Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. august 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209912
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216209912.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov:

JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. O., bytom Obec T. O., o zaplatenie sumy
1.762,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 9C/188/2016-59 zo dňa 5. marca 2019 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (výrok II.) a v závislom
výroku o náhrade trov konania (výrok III.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi 68,42 eura.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
1.762,55euras5% úrokomzomeškania zosumy1.850,05euraod01.03.2016do29.02.2016,zosumy
1.820,05 eura od 01.03.2016 do 31.03.2016, zo sumy 1.790,05 eura od 01.04.2016 do 29.04.2016 a
zo sumy 1762,55 eura od 30.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom
II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej v rozsahu 79,24 %.

2. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 9 ods. 1 písm. k), § 9 ods. 9, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) a vecne tým, že po preskúmaní náležitostí úverovej
zmluvy uzavretej 13.08.2014 medzi stranami sporu dospel k záveru, že pre absenciu náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. k) sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a
bez poplatkov. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez

zmluvných úrokov, prípadne poplatkov. Z obsahu spisu vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorenáúverovázmluvazodňa13.08.2014nazáklade,ktorejbolžalovanejposkytnutýúvervovýške
2.000 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 120-tich mesačných splátkach po 29,80 eura. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere splnila prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo - právneho
vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ ustanovuje, že zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok. Nestačí teda
uviesťlencelkovúvýškusplátok.Zozákladnéhogramatickéhovýkladu,§9ods.2písm.k)ZoSÚvyplýva,
že požiadavka na to, aby zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet,a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom, aby bolo
zrejmé, ,koľko z každej splátky sa započítava za istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky (čo má
pre spotrebiteľa význam, pretože je pre neho výhodnejšie, ak sa splátka započítava proporcionálne na

všetky zložky a nie napr. v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu). Predložená
úverová zmluva zo dňa 13.08.2014 takýto rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky neobsahovala, preto
je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi bolo možné priznať právo na
zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou a vrátenou istinou. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000
eur, z ktorého vrátila 237,45 eura (149,95 + 87,50 eura) teda je ešte povinná zaplatiť sumu 1.762,55

eura. Z dôvodu, že úver sa považuje z vyššie uvedeného dôvodu za bezúročný a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ účinného v čase poskytnutia úveru) súd žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie
úrokov a v tejto časti žalobu zamietol (úrok vo výške 62,59 eura a úrok z omeškania vo výške 2,87
eura). Žalovaná sa s plnením dlžnej sumy dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z neuhradených splátok za dobu po zosplatnení úveru (od
01.03.2016 do zaplatenia) a ide o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
79,24 % (súdny poplatok bol vypočítaný z celého uplatneného nároku zo sumy 1.830,97 eura).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok II. a III.) prostredníctvom právneho zástupcu. V
odvolaní poukázal na to, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v
napadnutej, zamietajúcej časti za nesprávny. Svedčí o tom najmä uznesenie NS SR z 22.02.2018 č. k.
3Cdo/146/2017, v ktorom najvyšší súd považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v

zmluvezaprípustnéadôvodné.VychádzajúczúčeluSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
právnych záverov vyjadrených v Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláře Bíróovej, účelu § 9 ods. 2 písm. 14 zák. č. 129/2010
Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených v uznesení, je predmetné ustanovenie potrebné

interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák.
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie
vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v

súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu
zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods.
2 písm. h) Smernice. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ pri uzatvorení
zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej splátke pripadať na istinu,

úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o skladbe splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa
bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Uviedol, že zákonom
z 12.10.2017 č. 279/2017 Z.z. došlo k zmene dotknutého ustanovenia tak, že sa s účinnosťou od
01.05.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu
splátok“, od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho

výkladu, ktorú bolo možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej úpravy jeho eurokonformným
výkladom.

5. Keďže súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov nesprávne, žalobca má
nárok aj na zaplatenie dojednaných úrokov, ktoré si v žalobe uplatnil. Žalobca poukazuje na fakt, že

zmluvné úroky boli v žalobe vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa
zosplatnenia úveru a tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Požadovaný nárok
na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj § 497 Obchodného
zákonníka (v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008,
sp. zn. 4Cob/62/2007; rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/542/2016-59 zo dňa

13.06.2017, č.k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, č.k. 16Co/111/2017-82 z 22.03.2018 a ďalšie.

6. Prvostupňový súd právne neodôvodnil neplatnosť dojednania poistenia vymedzením konkrétnych
právnych náležitostí, ktoré majú, podľa názoru žalobcu v úverovej zmluve absentovať. V tejto častipovažuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné. Dojednanie poistenia úveru spĺňalo
všetky zákonné náležitosti.

7. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal
žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania
na oboch inštanciách.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny v sume 1.762,55 eura
s príslušenstvom, vyčíslených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 62,59 eura,
vyčíslených úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov v sume 2,87 eura a poplatkov za poistenie
schopnosti splácať úver v sume 2,96 eura. Žalobca tvrdil, že dňa 13.08.2014 uzavrel so žalovanou

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 2.000 eur,
ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 29,80 eura do 27.
dňa v mesiaci, výška RPMN 15,41%. Súd prvej inštancie po vyhodnotení záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu ako spotrebiteľského dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, lebo úverová zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k),

rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi právo na zaplatenie
istiny 1.762,55 eura s 5% úrokmi z omeškania bližšie špecifikovanými vo výroku rozsudku a žalobu vo
zvyšnej časti, t.j. v časti uplatneného a vyčísleného úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v
sume 62,59 eura s príslušenstvom v sume 2,87 eura a v časti poplatku za poistenie v sume 2,96 eura
zamietol.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zamietajúcej časti, podal odvolanie žalobca s odôvodnením,
že záver súdu o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nebol správny s poukazom na
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok aj na úroky, úroky z omeškania z úrokov a poplatok za

poistenie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol preto výlučne výrok II. napadnutého rozsudku
a s ním súvisiaci výrok III. o náhrade trov konania. Výrok I. rozsudku žalovaná odvolaním nenapadla,
nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

12. Je pravdou, že do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č.k. 3Cdo/146/2017 odvolací súd

prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
v súvislosti s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.. Bolo však nevyhnutné, v záujme
právnej istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktorí prezentujú
odlišný výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalovaný vo svojom odvolaní. NS
SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. 3Cdo/174/2016 vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov

najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie
nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého
nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných
názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych
názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a

nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte
zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania
stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom
najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.13. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd už viac ako dva roky vo
svojej rozhodovacej praxi akceptuje právny názor žalovaného vyjadrený v odvolaní, že nebol správny

názor súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z. a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny, úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s
týmto argumentom následne nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného
dôvodu bolo nevyhnutné žalobcovi priznať aj právo na zaplatenie vyčísleného úroku (zmluvného) do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu vo výške 62,59 eura. Odvolací súd priznal žalobcovi tiež právo

na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných úrokov (zmluvných) do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru v sume 2,87 eura v súlade s § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Podľa názoru
odvolacieho súdu dlh žalovanej nepredstavoval len istinu, ale aj dohodnutý úrok, preto má žalobca právo
na zaplatenie aj úroku z omeškania z priznaných zmluvných úrokov. Uvedený názor korešponduje aj s
ustanovením § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky....Žalobca požiadal žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky,
istiny vrátane úrokov (zmluvných) listom zo dňa 29.02.2016 (č.l. 12), t.j. žalovaná sa dostala s plnením
pohľadávky (tvoriacu ako istinu, tak aj úroky) do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania aj z úrokov. Nárok žalobcu bol dôvodný aj v časti uplatneného poplatku za poistenie
schopnosti splácať úver vo výške 2,96 eura. Z bodu 2.8 úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami

sporu je evidentné, že žalovaná mala na výber, či uvedie, či spĺňa alebo nespĺňa podmienky poistenia
schopnosti splácať úver a vybrala si možnosť, že spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver.
Uvedené dojednanie je preto možné považovať za platné a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie
poplatku za poistenie v uplatnenej sume 2,96 eura.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s §
388 CSP (pre nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie) a žalobcovi priznal
právo aj na zaplatenie dlžných úrokov s úrokom z omeškania a poplatku za poistenie.

15. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a aj odvolacieho) voči neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu, keďže v konaní bol žalobca plne procesne úspešný. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).