Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marcela Kosová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/126/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508010073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1508010073.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr. Kamila Ivánka a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovanej V.. S. G., pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o sťažnosti obžalovanej V.. S.
G. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/19/2008 zo dňa 14.10.2016, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 02. februára 2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa sťažnosť obžalovanej JUDr. S. G., nar. XX.XX.XXXX v W. z a
m i e t a vo vzťahu k výroku v bode I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v časti vo výroku v bode
II. a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/19/2008 zo dňa 14.10.2016, bolo v
bode I. rozhodnuté podľa § 290 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 283 ods. 3 Tr. por. o pokračovaní v trestnom
konaní proti obžalovanej V.. S. G. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode
II. podľa § 142 ods. 1, § 148 ods. 1, ods. 2 Tr. por. boli pribratí dvaja znalci - psychiatri na vyšetrenie
duševného stavu obžalovanej.
V odôvodnení uznesenia okresný súd konštatoval, že po uplynutí cca jedného a pol roka je potrebné
opätovne preskúmať aktuálny duševný stav obžalovanej najmä so zameraním na dôvod, pre ktorý bolo
trestné stíhanie voči nej prerušené. V odôvodnení okresný súd ďalej uviedol, že úlohou znalcov bude
sa vyjadriť, či obžalovaná stále trpí duševnou chorobou, pre ktorú nie je v súčasnosti schopná chápať
zmysel trestného konania, prípadne, či sa jej stav zlepšil od podania posledného znaleckého posudku.
Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť obžalovaná, ktorú bližšie neodôvodnila.
Krajský súd na podklade sťažnosti obžalovanej preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
obžalovanej je sčasti neprípustná a sčasti dôvodná.
Podľa § 283 ods. 3 Tr. por., ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
Podľa142ods.1Tr.por.,akprezložitosťobjasňovanejskutočnostiniejepostuppodľa§141postačujúci,
priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie
znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti zvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch
znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.Podľa § 144 ods. 1 Tr. por., znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí
byť poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Podľa § 145 ods. 1 Tr. por. veta prvá, úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu
určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok.
Podľa § 193 ods.1 písm. a) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je prípustná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu
sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu vo vzťahu k bodu I. napadnutého
uzneseniu uvádza:
Okresný súd nesprávne postupoval, keď v poučení vo vzťahu o obidvom výrokom uviedol, že sťažnosť
možno podať do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava V, nakoľko proti
rozhodnutiu súdu, ktorým sa uznesením rozhodlo o pokračovaní trestného stíhania sťažnosť nie je
prípustná. Napriek tomuto nesprávnemu poučeniu však v tejto časti odvolací súd zamietol sťažnosť
obžalovanej z dôvodu jej neprístupnosti, nakoľko ak je sťažnosť neprípustná, je potrebné zamietnuť ju
podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por., aj keď poučenie o prípustnosti sťažnosti bolo nesprávne. Uvedené
vyplývazoskutočnosti,ženesprávneazákonuodporujúcepoučenieomožnostipodaťsťažnosťnemôže
ničzmeniťnatom,žezákonvtomtoprípadesťažnosťnepripúšťa.Jetupotrebnépoukázaťnavšeobecnú
právnu zásadu, že nikto nemôže, a to ani rozhodnutím súdu, nadobudnúť viac práv, než mu dáva zákon.
Krajský súd vo vzťahu k bodu II. napadnutého uzneseniu uvádza:
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že duševný stav obžalovanej V.. S. G. bol v tomto
konaní znalecky skúmaný od roku 2010 mnoho krát, pričom zo záverov týchto posudkov (naposledy
dňa 15.12.2014) opakovane vyplýva, že obžalovaná stále trpí duševnou chorobou a tou je trvalá
porucha s bludmi - perzekučná forma paranoje. Znalci prostredníctvom opakovane vykonávanej
znaleckej expertízy zistili v klinickom obraze jej duševného stavu naďalej dominanciu bludnej paranoje,
príznakovosť, ktorá podmieňuje u obžalovanej chorobne zmenený úsudok. Tento paralyzuje schopnosť
obžalovanej chápať zmysel trestného konania, obžalovaná nechápe svoje procesné postavenie v tomto
konaní,niejeschopnáuvedomiťsieventuálnemožnédôsledkynasvojuosobuudelenímtrestu.Naopak,
jej psychický, aktuálne a už dlhodobo psychotický stav by sa mohol prípadným uložením trestu ešte
zhoršiť. Podľa znalcov uvedený chorobný stav u obžalovanej je nemenný, trvalý, medicínsky ho je
možné len čiastočne potlačiť, nie však zlepšiť. V znaleckom posudku vypracovaného znalcami dňa
29.01.2010 bolo konštatované, že paranoidný vývoj zistený u obžalovanej podmienil u obžalovanej
forenzne významné zmenšenie jej ovládacích schopností a podmienil forenzne významné zmenšenie jej
schopností rozpoznať dôsledky svojho konania v čase činu. Nepodmienil vymiznutie vyššie uvedených
oboch zložiek.
Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva potreba, aby sa znalci aktuálne vyjadrili aj k svojmu
konštatovaniu spred sedem rokov, teda či trvajú na závere, že „paranoidný vývoj zistený u obžalovanej
podmienil u obžalovanej forenzne významné zmenšenie jej ovládacích schopností a podmienil forenzne
významné zmenšenie jej schopností rozpoznať dôsledky svojho konania v čase činu“. Bude preto
potrebné položiť v zmysle § 145 ods. 1 Tr. por. vo výroku uznesenia o pribratí znalca všetky otázky, ktoré
boli znalcom položené v uznesení Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/19/2008 zo dňa 19.08.2009
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 2Tos/63/2009 zo dňa 15.10.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.