Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508211765
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7508211765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcov: X. M. Y., H.. XX.X.XXXX, R. C. XXXX
Y. M., H. U., E., X. D. D., H.. XX.X.XXXX, R. C. XXX E., K.. L., X., E., 3. K. A. X., H.. XX.X.XXXX, R.
C. XX E. L., L., X., E., 4. L. X., H.. XX.X.XXXX, R. C. XXXX E. K..Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., všetci
právne zastúpení JUDr. Peter Pihorňa, advokát so sídlom Cyklistická 15, 040 01 Košice, kancelária
Nám. Osloboditeľov 3, Košice, proti žalovanej: B. E., H.. X.X.XXXX, C. E. C. XXX, právne zastúpená
JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 34C/168/2008-347 z 27.5.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že závet poručiteľa U. B., H..
XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/XXX, H. C. H. R. XX, E., T. M. XX.X.XXXX spísaný dňa 3.4.2008 vo
formeNotárskejzápisniceevidovanýpodč.N105/2008,Nz13845/2008,NCRIS13768/2008Notárskym
úradom A.. A. B. je neplatný (výrok I). O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (výrok II). O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením (výrok III).
Vychádzal zo zistenia, že žalobkyne v 1. a 2. rade a pôvodná žalovaná v 2. rade Q. X., H.. X.X.XXXX, T.
M. XX.X.XXXX, žalobou zo dňa 10.10.2008 žiadali súd, aby rozsudkom určil, že závet poručiteľa U. B.,

H.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/XXX, H. C. H. R. XX, E., T. M. XX.X.XXXX, spísaný dňa 3.4.2008 vo
formeNotárskejzápisniceevidovanýpodč.N105/2008,Nz13845/2008,NCRIS13768/2008Notárskym
úradom A.. A. B. je neplatný. Zároveň žiadali súd, aby im priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
Žalobkyne žalobu odôvodnili najmä tými skutočnosťami, že U. B., H.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/
XXX, C. H. R. XX, E., T. M. XX.X.XXXX, zanechal závet spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej
zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom A..

A. B., ktorým odkázal jednu štvrtinu svojho domu - nehnuteľnosť vedenú Správou Katastra Košice,
katastrálne územie K. Z., X. E. - K., X. E. P., na LV XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, výmera 354
m/2, parcelné číslo 4008, dom na parcele 4008, súpisné číslo stavby 246 a jednu štvrtinu peňažných
prostriedkov uložených na osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX N. K. K., peňažné prostriedky na
osobnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX N. K. K. peňažné prostriedky na vkladovom účet č. XX-
XXXXXXXXXX/XXXX N. E. C., svojej neteri - žalovanej. Zvyšok majetku ponechal poručiteľ na dedenie v
zmysle zákona. Sú dcéry poručiteľa a po smrti svojho otca - poručiteľa, zistili v rámci dedičského konania

vedeného na Notárskom úrade A.. B. E. pod sp. zn. Dnot 87/08 na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
36D/271/2008, že ich otec poručiteľ zanechal závet s hore uvedeným obsahom.Žalobkyne v 1. a 3. rade podaním zo dňa 18.11.2013 oznámili súdu úmrtie žalobkyne v 2. rade Q. X. ´. M.
XX.X.XXXX. Zároveň súdu oznámili právneho nástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorou je dcéra žalobkyne
v 2. rade L. X., H.. XX.X.XXXX, R. C. XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E..

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobkyne v 1. a 3. rade doplnili okruh dedičov po nebohej žalobkyni v 2. rade
o manžela poručiteľky K. A. X. ´., H.. XX.X.XXXX, R. C. XX E. L., L., X., E..
Na základe výzvy súdu, aby žalobkyne v 1. a 3. rade preukázali aktívnu legitimáciu označených
dedičov po nebohej pôvodnej žalobkyni v 2. rade, žalobkyne v 1. a 3. rade v podaní zo dňa 6.10.2015
uviedli, že z hľadiska práva štátu Kanada, nie je potrebné po smrti závetného poručiteľa vykonávať

ďalšie administratívne alebo súdne konanie pre vykonanie vôle poručiteľa vyplývajúcej zo závetu.
Priamo v závete je uvedená osoba, ktorá vykoná stanovené pokyny po smrti poručiteľa. Ide de facto
o plnomocenstvo pre prípad smrti. Touto osobou môže byť a aj je v tomto prípade závetný dedič. V
prípade dedičstva po zosnulej Q. X. sa stal dedičom K. X.. Procesná pozícia účastníka - žalobcu K.
X. vyplýva z jeho pozície závetného dediča, po jeho zosnulej manželke - Q. X., ktorá bola ako dcéra
U. B. jeho oprávneným dedičom a tiež účastníkom tohto konania. Ako vyplýva zo znenia závetu, K.

X. je závetným dedičom, ktorému prislúchajú aj práva zosnulej prejednávanej súdom v tomto konaní.
Zároveň navrhujú pripustiť do konania aj neopomenuteľného dediča, ktorým je dcéra zosnulej Q. X.´. -
L. X., H.. XX.X. XXXX, R. C. XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., ktorá má nárok na dedičstvo
po nebohej matke Q. X. v jednej polovici.
Z krstného listu L. X. H.. XX.X.XXXX vydaného dňa 4.12.1983 U. N. S., X., mal súd za preukázané,

že L. X. je dcérou matky Q. X.O. Q.. B.. B. B. X. K. X.. Svoje rozhodnutie súd založil aj v súlade s
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/26/2011 v zmysle ktorého ten, o kom
sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom
konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že
nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2016.
Z notárskej zápisnice napísanej dňa 3.4.2008 notárom A. B., Notársky úrad Hlavná 8, Košice súd
zistil, že dňa 3.4.2008 o 13,15 hod. sa A. B., notár so sídlom v Košiciach, na požiadanie dostavila
do Geriatrického centra sv. Lukáša, Strojárska 13, Košice kde jej menom a osobne neznámy účastník
U. B., H.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/XXX, C. E. - K., H. R. XXX/XX vyhlásil, že je na právne

úkony spôsobilý, svoju osobnú totožnosť zákonným spôsobom preukázal občianskym preukazom č. K.
XXXXXX a požiadal ju, aby do notárskej zápisnice zapísala závet nasledovného znenia: „ Ja, U. B.,
Q.. B., H.. XX.XX.XXXX, Q..Č.. XXXXXX/XXX, C. E. - K., H. R. XXX/XX, pri plnom duševnom zdraví a
vedomý si následkov svojho úkonu, po poučení § 479 Občianskeho zákonníka, že maloletým potomkom
sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň

toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, a pokiaľ tomu závet odporcu, je v tejto
časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov, pre prípad mojej smrti prejavujem svoju
poslednú vôľu a z vlastného rozhodnutia robím toto opatrenie: Jednu štvrtinu nehnuteľnosti zapísaných
na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice, v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva
XXXX, kat. územie K. Z., X. E. - K., t.j. pozemku parc. č. 4008, zastavaná plocha a nádvoria o výmere

354 m/2 a domu súp. č. 246 na parc. č. 4008, ako jednu štvrtinu peňažných prostriedkov na vkladných
knižkách a účtoch, vedených v K. K., a.s. a v E. C., zanechávam svojej neteri B. E., Q.. B., H.. X.X.XXXX,
Q..Č.. XXXXXX/XXX, C. E. C. XXX. Zvyšné tri štvrtiny vyššie uvedených nehnuteľnosti ako aj peňažných
prostriedkov na účtoch ponechávam na dedenie zo zákona“. O tomto právnom úkone spísala notársku
zápisnicu, účastníkovi prečítala a vysvetlila, tento ju schválil a vyhlásil, že sa zhoduje so slobodným a

vážnym prejavom jeho vôle. Potom na dôkaz toho ju predo ňou vlastnoručne podpísal, čo dosvedčuje.
Listina súhlasí s pôvodnou u nej uschovanou pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRis 13768/2008,
skladajúcou sa z jednej strany. Ide o úplný odpis.
Z predloženého znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 25.1.2010, ktorý si dali vyhotoviť žalobkyne
znalcom Z.. F. F., A.. Č.E. XXXX/XX, K. H. N., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor zdravotníctvo a farmácia a
odvetvie Psychiatria, evidenčné číslo znalca XXXXXX, bolo zistené, že znalec pri vypracovaní posudku
vo veci posúdenia duševného stavu poručiteľa nebohého U. B., vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
nebohého - kópie prepúšťacej správy z I. Internej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP,
Košice zo dňa 21.2.2008, prijímacej správy Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického

sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach zo dňa 21.2.2008,
kópie správy z Oddelenie dlhodobo chorých, zo správy o úmrtí zo dňa XX.X.XXXX, kópie lekárskeho
dekurzu zo dňa 3.4.2008, kópie lekárskeho dekurzu zo dňa 7.4.2008, kópie ošetrovateľského záznamu
zo dňa 12.4.2008 a kópie záznamu o odmietnutí liečby.Vzhľadom k návrhu žalovanej na pojednávaní dňa 23.3.2010, na ktorom požiadala o nariadenie
znaleckého dokazovania súdom, súd do konania uznesením zo dňa 15.6.2010 pribral znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)

Z.. C. C., X. XX E. a uložil mu povinnosť odpovedať na otázky, či bol poručiteľ U. B. pri zostavovaní
závetu dňa 3.4.2008, vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav, spôsobilý vykonať právny úkon a
zhodnotiť zdravotný (duševný) stav poručiteľa U. B. v deň zostavovania závetu 3.4.2008, t.j. či poručiteľ
bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a schopný posúdiť význam
a následky takého právneho úkonu.

Súdny znalec Z.. C. C. v znaleckom posudku č. 4/2011 zo dňa 8.7.2011 jednoznačne uviedol, že
u U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav schopnosť rozpoznať
dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon a u U.E. B. bola dňa
3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania
znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu formou spísania závetu a nebol schopný
posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. V časti označenej ako rozbor znalec uviedol,

že posúdenie duševného stavu posudzovaného U. B. bolo uskutočnené na základe preštudovania
zdravotnej dokumentácie. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie nezistil v rodinnej anamnéze
žiadnu neuropsychickú záťaž. V osobnej anamnéze zistil, že nebol dlhoročne liečený na žiadne
ochorenie. Pri hospitalizácií na I. internej klinike FNLP v Košiciach bolo zistených niekoľko ochorení:
Mikrocytová sideropenická anémia ťažkého stupňa, Tumorózny ložiskový proces v oblasti dolného pólu

ľavej obličky, ureterohydronefróza vľavo, Incip. CHRI, pri prijatí zhoršená v.s. z prerenálnych príčin,
Artériová hypertenzia 1. st. ESC/ESH novozistená, st. p. páde s následnou fraktúrou a tržnou ranou
nosa, Sekundárna malnutrícia, Sek. hypokoagulačný stav, Incipientná hypostatická bronchopneunómia,
Cysta pravej obličky. Podľa uvedených záznamov v zdravotnej dokumentácií nebol menovaný U. B.
do hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach psychiatrický liečený. Ukazuje sa, že zmeny v

jeho psychickom stave začali počas hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach, kedy bolo prvý
krát zrealizované aj psychiatrické konzílium (13.2.2008). Psychiater konštatoval poruchu vedomia -
zmätenosti, čo je stav kedy jedinec nie je schopný reálne posúdiť dôsledky svojho konania. Je to
stav prechodný a kvalita vedomia sa aj vďaka psychofarmakám následne zlepšila. Psychiater pri
tomto vyšetrení diagnostikoval aj Organický psychosyndróm. Je to ochorenie, pri ktorom dochádza k

zmenám, zhoršovaniu kognitívnych funkcií (intelektové a pamäťové funkcie). Toto ochorenie je prejavom
poškodenia mozgu, napr. vekom. Vznikol teda už pred hospitalizáciou v nemocnici, okolie však tieto
zmeny ešte nepostrehlo. V takomto prípade je mozgové tkanivo citlivejšie a zraniteľnejšie na akékoľvek
zmeny v organizme. Počas hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých je v dekurze dňa 25.2.2008
záznam, že verbálny kontakt je s pacientom sťažený pre dementný syndróm, čo korešponduje s nálezom

„neadekvátnych odpovedí“ v prijímacej správe, 26.3.2008 udáva, že nie je v nemocnici, následne, že
je na urológií, čo svedčí o nepresnej orientácií miestom a situáciou. Dňa 31.3.2008 bolo zrealizované
psychiatrické vyšetrenie, psychiater potvrdil diagnóza Organický psychosyndróm, predchádzajúce stavy
zmeny vedomia hodnotí ako tranzitórne stavy zmätenosti. Od 3.4.2008 sa stavy zmätenosti a nepokoja
opakujú (5.4.2008, 7.4.2008, 12.4.2008) čo pravdepodobne súviselo s celkovým zhoršovaním telesného

zdravotného stavu vplyvom nádorového ochorenia.
Dňa 25.9.2012 bol žalovanou predložený znalecký posudok č. 140/2012 znaleckou organizáciou v
odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012. Znalci znaleckej organizácie po analýze podkladov dospeli
k záveru, že poručiteľ U. B. dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav bol

spôsobilý vykonať právny úkon a bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu spísanú formou notárskej
zápisnice dňa 3.4.2008 a bol schopný posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. Na základe
znaleckého posúdenia konštatovali, že poručiteľ z hľadiska psychických porúch v čase spísania závetu
netrpel takými poruchami kognície, ktoré y mu bránili vykonať v podstate jednoduchý právny úkon.
Nestotožnili sa so závermi znalcov Z.. F. B. Z.. C., ktorí považovali psychický stav poručiteľa za závažný

v zmysle neschopnosti posúdiť svoje konanie a vedieť posúdiť odkaz závetu pre jeho príbuzných. Počas
hospitalizácie na I. internej
Klinike FNLP v Košiciach sa objavili tranzitórne (prechodné) poruchy vedomia v podobe zmätenosti. Bol
konzultovanýpsychiatersodporučenímliečby,poktorejsastavupravil.Naďalejvšakodmietalakúkoľvek
intervenčnú liečbu. Na oddelení pre dlhodobo chorých, a neskôr aj v hospici závažnosť somatického

stavu progredovala. Podľa záznamov, epikríz, a ako tak čitateľných rukou písaných záznamov je podľa
znaleckej organizácie možné konštatovať, že poručiteľ vcelku racionálne zhodnotil svoj somatický stav
s tým, že po predchádzajúcich opakovaných poučeniach radikálnu liečbu tumoru opakovane odmietol,
taktiež odmietal aj niektoré iné formy liečby (transfúzie a pod.), čo všetko bolo akceptované ošetrujúcimilekármi. Pod pojmom organický psychosyndróm sa jedná sa o neurčitú diagnózu, ktorá sa používa
relatívne často a nejednotne, pod tento pojem možno zaradiť celé spektrum duševných porúch od
ľahkých kognitívnych porúch /t.j. forenzne nevýznamných duševných porúch/ až po ťažké demencie /

t.j. forenzne významné duševné poruchy/. Pokiaľ táto diagnóza nie je presne špecifikovaná, jej validita
a použiteľnosť je z forenzne - psychiatrického hľadiska nulová.) Psychiatrické vyšetrenia dávajú
prechodné stavy zmätenosti do súvislosti so závažným somatickým ochorením. Poruchy správania, ako
aj prechodné poruchy vedomia v podobe zmätenosti boli následkom ťažkého somatického ochorenia a
nie demencie. Teda demenciu po doznení stavov zmätenosti u poručiteľa nemožno nijakým spôsobom

potvrdiť, taktiež výpoveď notárky prítomnosť prechodného stavu zmätenosti počas jej dvoch návštev
vylučuje (stav zmätenosti je nápadný aj laikovi, nemajúcemu vzdelanie v oblasti duševných porúch).
Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky
poriadok) v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu notári spisujú účastníkom na základe ich
vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici
môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 48 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu ak
notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať
svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami
totožnosti.
Súddôvodil,ževzmyslevyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniajezhľadiskaprocesnéhozákladným

predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu skutočnosť, že žalobca má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní
preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase
začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu

žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z
hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie
žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na

splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či
neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu),

aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového
vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.
Či v danom prípade konal poručiteľ v stave duševnej poruchy, bolo predmetom dokazovania.
Do konania pribratý súdny znalec Z.. C. C. jednoznačne uviedol v závere znaleckého posudku, že u
poručiteľa U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať

dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon. U poručiteľa U. B.
bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho
konania znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a
nebol schopný posúdiť význam a následky takého právneho úkonu.
Vychádzajúc z uvedených odborných záverov súdneho znalca poručiteľ U. B. nebol spôsobilý vykonať

právny úkon - zriadenie závetu, a preto mal súd za to, že takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa
ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal z ním podaného znaleckého posudku
ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 27.5.2016 a jeho závery v znaleckom posudku tak považoval
za logické a obhájené aj neskorším podaním vysvetlenia do zápisnice na pojednávaní dňa 27.5.2016.
Súd nemal o záveroch znaleckého posudku súdneho znalca žiadne pochybnosti a tieto v konečnom

dôsledku boli aj obhájené znalcom na pojednávaní, ktorý sa dostatočným spôsobom vyrovnal s
argumentáciou a závermi znaleckého posudku č. 140/2012 podaným znaleckou organizáciou v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalovanej, a ktorý súd rovnako akoznalecký posudok predložený v konaní žalobcami, považoval len za listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé,
že znalecká organizácia nesúhlasí so závermi znalca Z.. C. C..
Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd

urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
Keďže súd považoval závery znalca za správne a jednoznačné (v spojení s vyhodnotením iných
listinných dôkazov a to listinným dôkazom - znaleckým posudkom predloženým žalobcami a lekárskymi
správami o zdravotnom stave poručiteľa zo dňa 21.2.2008, 21.2.2008, ošetrovateľskými záznamami), a

teda nemal o nich pochybnosť, nevyhovel tak návrhu žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že znalecká organizácia v znaleckom posudku predloženom
žalovanou nedodržala líniu znaleckého dokazovania a zákonom nedovoleným spôsobom presiahla
znaleckékompetencie,keďvyjadrovalasubjektívnenázoryohľadommotívuspísaniazávetuporučiteľom
(str. 11 „ je veľmi pravdepodobné, že poručiteľ naliehal nato, aby sa tieto veci dali do poriadku aj

preto, že si závažnosť a konečnosť svojho stavu uvedomoval“) a vyjadrovala aj právny názor na vec
(str. 11 „ podpis závetu je jednoduchý právny úkon, poručiteľ to, že časť predmetného dedičstva chce
odkázaťsvojejneteri,vminulostiopakovanedeklaroval“),čímvzniklapochybnosťoobjektivitepodaného
znaleckého posudku.
Pokiaľ ide o výpoveď A.. A. B., notárky so sídlom Notárskeho úradu Hlavná 8, Košice na pojednávaní

dňa 23.3.2010, na túto súd pri hodnotení dôkazov nemohol prihliadnuť, nakoľko bola získaná porušením
jej povinnosti mlčanlivosti.
Povinnosť mlčanlivosti notára je upravená v zákone a obsahuje ju aj sľub notára. Notár je povinný udržať
v tajnosti všetko, o čom sa v rámci svojej činnosti dozvedel, čo vykonal a o čom rokoval, o klientoch,
ktorých prijal, ako aj o všetkých ostatných činnostiach. Notára nemožno prinútiť, aby navonok prejavil

poznatky, ktoré v rámci svojej notárskej činnosti získal. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na osobný aj
písomný kontakt notára s účastníkmi, na jeho kanceláriu, korešpondenciu, veci, ktoré má v úschove,
na jeho rozhovory s účastníkmi. Notár nemôže sám seba požiadať o zbavenie povinnosti mlčanlivosti,
keďže táto povinnosť je integrálnou súčasťou výkonu jeho povolania. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
môže notára zbaviť subjekt, v záujme ktorého je inštitút mlčanlivosti zriadený, teda účastník konania.

V konkrétnej veci by tak mohol urobiť len U. B., čo však nie je možné, keďže zomrel. Pri vykonaní
úkonu zbavenia mlčanlivosti je jeho účastník nezastupiteľný, a teda podľa názoru súdu už nie je možné
zabezpečiť zbavenie mlčanlivosti notárky A.. A. B. vo veci jej svedectva o spísaní notárskej zápisnice,
záveteporučiteľaU.B.aajvýpovedesvedkovB.E.-manželažalovaneja A.E.súdvyhodnotilvzhľadom
na príbuzenské a blízke rodinné vzťahy so žalovanou ako tendenčné. U A. E. súd prihliadol aj na

skutočnosť, že to bol práve on, ktorý zabezpečil notárku A.. A. B. za účelom spísania závetu U. B., ktorú
podľa výpovede notárky pozná asi 15 rokov, a okrem iného prihlásil si svoju pohľadávku vo výške 300
000,- Sk v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi U. B.. Predmetné konštatovanie súdu podporuje
aj vyjadrenie A. E. v jeho návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej,
keď uviedol, že má morálny záujem na výsledku tohto konania, t.j. aby rozdielne od žaloby, tejto v tomto

konaní vyhovené nebolo.
Súd citujúc § 198, § 151 ako aj § 142 ods.1 O.s.p. dôvodil, že v danom prípade má súd za to,
že sú splnené podmienky na to, aby bolo možné rozhodnúť o trovách štátu osobitným uznesením,
vzhľadom na skutočnosť, že súd nerozhodol o náhrade trov konania v rozsudku, ale o týchto rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V podanom odvolaní žalovaná navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
O.i. namietala, že súd dňa 18.10.2012 odročil pojednávanie v zmysle sudkyňou vyslovenej predstavy o
pojednávaní 15.1.2013, lebo tam malo byť vykonané dokazovanie výsluchom a konfrontáciou znalcov
Z.. F. B. Z.. C. ako aj znalecké organizácie Forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, potom

bolo uvedené pojednávanie určené na 15.1.2013 zrušené, čo je vada konania, lebo súdu asi tri roky,
kým určil termín ďalšieho pojednávania.
Ďalej žalovaná namietala, že po pojednávaní dňa 27.5.2016 bolo zrejmé, že súd z dôvodu nálezu
Ústavného súdu SR II. ÚS 54/2016 zo dňa 14.4.2016 nenaložil s dôkazmi, ktoré mal vykonať tak, ako
ho k tomu zaväzovalo uznesenie o pojednávaní zo dňa 18.10.2012, nebol ochotný vykonať navrhnutý

dôkaz kontrolným znaleckým posudkom a vo veci rozhodol. Tento postup je v rozpore aj s vyjadrením
predsedu Okresného súdu Košice I vo veci ústavnej sťažnosti, keď uviedol, že vec je skutkovo zložitá
pre potrebu znaleckého dokazovania.Sudkyňa súdu prvej inštancie sa dostala pod vplyv svojho iného názoru s nálezom Ústavného súdu SR.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje skutočnosti, ktoré preukazujú nevyvážené hodnotenie
dôkazov súdom.

Dňa 18.10.2012, keď sudkyňa odročovala pojednávanie a nariaďovala na pojednávanie dňa 15.1.2013
volať autorov znaleckých posudkov a tak aj Z.. L. za znaleckú organizáciu Forensic.sk, pričom vtedy
nemala pochybnosti o tom, že táto organizácia sa nedržala línie znaleckého dokazovania a nemal
pochybnosti o tom, že Forensic.sk zákonom nedovoleným spôsobom presiahla znalecké kompetencie.
Ide o neobjektívne hodnotenie znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic.sk.

Pri jej námietkach voči zdravotnej dokumentácii je nemysliteľné, aby po zohľadnení výpovede notárky
A.. B., znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic.sk nemohol dospieť k spôsobilosti poručiteľa
vykonať jednoduchý právny úkon, ktorým podpis závetu nepochybne bol.
V konaní boli vykonané dôkazy o tom, že poručiteľ „bol pri zmysloch“, normálne komunikoval so svojim
okolím. Mal ale jednu „inú“ vlastnosť odlišnú od ich obvyklej, t.j. že odmietal medikamentóznu liečbu. Tak
nemohol byť v čase úkonu pod vplyvom opiátov. Súd ale dôkazy s týmto obsahom hodnotil bezdôvodne

ako tendenčne. Znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic.sk významným spôsobom spochybnil
závery ZP Z.. C., a preto z dôvodov ust. § 127 ods.2 O.s.p., mal dať preskúmať závery znaleckého
posudku znaleckej organizácie Forensic.sk (str. 10, 11), nakoľko šlo o také pochybnosti vznesené proti
znaleckému posudku Z.. C.Á., že bolo to v záujme objektívneho rozhodnutia.

3. V podanom vyjadrení k odvolaniu (obsiahle podanie č.l. 378, 379) žiadali žalobcovia priznať trovy
konania a odvolanie aby bolo zamietnuté a potvrdený rozsudok prvostupňového súdu.
Vo vyjadrení uviedli o.i., že neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.e/ CSP, lebo súd
postupoval správne. Znalecký posudok predložila tak organizácia Forensic.sk ako aj posudok znalca Z..
C. vzal do úvahy, žalovaná oneskorene dala posudok vypracovať ako listinný dôkaz, keď už bol známy

obsah znaleckého posudku Z.. C..
V nadväznosti na uvedené zastávame názor, že posúdenie zdravotného stavu - a teda hodnotenie
spôsobilosti poručiteľa učiniť tento právny úkon, nemôže byť postavené na hodnotení laikov bez
potrebného vzdelania a praktických skúsenosti. Výpoveď žalovanej, jej manžela alebo jej strýka, o tom
že poručiteľ bol spôsobili tento úkon učiniť, nemôže byť podkladom pre spochybnenie záverov znalca.

Zároveň netreba opomenúť ani skutočnosť, že uvedené výpovede žalovanej, jej manžela a jej strýka,
majú prvky tendenčností z dôvodu ekonomického profitu z platného závetu.
Mali zato, že pri spísaní závetu pochybila aj samotná notárka, nakoľko mala postupovať pri jeho spísaní
s vyššou odbornou starostlivosťou ako postupovala. Nakoľko poručiteľ v čase spísania závetu, bol
hospitalizovaný - ležal na Oddelení dlhodobo chorých, na klinike geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v

Košiciach, mala predpokladať zhoršení zdravotný stav poručiteľa a požiadať lekársky tím minimálne o
ich stanovisko k spôsobilosti pacienta na tento právny úkon (Notári takéto stanovisko bežne žiadajú ak
je náznak zhoršeného stavu osoby, ktorá ide vykonať právny úkon). Neučinila tak, a ako uviedla, viedla
s ním iba rozhovor. Osobný rozhovor laika, ktorým bezpochyby je aj notár pri posudzovaní zdravotného
stavu,nemôžezakladaťdôkazotom,žeuvedenýpacient-poručiteľjeplnespôsobilýučiniťprávnyúkon.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli odvolanie žalovanej ako nedôvodne zamietnuť v celom
rozsahu a potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu.
Zároveň navrhli, aby odvolací súd zaviazal žalovanú povinnosťou uhradiť žalobcom v rade 1) až 4) trovy
odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia, pričom uviedli, že právny zástupca žalobcov v rade
1) až 4) je platcom DPH (osvedčenie o registrácii DPH prikladáme v prílohe).

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5. Žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pridokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím

dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o

veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť

vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..

6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže

uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.

7. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

10. Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tomto spore.

12. Je treba doplniť, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) a odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti a keďže odvolanie bolo podané pred 1: júlom 2016 (vyjadrenie k odvolaniu
dňa 29.7.2016 č. l. 121-122 spisu) podmienky prípustnosti odvolania posudzoval odvolací súd podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporovéhoporiadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov do odvolacieho konania,
ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa o veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

14. S poukazom na čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní a v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj Civilný sporový poriadok v čl. 6 ods. 1, CSP zakotvuje rovnaké
postavenie stranám sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. (porovnaj
aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS/50/04). Garantovanie rovnakého postavenia
účastníkov v konaní sa premieta do ústavných práv strán sporu so zreteľom na uvedený čl. 6 ods. 1 CSP.

15. Súd prvej inštancie preukázané skutočnosti premietol do záverov o skutkovom stave (do tzv.
skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci podľa § 215 CSP a ktorý je
rozhodujúci pre právne posúdenie, vec aj správne právne posúdil (ide o výklad o tom, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav a ako ho prípadne vyložil so zreteľom k skutkovému stavu vo vzťahu k predmetu

konania a povinností a ako bola preto vec rozhodnutá).

16. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že (aj keď bol uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., ktorý zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP), pri nesprávnom právnom posúdení veci súd prvej
inštancie ani nemohol znemožniť realizáciu žiadneho ich procesného oprávnenia (rozhodnutia NS SR

5Cdo/44/2011, 3Cdo/53/2011, 2Cdo/97/2010).

17. Dôkazné bremeno mali stále v spore navrhovatelia a preukázali svoje tvrdenia.

18. Odvolací súd je si vedomý, že aj konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto

správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci
(porovnaj rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 8Sžo/30/2007, 8Sžo/17/2007, 10Sžo/11/2010).

18. Keďže starostlivo a precízne sa so všetkými námietkami v odvolaní vyporiadal už súd prvej inštancie,
odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania spolu s trovami prvostupňového

rozhodnesúdprvejinštancie,jetrebadoplniť,žebolopreukázanévkonanípochybeniesamotnejnotárky
pri spísaní závetu, lebo nepostupovala s vyššou odbornou starostlivosťou v čase spísania závetu bol
hospitalizovaný poručiteľ, keď ležal na Oddelení dlhodobo chorých na Klinike geriatria a ošetrovateľstva
LFUPJŠvKošiciach,mohlaavzhľadomnaokolnostiazdravotnýstavavšetkuzdravotnúdokumentáciu,
ktorú pri odbornej starostlivosti mohla obstarať, mohla predpokladať zhoršenie zdravotného stavu

poručiteľa a minimálne lekársky team požiadať ústne o ich stanovisko k spôsobilosti pacienta na tento
vážny právny úkon (notári takéto stanoviská môžu žiadať, ak ide o náznak zhoršeného zdravotného
stavu osoby, ktorá leží v starostlivosti na geriatrii). Keďže tak neurobila a pritom osobný rozhovor laika,
ktorým bez pochyby je aj notár pri posudzovaní zdravotného stavu, nezakladá dôkaz o tom, či uvedený
pacient-poručiteľbybolspôsobilýučiniťprávnyúkonnavodiloprávnenosťpochybeniavčinnostinotárky

(znalecký posudok Forensic.sk bol vyhodnotený súdom správne a odvolací súd tento nepovažuje za
spôsobilý zmeniť zákonné závery súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy v zákone a vzal do úvahy a prijal záver, že kontrolný
znalecký posudok už netreba vykonať, lebo nie je potrebné doplniť dokazovanie, úvaha súdu bola

jednoznačne opodstatnená. Po preukázaní aktívnej legitimácie označených dedičov navrhovateľov,
po splnení všetkých zákonných podmienok, navrhovatelia boli úspešní v konaní proti žalovanej a
rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že záver poručiteľa U. B. zomrelom dňa XX.X.XXXX, spísaný
3.4.2008 vo forme notárskej zápisnice je neplatný, je zákonný a správny.20. Ani odvolací súd nemal o záveroch znaleckého posudku súdneho znalca Z.. C. pochybnosti, tieto
závery sú jednoznačné a treba zdôrazniť, že tak konanie pred súdom prvej inštancie ako aj pred

odvolacím súdom predstavujú určitú jednotu a ak odvolací súd sa neodchýli od skutkových zistení súdu
prvejinštancieanedoplňujedokazovanie,jetrebavychádzaťztoho,žeakceptujevyhodnoteniedôkazov
súdom prvej inštancie a strana sporu, ktorá namieta závery dokazovania ako aj presvedčivosť rozsudku
nemá potom právo na odpoveď na všetky argumenty, ktoré boli uvedené v odvolaní tak ako sa to stalo
v súdenej veci. Je druhoradé, že žalovaná bola úspešná vo veci II.ÚS 54/2016, nálezu z 14 apríla 2016.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.