o proteste prokurátora, ktorý zobral späť svoj protest, predstavuje rozhodnutie procesnej
povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak,

že žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.

9. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.