Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5613010120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra

Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2019 prejednal odvolania
podané prokurátorom, obžalovanými Mgr. B. D. a U. Y. a poškodenými S. G., JUDr. F. Y., D. Y., C. D.,
C. D., N. D., J. C., U. D. a I. R. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/62/2013-1074
z 13.10.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 2T/62/2013-1074 z 13.10.2017 v časti - vo výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodených B.
D. a D. Y..

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, treste a výroku o škode, týkajúcom
sa poškodených PhDr. N. D., Ing. C. G., JUDr. F. Y., S. G., C. D., U. D. a I. R., rozsudku Okresného súdu
LiptovskýMikuláš,č.k.2T/62/2013-1074z13.10.2017,rozhodolonárokunanáhraduškodynasledovne:

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný U. Y. p o v i n n ý nahradiť poškodenému C. D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom W. I. - S., I. XX/X, škodu vo výške 2 914,90 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný U. Y. p o v i n n ý nahradiť poškodenej J. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Česká republika, Y. H. XX, škodu vo výške 2 914,90 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný U. Y. p o v i n n ý nahradiť poškodenému N. D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom W. I. - S., I. XX/X, škodu vo výške 2 914,90 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný Mgr. B. D. p o v i n n ý nahradiť poškodenej D. Y., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I., M. C. XX, škodu vo výške 20 372,80 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody sa poškodená D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. I., M. C. XX, odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora, obžalovaného U. Y. a poškodených JUDr. F. Y., S. G., C. D.,
U. D., I. R. a D. Y. z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.2T/62/2013-1074z13.10.2017boliobžalovaníMgr.
B. D. a U. Y. uznaní vinnými, že:1. v presne nezistený deň v septembri roku 2009 v W. I. s cieľom získať neoprávnený prospech
obžalovanýMgr.B.D.požiadalPhDr.N.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.I.,X.I.XXXX/XX,abyuzavrelav
G.G.vpobočkeW.I.dveúverovézmluvy,ktorébudesplácaťon,taktiežpožiadalJ.Y.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom W. I., I. XXX/X, aby jeden z úverov zabezpečila ako záložný dlžník svojou nehnuteľnosťou, a to jej
bytom č. XX a spoluvlastníckym podielom na spoločných priestoroch na I. O. č. XXX/X, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., obec W. I., okres W. I., za čo jej sľúbil pravidelnú mesačnú odmenu vo
výške 333,33 Eur, pričom Y. tvrdil, že zabezpečovaný úver je pre jeho tetu, čo nebola pravda, následne
dňa 21.09.2009 v W. I. uzavrela PhDr. N. D. ako dlžník s veriteľom G. G., H., zmluvu o splátkovom úvere

č. 0334477378, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 16 000,- Eur, ktorý mal byť splácaný
60 mesačnými splátkami vo výške 331,83 Eur počnúc dňom 10.10.2009 a zmluvu o splátkovom úvere č.
0334475823, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 33 000,- Eur, ktorý mal byť splácaný 60
mesačnýmisplátkamivovýške636,88Eurpočnúcdňom10.10.2009,aktorýbolzabezpečenýuvedenou
nehnuteľnosťou záložcom J. Y., pričom Mgr. B. D. bezprostredne po uzavretí zmlúv o splátkových
úveroch od PhDr. N. D. prevzal celkovo sumu 48 545,31 Eur, pričom bol uzrozumený vzhľadom na svoju

finančnú situáciu s tým, že dohody ohľadom poukazovania finančných prostriedkov na inkasný účet č.
XXXXXXXXXXX/XXXX zriadený J. Y. v G. G., Z., pobočke v W. I. pre účely úhrad splátok uvedených
úverov nedodrží, čo sa aj stalo, pre účely splácania úveru č. 0334477378 poskytol iba sumu vo výške 1
660,- Eur, tento úver musela splatiť z vlastných úspor poškodená PhDr. N. D., čím jej spôsobil škodu vo
výške najmenej 15 810,83 Eur a J. Y. reálne hrozí škoda vo výške najmenej 21 552,24 Eur (ktorá suma

zodpovedá zostatku úveru č. 03344775823 po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti
a bude uspokojovaná z výťažku započatej dobrovoľnej dražby založeného nehnuteľného majetku),

2. s cieľom získať neoprávnený prospech obžalovaný Mgr. B. D. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným U. Y., oslovil v mesiaci júl 2009 poškodeného Ing.

C. G., bytom C. XXX/X, W. I. s požiadavkou poskytnutia pôžičky na bližšie neurčený účel pre spoločnosť
Kapitál Impérium s.r.o., Továrenská 14, Bratislava, IČO 36357839, na základe čoho po presvedčení
poškodeného, že pôžička bude riadne splatená, tento 13.07.2009 v mieste svojho bydliska uzatvoril za
prítomnosti obvinených Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol označenej spoločnosti zastúpenej
obžalovaným Y. hotovostnú pôžičku vo výške 9 958,- Eur, v zmysle zmluvy mala byť pôžička vrátená

najneskôr do 13.07.2010 jednou splátkou, zmluvne bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške
20 %, úrok bol vyplatený poškodenému pri podpise zmluvy, pričom obaja obžalovaní boli už v čase
uzatváraniazmluvyuzrozumenístým,žefinančnéprostriedky,vzhľadomnafinančnúsituáciuoznačenej
spoločnosti, ktorú pred poškodeným zatajili, nebudú poškodenému vrátené,

následne po opakovanom naliehaní poškodeného obžalovaným Mgr. D. v priebehu mesiaca september
2009 a po jeho predchádzajúcej dohode s obžalovaným U. Y., vyžiadali od poškodeného poskytnutie
ďalšej pôžičky na bližšie neurčený účel pre spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o., Továrenská 14,
Bratislava, IČO 36357839, s uistením poškodeného, že obe pôžičky budú riadne splatené, poškodený
dňa 28.09.2009 v hoteli Jánošík v Liptovskom Mikuláši uzatvoril za prítomnosti obžalovaných Zmluvu o

pôžičke, v zmysle ktorej poskytol označenej spoločnosti zastúpenej obžalovaným Y. pôžičku vo výške 10
000,- Eur, v zmysle zmluvy mala byť pôžička vrátená najneskôr do 30.01.2010 jednou splátkou, zmluvne
bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 15 %, z úroku v sume 1 500,- Eur bolo vyplatené
poškodenému vo viacerých splátkach 1 300,- Eur v presne nezistenom čase, pričom obaja obžalovaní
boli už v čase uzatvárania zmlúv uzrozumení s tým, že finančné prostriedky, vzhľadom na finančnú

situáciu označenej spoločnosti, ktorú pred poškodeným zatajili, nebudú poškodenému vrátené, na
naliehanie obžalovaného Mgr. D. došlo k predĺženiu termínu splatnosti druhej pôžičky ku dňu splatnosti
prvej pôžičky z 13.07.2009, teda do 13.07.2010, napriek urgenciám zo strany poškodeného mu nebola
vrátená ani časť z poskytnutých pôžičiek, čím poškodenému Ing. C. G. bola spôsobená škoda v celkovej
výške poskytnutej istiny pôžičiek, teda 19 958,- Eur,

3. obžalovaný Mgr. B. D. zastupujúci spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o. so sídlom Továrenská 14,
Bratislava, IČO: 36357839 v úmysle získať neoprávnený prospech, v mesiaci júl 2009 v reštaurácii OC
Tesco, Kamenné pole Liptovský Mikuláš, na základe zmluvy o pôžičke pre spol. Kapitál Impérium s.r.o.
vylákal finančné prostriedky od poškodenej JUDr. F. Y., M. XXX, W. I., vo výške 3

319,39 Eur v hotovosti na dobu 1 mesiaca s úrokom 10 %, na mieste jej v hotovosti vyplatil úrok 331,94
Eur, pričom bol uzrozumený s tým, že požičané finančné prostriedky nebude schopný vrátiť, vzhľadom
na finančnú situáciu označenej spoločnosti, ktorú pred poškodenou zatajil,následne v presne nezistený deň v mesiaci august 2009 v Liptovskom Mikuláši v čase, kedy malo dôjsť
k splateniu prvej pôžičky, ku ktorej splateniu však nedošlo a bol uzrozumený s tým, že požičané finančné
prostriedky nebude schopný vrátiť, požiadal poškodenú o poskytnutie druhej pôžičky

pre spol. Kapitál Impérium s.r.o. vo výške 4 979,08 Eur na dobu maximálne 1 mesiaca, pričom finančné
prostriedky poskytla v hotovosti, za čo jej bol na mieste v hotovosti vyplatený úrok vo
výške 331,94 Eur (10 000,- Sk),

neskôr dňa 09.11.2009 v Liptovskom Mikuláši, kedy už mali byť splatené prvé dve pôžičky, ktoré

však splatené neboli a za tej istej zlej finančnej situácie spoločnosti Kapital Imperium s.r.o., presvedčil
poškodenú o poskytnutie tretej pôžičky pre túto spoločnosť na zrealizovanie obchodu
s p. Y. vo výške 33 193,92 Eur na dobu maximálne 1 mesiaca so sľubovaným výnosom 3 319,39 Eur,
poškodená na základe Zmluvy o pôžičke spísanej toho dňa (09.11.2009) bankovým prevodom poskytla
spol. Kapitál Impérium v tento deň sumu 25 227,- Eur a najneskôr ku dňu 09.12.2009 jej malo byť v
zmysle dohody vrátené celkom 36 181,60 Eur, čo sa však nestalo, v tento deň (9.12.2009) Mgr. B. D.

požiadal poškodenú o predĺženie lehoty na vrátenie finančných prostriedkov najneskôr do
januára 2010, s čím poškodená po presviedčaní obžalovaným, že je budú všetky peniaze vrátené,
súhlasila, v lehote splatnosti tejto poslednej pôžičky - do konca januára 2010 bolo celkovo JUDr. F. Y.
vrátených-24.12.2009suma2980,-Eur,30.12.2009suma 2000,-Eurapolehotesplatnosti04.05.2010
suma 1 660,- Eur, 27.05.2010 sumu 1 000,- Eur a 16.02.2011 sumu 1 000,- Eur, čím jej bola spôsobená

škoda v celkovej výške najmenej 27 881,59 Eur,

4.obžalovanýU.Y.scieľomzískaťneoprávnenýprospechakokonateľspoločnostiKAPITÁLIMPÉRIUM
s.r.o. Bratislava, Továrenská 14, IČO: 36357839, uzatvoril na presne nezistenom mieste v Liptovskom
Mikuláši dňa 23.12.2009 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s predávajúcimi

S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. U. XXX, B. D., nar. X.X.XXXX,
bytom S. XX, U. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, I. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, D., a Ing. V. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. XX/XX U., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
(v podiele vyjadrenom v predmetnej zmluve) parc. č. 1540/39 - orná pôda, k.ú. W. U.,
Správa katastra Liptovský Mikuláš, za kúpnu cenu v celkovej výške 40 808,60 Eur, v zmysle zmluvy bola

kúpna cena na podiel Ing. V. M. vo výške 5 829,80 Eur vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy a kúpnu
cenu vo výške 34 978,80 Eur na podiel ostatných spoluvlastníkov mal kupujúci zaplatiť najneskôr
do 6 mesiacov od podpisu zmluvy prevodom na dohodnutý účet č. XXXXXXXX/XXXX, pričom už v
čase uzatvárania zmluvy obžalovaný vedel, vzhľadom na finančnú situáciu označenej spoločnosti, že
zmluvnú povinnosť uhradiť kúpnu cenu 34 978,80 Eur nebude schopný splniť, vklad vlastníckeho práva

v prospech spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský
Mikuláš zo 27.1.2010 č. vkladu V 3813/09, kúpna cena nebola ním ako štatutárnym orgánom označenej
spoločnosti ani dodatočne uhradená, čím spôsobil škodu S. Y. vo výške 5 829,80 Eur, C. D. vo výške
5 829,80 Eur, B. D. vo výške 8 744,70 Eur, U. D. vo výške 7 287,25 Eur a I. R. vo výške 7 287,25 Eur,
teda celkovo vo výške 34 978,80 Eur,

5. s cieľom získať neoprávnený prospech obžalovaný Mgr. B. D. ako zástupca spoločnosti AWIN, s.r.o.,
Kukučínova 34, Bratislava, IČO 35874848, uzatvoril v mene tejto spoločnosti, v pozícii dlžníka dňa
02.08.2010 Zmluvu o pôžičke s veriteľom - poškodenou D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XX,
W. I. v mieste jej bydliska, na základe ktorej bola tejto spoločnosti poškodenou poskytnutá pôžička vo

výške 16 596,- Eur, táto mala byť vrátená do 02.08.2011, dlžníkom akceptujúc úrokovú sadzbu 10 %, v
článku V zmluvy bolo dohodnuté, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená ručiteľom - obžalovaným a
zábezpekou - obrazom s názvom „Žehliaca pani" z roku 1949, olej na plátne od akademického maliara
Vincenta Hložníka, o ktorom obraze poškodenej tvrdil, že je jeho vlastníkom, čo nebola pravda, už pri
uzatváraní zmluvy vedel, že pôžička nebude riadne plnená vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka a že

peniazeznejzískanépoužijeprevlastnúpotrebu,pôžičkanebolavúčtovníctvedlžníkaanizaevidovaná,
obraz, ktorý pri uzatváraní zmluvy dal obžalovaný poškodenej, asi o dva týždne od poskytnutia pôžičky
od poškodenej vyžiadal späť tvrdiac, že ho ide dať nafotiť pre aukčnú spoločnosť SOGA, čo nebola
pravda, následne obraz poškodenej nevrátil, z poskytnutej pôžičky jej uhradil v presne nezistenom čase
2010 sumu 1 659,60 Eur ako úrok z poskytnutej pôžičky,

tiež s menovanou poškodenou uzatvoril v mene tejto spoločnosti - AWIN, s.r.o., v pozícii dlžníka, dňa
12.08.2010 Zmluvu o pôžičke v mieste jej bydliska, na základe ktorej bola tejto spoločnosti poškodenou
poskytnutá pôžička vo výške 16 596,- Eur, táto mala byť vrátená do 12.10.2010, dlžníkom akceptujúcúrokovú sadzbu 10 %, v článku VI zmluvy bolo dohodnuté, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená
ručiteľom - obžalovaným a zábezpekou - obrazom s názvom „Oravská dedina" z roku 1930, olej kartón
od akademického maliara Martina Benku, ktorého vlastníkom podľa tejto zmluvy a vyjadrenia bol on,

obraz po ukázaní poškodenej si odniesol so sebou s tvrdením, že ho ide okamžite so ziskom predať,
poškodenej tvrdil, že ide o originál, čo nebola pravda, už pri uzatváraní zmluvy vedel, že pôžička nebude
riadne plnená vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka a že peniaze z nej získané použije pre vlastnú
potrebu, pôžička nebola v účtovníctve dlžníka ani zaevidovaná, z poskytnutej pôžičky jej uhradil v presne
nezistenom čase sumu 1 659,60 Eur ako úrok z poskytnutej pôžičky a po následných

viacnásobných urgenciách s poškodenou jej vyplatil 04.02.2011 sumu 8 500,- Eur, po urgovaní splatenia
pôžičiek s ňou prestal komunikovať, konateľ označenej spoločnosti C. H. jej dňa 6.6.2012 vyplatil sumu
1 000,- Eur, čím jej spôsobil škodu vo výške poskytnutej istiny pôžičiek, teda 33 192,- Eur,"

čím obžalovaný Mgr. B. D. spáchal v bodoch 1), 2), 3) a 5) pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., v bode 1) v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 2) v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaný U. Y. spáchal v bodoch 2) a 4) pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., v bode
2) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Za to bol obžalovaný Mgr. B. D. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr.

zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný U. Y. bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím
§ 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák., s použitím § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia

slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.
zák. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným Ing. C. G., S. G., C. D., U.
D. a I. R. spôsobenú škodu. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho

výcviku alebo inému výchovnému programu v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. uložil
obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom
na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka,
a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaným Mgr. B. D. a U. Y. bolo uložené spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému Ing. C. G. škodu vo výške 19 958,- Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému Mgr.
B. D. bolo uložené nahradiť poškodeným JUDr. F. Y. škodu vo výške 24 221,59 Eur, D. Y.
škodu vo výške 21 372,80 Eur a PhDr. N. D. škodu vo výške 6 901,80 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému U. Y. bolo uložené nahradiť poškodeným S. G. škodu vo výške 5 829,80 Eur, C. D.

škodu vo výške 5 829,80 Eur, U. D. škodu vo výške 7 287,25 Eur a I. R. škodu vo výške 7 287,25 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. per analogiam odkázal dedičov poškodenej B. D. s nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených JUDr. F. Y., D. Y. a S. G. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 13.10.2017 vyplýva, že hlavné pojednávanie sa vykonalo,
po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 252 ods. 2 Tr. por.), v neprítomnosti obžalovaných.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že
podáva odvolanie voči obidvom obžalovaným. Poškodení S. G. a C. D. podali odvolanie voči výroku o
náhrade škody.

Dňa 20.10.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného Mgr. B. D.,
podané prostredníctvom obhajkyne, a to proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o náhrade škody,
s tým, že odvolanie písomne odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 18.9.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného Mgr. B. D.
prostredníctvom obhajkyne JUDr. Anny Jarošovej, ktorá v podstatnom uviedla v odvolaní nasledovné
argumenty:„Nestotožňujem sa s názorom prvostupňového súdu, že som spáchal skutky, z ktorých som bol
obžalovaný. Súd pochybil, keď moje konanie vyhodnotil ako spáchanie trestného činu podvodu. Jeho
rozhodnutie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého nebolo preukázané úmyselné

zavinenie. Mám za to, že súd vyhodnotil dôkazy len z jednostranného uhla pohľadu. Vychádzal najmä
z dohadov a subjektívnych názorov poškodených, ktoré boli založené predovšetkým na emóciách a na
snahe pomstiť sa.
Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase
uzatvárania zmlúv konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť alebo konal aspoň v úmysle, že nebude

môcť vypožičané peniaze vrátiť, čím uvedie niekoho do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Ja
som však v čase sprostredkovania uzatvorenia zmlúv o pôžičke nekonal v úmysle, že peniaze nebudú
veriteľom nikdy vrátené a už vôbec som sa neobohatil na škodu cudzieho majetku. Zmluvy o pôžičke
podpisovali konatelia a finančné prostriedky získané z pôžičiek boli riadne zaúčtované v účtovníctve
spoločnosti.
Súd opomenul tú skutočnosť, že ja som konal na základe generálnych plných moci, ktoré mi udelili

konatelia obchodných spoločností - obchodnej spoločnosti KAPITÁL IMPÉRIUM s. r. o. so sídlom
Továrenská 14, Bratislava 811 09, IČO: 36357839 (konateľ: U. Y.) a obchodnej spoločnosti AWIN, s. r.
o. so sídlom Kukučínova 34, Bratislava, IČO: 35874848 (konateľ: C. H.). Ja som nebol spoločníkom
ani konateľom uvedených obchodných spoločností. Len som konal v ich mene a v ich záujme, a na tom
základevzmyslezákonavznikliprávaapovinnostipriamozastúpenýmobchodnýmspoločnostiam.Robil

som pre nich v dobrej viere, ako som vedel najlepšie, čo konatelia potvrdili aj vo svojich výpovediach
v rámci trestného konania. Generálne plné moci uzavreté na dobu určitú boli pravidelne obnovované,
o čom svedčí, že konatelia boli s mojou prácou spokojní a nenamietali, že konám v rozpore s ich
záujmami. Práve naopak, uviedli, že som do spoločnosti priniesol rozpracované projekty, ktoré boli pre
ich spoločnosť prínosom. Zároveň podotýkam, že som nebol zodpovedný za účtovníctvo predmetných

obchodných spoločností a nemal som nijaké dispozičné právo s ich bankovými účtami, ani som
sa nijakým spôsobom neobohatil na škodu cudzieho majetku. Podmienky, ktoré som dohadoval pri
sprostredkovaní, boli vždy výhodné pre obidve zmluvné strany.
Ja som bol uzrozumený s tým, že vykonávam prácu pre spoločnosti, ktoré sú stabilné a majú v rámci
obchodných vzťahov silnú pozíciu a dobré meno. Dôveru svojich obchodných partnerov si získali na

základe dobrých obchodných výsledkov a poctivého obchodného styku. Zapájali sa do charitatívnych
akcií a zúčastňovali sa verejnoprospešných akcií. Pokiaľ by si serióznym prístupom a poctivou prácou
nevybudovali dobré meno, nebolo by sa im podarilo získať od fyzických osôb pôžičky.
Predovšetkým spoločnosť KAPITÁL IMPÉRIUM s. r. o. mala za sebou úspešné projekty, podieľala
sa tiež na charite a zúčastňovala sa verejnoprospešných akcií. Získala si dobré meno aj na Liptove

a veľa projektov bolo uskutočnených s jej pomocou - financovala geometrické plány pri vyporiadaní
vlastníckeho práva k pozemkom, financovala tiež stavebné projekty. Dôveru ľudí si spoločnosť
vybudovala práve tým, že vždy svoje záväzky dodržala a pomohla tak mnohým ľuďom vyriešiť ich
problémy. Poškodení aktivity obchodnej spoločnosti a aj výsledky jej finančného hospodárenia dobre
poznali, boli s nimi uzrozumení ešte predtým, ako uzavreli so spoločnosťou zmluvy o pôžičke. V

konečnom dôsledku zmluvy o pôžičke boli s veriteľmi uzavreté za veľmi výhodných podmienok, boli
uzavreté slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom všetci účastníci boli plne spôsobilí k
právnym úkonom. Vzhľadom na dlhoročné dobré skúsenosti a obchodné úspechy ani jedna zo
zmluvnýchstránnemohladopredupredpokladať,žespoločnosťnebudemôcťsplniťsvojezáväzkyalebo
splniť ich len čiastočne.

Na základe analýzy a podnikateľského projektu na obdobie rokov 2009-2013, v ktorom
bol uplatnený aj princíp opatrnosti s prvkami pesimistického prístupu, som bol presvedčený o tom, že
spoločnosť je v zisku a má na to, aby rozvinula a zrealizovala developerský projekt, z ktorého mala
mať spoločnosť vysoký finančný výnos. Mnohopočetné testy a analýzy preukázali stabilitu a rentabilitu
podnikateľského zámeru.

Akonáhle sa objavili problémy s plnením záväzkov, spoločnosť KI robila opatrenia, aby nesklamala
svojich veriteľov. Uzatvárali sa dodatky na predĺženie splatnosti pôžičiek a hľadali sa alternatívne
spôsoby riešenia, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Spoločnosť sa dostala do finančných
problémov na základe okolností, ktoré nemohla priamo ovplyvniť. Dôvodom nebola absencia písomnej
zmluvy s obchodnou spoločnosťou Niersberger Slovakia s.r.o. (ako to uvádza súd), ale nenaplnenie

dohodnutých podmienok ústnej dohody s uvedenou spoločnosťou. Spolupráca s touto spoločnosťou
bola vždy korektná a nevyžadovala písomnú formu, už len jej pôsobenie v rôznych štátoch sveta je toho
zárukou. Dôvodom bola predovšetkým zmena podnikateľského plánu spoločnosti Niersberger Slovakias.r.o.zdôvodujejfinančnýchproblémov(nevyplatilichruskýzadávateľstavbyvJekaterinburgu-Stavba
NC GLOBUS), a tým odstúpenia od dohody so spoločnosťou KI pár dní pred podpisom zmluvy.
Na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov nie je na mieste odôvodnenie rozsudku v tom

slova zmysle, že z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že skutky, z ktorých sme aj s
U. Y. boli obžalovaní, sme spáchali, konali sme v priamom úmysle, pretože sme uvedeným spôsobom
chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva. Už len tá
skutočnosť,žepôžičkybolisplácanévrámcimožnostíspoločnosti,konalisaosobnérokovania s
veriteľmi, podpisovali sa dohody o splátkach, hľadali sa náhradné riešenia,.... svedčia o tom,

že spoločnosť chcela a mala záujem požičané peniaze vrátiť.
Mám za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože táto mala byť predmetom civilného konania,
a nie trestného konania. Veritelia, ktorých pohľadávky neboli uspokojené, príp. boli uspokojené len
čiastočne, si mali svoje nároky uplatniť proti spoločnostiam v civilnom sporovom konaní, príp. ich mali
prihlásiť pri likvidovaní obchodných spoločností v zmysle príslušných zákonov.
Podľa súdnej judikatúry skutočnosť, že osoba, ktorá si požičala peniaze, nesplnila svoj záväzok vrátiť ich

v dohodnutej lehote, hoci tak mohla urobiť, ešte nedokazuje, že toho, kto jej poskytol pôžičku, uviedla do
omylu, aby sa na škodu jej majetku obohatila v zmysle ust. § 221 Trestného zákona. Na naplnenie
zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu podvodu v zmysle citovaného ustanovenia sa
vyžaduje, aby sa dokázalo, že páchateľ už v čase pôžičky peňazí konal v úmysle tieto peniaze
nevrátiť vôbec alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, resp. konal aspoň s vedomím, že

peniaze nebude môcť vrátiť, a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil.
Mám za to, že v tomto trestnom konaní sa nepreukázalo, že svojím konaním som naplnil skutkovú
podstatu trestného činu, z ktorého som bol obžalovaný.
Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd po preskúmaní
veci Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 2T/62/2013 vyhlásený dňa 13.10.2017, ktorým

ma uznal vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, a ktorým mi uložil povinnosť poškodeným nahradiť škodu, zrušil, a aby ma spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil v súlade s ust. § 285 písm. a/, b/ Trestného poriadku."

Dňa6.2.2018súduprvéhostupňabolodoručenéodvolanieobžalovanéhoU.Y.,podanéprostredníctvom
obhajcu JUDr. Martina Bartka, ktoré odvolanie bolo v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„Obžalovaný týmto podáva odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku súdu I. st. v
celom rozsahu, nakoľko nesúhlasí s ustálením svojej viny a je toho názoru, že rozhodnutie súdu I. st. je

založené na nesprávnom hodnotení dôkazov a nesprávnom právom posúdením veci.
Obžalovaný U. Y. je jednoznačne toho názoru, že vo vzťahu k jeho osobe nebolo v konaní preukázané,
že by konal úmyselne tak, aby peniaze nevrátil, alebo že by úmyselne uvádzal niekoho iného do omylu
v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona platí, že Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,

že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 15 Tr. zákona platí, že Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený.
Podľa§17Tr.zákonaplatí,žePretrestnosťčinuspáchanéhofyzickouosoboutrebaúmyselnézavinenie,
ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Trestný čin podvodu je trestným činom úmyselným, pričom úmysel páchateľa musí zahrňovať všetky
znaky skutkovej podstaty. Inými slovami Pokiaľ až po uzatvorení zmluvy o pôžičke peňazí (o

úvere) vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky (z úveru) a ktoré nemohol v dobe
uzatvorenia zmluvy o pôžičke (o úvere) ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť, alebo
pokiaľ bol síce schopný peniaze vrátiť v dojednanej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie
peňazí odkladal alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, potom jeho konanie nemožno
považovať za trestný čin podvodu. V tomto smere judikatúra opakovane zdôrazňuje, že skutočnosť, že

obvinený nevráti vypožičanú čiastku peňazí v termíne, ktorý sľúbil, nie je sama o sebe dostatočným
dôvodom pre zistenie, že pri pôžičke uviedol veriteľa do omylu.
K naplneniu subjektívnej stránky podvodu spáchaného vylákaním pôžičiek sa vyžaduje, aby bolo
preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniazenebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť a že uvádza veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu
obohatil. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať,
čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v rozhodnej dobe uzatvoril, ako

stanovil lehoty pre splatnosť dlhov, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal reálnu možnosť v
dojednanej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako reagoval na upomienky veriteľov
po splatnosti dlhov atď. (B 2/1973 rozh. č. 21).
Skutočnosť,žepáchateľnevrátilzapožičanépeňažnéčiastkyvzmluvnejlehote,aleneskôr,samaosebe
neodôvodňuje záver, že obvinený sa obohatil ku škode cudzieho majetku tým, že veriteľa uviedol do

omylu a naplnil tým znaky trestného činu podvodu. K naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného
trestného činu sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle
vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v zmluvnej lehote, poprípade konal s vedomím, že
peniaze nebude môcť v zmluvnej lehote vrátiť a že tým uvádza iného do omylu (R 57/1978).
ObžalovanýU.Y.nesúhlasísustálenímsvojejvinyvovzťahukuskutkuuvedenémupodbodom2/výroku
týmto odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko obžalovaný nemal v úmysle uviesť poškodeného Ing.

C. G. do omylu alebo využiť jeho omyl v otázke vrátenia (nevrátenia) poskytnutej pôžičky. S poskytnutím
pôžičky od Ing. C. G., ktorú v podstate pre spoločnosť Kapitál Impérium, s.r.o. dojednával obžalovaný
Mgr. B. D., súhlasil preto, že bol presvedčený o tom, že peniaze bude spoločnosť schopná vrátiť, a to z
rozpracovaných projektov. Skutočnosť, že tieto projekty boli reálne rozpracované a že podobné projekty
spoločnosť Kapitál Impérium, s.r.o. v minulosti aj predala len potvrdzujú presvedčenie obžalovaného U.

Y. a reálnosti vrátenia tejto pôžičky.
V danom prípade sa tak nepochybne jedná len o občianskoprávny vzťah, kedy spoločnosť Kapitál
Impérium s.r.o. si na základe zmluvy o pôžičke požičala na dva krát od Ing. C.
G. najprv sumu 9 958,- Eur a potom tiež sumu 10 000,- Eur. To, že tieto finančné prostriedky v
konečnom dôsledku spoločnosť nevrátila, nie je výsledkom trestno právneho konania obžalovaného U.

Y., ale výsledkom hospodárenia tejto spoločnosti. Zodpovednosť vrátiť tento dlh spoločnosťou Kapitál
Impérium, s.r.o. je nespochybniteľná. Snaha obžaloby preniesť túto zodpovednosť za vrátenie pôžičky v
podobe trestnoprávnej zodpovednosti je však v právnom štáte neprípustná. V takom prípade, by každý
štatutár právnickej osoby, ktorá nesplní svoj záväzok riadne a včas mohol by braný a osobnú trestno
právnu zodpovednosť, čo však trestné právo neumožňuje.

Nie je pravdou, že by obžalovaný U. Y. v čase uzavretia týchto pôžičiek, t.j. dňa 13.07.2009 a dňa
28.09.2009 si mal byť vedomý toho, že spoločnosť nebude môcť tieto pôžičky vrátiť a táto skutočnosť je
založená len na domnienke obžaloby bez jasného dôkazu. Na základe predložených dôkazov je zrejmé,
že v rokoch 2008 - 2009 spoločnosť disponovala majetkom vo vyššej hodnote ako bol predmet pôžičky
a zároveň mala vypracovaný podnikateľský projekt, z ktorého návratnosť požičaných prostriedkov

vyplývala. Za daných okolností preto nie je možné len z toho, že predmetná pôžička nebola vrátená v
celom rozsahu usudzovať, že v čase jej čerpania spoločnosťou Kapitál Impérium s.r.o. si bol obžalovaný
U. Y. vedomý toho, že túto pôžičku nebude môcť vrátiť.
Vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom č. 4 výroku týmto odvolaním napadnutého rozsudku,
obžalovaný U. Y. rovnako odmieta svoju vinu a daného trestného činu sa nedopustil. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o. mala záujem o pozemok, ktorý bol v
spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Títo spoluvlastníci mali záujem predmetný pozemok predať,
na základe čoho došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, kedy spôsob úhrady kúpnej ceny bol dohodnutý
takým spôsobom, že jeden spoluvlastník Ing. V. M. žiadal o úhradu kúpnej ceny vopred a ostatní
spoluvlastníci, v tomto konaní vystupujúci ako poškodení, súhlasili so splatnosťou kúpnej ceny po

uzavretí kúpnej zmluvy. Aj v danom prípade sa jedná o typický občiansko právny vzťah z kúpnej zmluvy.
Obsah tejto kúpnej zmluvy bol vytvorený za súhlasného postoja všetkých zúčastnených, ktorý bol
potvrdený podpismi. Na základe uzavretej kúpnej ceny tak spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o. vyplatila
predávajúcemu Ing. V. M. za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 5 829,80 Eur. Vo zvyšku kúpnej ceny
sa účastníci dohodli, že zvyšok kúpnej ceny vo výšky 34 978,80 Eur bude zaplatený do 6 mesiacov

od podpisu zmluvy. V danom prípade chýba akýkoľvek úmysel obžalovaného U. Y. konať podvodne a
uviesť niekoho do omylu. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol ani náznak toho, že by obžalovaný U.
Y. mal v úmysle za spoločnosť Kapitál Impérium, s.r.o. nezaplatiť kúpnu cenu za kúpený pozemok. Len
zo skutočnosti, že Kapitál Impérium s.r.o. nezaplatilo zvyšok kúpnej ceny, nie je možné usudzovať na to,
že došlo k spáchaniu trestného činu. Keď obžalovaný U. Y. zistil, že spoločnosť zrejme nebude schopná

uhradiť zvyšok kúpnej ceny, vyzval predávajúcich na vykonanie krokov k tomu, že pozemok
im bude vrátený. Z pripojených katastrálnych spisov jednoznačne vyplýva, že obž. U. Y. v tomto smere
vykonal všetko preto, aby bol pozemok predávajúcim vrátený, a teda, aby predávajúci neutrpeli žiadnu
škodu. K nevráteniu pozemku v konečnom dôsledku došlo len preto, že predávajúci odmietli v tomtosmere so spoločnosťou Kapitál Impérium, s.r.o. spolupracovať. Svojou snahou o vrátenie
pozemku predávajúcim obžalovaný U. Y. jasne deklaroval svoj postoj reparovať vznikajúcu škodu
predávajúcim,atátojehosnahajedeklarovanáajformálnymiúkonmispoločnostiKapitálImpérium,s.r.o.

na príslušnom katastrálnom úrade. V konaní však bolo preukázané, že predmetný pozemok spoločnosť
KapitálImpériumvlastnilaajvčase,kedykonateľomtejtospoločnostibolN.D.,atedapredávajúcimopäť
nič nebránilo požiadať o vydanie tohto pozemku namiesto uhradenia kúpnej ceny a tým by im nevznikla
žiadna škoda. Ako vyplýva z pripojených katastrálnych spisov, konateľ N. D. nakoniec sám predal
predmetný pozemok inému majiteľovi, za čo obdržal kúpnu cenu. Z uvedených skutočností je tak zrejmé,

že v danom prípade absolútne absentuje úmysel obžalovaného U. Y. pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dopustiť sa podvodného konania, pretože nielenže časť kúpnej ceny spoločnosť Kapitál Impérium, s.r.o.
vyplatila vopred, ale naviac, akonáhle zistil, že spoločnosť nebude môcť dodržať svoj záväzok a doplatiť
zvyšok kúpnej ceny, vykonal všetky opatrenia potrebné na vrátenie tohto pozemku pôvodným majiteľom.
To, že sa tak nestalo, nie je už vinou obžalovaného U. Y., ale ako vyplýva z dôkazov, je výsledkom toho,
že sa pôvodní vlastníci nevedeli medzi sebou dohodnúť. Obžalovaný U. Y. poukazuje na to, že nie

každé porušenie zákona je postihnuteľné podľa trestnoprávnych predpisov.
Obžalovaný U. Y. je bezúhonnou osobu, ktorej dôveryhodnosť nebola doposiaľ žiadnym spôsobom
spochybnená. Obžalovaný U. Y. nemal záujem sa na nikom bezdôvodne obohatiť, a preto
akonáhle vznikli pochybnosti o tom, či bude môcť spoločnosť Kapitál Impérium, s.r.o, doplatiť zvyšok
kúpnej ceny, urobil úkony potrebné na vrátenie tohto pozemku.

Na základe doteraz vykonaného dokazovania je potom obhajoba toho názoru, že konanie obžalovaného
U. Y. nenapĺňa všetky znaky trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zákona, a to najmä po
subjektívnej, ale i objektívnej stránke. V danom prípade obžalovaný v žiadnom prípade nechcel
protiprávnym spôsobom uvedeným v trestnom zákone získať obohatenie a ani nepredpokladal, že
jeho konanie môže viesť k takému následku. Obžalovaný U. Y. odôvodnene a v dobrej viere uzavrel

predmetné občiansko-právne zmluvy a sám očakával, že dôjde k ich naplneniu. To, že k tomu nedošlo
však nie je možné považovať ako dôsledok trestnoprávneho konania. Obžalovaný U. Y. trestnoprávne
nekonal a takto konať ani nechcel a takéto konanie je aj proti jeho životnému postoju.
Záverom obžalovaný U. Y. dodáva, že pokiaľ ide o úlohu trestného práva v spoločnosti ako
súboru právnych noriem, možno hovoriť o princípe subsidiarity trestnej represie, teda o pomocnej úlohe

trestného práva. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktorá
má súkromnoprávny základ je potrebné považovať ako ultima ratio, teda krajný právny prostriedok,
ktorý princíp býva vykladaný v užšom zmysle vo vzťahu k iným právnym odvetviam, teda trestnoprávna
ochrana má nastúpiť až vtedy, keď nepostačí ochrana poskytovaná inými právnymi odvetviami ako
občianskym právom, obchodným právom a pod. V širšom zmysle, vo vzťahu k všetkým formám sociálnej

intervencie, má trestnoprávna ochrana nastúpiť až tam, kde nepostačia akékoľvek opatrenia, ktoré
nemajú len právny základ, napr. ekonomické, politické či sociálne opatrenia. Vzhľadom na uvedené
je možné ustáliť, že trestné právo je potrebné aplikovať len, keď sú iné prostriedky ochrany práv a
oprávnených záujmov fyzických a právnický osôb sú vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné, štátnou
mocou môžu byť tieto prostriedky uplatňované len, keď iné nástroje práva zlyhali alebo sú neefektívne

a neadekvátne.
Trestné právo nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a oprávnených záujmom
jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity
jednotlivca, občana alebo firmy, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu,
kde je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne prebrali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je

prevažne ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca,
ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej oblasti.
V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu
subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú súčasne splnené všetky predpoklady vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. st. v celom rozsahu podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), c) a d) Tr. poriadku zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak,
že podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného U. Y. spod obžaloby oslobodí, nakoľko skutok nie
je trestným činom, alt. obžalovaného U. Y. spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. c) TR. poriadku

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.-"

Dňa 1.2.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý uviedol po
konštatovaní základných faktov veci nasledovné odvolacie argumenty:„Vo vzťahu k výroku o vine poukazujem na chybu rozsudku, keď pri obžalovanom Mgr. D. absentuje
kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona, teda závažnejšieho

spôsobu konania - na viacerých osobách.
Podstatnou výhradou z mojej strany je však výška trestu odňatia slobody, ktorý bol ukladaný obom
obžalovaným. Mám za to, že vzhľadom na rozsah ich skutkov, spôsob ich páchania, deklarovaný
následok,zištnúpohnútkuanegatívnypostojobžalovanýchkichtrestnejčinnosti,ktorýbolprezentovaný
v priebehu celého trestného konania, sú obžalovaným uložené tresty z môjho pohľadu neprimerane

nízke. Pri ukladaní trestov sa súd dostatočnou mierou nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré
majú z hľadiska ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, vplyv na posúdenie druhu ukladaného
trestu a jeho výmery. Odkazujúc na ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona súd pri ukladaní trestov nevenoval
náležitú pozornosť predovšetkým následku, ktorý konaním oboch obžalovaných nastal. V tejto súvislosti
treba uviesť, že trestná sadzba trestu odňatia slobody (3 roky až 10 rokov) je v danom prípade
u oboch obžalovaných determinovaná výškou spôsobenej škody (v zmysle rozsudku, u obžalovaného

Y. aj v spojení s aplikáciou ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona).
Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona
zakotvujúce účel trestu. V zmysle neho má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším

členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou
represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany
práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými

činmi. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Práve rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje
a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého
trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona. Trest
musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším ustanovením, ktoré musí

súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu, je § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ukladaním trestu súdom, v rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia
slobody upravenej v osobitnej časti trestného zákona, súd deklaruje špecifiká konkrétneho prípadu.

Vyhodnocuje skutočnosti majúce vplyv na druh a výmeru trestu, trest individualizuje vo vzťahu ku
každému páchateľovi, rešpektujúc zákonodarcom sledovaný účel trestu. Náležite musí byť hodnotená
aj osoba páchateľa, a to vo všetkých súvislostiach, nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok
o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu, t. j. či ide o prečin, zločin, resp. obzvlášť

závažný zločin, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje
jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Je potrebné zohľadňovať zvlášť prognózu budúceho
vývoja správania sa páchateľa, a to na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho

postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti,
štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti (odkazujem napr. na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To 12/2016 z 23. 03. 2016).V danom prípade sa súd týmito úvahami v plnom rozsahu nespravoval. Z rozsudku nie je možné zistiť,
akým spôsobom sa súd vysporiadal pri výmere trestu odňatia slobody s následkom,
ktorý konaním obžalovaných vznikol v podobe spôsobenej škody, rovnako tak s nekritickým

postojom obžalovaných k trestnej činnosti, ktorej sa mali dopustiť.
Súd dôvodí, že u obžalovaného Y. je postačujúci trest odňatia stobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu a u obžalovaného Mgr. D. nepodmienečný výkon tohto druhu trestu, u oboch
obžalovaných vymeraný ako najnižší možný.
Zákonodarca upravil výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozmedzí 3 roky až 10 rokov. Z

úpravy samotnej trestnej sadzby, ktorá je v danom prípade determinovaná (aj) následkom v podobe
spôsobenej škody, by malo byť logické, aby súd zohľadňoval výšku spôsobenej škody aj vo výmere
trestu odňatia slobody.
Konaním obžalovaného Mgr. D. bola spôsobená škoda vo výške viac ako 118 000,- €. Jedná sa
o škodu, ktorá sa blíži ku škode veľkého rozsahu (133 000,- €), ktorá je zákonným znakom ods. 4 písm.
a/ §-u 221 Trestného zákona. Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia

slobody vymedzená v rozsahu 10 rokov až 15 rokov. S odkazom na uvedené, bez ohľadu
na fakt, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a viedol riadny život a rovnako bez ohľadu na faktor
času, ktorý uplynul od spáchania skutku (keď sám obžalovaný svojím správaním negatívne ovplyvňoval
dĺžku trestného konania), bolo potrebné prísnejšie zohľadňovať následok v rámci výmery trestu odňatia
slobody a to u oboch obžalovaných. Výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému Mgr. D. nezohľadňuje

spôsob páchania trestnej činnosti obžalovaným, ktorý zneužíval dôveru, väčšinou starších, aj chorých
ľudí, keď svoje podvodné a bezcitné správanie precizoval do takej miery, že bez problémov oklamal
aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí (z oblasti práva, aj psychológie). Tvrdenie súdu, že u poškodenej Y.
možno jeho konanie hodnotiť ako zavrhnutia hodné, vôbec nekorešponduje so samotným trestom, ktorý
súd menovanému obžalovanému ukladal. V tomto smere sú tvrdenia súdu uvedené v

rozsudku protirečivé.
U obžalovaného Y. rovnako ako u obžalovaného D. poukazujem na výšku spôsobenej škody a mám
za to, že výška trestu odňatia slobody a podmienečný odklad jeho výkonu nezohľadňujú špecifiká
prípadu. Obžalovaným na hlavnom pojednávaní predložené čestné prehlásenia osôb, v ktorých bol
vykreslený ako čestný a úprimný jedinec, s odkazom na výsledky dokazovania treba hodnotiť ako

účelový dôkaz zo strany obhajoby. Bezprostredné vyjadrenie poškodeného D. k čestným prehláseniam
čítaným na hlavnom pojednávaní svedčia o tomto závere. Obžalovaný Y. prezentoval
svoju obranu bez akejkoľvek sebareflexie, ktorá by preukazovala prejavenú ľútosť za spáchanie skutku.
Súhlasím so stanoviskom súdu, že obžalovaný D. bol v rámci spoločného konania s
obžalovaným Y. aktívnejším, to napokon prezentovali aj k veci vypočutí svedkovia, avšak ukladať trest

na spodnej hranici trestnej sadzby, pri zohľadnení spôsobeného následku a opakovane spomenutého
nekritického postoja k trestnej činnosti, považujem za neopodstatnený. Bez
aktívnej spolupráce obžalovaného Y. s obžalovaným Mgr. D., by následok nenastal. Obžalovaný Y. bol
totiž osobou, ktorá ako štatutár dlžníka (v spolupráci s obžalovaným Mgr. D.) uzatváral
s veriteľmi jednotlivé zmluvy o pôžičkách a s odkazom na dôkazy, na ktoré súd v

rozsudku poukázal, bol osobou ktorá spolu s Mgr. D. si bola plne vedomá toho, že zmluvné dojednania
s poškodenými nebudú dodržané.
Súd obžalovaným vzhľadom na výmeru trestu (na maximálne možnej spodnej hranici trestnej sadzby)
nedôvodne priznal „výhody" páchateľa, ktorý spôsobí následok v minimálnej výške predpokladanej v
ust. § 221 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorý sa k trestnej činnosti prizná, spolupracuje s orgánmi

činnými v trestnom konaní, pomáha objasňovať skutok a sebakriticky hodnotí vzniknutý následok,
aj z pohľadu ochoty nahradiť poškodeným osobám spôsobenú škodu, pričom takému páchateľovi je
dôvodne ukladaný trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Je treba pripustiť fakt, že faktor času a
doterajšia bezúhonnosť obžalovaného môžu trochu korigovať výmeru trestu, nie však v takom rozsahu,
abytrestbolukladanývminimálnejmožnejvýške.Bezúhonnosťpáchateľasapredsapremietladojednej

poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a tá koriguje hornú hranicu trestnej sadzby.
Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie bolo namieste u oboch obžalovaných ukladať podstatne
prísnejšie tresty odňatia slobody (u obžalovaného Y. tiež vo forme nepodmienečného výkonu), s
výškou zodpovedajúcou spravodlivému a zákonnému trestu. Napokon verejnosť prítomná na hlavnom
pojednávaní, v čase vyhlásenia rozsudku, dala súdu jasne najavo nespokojnosť s výrokmi o treste.

Rovnako sa nestotožňujem s názorom súdu, ktorým odôvodnil neopodstatnenosť ukladania trestu
zákazu činnosti. Môj návrh tohto druhu trestu vychádzal z faktu, že obaja obžalovaní sa dopúšťali
trestnej činnosti v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti (resp. v prevažnej miere čo sa osoby
obžalovaného Mgr. D. týka). V rámci generálnej prevencie je žiaduce, aby v priebehu istej súdomstanovenej doby bolo zabránené obžalovaným opakovať konanie, pre ktoré boli odsúdení. Fakt, že
spol. KAPITÁL IMPÉRIUM, s. r. o. mala v predmete činnosti zapísaných viacero druhov podnikateľskej
činnosti nebráni tomu, aby sa obžalovaným ukladal trest zákazu činnosti konkretizovaný na určitý okruh

činností. V záverečnej reči som návrh trestu zákazu činnosti špecifikoval a návrh
plne korešponduje s trestnou činnosťou obžalovaných. Medzi návrhom tohto druhu trestu a
konaním obžalovaných je príčinná súvislosť. Vo vzťahu k obžalovanému Mgr. D. poukazujem, že časti
čiastkových útokov sa dopustil (odkazujem na formuláciu útokov a zabezpečené dôkazy) tým spôsobom,
že vystupoval v mene právnickej osoby. Z dôkazov vyplýva, že účelovo sa nedožadoval oficiálneho

zastupovania spoločnosti KAPITÁL IMPÉRIUM, s. r. o. (vystavením plnej moci), to však nevylučuje, že
takého konania sa nemôže dopustiť v budúcnosti (útok týkajúci sa spol. AWIN, s. r.
o. je toho príkladom).
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Trestného poriadku a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku."

Dňa 30.10.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie poškodených JUDr. F. Y. a D. Y., podané
prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. S. N., a to proti výroku o náhrade škody, s tým, že
odvolanie písomne odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 2.11.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené doplnenie odvolania poškodených JUDr. F. Y. a D.

Y., podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Dušana Jančiho, ktoré bolo v podstatnom
odôvodnené nasledovne:

„1. V konaní si uplatňujeme nárok poškodených na náhradu škody tak ako sme si ho uplatnili v
prípravnom konaní a to - poškodená JUDr. F. Y. vo výške 27.881,59,- Eur a poškodená D. Y. vo

výške 35.192,- Eur. Súd správne posúdil otázku viny a trestu avšak v otázke výšky nároku na náhradu
sa nestotožňujeme s jeho argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení, kde hovorí o nepreukázaní
dôvodnosti časti nároku, ktorá prevyšuje súdom priznanú náhradu škody. Podľa nášho názoru bol nárok
poškodených pred súdom ako aj v prípravnom konaní dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi.
Zo svedeckých výpovedí poškodených, ako aj z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva odôvodnenosť

výšky uplatneného nároku na náhradu škody v plnom rozsahu.
Poškodená JUDr. F. Y. je osoba s dlhoročnou právnickou praxou, ktorá pracuje pre renomovanú
obchodnú spoločnosť. Napriek tomu, že zmluva o pôžičke s poškodenou
JUDr. F. Y. ako veriteľom na základe ktorej poskytla spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. zastúpenej
obžalovaným Y., ako dlžníkovi sumu 3.319,39,- Eur a zmluva o pôžičke s poškodenou JUDr. F. Y. ako

veriteľom na základe ktorej poskytla spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. zastúpenej obžalovaným Y.,
ako dlžníkovi sumu 4.979,08,- Eur boli uzavretá ústne v júli a v auguste 2009, Občiansky zákonník
nevyžaduje písomnú formu ako podmienku platnosti zmluvy o pôžičke a preto považujeme náš nárok za
platný a máme za to, že svedeckými výpoveďami poškodenej JUDr. F. Y. bola dostatočne preukázaná
jeho existencia ako aj úmysel obžalovaných uviesť poškodenú do omylu v otázke schopnosti splatiť

požičanú sumu. Vzhľadom na osobu poškodenej F. Y. je nepochybné, že táto nemá záujem krivo obviniť
obžalovaných alebo si od nich neprávom snažiť vymáhať niečo na čo nemá nárok. Poškodená F. Y.
ako dlhoročná advokátka a právnička si je dostatočne vedomá postihu za krivú výpoveď, naopak práve
podvodné konanie obžalovaných bolo v doterajšom konaní jednoznačne preukázané a sú
to oni, ktorí sa budú snažiť zapierať svoje skutky v snahe zlepšiť svoju situáciu a rozsah svojej trestnej

činnosti. Tretia zmluva o pôžičke medzi poškodenou F. Y. ako veriteľom a spoločnosťou Kapitál Impérium
s.r.o. na sumu 33.193, 92,- Eur bola uzavretá písomne. Z týchto zmlúv o pôžičke jej malo byť vrátená ku
dňu 09.12.2009 suma 36.181,60,- Eur. Poškodená F. Y. na naliehanie obžalovaného
D. súhlasila s predĺžením lehoty do konca januára 2010. Do dnešného dňa bola poškodenej
vrátená len časť a výška škody tak celkovo činí 27.881,59,-Eur.

V prípade poškodenej D. Y. máme za to, že nárok na náhradu škody je v plnom rozsahu
preukázaný. Obžalovaný D. ako zástupca spoločnosti AWIN, s. r. o., uzavrel s poškodenou D. Y. ako
veriteľom dve zmluvy o pôžičke, obe na sumu 16.596,- Eur. Celková výška škody tak činí 33.192,- Eur.
Zmluvy boli uzatvorené ústne za prítomnosti svedka - sestry poškodenej N. U., Svedecké
výpovede poškodenej D. Y. aj jej sestry N. U. jasne dokazujú, že k uzavretiu predmetných zmlúv došlo.

Za predmetné pôžičky mal obžalovaný D. ručiť obrazmi akademických maliarov, z ktorých prvý ani nebol
v jeho vlastníctve a druhý bol falošný. Obžalovaný si bol od začiatku vedomý finančnej situácie seba
ako ja firmy AWIN, s. r. o. a faktu, že peniaze potrebuje pre seba a nie pre firmu. Navyše tieto pôžičky
ani finančný prospech z nich neuviedol do účtovníctva firmy a peniaze si ponechal pre seba, čím salen preukázal úmysel uviesť poškodenú D. Y. do omylu. Opodstatnenosť návrhu podporuje aj to, že pri
následnej komunikácii nárok na vrátenie poskytnutých pôžičiek nepopieral, ale naopak stále tvrdil, že
peniaze vyplatí, avšak čas splatenia neustále odkladal.

Čosatýkaodvolaniaprokurátora,stýmtosavcelomrozsahustotožňujeme.Votázkenárokunanáhradu
škody, však navrhujeme, aby súd priznal poškodeným JUDr. F. Y. a D. Y. nárok na náhradu škody v
plnom rozsahu tak ako bola uplatnená v prípravnom konaní.
2. S poukazom na všetky vyššie uvedeným skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Žiline
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 zmenil a to tak, že

priznápoškodenýmJUDr.F.Y.aD.Y.nároknanáhraduškodyvplnejuplatňovanejvýške,t.j.27.881,59,-
Eur a 35.192,- Eur.

Dňa 27.10.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie poškodeného S. G., a to proti výroku o
náhrade škody, ktoré odvolanie bolo v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„Rozsudok vynesený 13.10.2017 mi v lehote 15 dní na odvolanie nebol vydaný v písom-
nom vyhotovení. Základom poznámok zo súdnej siene som analyzoval časti, týkajúce sa len dopadu na
moju osobu. Sedem rokov ma prípad umoruje osobne a profesionálne. V pojednávaní som
vyjadril odvolanie, v lehote podávam písomne nasledovné, čo skorigujem po doručení textu rozsudku:
1/ Plne som sa stotožnil so záverečnou rečou žalujúceho prokurátora, aj s obsahom obžaloby. Oceňujem

dôkladnú právnu a ekonomickú analýzu prípadu, vyhodnotenie morálnych aspektov a následkov,
detailné dokázanie úmyslu obžalovaných k jednotlivým skutkom, ocenenie prístupu poškodených, a
ďalšie závažné súvislosti včítane ľudského rozmeru prípadu, a viny.
2/ Napriek závažnosti následkov prípadu, a pri hodnotení spoločenských a pracovných záruk
obžalovaného T. Y. som povinný oceniť erudovaný prístup senátu k osobe mladého managera a

štatutára, jeho zjavnej lability v dobe krízy a odborného štúdia. Mám za to, že po úmy-
selnom a cielenom konaní do r. 2011 došlo v jeho osobe k výraznej náprave v
odbornom živote, aj v súkromnom pôsobení. Zo záruk doložených do spisu je zrejmé, že sú s
vedomím vážneho preťaženia a lability uzrozumení, a budú ručiť aj za ekonomickú rovinu jeho nápravy.
Znením sú skôr ako hodnotenie do politickej funkcie. U zodpovedných v Senici som sa dozvedel,

že strohou požiadavkou výplaty podlžnosti neohrozím do neho vložené vklady, ani ho nevyradím z
profesijného prostredia. Udelenie podmienečného trestu, keď zjavne nerešpektoval platný rozsudok,
a vedome vytváral precedens nepostihnuteľného podnikateľského postupu zmanipulovaním financií
a nehnuteľností, aj úradných rozhodnutí -je nad moju osobnú toleranciu cieľových aktivít. Odborným
postupom sme vykonali tomu zábranu. Iná vec je rázne nepodmienečné potrestanie obžalovaného Mgr.

B. D. za jeho úmyselné zneužitie kvalifikácie a kompetencie proti aj skúseným obetiam. Je arogantný
k životu.
3/ Nedokážem akceptovať obhajobu a záverečnú reč obhajcu JUDr. Bartka, ani jeho vyjadrenia na
adresu žalobcu. Nepostrehol som plytké rozhodovanie vyšetrovateľov vo veci vznesenia obvinenia,
preukázania úmyslu k jednotlivým prehreškom (aj v časovej osi konaní), ani spornosť zaradenia prípadu

ako trestnej veci. A už vôbec neakceptujem, že trestnoprávny postup orgánov nemá za účel vymôcť aj
dobrovoľnú náhradu škôd páchateľmi, v prípade nesplnenia presné a jasné určenie plnenia vo výroku
rozsudku (bez ďalších škôd na poškodených). Keď minul rok času na naštudovanie
dokladov katastra a súvisiacich, očakával som profesionálny pohľad obhajoby U. Y. na kľúčový úkon
prípadu. Myslím zneužitú manipuláciu s financiami pôžičky (ručenie nehnuteľnosťou pred jej nákupom),

ukradnutie vkladovej plomby advokátky p. Mgr. D., a následné jej zneužitie k vyznačeniu
ťarchy pôžičkou 66.400 € V tom momente malo byť stroho rozhodnuté o investičnom zámere
a jeho postupe. V úradnom konaní... Sofistikované podvody sú samozrejme výdatný zdroj, ovšem bez
prítomnostizodpovednéhoprávnika,adokladu ovyrovnaníobchodusnehnuteľnosťouzlyhal
pri vkladovaní úrad. Ďalšie zlyhanie bol aj prevod kompetencie štatutára bez vyrovnania základného

imania a majetku rovno orgánmi súdu. Taktiež predaj nevysporiadanej nehnuteľnosti - bez uvedenia
pohľadávky medzi záväzkami (a dokladu o vysporiadaní). Ešte že neriešime postup moci formou
konkurzu a Ex Offo vymazania firmy - vplyvu na nás poškodených. Zjavne mal aspoň poukázať, že je
možnosťnáhradyškodyzostranyštátu(atensivymôževosvojomrežimeododsúdených)Topreto,lebo
mne je prioritne zaviazaný náhradou T. Y.. Zostal zodpovedný za majetok firmy aj po pribratí spoločníka

(a ustanovení za štatutára), a mal rozhodovať o ďalšom dianí. Jeho obhajca už vtedy riešil veci Y., a
nesprávnenásodkazujenaďalšiesamostatnécivilnékonanie.Zmanažovaliobjemhodnôtavediaajkde
sú. V riadení firmy sa domohli trestného výsledku nesprávnym aplikovaním kvalifikačných poznatkov,
a všeobecne platnej morálky.A vôbec jasne - prejednaním veci bez vyvodenia následkov sa prešikovné hlavičky stanú netrestateľné v
ťažkom prípade tohoto trestného súdu. (viď tréningy direct managementu VŠ, a uhýbanie dlhovej kríze).
Teší ma, že ministerstvo rázne pristúpilo s poznatkami aj tohoto prípadu k zmenám v

Trestnom zákone. Sme predsa prísažne viazaní k morálnemu vedeniu obchodu a kolektívov.
Podávam odvolanie z dôvodu:
1/ obžalovaný je vo výroku zaviazaný okrem sociálnej kurately aprobačného dohľadu, uhradiť v
skúšobnej dobe 3 roky spôsobené ujmy osobám poškodeným. Vzhľadom na môj vek a postihnutie, je
nutné platbou ho zaviazať hneď po právoplatnosti rozsudku.

2/ keď nenaplnil právoplatný rozsudok majetkoprávny a neošetril záväzky nového štatutára, súd ma
odkazuje na ďalšie civilné konanie (bez toho, aby v svojej právomoci vydal sám platobný rozkaz
odsúdenému, ako súčasť postihu). Vybral si nástupcu nespôsobilého a už trestaného. Ten počas jeho
trestného stíhania nepreukázal snahu uhradiť spôsobenú škodu. Keďže sú v režime trestaných, treba
im určiť povinnosť spoločne doriešiť problémy, a určiť formu ich komunikácie k náprave ich výsledkov.
3/ výrok mi vytvorí situáciu tiesne, kedy budem splátkami znášať v ďalšej dobe až 3r. stav do

vyplatenia prekleňovacích úverov z náhrady škody. Som zaťažený úrokom 12%. Kolízny stav vznikne
nesplatením splátky (s trestom predčasného vyrovnania úveru, a exekúcie). Pri penzii 358 € mi zostane
po nákladoch 62 € na stravu a život. Výrok v sebe nesie likvidačný automatický trest, a moje poškodené
zdravie neunesie taký dlhodobý nedostatok. Ani môj zrak. Protestujem proti ďalšiemu odkladaniu platby
vplyvom rozhodnutí republiky.

4/ od r. 2010 som postupne riešil nápravu môjho vlastníctva a bývania, technického vybavenia k údržbe
a ochrane vlastníctva, zabezpečenie skromnej mobility a jej modernizácie, údržbu nutnej kompenzačnej
techniky, a vytvorenie stabilného domova. Nie som asociál, ani podivín. Použité úvery sú účelne
vynaložené. Rovnako by som nakladal so sumou splatnou 06/2010. Zadržaním platby ma stav donútil
k neštandardným riešeniam života ŤZPs invalida.

5/ nemám pre čo niesť záťaž trestu za moju nedisciplinovanosť. Aj negatívny vplyv trestných konaní
na môj život musí s právoplatnosťou rozsudkov prestať, a vytvoriť mi dôstojný život v starobe a
zdravotnom postihnutí.
Navrhujem súdu v odvolacom konaní:
návrh si dovolím doložiť až z textu rozsudku a zdôvodnenia, a to po jeho doručení. Základom stanovísk

môjho odborného okolia (právnika, sociálneho pracovníka, orgánov samosprávy, a lekára)."
Dňa 12.2.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené doplnenie odvolania poškodeného S. G., ktoré bolo
v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„Dňa 22.01.2018 mi bolo doručené písomné vyhotovenie Rozsudku vo veci z

13.10.17.Poprejednanísodborníkmi,azákladomvecneajmiestneznaléhotrestnéhoprávnikadopĺňam
svoje podanie Odvolania z 27.10.17. V rozsudku je vymienené, k čomu mám povolené sa odvolať, preto
sa ospravedlňujem za tam obsiahnuté vyjadrenie názoru nad rámec zákona. Zásadne som analyzoval
sebareflexne aj svoj podiel na výsledku.
Základom doporučenia právnika dokladám dôkazmi môj návrh na skrátenie doby plnenia náhrady ujmy

zo strany trestaného U. Y., ktorá je určená do 42 mesiacov od právoplatnosti.
Zdôvodňujem s vedomím, že v množstve dokladov mnou doložené podklady sú ťažko vyhladateľné,
mojeprávavkonaniachtrestanéhobolineakceptované,anebolirešpektovanéaniprávoplatnérozsudky.
Vznikol na mne vážny stav poškodenia zdravia s nezvratným následkom, plná invalidizácia, nemožnosť
výkonusvojhopovolania,anutnosťsizachrániťživotčerpanímprekleňovacíchúverov-zosumarizované

po vyhlásení rozsudku, s výškou splátky 168 €/mes., so splátkami do r. 2024, zúročené najnižším
možným úrokom 12%.
Od súdu a trestaného očakávam, že po 8 rokoch reálne uhradí ujmu (prípadne aj z úveru),
aby nedošlo k obnove môjho sociálneho stavu ohrozujúceho život (suma na stravovanie
a lieky 87€/mes.), nakoľko paradentóza je len zastavené ochorenie, zbytok zraku zanikne úplne tlakom

podvýživy, a vyoperovaný nádor sa obnoví v oslabenom organizme s fatálnym účinkom.
Trestaný na výzvu k náhrade škody z 22.01.18 neodpovedal. V mojom stave ochrany penzistu s ŤZPs a
invaliditou dôvodne očakávam od súdu, že v rozsudku uvedené uplatnenie náhrady zbytku ujmy vykoná
sám (z oprávnení zo zákona) prinajmenšom vydaním platobného rozkazu odsúdenému (mňa prosím
uchráňte súdneho poplatku 6% z takých zadržaných súm).

Na podporenie rozhodovania súdu prikladám zosumarizované do dôkazov:
1/potvrdenieozdravotnomstavezo07.02.18obvodnéholekára(vzhľadomnanákladovosťniejemožné
širšie rozpracovanie - vyplýva z priložených nálezov)
2/ preukaz osoby s ŤZPs postihnutím, vystavený po aktualizácii stavu3/ doloženie príjmu v čase skutku po 12/2009 Rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
4/ doloženie príjmu po invalidizácii r.2016 a následne prechodu do starobnej penzie Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne z 01.12.2016

5/ prepúšťacia správa NUTPCH V. Hágy, keď začínal kolaps vnútorných orgánov z podvýživy a tvorba
cýst (r. 2013)
6/ lekárske správy od 14 mesačnom zvládam rozsiahlej paradentózy s následkom extrakcie chrupu, a
vyhotovenia čelustnej protézy (r. 2013-14)
7./ prepis očného nálezu z 09/2014, vedúceho k odobratiu odborných spôsobilostí pre vedenie vozidiel

v cest. premávke, strojníckych a leteckých oprávnení
8/ súvisiaci záznam o astmatickom stave ochorenia r. 2012 (už stabilizovaný stav dispenzár) 9/
naväzujúce rozhodnutie o spôsobilosti k cestnej premávke obvodného lekára (r.2014), za
ktorým došlo k vyradeniu z práce a prehodnoteniu komisiou Soc. poisťovne k invalidizácii.
10/ následné Rozhodnutie ORPZ - ODI LM o odobratí vodičského oprávnenia (10/2014)
11/ výpis z účtu k poskytnutému refinančnému úveru zo 16.11.2017. Riešenie vzniklo ako výsledok

arogancie obžalovaných k náhrade ujmy. Vzniklo základom spoločného prehodnotenia stavu môjho
sociálneho zabezpečenia koncom roku 2017. V spolupráci so sociálnym odborom,
zdravotníckou správou, mediátorom a štátnym právnikom.
Súd nebude brať ako relevantné, ale úprimne prajem trestanému U. Y., aby súd zotrval po odvolaní na
podmienečnom treste, a jeho ďalšia budúcnosť bola úspešná smerom k náprave jeho profesionálnych

činov. Zaiste so získanou právnickou kvalifikáciou bude finančne úspešný manager v jeho sektore, a
autority, ktoré za neho ručia umožnia primerané pracovné, aj osobne úspešné zaradenie v spoločnosti."

Dňa 1.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené doplnenie odvolania poškodeného S. G., ktoré bolo
v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„V obhajobe podanej 06.02.2018 ku Krajskému súdu ste vyjadril akademické argumenty podpory
protežovaného klienta. Neštudujem. Aktuálne došlo k posunu, ktorý je potrebné využiť na preukázanie
nápravyVášhoklientavprvomroku(návrhjedolu).Časovýpriestorjepribližne14dnírealizačnýchlehôt.
Očakával by som, že prejaví aspoň toľko cti a sebareflexie, ako sa dušoval pri obchodnom jednaní

23.12.09, a vecnými dôkazmi vyvrátite vyšetrovateľmi preukázané a dôkazmi doložené jeho jednotlivé
závadové konania. Obdobné úkony chytráčika súkromného mamonu sme absolvovali v riešení
modelových úloh kvalifikačného vzdelania. Zatiaľ svieti 41 tisícová diera do zeme, čo sa volá naša vlasť.
Nesmiem konkrétne - navádzal by som. Veď čo to neriešite vybraním úveru, kým sa dá ? Ja som tiež
prežil len z úveru, inak by som bol 3. mŕtvolka. (to sú tie tréningy VŠ pre management - samá

kaňka v indexe, a nasleduje trest nápravy)
Morálkou a etikou povolania ste nad rozsah trestného práva zodpovedný za naše životy, keď klient si v
záťaži neuvedomuje širšie okolnosti, a právnu naliehavosť. Zmluvne aj z konaní je osobne zodpovedný
svojim klientom, morálne aj finančne z osobných hodnôt.
PrevzalstezastúpeniepozlopovestnomprávnikoviJUDr.X..Nerobímeúkonyvymáhania,akouvádzate,

p. Y. je zaviazaný plnením určených bodov nápravy.
S vyšetrovateľmi PZ, prokuratúrou a súdom sme nedostatky konania U. Y. MBA ošetrili. Máte ho viesť
k všeobecnej morálke kvalifikovaného občana, a finančnej disciplíne.
Zanedbaný vzťah konateľov už má svoj záver, trestný, aj majetkoprávny. V tom zmysle som vyzval už
30.05.18 Vášho klienta, aby ako napravený slušný človek ihneď urobil platbu sumy jeho omeškania

z nerešpektovaného rozsudku 10C/186/2010 - t.j. 602,30 €. Ovšem jeho prístup je ako kedysi
navigovaného Audi Q7, čo stálo životy. Má naplniť aj základ istiny.
Ošetrite aspoň ku mne faktor času krytý financiami do rovnovážneho a prijateľného stavu. Nastala
ideálna možnosť manažovať pokrytie mojej pohľadávky voči p. Y. (v podvode je prioritne
zodpovedný on) ak prevezme pohľadávku na jeho spoločníka. Je znova ošetrená 9% úrokom omeškania

z5829,80-čojeužprijateľnépreVášhoklienta(pôsobínafin.trhu,klasikapeňazíštatutárov).Zachránite
môj zmarený život = výrazný argument odvolaciemu súdu o praktickej náprave obžalovaného na úroveň
človek. Viď. argumenty v pojednávačke. Je mojou povinnosťou Vám riešenie naniesť, kým ponúknem
zainteresovaným. (čo znamená zbytočnú časovú stratu a daňovú záťaž - s chuťou to kúpi, kto Vás
potrebuje skárať - Slúži vlasti). Len sa potom nečudujte, že kto zložil spoločenskú záruku, Vám vráti

dehonestáciu ich autorít, aj komunikatívnosť pred kamerami.
Ešte organizačné info - moja elektronická forma komunikácie od 01.11.18 zaniká z finan-
čných dôvodov. Na očný kontakt som takmer slepý. Číslo účtu zostáva na minime zachované, a je Vám
známe - G. Z. W., G XXXXXXXX XXXXXXXXXX."Dňa 29.1.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie poškodených C. D., C. D., J. C., N. D., U.
D. a I. R. (C. D., J. C., N. D., U. D. a I. R. zastúpení splnomocnencom C. D.), a to proti výroku o náhrade

škody, ktoré odvolanie bolo v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„Ako poškodený v trestnom konaní sp. zn. 2T/62/2013 som po vynesení rozsudku dňa 13.10.2017 ústne
zahlásil odvolanie proti tomuto rozsudku.
Týmto podaním po jeho doručení a preštudovaní uvádzam dôvody odvolania písomnou formou:

1. Ako splnomocnený dedičmi po poškodenej zomrelej počas procesu B. D. narodenej X.X.XXXX,
naposledy bytom S. XX, zomrelej X.X.XXXX, žiadam odvolací súd, aby v časti bodu 1. na str. 7 zmenil
znenie rozsudku a uložil odsúdenému U. Y. nahradiť spôsobenú škodu dedičom podľa dedičského
rozhodnutia.
- dedičské konanie som doložil do spisu
- splnomocnenie na zastupovanie dedičov po B. D., I. R., U. D. som taktiež doložil do spisu.

2. Žiadam v mene seba a zastupujúcich poškodených v časti, kde súd ukladá obžalovanému U. Y.
nahradiť škodu na str. 6 pripočítať k tejto sume aj úroky z omeškania a taktiež zmluvnú pokutu
vo výške 5.829,80 EUR vyplývajúcu z článku V, odseku 3. kúpnej zmluvy z dňa 23.12.2009.
K ostatným častiam rozsudku nemám zásadné výhrady alebo pripomienky, vyslovím len svoj názor.
Počas celého prebiehajúceho procesu sa páni obžalovaní Y. a D. chovali nedôstojne, arogantne,

nepriznali svoju vinu a len využívali slabosti nášho právneho systému a po celý čas procesu sa
poškodeným neospravedlnili. Proces len sťažovali svojimi premyslenými obštrukciami a premyslenými
klamstvami. Zhodujem sa v názore s pánom prokurátorom, že výška trestu za ich prečiny je neprimerane
nízka.
Nestotožňujem sa s názorom súdu, že obžalovaní viedli pred spáchaním prejednávaných skutkov riadny

život. Podľa verejne dostupných zdrojov p. Y. už v mladšom veku pôsobil v pochybných
finančných spoločnostiach, ktoré len inteligentne okrádali ľudí.
Po spáchaní tohto skutku p. Y., hoci jeho firmy mali dlhy voči štátu a po celom Slovensku, vybavil
si dotáciu z európskeho sociálneho fondu „na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o
zamestnanie" vo výške 8.361,60 EUR. Peniaze nás, daňových poplatníkov, budú preverené na môj

podnet kontrolnými štátnymi orgánmi, či boli zneužité alebo nie.
Vo všetkých výpovediach a aj svojej obhajobe p. Y. účelovo klamal a zavádzal. Napr. vo svojej výpovedi
uviedol, že predmetný pozemok v W. U. je znehodnotený, jeho cena bola neprimeraná, bol zamokrený
a podobne. Z. expert na obchodovanie s nehnuteľnosťami ho kúpil 23.12.2009 za
40.808,60 EUR a už 12.5.2010 ho odpredal za sumu 66.387 EUR, teda so ziskom 62% a pozemok sa

odvtedy odpredal najmenej štyrikrát. Cenová mapa pozemkov je verejne dostupná na katastroch.
Ako hlavné kritérium obhajoby uvádza právny zástupca p. Y., JUDr. Bartko, účelovo pozbierané čestné
prehlásenia od spriaznených ľudí, ktoré súd správne nebral do úvahy. Podľa nášho
súkromného skúmania v mieste bydliska a v meste G. je p. Y. typický arogantný a bezzásadový človek,
čo preukázalo aj toto trestné konanie.

Údajnejeakosúkromnáosobaveľmibohatýčlovek,podľavýpovedeposlancovobecnéhozastupiteľstva
mesta G., ktorí nechcú byť menovaní. Vyplýva to aj z výpisu obchodného registra a DOHODY č.
16/07/050/2 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a firmou, ktorú vlastní, Premium Star
s.r.o., ktorá touto dohodou dostala od úradu 8.361,60 eur na vytvorenie pracovných miest
s profesiami 1. manažér hotela, 2. recepčná.

Po spáchaní týchto trestných činov nerešpektoval p. Y. ako konateľ svojej spoločnosti Kapitál Impérium,
s.r.o. rozhodnutie súdu v civilnom konaní 10C/186/2010, podľa ktorého mal ďalšiemu poškodenému v
tejto trestnej veci S. Y. (teraz S. G.) uhradiť čiastku 5.829,80 EUR. Svoju spoločnosť Kapitál Impérium,
s.r.o. účelovo odpredal pánovi D., čím podľa môjho názoru spôsobil ďalší skutok „prečin poškodzovania
veriteľa'" podľa paragrafu 239 Trestného zákona.

Napriek týmto skutočnostiam nikdy neprejavil od roku 2009 záujem sa s nami stretnúť, záväzky
vysporiadať a ani po vynesení rozsudku s nami nekomunikuje a neodpovedá na listy, v ktorých sa ho
pýtam, či mieni záväzky vyplývajúce z rozsudku vysporiadať.
Úroky z omeškania žiadam len z morálneho hľadiska, nakoľko ceny nehnuteľností v tejto
lokality išli asi o 30 % hore a hodnota peňazí od tejto dobe výrazne poklesla.

Morálne sa prihováram aj za ostatných poškodených, ktorí sa celý život živili poctivou prácou a osobu
ako pána Ing. C. G. som poznal celý život ako čestného, dobroprajného človeka, ktorý ako
jeden z hlavných manažérov výstavby vodného diela Liptovská Mara pomohol mnohým občanom našej
obce v ťažkých časoch. D. s Y. nemali morálnych zábran okradnúť takýchto ľudí.Už po vykonaní týchto trestných činov mám písomné dôkazy, že sa pokúšali právne neakceptovateľnými
zmluvami poškodiť rodinu B. v W. U.. Taktiež sa vyjadril pán D., N. XX, W. I., ktorého nahovárali, aby im
ručilzapôžičkusvojounehnuteľnosťouvW.U..Vtomčasedobrevedeli,žepôžičkunebudúmôcťsplatiť.

Žiadam, aby v odvolacom konaní mi súd priznal náhradu škody spolu s úrokom z omeškania,
ktorý mi prináleží."

Dňa 4.9.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené doplnenie odvolania poškodených C. D., C. D., J. C.,
N. D., U. D. a I. R. (C. D., J. C., N. D., U. D. a I. R. zastúpení splnomocnencom C. D.) a vyjadrenie k

odvolaniu obžalovaného U. Y., ktoré bolo v podstatnom odôvodnené nasledovne:

„Po preštudovaní spisu a „Odvolania obžalovaného U. Y. proti tomuto rozsudku", vypracovaného
advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko-Silvia Bartková,
doplňujem svoje odvolanie zo dňa 29.1.2018 o nasledovné skutočnosti:
1. Celá obhajoba vo vzťahu k skutku pod bodom číslo 4. spočíva v tvrdení, že U. Y. nekonal v čase

kupovania pozemku nečestne, že nikoho nechcel oklamať alebo uviesť do omylu.
Toto tvrdenie nie je pravdivé, lebo U. Y., už vtedy, keď podpisoval kúpnu zmluvu, teda dňa 23. 12. 2009
vedel, že pozemok založil v prospech Ing. Y.. V tom čase vedel, aké mal nesplatené pohľadávky a bol
si vedomý, že ich nikdy nebude môcť splatiť.
2. Ďalej obžalovaný U. Y. uvádza, že:

„Keď zistil, že spoločnosť zrejme nebude schopná uhradiť zvyšok kúpnej ceny vyzval predávajúcich
na vykonanie krokov k tomu, že pozemok im bude vrátený, aby teda predávajúci neutrpeli žiadnu
škodu.
K navráteniu pozemku nedošlo len preto, že predávajúci odmietli v tomto smere so spoločnosťou
Kapitál Impérium s.r.o. spolupracovať."

Proti tomuto tvrdeniu ostro protestujem, lebo sa nezakladá na pravde.
Aj súd v rozsudku konštatuje, že pán Y. začal konať, nie keď zistil, že nebude môcť plniť záväzok, ale až
keď bolo podané „trestné oznámenie" a aj vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu podvodu.
Ďalej obžalovaný U. Y. uvádza „že pôvodní vlastníci sa nevedeli medzi sebou dohodnúť o navrátení
pozemku."

V tom období už bol vydaný rozsudok v civilnom konaní sp. zn. 10C/186/2010, ktorý pán Y. ako konateľ
spoločnosti úplne ignoroval a nerešpektoval.
Vlastníci predmetného pozemku v tom čase odôvodnene pánovi Y. nemohli dôverovať a nemohli prijať
späť pozemok zaťažený buď plombou alebo nejakým skrytým záväzkom. Vylučujem pravdivosť tvrdenia,
že pán Y. konal s dobrým úmyslom pozemok vrátiť.

3. Ďalej obžalovaný tvrdí, že pozemok sme mohli žiadať späť aj od nového konateľa pána N. D..
To sme aj učinili písomnou formou, o čom môžeme súdu predložiť dôkazy. Pán D. niekoľkokrát prisľúbil
účasť na rokovaní v W. U..
Vždy nás oklamal a na žiadne dopredu dohodnuté stretnutie niekoľkokrát neprišiel, čo môže dosvedčiť
vtedajší starosta obce W. U. Ing. D. Z., CSc., v ktorého prítomnosti sa malo stretnutie

uskutočniť.
4. V poslednej časti svojho odvolania obžalovaní tvrdí, že je bezúhonnou osobou.
Toto tvrdenie vyvracia vydaný rozsudok, svedecké výpovede (najmä poškodenej JUDr. F. Y.) a iné,
verejne dostupné zdroje.
V závere len konštatujem, že nemením svoj názor, že pán Y. konal „úmyselne" a už pri podpise zmluvy

vedel, že nás podvedie.
K záverečnému bodu obžaloby len konštatujem nasledovné:
Podvedených, a teda poškodených D. a Y. je v skutočnosti ďaleko viac. Ja som počas tohto procesu
komunikoval asi z 20-imi poškodenými, ktorí sa svojich práv nedomáhajú súdnou cestou v občianskom
konaní a ani v trestnom konaní a potvrdzuje to aj rozsudok sp. zn. 10C/186/2010, čo poukazuje na

nefunkčnosť súdov, z ktorých sa spravodlivosť kamsi vytratila a na nevymožiteľnosť práva.
Ak by teda súd prihliadol na tvrdenia obžalovaného a jeho právneho zástupcu v ich odvolaní, tento stav
by sa znova len potvrdil."

Dňa 30.11.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného Mgr. B. D.,

podané prostredníctvom obhajkyne, k odvolaniu poškodených JUDr. F. Y. a D. Y., pričom vo vyjadrení
uviedla nasledovné podstatné okolnosti:

„Pridržiavam sa svojich tvrdení, ktoré som uviedol v odvolaní voči predmetnémurozhodnutiu súdu, a to v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 18.09.2018. Moje odvolanie smeruje
proti výroku o vine, výroku o treste a tiež výroku o náhrade škody.
Mám za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, pretože táto mala

byť predmetom civilného konania, a nie trestného konania.
Podotýkam, že zmluvy o pôžičke som uzatváral v mene obchodných spoločností,
pričom tieto svoje finančné záväzky splácali podľa svojich možností. Ja som nebol spoločníkom ani
konateľom uvedených obchodných spoločností. Len som konal v ich mene a v ich záujme, a na tom
základe v zmysle zákona vznikli práva a povinnosti priamo zastúpeným obchodným spoločnostiam.

Poškodené si preto mali svoje nároky uplatniť proti obchodným spoločnostiam v civilnom sporovom
konaní, príp. ich mali prihlásiť pri likvidovaní obchodných spoločností v zmysle príslušných zákonov.
Zároveň chcem upozorniť na tú skutočnosť, že obchodné spoločnosti v postavení
dlžníka robili opatrenia, aby nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitli nie vlastnou vinou, vyriešili
k čo najväčšej spokojnosti obidvoch zmluvných strán. Plnili svoje záväzky aspoň čiastočne, uzatvárali
dodatky na predĺženie splatnosti pôžičiek a hľadali alternatívne spôsoby riešenia, čo vyplynulo aj z

vykonaného dokazovania.
Súd priznal poškodeným nárok podľa reálne poskytnutých finančných prostriedkov
s ohľadom na výšku vrátených peňazí. Ja som toho názoru, že súd mal odkázať poškodené na
civilné sporové konanie s celou výškou ich nároku.
Mám za to, že v tomto trestnom konaní sa nepreukázalo, že svojím konaním som naplnil skutkovú

podstatu trestného činu, z ktorého som bol obžalovaný. Preto výrok súdu, ktorým mi bola uložená
povinnosť nahradiť poškodeným škodu, je neopodstatnený.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd po preskúmaní
veci odvolanie poškodených JUDr. F. Y. a D. Y. v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné."

Dňa 5.11.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného U. Y., podané
prostredníctvom obhajcu, k odvolaniu prokurátora, pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné
okolnosti:

„Obžalovaný U. Y. podal proti vyššie uvedenému rozsudku súdu I. st. v celom rozsahu odvolanie,

nakoľko nesúhlasí s ustálením svojej viny a je toho názoru, že rozhodnutie súdu I. st. je založené na
nesprávnom hodnotení dôkazov a nesprávnom právom posúdením veci.
Odvolanie voči tomuto rozsudku podal aj prokurátor Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, ktorý vo vzťahu k obžalovanému U. Y. vyčíta súdu I. st.
neprimerane mierny trest. V odôvodnení svojho odvolania poukazuje na výšku

spôsobenej škody (vo vzťahu k obžalovanému U. Y. vo výške spolu 46.192,10 EUR) a je toho
názoru, že spôsobenie takejto škody odôvodňuje použitie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Použitie takéhoto trestu prokurátor Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš odôvodňuje aj osobou obžalovaného U. Y.,
ktorého obranu považuje za obranu bez akejkoľvek sebareflexie, pričom z odôvodnenia

jeho odvolania jasne vyplýva účelovo negatívny postoj prokurátora okresnej prokuratúry vo
vzťahu k osobe obžalovaného U. Y., ktorého vykresľuje bez objektívnych dôkazov v podstate ako
bezcitného kriminálnika.
Obžalovaný U. Y. s podaným odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš ani s jeho
odôvodnením nesúhlasí a toto považuje za neobjektívne, založené len sa subjektívnych

pocitoch a ako výraz prejavu zaujatosti prokurátora voči jeho osobe.
Obžalovaný U. Y. nevie z čoho pramení zášť prokurátora voči jeho osobe, nakoľko on sa voči jeho osobe
vždy správal slušne a korektne, a to bez ohľadu na to, že ho v danej veci ako zástupca
obžalobyobviňuje.Najednejstranechápe,žeosoby,vočiktorýmspoločnosťKAPITÁLIMPÉRIUM,s.r.o.
nedodržala svoje zmluvné záväzky a nevyplatila im všetky zmluvne dohodnuté finančné prostriedky,

môžu pociťovať určité negatívne emócie voči konateľovi tejto spoločnosti (a z ich odvolaní a vyjadrení
tieto emócie aj vyplývajú), avšak je toho názoru, že obžaloba by sa nemala nechať uniesť týmito
emóciami až do takej miery, že stratí objektívny pohľad na vec a náhľad. Obžalovaný U. Y. poukazuje
na to, že je stále bezúhonnou osobou a nikdy pred skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu a ani po skutku
sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné považovať za protiprávne. Má

teda právo na to, aby aj prokurátor voči nemu postupoval v zmysle čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, neosvojoval
ako vlastné emócie poškodených a účelovo ho v očiach súdu neočierňoval. Okrem toho oba žalované
skutky mali byť spáchané v roku 2009, teda pred 9 rokmi a za celý ten čas obžalovaný U. Y. viedol a
doposiaľ vedie riadny život, riadne pracuje a touto prácou si zabezpečuje prostriedky na úhradu svojichživotných nákladov. Ani z tohto pohľadu nie je bezúhonnosť spochybnená. Obžalovaný U. Y. je slušný
a stále bezúhonný človek a nerozumie tomu, prečo sa prokurátor na podklade mienky pár osôb (ktoré
naviac označuje za „verejnosť"), snaží voči nemu uplatňovať najprísnejšie represívne opatrenia, aké

Trestný zákon pripúšťa.
Nie je pravdou, že by sa obžalovaný U. Y. k situácii ohľadne nesplnenia záväzkov spoločnosti KAPITÁL
IMPÉRIUM, s.r.o. v priebehu procesu nevyjadril ako to podáva prokurátor. Obžalovaný U. Y. niekoľkokrát
vyjadril ľútosť nad tým, že spoločnosť KAPITÁL IMPÉRIUM, s.r.o, v ktorej bol určitú dobu konateľom,
nesplnila niektoré svoje záväzky. Avšak len z tejto samotnej skutočnosti nie je možné vykresľovať

obžalovaného U. Y. ako bezcitného kriminálnika a nenapraviteľného zločinca, ktorého je potrebné v
záujme ochrany spoločnosti umiestniť do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ako to účelovo podáva
prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Pritom pre takýto tvrdý postoj k veci nemá prokurátor objektívny
podklad.
Obžalovaný U. Y. je aj naďalej presvedčený o tom, že on osobne sa trestnoprávneho konania voči
poškodeným nedopustil a že nesplnenie záväzku spoločnosti, v ktorej bol určitú konateľom,

voči týmto osobám je vecou obchodného práva a civilného konania. V konaní bolo preukázané, že
niektorý poškodený, ako napr. S. Y. (teraz S. G.), svoje splatné pohľadávky cestou civilného konania
skutočne vymáhali a vymáhali ich nie voči konateľovi, ale voči spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. Toto
konanie bolo vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/186/2010. Uvedené civilné
konanie právoplatne skončilo až v čase, keď novým konateľom spoločnosti Kapitál Impérium s.r.o. bol

N. D.. Pričom bolo preukázané, že ešte v tomto čase mala spoločnosť Kapitál Impérium s.r.o. majetok, z
ktoréhomoholbyťtentoveriteľuspokojený.Nazákladetohotakniejezákonnézaneuhradeniezáväzkov
spoločnosti trestnoprávne stíhať jej predchádzajúceho konateľa. Okrem toho zodpovednosť konateľa
spoločnosti je vymedzená jasne Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou. Trestnoprávna
represia, o ktorú sa snaží podaná obžaloba, je však v danom prípade nezákonná.

Obžalovaný U. Y. považuje zdôvodnenie odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš
za neobjektívne, pretože na jednej strane sa prokurátor okresnej prokuratúry pod vplyvom osôb, voči
ktorým neboli splnené záväzky spoločnosti Kapitál Impérium, s.r.o snaží vykresliť obžalovaného U. Y.
ako osobu kriminálnika a na druhej strane úmyselne žiada neprihliadať na potvrdenia iných osôb, ktoré
obžalovaného U. Y. považujú za osobu čestnú a zodpovednú, ktorá bola vždy ochotná nezištne pomôcť

a poskytnúť im radu. Obžalovaný je toho názoru, že nie je objektívne a spravodlivé zopár osôb, ktorí
sú nespokojní s osobou obžalovaného ako konateľa spoločnosti Kapitál Impérium, s.r.o. označovať
za verejnosť a ich názor za verejnú mienku a ostatné osoby, ktoré dobre poznajú obžalovaného,
U. Y., pretože sú jeho známi, či priatelia, považovať za účelové dôkazy. Kto iný, ako blízke osoby
obžalovaného, ktoré ho poznajú roky, môžu podať svedectvo o tom, čo je obžalovaný U. Y. za človeka

a ako ho oni za tie roky vnímajú. Obžalovaný U. Y. si síce nedovolí túto časť osôb označiť ako verejnosť
tak, ako to urobil bezprecedentne prokurátor v odôvodnení svojho odvolania, avšak je toho názoru, že
názory týchto osôb je potrebné brať do úvahy pri hodnotení osobnosti obžalovaného.
Obžalovaný U. Y. nemôže súhlasiť s obrazom, ktorý účelovo o ňom vykresľuje prokurátor okresnej
prokuratúry, pretože tento nie je založený na žiadnych objektívnych dôkazoch. Pokiaľ by sa prokurátor

nedal strhnúť ním uvádzanou „verejnou" mienkou niekoľkých osôb, musel by dospieť k záveru,
že obžalovaný U. Y. je doposiaľ bezúhonnou osobou. Obžalovaný U. Y. sa nedopustil v minulosti
žiadnej trestnoprávnej činnosti a jeho vierohodnosť, ako aj morálna bezúhonnosť, nebola v konaní
objektívnymi dôkazmi spochybnená. Len z toho dôvodu, že spoločnosť, v ktorej bol obžalovaný určitú
dobu konateľom, nesplnila niektoré svoje záväzky, nie je možné usudzovať, že konateľ tejto spoločnosti

je nenapraviteľný kriminálnik, ktorého je potrebné umiestniť do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Dôvody nesplnenia týchto záväzkov spoločnosti obžalovaný U. Y. zo svojej pozície vtedajšieho konateľa
riadne a preukázateľne vysvetlil a zdôvodnil. Možnosť speňaženia rozpracovaného projektu Diamond
Family House a následne zlepšenia finančného stavu spoločnosti bola stále otvorená. Spoločnosť
Kapitál Impérium s.r.o. za obdobie pôsobenia obžalovaného U. Y. ako jej konateľa, mala za sebou

niekoľko úspešne zrealizovaných projektov rádovo v stotisícoch eur, čo jej dávalo dobrý predpoklad, že
aj projekt Diamond Family House dotiahne do úspešného konca. Obžalovaný U. Y. tomuto
projektu veril, a preto doňho toľko investoval. Z objektívnych dôvodov finančnej krízy z roku 2008, ktorá
sanaplnoprejavila vroku2009satakvšaknestaloanáslednákonsolidáciaspoločnostispôsobila
neuhradenie niektorých jej zmluvných záväzkov v lehote splatnosti. Takéto konanie však nie je možné

považovať za trestnoprávne a trestnoprávne postihovať konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
za neúspech tejto spoločnosti v podnikaní.Na základe všetkých uvedených skutočností preto obžalovaný U. Y. prostredníctvom svojho obhajcu
navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Zároveň obžalovaný U. Y. v súlade so závermi ním podaného odvolania navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu I. st. v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Tr. poriadku zrušil
a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
obžalovaného U. Y. spod obžaloby oslobodí, nakoľko skutok nie je trestným činom, alt. obžalovaného
U. Y. spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. e) Tr. poriadku nakoľko nebolo dokázané, že skutok

spáchal obžalovaný."

Dňa 26.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaných
Mgr. B. D. a U. Y., pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné okolnosti:

„V označenej trestnej veci v súvislosti s odôvodnením odvolaní zo strany obžalovaných uvádzam, že

ich argumentáciu považujem za účelovú obranu, majúcu kontinuálny charakter s ich prednesmi v rámci
už zrealizovaných hlavných pojednávaní. Bez potreby vyjadrovať sa k obsahu jednotlivých odôvodnení
preto konštatujem, že z hľadiska súdom ustáleného skutkového stavu sú ich tvrdenia nedôvodné. Ich
postoj k veci výstižným spôsobom zhrnul v odvolaní poškodený P. D., ktorý dávam do pozornosti a
zotrvávam na mojom odvolaní."

Dňa 2.1.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodených JUDr. F. Y. a D. Y.,
podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Dušana Jančiho, k odvolaniu prokurátora a
obžalovaných Mgr. B. D. a U. Y., pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné okolnosti:

„S odvolaním prokurátora súhlasíme, argumentáciu obsiahnutú v predmetnom odvolaní považujeme za
vecne správnu. Nesúhlasíme však s časťou rozsudku týkajúcou sa výroku o nároku na náhradu škody. V
tejto časti žiadame súd aby obžalovaných zaviazal na náhradu škody voči poškodeným JUDr.
F. Y. a D. Y. v plnom uplatňovanom rozsahu v súlade s nárokom uplatneným poškodenými v prípravnom
konaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 súhlasíme a navrhujeme, aby Krajský súd v Žiline Rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 zrušil a aby
zmenil napadnutý rozsudok v časti o náhradu škody a zaviazal obžalovaných nahradiť škodu v plnom
uplatňovanom rozsahu poškodeným JUDr. F. Y. a D. Y..

S odvolaním obž. U. Y. plne nesúhlasíme. Máme za to, že všetky tvrdenia uvádzané obž. U. Y. sú účelové
a tak na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať a akceptovať ich. Odvolanie podané obž. U. Y.
považujeme za nedôvodné a neopodstatnené.
Okresný súd Liptovský Mikuláš v danej trestnej veci vykonal dokazovanie, pričom správne zistil

a vyhodnotil dôkazy a dospel k hore uvedenému rozsudku. Rozsudok súdu je vecne správny, je
vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Rozsudok
je dostatočne odôvodnený, pričom z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje
skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil podľa
ustanovení,ktorépoužil.Smetohonázoru,žesúdvecsprávneposúdilavyhodnotilvzmysleustanovení,

ktoréprirozhodovanípoužil.Stotožňujemesrozhodnutímsúduajehoskutkovýmiaprávnymizisteniami.
Navrhujeme však, aby súd zaviazal obžalovaných na náhradu škody v plnom rozsahu, tak ako si ju
poškodení uplatnili v prípravnom konaní.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 súhlasíme a navrhujeme, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obž.

U. Y. zo dňa 06.02.2018 zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku a zároveň aby
zmenil napadnutý rozsudok v časti o náhradu škody a zaviazal obžalovaných nahradiť škodu v plnom
uplatňovanom rozsahu poškodeným JUDr. F. Y. a D. Y..

S odvolaním obž. B. D. plne nesúhlasíme. Máme za to, že všetky tvrdenia uvádzané obž. B. D. sú

účelové a tak na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať a akceptovať ich. Odvolanie podané obž.
B. D. považujeme za nedôvodné a neopodstatnené.
Okresný súd Liptovský Mikuláš v danej trestnej veci vykonal dokazovanie, pričom správne zistil
a vyhodnotil dôkazy a dospel k hore uvedenému rozsudku. Rozsudok súdu je vecne správny, jevydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Rozsudok
je dostatočne odôvodnený, pričom z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje
skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil podľa

ustanovení,ktorépoužil.Smetohonázoru,žesúdvecsprávneposúdilavyhodnotilvzmysleustanovení,
ktoréprirozhodovanípoužil.Stotožňujemesrozhodnutímsúduajehoskutkovýmiaprávnymizisteniami.
Navrhujeme však, aby súd zaviazal obžalovaných na náhradu škody v plnom rozsahu, tak ako si ju
poškodení uplatnili v prípravnom konaní.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 súhlasíme a navrhujeme, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obž.
B. D. zo dňa 06.02.2018 zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku a zároveň aby
zmenil napadnutý rozsudok v časti o náhradu škody a zaviazal obžalovaných nahradiť škodu v plnom
uplatňovanom rozsahu poškodeným JUDr. F. Y. a D. Y.."

Dňa 21.12.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodených JUDr. F. Y. a D. Y., podané

prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Dušana Jančiho, k vyjadreniu obžalovaného Mgr. B.
D., pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné okolnosti:

„S vyjadrením obž. B. D. plne nesúhlasíme. Máme za to, že všetky tvrdenia uvádzané obž. B. G. sú
účelové a tak na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať a akceptovať ich. Vyjadrenie podané obž.

B. G. považujeme za nedôvodné a neopodstatnené.
Nesúhlasíme s tvrdeniami obž. D., že vec nebola správne posúdená, ani že by vec mala byť predmetom
civilného konania. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že v jednotlivými čiastkovými
konaniami bola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. Nie sme názoru, že súd by mal
poškodených odkázať v plnom rozsahu na civilné konanie, najmä ak bol nárok na náhradu škody riadne

a včas uplatnený a preukázaný v prípravnom konaní. Máme teda za to, že vo svetle výsledkov
dokazovania je dostatočný podklad na vyslovenie povinnosti náhrady škody a pre rozhodnutie o tejto
povinnosti už nie je potrebné vykonať dodatočné dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného
stíhania a konanie sa tak nepredĺži.
Máme teda za to, že Okresný súd Liptovský Mikuláš v danej trestnej veci vykonal dokazovanie, pričom

správne zistil a vyhodnotil dôkazy a dospel k hore uvedenému rozsudku. Rozsudok súdu je vecne
správny, je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný.
Rozsudok je dostatočne odôvodnený, pričom z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec správne posúdil
podľa ustanovení, ktoré použil. Sme toho názoru, že súd vec správne posúdil a vyhodnotil v zmysle

ustanovení, ktoré pri rozhodovaní použil. Stotožňujeme s rozhodnutím súdu a jeho skutkovými a
právnymi zisteniami. Navrhujeme však, aby súd zaviazal obžalovaných na náhradu škody v plnom
rozsahu, tak ako si ju poškodení uplatnili v prípravnom konaní.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 2T/62/2013 zo dňa 13.10.2017 súhlasíme a navrhujeme, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obž. B.

D. zo dňa 06.02.2018 zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku a zároveň aby zaviazal
obžalovaných nahradiť škodu v plnom rozsahu."

Dňa 25.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodeného S. G. k odvolaniu
prokurátora a obžalovaného U. Y., pričom vo vyjadrení uviedol nasledovné podstatné okolnosti:

„K odvolaniu obžalovaného U. Y. zastúpeného JUDr. Bartkom som sa vyjadril vo svojom podaní z
27.10.2017 a nasl. V jeho odvolaní mi chýba doloženie tvrdení vecnými dôkazmi. Chýba aj pokora k
spravodlivosti, vzdelanosti, konanie v ľudských normách.
Moje poznanie stavu po roku od vyhlásenia rozsudku - sa ešte viac prikláňam k argumen-

tom prokurátora (v odôvodnení jeho odvolania). Dovolím si doplniť, čo som už uviedol - že celá séria
závadových činov sa javí dopredu premyslená, kolektívne, kvalifikovane a organizovane - s cielenými
deštrukčnými následkami veľkého rozsahu.
Zo skúsenosti som mal za potrebné uznať ponúknutú šancu danú súdom mladému činovníkovi
podnikateľského sektora. Prišlo ale na moju neznalosť prostredia kriminálnikov, a zavádzajúce vplyvy -

za čo som povinný sa ospravedlniť. V praxi sme riešili aj väčšie problémy.
Medzičasom som urobil niekoľko pokusov o vyriešenie mojej tiesne zo strany obžalovaného (ako osobne
prisľúbil). Žiaľ nepreukázal ani len náznak nápravy, a je si vedomý následku na mojej osobe chorého
penzistu. Nemôžu v tom hľadať nejaké „vymáhanie" alebo vydieranie. Nevidím znaky nejakej duševnejlability osoby obžalovaného, alebo jeho okolia. Povinnosti náhrady škody sa už nevyhne on, ani jeho
spoločník. Skôr by som to čítal ako pomstu na starkých veriteľoch. Skrátka nanútili mi predpoklad na
osobný bankrot, čo je ukrutnosť a demoralizácia.

Má ešte šancu preukázať zdatnosť majiteľa a štatutára jeho zrušenej firmy (aj s
kolektívom). To mu tiež prednášali v aule (ja sa vyhnem mentorovania). Z väznice to už nepôjde. Pri
doterajšom výkone má nárok na ručený úver, aj si uplatniť nároky voči spoločníkovi. Najjednoduchšie
je odkúpiť a urovnať už vysúdenú pohľadávku s 9% úrokom. (NBS preukázal spôsobilosť pre finančný
trh, a samostatné pôsobenie).

K obžalovanému B. D. Mgr., sa viac nemá význam vyjadrovať. Ním spáchané škody by mal nahradiť
štát, lebo aj v našom prípade úradne schválil úkladný vklad ťarchy do nevysporiadanej nehnuteľnosti -
praktika majetkovej mafie, (viď výpovede Dr. Y. a jej poistenie). Naviac - keď už voči páchateľom konali
trestné orgány, a poškodení účastníci nemali prístup k dôverným informáciám, ani do dokladov firiem.
Spravodlivosť je tam, kde hodnotu poškodenia odoberie páchateľovi, a vydá poškodenému. V mojom
prípade splácam z biednej penzie, čo už v 12/2011 a 05/2018 malo byť na mojom účte po právoplatných

rozsudkoch. V poňatí euromeny je osobný nárok vždy nad kolektívny záujem. Iné praktiky môžu byť až
vedomý vražedný postup (a v prípade máme 2 mŕtvych).
Toľko si pokladám za potrebné pridať k odôvodneniu prokurátora, z pozície poškodeného v tomto
prípade, aj k odvolaniu obžalovaného T. Y. - v aktuálnom čase.
Zároveňchcempožiadaťsúd,abyodoslalkrajskémusúduvecnaodvolaciekonanie,nakoľkofaktorčasu

nepôsobí na obžalovaných určeným účelom, a znemožňuje právo poškodených. Taktiež oznamujem
súdu, že mnou uvedená e-mailová adresa je znefunkčnená od 18.11.2018. Je to z dôvodu odhlásenia
internetovej a televíznej prípojky - najmä pre financie."
Dňa 29.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie poškodených C. D., C. D., J. C., N. D.,
U. D. a I. R. (C. D., J. C., N. D., U. D. a I. R. zastúpení splnomocnencom C. D.) k odvolaniu prokurátora,

pričom vo vyjadrení uviedli nasledovné podstatné okolnosti:

„V plnom rozsahu súhlasím s názorom prokuratúry, že trest daný rozsudkom je u obidvoch
páchateľov neprimerane nízky a nepôsobí preventívne na obvinených, ani na spoločnosť.
Prokuratúra správne postrehla, že verejnosť prítomná na hlavnom pojednávaní v čase vyhlásenia

rozsudku dala súdu jasne najavo nespokojnosť s výrokmi o treste.
Zdôrazním len niektoré dôvody v odvolaní, ktoré podľa môjho názoru sú rozhodujúce a plne sa s nimi
stotožňujem.
a.) zištnú pohnútku a negatívny postoj k ich trestnej činnosti, ktorý bol prezentovaný v priebehu
celého trestného konania.

b.) v zmysle neho "trestu" má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a "súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti".
c.)trestmámať"výchovnépôsobenienaostatnýchčlenovspoločnosti",varujepotenciálnychpáchateľov
pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje v spoločnosti pocit právnej istoty a právneho štátu.

d.) obžalovaný Y. prezentoval svoju obhajobu bez akejkoľvek SEBAREFLEXIE, ktorá by preukazovala
prejavenú ľútosť zo spáchania skutku.
Toto je moje stručné vyjadrenie k odvolaniu.
K odvolaniu U. Y. zastúpeného obhajcom som sa už vyjadril samostatne a vyjadrenie odovzdal do
súdneho spisu."

Odvolací súd po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných Mgr. B. D. a U. Y..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. vo výroku o treste vzhľadom k tomu, že tresty považoval
za neprimerane mierne. Navrhol, aby krajský súd uložil obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia
slobody, u obžalovaného Mgr. B. D. bližšie k stredu zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že
obidvaja obžalovaní budú zaradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej navrhol uložiť obžalovaným trest zákazu

činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 2 zákona č.
455/1991 Zb. v platnom znení a vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho zástupcu podľa
§ 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení v polovici trestnej sadzby a zákaz vykonávať
činnosti spojené s prijímaním finančných prostriedkov od fyzických a právnických osôb za účelom ichzhodnocovania,vrátaneinýchčinnostízameraných nazhodnocovanieaktívtretíchosôbtiežv
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obhajkyňa obžalovaného Mgr. B. D. navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a obžalovaného Mgr. B. D. v plnom rozsahu spod obžaloby

oslobodil. Obhajca obžalovaného U. Y. navrhol, aby odvolací súd z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a), b), c),
d) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., z dôvodov § 285 písm.
b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby bol oslobodený z dôvodu § 285 písm.
c) Tr. por. Poškodená JUDr. F. Y. vyslovila prianie, aby krajský súd rozhodol spravodlivo. Poškodený
S. G. navrhol, aby už ako súčasť výroku o náhrade škody jeho sedminovú čiastku v sume 5 829,80

Eur a úrok z omeškania bol obžalovaný U. Y. povinný zaplatiť v lehote 14 - 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Poškodený a splnomocnený zástupca poškodených S. D. navrhol zrušiť rozsudok o náhrade
škody poškodeným C. D., dedičom po B. D. - C. D., J. C. a N. D., ďalej U. D. a I. R. a zaviazať U. Y.
nahradiť túto škodu aj s prislúchajúcim úrokom. Ďalej žiadal sumu, ktorá bola
vyplatená Ing. M., taktiež nahradiť U. Y., nakoľko táto sa stala zo zmluvy zmluvnou pokutou, teda nebola
to čiastka zaplatená za hodnotu pozemku. Splnomocnený zástupca poškodených JUDr. Dušan Janči

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a zmeniť v časti o náhrade škody, a to tak, že obžalovanému Mgr. B.
D. sa ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodeným JUDr. F. Y. vo výške 27 881,59 Eur a poškodenej
D. Y. vo výške 35 192,- Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolania prokurátora, obžalovaných Mgr. B. D. a U. Y. a poškodených JUDr. F. Y., S. G., C.
D.,C.D.,J.C.,N.D.,U.D.,I.R.aD.Y.bolipodanévčas,vlehotestanovenej§309Tr.por.,odvolaniaboli
podanéoprávnenouosobouvsúlades§307ods.1písm.a)Tr.por.(odvolanieprokurátoravneprospech
obžalovaných), s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. (odvolanie obžalovaných), § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por.
(odvolanie poškodených pre nesprávnosť výroku o náhrade škody), odvolania spĺňajú náležitosti § 311

ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaných odvolaní v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov

(obžalovaný Mgr. B. D. v bodoch 1/, 2/, 3/ a 5 pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák., v bode 1/ v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaný U. Y. v bodoch 2/ a 4 pokračovací zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák., v bode 2/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.) je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom

nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaní Mgr. B. D. a U. Y. odvolanie založili na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v
konaní pred súdom prvého stupňa. S ich námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa
v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na

odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaných zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaných smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z ich strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizujú s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého

stupňa. V podstate sa obžalovaní takýmto spôsobom snažia presadiť vlastnú (pre nich priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzujú záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výroky o vine a treste obžalovaných a náhrade škody, týkajúcich sa poškodených PhDr. N. D., V.. C.
G., JUDr. F. Y., S. G., C. D., U. D. a I. R., lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe
akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Súd prvého stupňa sa
taktiež dostatočným spôsobom zaoberal obhajobou obžalovaných a následne presvedčivým spôsobom

zdôvodnil, prečo ju považoval za nevierohodnú, nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Skutok (pod bodom 2/), v ktorom vystupuje poškodený Ing. G., sa kladie za vinu obžalovaným U.
Y. a Mgr. B. D.. Zo spáchania tohto skutku sú usvedčovaní výpoveďou poškodeného, ktorý ozrejmil
okolnosti poskytnutia pôžičky spol. KI, výšku požičaných peňažných prostriedkov, ako aj ďalšie zmluvné
podmienky. Poskytnutie uvedenej pôžičky mal súd preukázané nielen z jeho výpovede, ale aj písomnými
zmluvami o pôžičkách. Z výpovede poškodeného vyplýva, že bol to práve obžalovaný D., ktorý ho

oslovil za účelom poskytnutia pôžičky a obžalovaný Y., ktorý podpisoval za dlžníka zmluvy o pôžičke.
Napokon ani obžalovaný Y. nenamietal, že uzavrel pôžičku s poškodeným G.. Z výpovede poškodeného
je tiež zrejmé, že urgoval obžalovaných o vrátenie pôžičiek. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 4/, za
ktorý je stíhaný len obžalovaný Y., nielen na základe výpovede tohto obžalovaného a poškodených, ale
aj samotným listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že dňa 23.12.2009 bola

uzatvorená kúpna zmluva medzi spol. KI, v mene ktorej konal obžalovaný U. Y. ako štatutárny orgán na
strane kupujúcich a poškodenými C. D. a spol. ako predávajúcimi. Predmetom tejto zmluvy bol prevod
vlastníctva k pozemku parc. č. 1540/39 v kat. území W. U., za kúpnu cenu 40 808,60 Eur. Z tejto zmluvy
vyplýva, že spol. KI, za ktorú konal obžalovaný Y., sa zaviazala zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Z tejto
zmluvy je taktiež zrejmé, že jednej zo zmluvných strán p. M. bola vyplatená kúpna cena pripadajúca

na jeho podiel pred podpisom zmluvy. Vo vzťahu ku všetkým skutkom (2/ a 4/), ktoré sa kladú za vinu
obžalovanému Y., je potrebné skúmať, či spol. KI, ktorej bol konateľom v rozhodnom období a ktorá
prijala peňažné plnenie, či už titulom pôžičky, resp. prijala záväzok zaplatiť kúpnu cenu, bola pripravená
splniť svoje zmluvné záväzky v čase vzniku záväzku, resp. v lehote splatnosti. Z dokazovania mal
súd preukázané, že spol. KI nebola v rozhodnom období pripravená, resp. schopná splniť si uvedené

zmluvné záväzky. Obhajoba obžalovaného U. Y. bola postavená na tvrdení, že uvedené zmluvné
záväzky bude spol. KI pripravená plniť z realizácie, resp. odpredaja projektu IBV Diamond Family House
spoločnosti Niersberger a po jeho odpredaní by získala spoločnosť peňažné prostriedky na splnenie
ďalších záväzkov. Táto obhajoba však bola nielen spochybnená, ale dokonca vyvrátená výpoveďousvedka N. S., ktorý bol oprávnený vystupovať v mene uvedenej spoločnosti. Menovaný svedok potvrdil,
že spol. Niersberger mala obchodné aktivity so spol. KI, v rámci ktorých aj kúpila niektoré nehnuteľnosti,
ktoré KI sprostredkovala a rovnako potvrdil, že im bol ponúknutý projekt IBV Diamond Family House

a teda obdržal jeho návrh. Svedok však jednoznačne uviedol, že zo strany Niersberger nebol daný
žiadny prísľub týkajúci sa ich účasti na tomto projekte Diamond Family Houses. Z uvedeného potom
vyplýva, že aj v minimálnej rovine absentuje akýkoľvek zmluvný vzťah medzi uvedenými spoločnosťami,
ktorý by spol. KI viedol a napĺňal očakávaním, že sa hlavný projekt môže zrealizovať vstupom investora
Niersberger. Spol. KI, za ktorú konal obžalovaný Y., sa aj napriek tomu rozhodla prijať peňažné záväzky,

hoci nemala k dispozícii žiadne voľné finančné zdroje na vyrovnanie týchto záväzkov. Na mieste by
mohli byť úvahy o tom, či obžalovaný Y. mal úmysel uviesť poškodených do omylu za situácie, ak by
projekt DFH bol zazmluvnený a spol. Niersberger od tohto projektu odstúpi, avšak táto okolnosť v danej
veci nenastala, resp. nebola preukázaná. Spol. KI, ktorej konateľ obžalovaný Y. označil tento projekt za
rozhodujúci pre účely plnenia záväzkov, napriek tomu, že nemala žiadnu garanciu tohto projektu, tak
vytvárala ďalšie pasíva spoločnosti. Vzhľadom na absenciu zmluvného základu obžalovaný

Y. nemohol reálne očakávať žiadne plnenie, resp. spoluúčasť spoločnosti Niersberger. S poukazom na
tieto úvahy potom nie je podstatné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti to, či spol. KI prijímala
nejaké opatrenia súvisiace s prípravou tohto projektu, napr. v podobe vypracovania projektu Diamond
Family House, keďže sa nemohla oprieť o žiadny zmluvný vzťah, z ktorého by vyplynulo nárokovateľné
plnenie na uspokojenie veriteľov spoločnosti KI. Ak sa spol. Niersberger zmluvne nezaviazala k účasti

na projekte DFH, tak potom nie je možné sa stotožniť s tvrdením obžalovaného, že táto spoločnosť
odstúpila od projektu. Samotný obžalovaný Y. vo výpovedi sám uznal, že investícia zo strany S. nebola
zmluvne dohodnutá. Pokiaľ svedok D. potvrdil, že pre spol. KI na základe zmluvy o dielo vykonávali
projektovú činnosť vrátane projektu DFH, súd uvádza, že ani táto skutočnosť nemôže mať vplyv
na subjektívnu stránku prejednávaného trestného činu, pretože ako bolo vyššie uvedené, označený

projekt nemala táto spoločnosť zazmluvnený. Potom je irelevantné, v akom štádiu rozpracovania sa
nachádzal a či bol pripravený na jeho odpredaj. Nemenej významným je tiež skutkové zistenie súdu,
ktoré vyplýva z daňových priznaní k dani z príjmov označenej spoločnosti. Z týchto je zrejmé, že spol.
KI v rozhodujúcom období rokov 2009 a 2010 vykazovala stratový výsledok hospodárenia, dokonca
náklady spoločnosti niekoľkonásobne prevyšovali výnosy. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď

samotného obžalovaného U. Y., že v roku 2009 spoločnosť nemala také príjmy ako v predchádzajúcom
roku 2008 a vyšší zisk z roku 2008 bol preinvestovaný za účelom zhodnotenia opäť v projekte DFH.
Pokiaľ ide o pôžičku od p. G., sám obžalovaný Y. pripustil, že v danom čase bol nedostatok peňažných
prostriedkov v spoločnosti, ktoré ho viedli k prijatiu tejto pôžičky na prefinancovanie podnikateľskej
činnosti.Pozornostisúduneuniklaanitáskutočnosť,žeprvápôžičkaodpánaG.jedatovanájúlom2009,

spol. KI, napriek existencii tohto záväzku prijala ďalší záväzok a to v septembri 2009, ide teda o princíp
„dlh na dlh", následne KI prijala ďalší záväzok v podobe uhradenia kúpnej ceny za prevod pozemku
v W. U. vo vzťahu k predávajúcim p. D. a spol. Lehota splatnosti tohto záväzku, pokiaľ ide o kúpnu
cenu, preukázateľne spadá do obdobia, kedy KI za predchádzajúci rok hospodárila s výraznou stratou.
Vytváranie týchto pasív je súčasťou roka 2009 a 2010, ktoré samotný obžalovaný Y. označil za obdobie,

kedy už nemali príjmy, aby boli v pluse. Nepriaznivý ekonomický stav spol. KI je preukázaný aj ďalšími
listinnými dôkazmi a to predovšetkým mnohými exekučnými konaniami, v ktorých na strane povinného
vystupuje uvedená spoločnosť. Pokiaľ obžalovaný Y. poukazuje, že spoločnosť KI mala na účte dostatok
peňažných prostriedkov na splnenie záväzkov, s týmto sa nie je možné stotožniť. Nie je možné poukázať
na konkrétnu položku z konkrétneho dňa, aký bol stav na účte a hodnotiť uvedený dôkaz izolovane, bez

nadväznosti na ďalšie dôkazy preukazujúce ekonomický stav spoločnosti. Ako už bolo vyššie uvedené,
nielen daňové priznania, ale samotný obžalovaný potvrdil, že v roku 2009 spoločnosť nemala také
príjmy, aby bola v pluse. Práve z výpisu z účtov spol. KI je zrejmé, že na ich ťarchu boli účtované aj
poplatky súvisiace s exekučným konaním. Nemožno sa stotožniť ani s obhajobou obžalovaného Y. v
tom smere, že v prípade neúspechu projektu DFH u poškodeného Ing. G. bola alternatíva existenciou

mandátnej zmluvy, na základe ktorej bola spol. KI oprávnená sprostredkovať predaj jeho pozemkov, z
čoho mala mať spoločnosť peniaze. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že spoločnosť nemohla mať
vopred žiadnu istotu, resp. záruku, že predaj pozemkov sa uskutoční a tak získa peňažné prostriedky.
Pokiaľ obžalovaný Y. poukazuje na to, že po odstúpení Niersbergeru od hlavného projektu oslovil banky
so žiadosťou o poskytnutie úveru, táto skutočnosť nie je preukázaná žiadnym dôkazom. Naviac javí

sa ako nepravdepodobné, že prípadná negatívna odpoveď banky k podanej žiadosti bola uskutočnená
len telefonicky. V každom prípade ak banka zamietla žiadosť KI o úver, bolo to podľa výpovede
obžalovaného Y. z dôvodu, že spoločnosť neposkytla dostatočnú zábezpeku. Uvedená argumentácia je
v plnom rozsahu použiteľná aj vo vzťahu k obžalovanému D., pokiaľ ide o skutok, v ktorom vystupujepoškodený Ing. G.. Obžalovaný D. si musel byť vedomý nepriaznivej finančnej situácie spoločnosti KI,
keďže mal udelenú generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti. Obžalovaný Y. potvrdil, že medzi
nimi navzájom existovala vzájomná dôvera, boli v pravidelnom kontakte, stretávali sa podľa potreby na

dennej báze v rámci porád. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný D. oslovil poškodeného
Ing. G. práve po predchádzajúcej dohode s obžalovaným Y..
Ohľadom skutku pod bodom 4/ nemožno nespomenúť okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy zo dňa 23.12.2009. Spol. KI, zastúpená konateľom - obžalovaným Y., zaťažila predmetnú
nehnuteľnosť záložným právom (v prospech Y.) v čase, kedy neuplynula lehota splatnosti na zaplatenie

kúpnejceny.Záložnázmluva boladokoncauzatvorenávčase,kedynebolaanipodpísanákúpnazmluva
medzi spol. KI ako nadobúdateľom a p. D. a spol. ako predávajúcimi, teda záloh identifikovaný v záložnej
zmluve nemohol byť v tom čase vo vlastníctve spol. KI. Následne spol. KI previedla tento pozemok na
manželov Y. v čase, kedy nezaplatila kúpnu cenu za prevod nehnuteľností vo vzťahu k predávajúcim
p. D. a spol. a tým teda porušila aj zmluvné dojednanie o predkupnom práve predávajúcich. Pokiaľ
obžalovaný Y. poukazoval na skutočnosť, že sa snažil vrátiť nehnuteľnosti späť do vlastníctva, tak v

tomto smere súd konštatuje, že to bolo v čase, kedy nielenže bolo podané na neho trestné oznámenie,
ale už bolo aj vznesené obvinenie za prejednávanú trestnú činnosť. Bola to spol. KI, v mene ktorej konal
obžalovaný Y., ktorá sa rozhodla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ďalšiu osobu bez toho,
aby bola zaplatená kúpna cena, namiesto toho, aby predávajúcom umožnil uplatniť si predkupné právo.
Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v krátkom čase po sebe spoločnosť KI prijala nie zanedbateľné

záväzky a to pôžičku od p. Y. v sume prevyšujúcej 60 000,- Eur a krátko na to záväzok spočívajúci v
zaplatení kúpnej ceny za prevod nehnuteľností poškodeným p. D. a spol.
Skutok bod bodom 3/ sa kladie za vinu výlučne obžalovanému D., vystupuje v ňom ako poškodená
JUDr. Y. a vzťahuje sa na obdobie júla, augusta a novembra 2009. Zo spáchania tohto skutku je
obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá v podstatných okolnostiach vypovedala rovnako

ako v prípravnom konaní. Z výpovede poškodenej vyplýva, že obžalovanému D. poskytla pôžičku v júli
2009 v sume 3 319,39 Eur a v auguste 2009 v sume 4 979,08 Eur. Na žiadosť obžalovaného
v novembri 2009 mu poskytla pôžičku v celkovej sume 33 139,92 eur (1 000 000,- Sk), v ktorej čiastke
sú započítané predchádzajúce dve pôžičky. Uvedenému zodpovedá skutočnosť, že v novembri 2009
mu reálne poskytla 25 227,- Eur. Súd nemal dôvod neveriť jej výpovedi, pretože je podporená aj ďalšími

listinnými dôkazmi a to písomnou zmluvou o pôžičke, výzvami smerujúcimi k vráteniu pôžičiek. Listom
zo dňa 16.3.2010, ktorý adresovala poškodená spol. KI mal súd preukázané, že došlo k predĺženiu
termínusplatnostipôžičkydokoncajanuára2010.Výpoveďpoškodenejjepodporenáajďalšímlistinným
dôkazom a to výpisom z účtu poškodenej, z ktorého vyplýva, že dňa 10.11.2009 previedla bezhotovostne
na účet KI sumu 25 227,- Eur. Ide o totožný účet, ktorý je uvedený v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa

9.11.2009. Obžalovaný D. v tomto prípade konal ako zástupca spol. KI na základe už skôr spomínaného
splnomocnenia a vylákal pôžičky od poškodenej pre chod spoločnosti KI. Ako už bolo skôr uvedené,
obžalovaný D. ako splnomocnený zástupca, keďže bol v pravidelnom kontakte s obžalovaným Y., ktorý
bol konateľom spoločnosti KI, musel vedieť, v akej finančnej kondícii sa nachádza táto spoločnosť v
čase, kedy vznikol predmetný záväzok a musel si byť teda vedomý aj toho, že nebude schopný vrátiť

požičané peňažné prostriedky. Aj v tomto prípade platí, že obžalovaný D. prijímal záväzok v čase, kedy
ešte predchádzajúci záväzok nebol splnený voči menovanej poškodenej a potom opakovane prijal ďalší
záväzok. V podstate o neschopnosti obžalovaného splniť tieto peňažné záväzky v relevantnom čase
svedčí aj tá skutočnosť, že úroky boli vyplatené hneď pri prevzatí pôžičky, t.j. boli vyplatené z vlastných
prostriedkov poškodenej.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 5/, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému D. vo vzťahu k poškodenej
D. Y., aj v tomto prípade je vina obžalovaného preukázaná jednoznačne výpoveďou menovanej
poškodenej, na ktorú nadväzujú aj ďalšie zadovážené listinné dôkazy a to predovšetkým zmluvy o
pôžičke. Pokiaľ sa poškodená v niektorých parciálnych otázkach odchýlila od svojej prechádzajúcej
výpovede, nejde v žiadnom prípade o podstatné okolnosti. V tomto prípade obžalovaný D. vystupoval

pri získavaní pôžičiek ako zástupca spoločnosti AWIN, čo mal súd preukázané nielen výpoveďou
konateľa spoločnosti C. H., ale aj plnomocenstvom, ktorý splnomocnil obžalovaného D., aby konal v
mene uvedenej spoločnosti v plnom rozsahu. Súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný musel
vedieť, v akom finančnom stave je uvedená spoločnosť, pretože mal generálnu plnú moc konať v jej
mene a podľa výpovede svedka H. obžalovaný D. pracoval, koordinoval a riadil projekty, na ktorých

sa uvedená spoločnosť podieľala. Obžalovaný D. si preto aj v tomto prípade musel byť vedomý, že
finančná situácia v tejto spoločnosti neumožňuje vrátiť peňažné prostriedky. Napokon aj svedok H.
pripustil a konštatoval, že v rozhodnom období bola zlá finančná situácia v tejto spoločnosti. Tomu
korešponduje aj jeho ďalšia výpoveď, že majetkom spoločnosti boli len ním spomínané 2 motorovévozidlá. O podvodnom úmysle obžalovaného svedčí tá skutočnosť, že predstieral pred poškodenou, že v
prípade prvej pôžičky je vlastníkom obrazu, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka, hoci z výpovede svedka I. J.
vyplýva, že on bol výlučným vlastníkom tohto obrazu a D. neudelil súhlas, aby ho niekomu prenechal ako

zábezpeku. Naviac aukčné spoločnosti vrátane spol. SOGA potvrdili, že uvedený obraz im obžalovaný
D. neponúkal a nebol vedený v ich databáze. V prípade druhej pôžičky predstieral pred poškodenou,
že ide o originál obrazu, čo nebola pravda. Peňažné prostriedky obžalovaný použil pre vlastnú potrebu,
tieto preukázateľne neboli zaevidované v účtovníctve spoločnosti AWIN s.r.o., čo mal súd preukázané
výpoveďou svedka H.. Aj v prípade uvedenej spoločnosti súd nemal preukázané, že spoločnosť mala

voľné peňažné prostriedky, z ktorých mohla splniť peňažný záväzok voči poškodenej Y.. Podľa daňových
priznaní bol výsledok hospodárenia stratový, náklady niekoľkonásobne prevyšovali výnosy spoločnosti.
Zo spáchania skutku pod bodom 1/, v ktorom vystupujú poškodené p. PhDr. D. a p. Y., je usvedčovaný
výpoveďami poškodených, svedkov I. Y. a N. G.. Poškodená PhDr. D. potvrdila, že ju oslovil obžalovaný
D. so žiadosťou, aby na svoje meno uzavrela dve úverové zmluvy v peňažnom ústave
s tým, že úvery bude splácať on. Rovnako z jej výpovede vyplýva, že úverové zmluvy aj uzavrela. Z

výpovede poškodenej p. Y. je preukázané, že obžalovaný D. ju požiadal, aby jeden z úverov zabezpečila
svojim bytom, s čím súhlasila. Podľa výpovede poškodenej PhDr. D. peňažné prostriedky z oboch
úverov prevzal obžalovaný D.. Skutočnosť, že sa obžalovaný angažoval pri vybavovaní úverov vyplýva
nielen z výpovede poškodených a svedka I. Y., ale jeho osobná a aktívna účasť v banke za uvedeným
účelom je spoľahlivo preukázaná výpoveďou N. G. ako pracovníčky banky. Zo správania obžalovaného

je zrejmé, že ide o vopred premyslené konanie, v rámci ktorého zabezpečil, aby sa úverový dlžník
(p. D.) a záložný dlžník (p. Y.) ani nestretli pri uzatváraní zmlúv v banke. Výpovede označených osôb
sa navzájom zhodujú, dopĺňajú a nadväzujú na seba v podstatných okolnostiach. Obžalovaný je tiež
nepriamo usvedčovaný aj ďalšími zadováženými listinnými dôkazmi - zmluvami o úvere, výpismi z
úverových účtov. Uvedenými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že poškodená p. D. uzatvorila

dňa 21.9.2009 dve úverové zmluvy so SLSP tak ako je uvedené vo výroku rozsudku v skutku pod
bodom 1/. Podľa výpisov z úveru bol čerpaný prvý úver (č. 0334477378) vo výške 15 810,83 Eur a
druhý úver (č. 0334475823) vo výške 32 734,48 Eur (oba ponížené o príslušný poplatok), uvedenou
listinou je tiež preukázané poukazovanie splátok obidvoch úverov. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi
vyššie uvedených osôb, keďže táto je podporená aj ďalším listinným dôkazom - prehľadom obratov na

inkasnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorého boli na uvedený účet poukazované platby 636,88
Eur a pri platbe je uvedené meno B. D.. Výpoveď obžalovaného k tomuto skutku je účelová, keďže na
jednej strane si zo sledovaného obdobia nič nepamätá a počas toho istého výsluchu uvedie, že nemá
vedomosť, že požiadal Y., aby ručila bytom za úver p. D. alebo že prevzal od p. D. v roku 2009 peňažné
prostriedkyvovýškejejúverovzoG..Vtomtoprípadetaktiežopodvodnomúmysleobžalovanéhosvedčí

už len tá skutočnosť, že prijatie peňažných prostriedkov z týchto úverových zmlúv bolo obžalovaným
realizované v čase, kedy bol zaťažený predchádzajúcimi dlhmi, čo len potvrdzuje jeho neschopnosť
splniť tento záväzok v čase, kedy ho prijímal. Z dokazovania mal súd preukázané, že u obžalovaného D.
nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach v čase, kedy vylákal peňažné prostriedky, si tento záväzok
preukázateľne splniť."

Na preukázanie viny obžalovaných súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logická, ničím
nenarušená a uzatvorená sústava navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len

preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na
základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako
tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolatelia primárne namietajú v odvolaní hodnotenie dôkazov

súdom prvého stupňa a predkladajú odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Z hľadiska aplikácie hmotného a procesného práva sa krajský súd stotožnil s výrokmi o vine a trestoch

uložených obžalovaným napadnutým rozsudkom, ktoré zodpovedajú stavu veci a zákonu. Odvolanie
obžalovaného U. Y. nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného Mgr. B. D. je čiastočne, vo výroku o
náhrade škody poškodenej D. Y., dôvodné.

K výroku prvostupňového súdu ohľadom povinnosti obžalovaného Mgr. B. D. nahradiť škodu poškodenej
D. Y. vo výške 21 372,80 Eur, odvolací súd uvádza, že okresný súd v tomto prípade nesprávne ustálil

výšku náhrady škody. Po preskúmaní napadnutého výroku a skutkového stavu dospel
odvolací súd k záveru, že výška škody mala byť ustálená v sume 20 372,80 Eur. Z vykonaných dôkazov
v priebehu trestného konania bolo zrejmé, že poškodená obžalovanému Mgr. B. D. (konajúcemu v mene
obchodnej spoločnosti AWIN, s.r.o.) na základe zmlúv o pôžičkách poskytla sumu 33 192,00 Eur, pričom
jej postupnými splátkami bola vrátená suma v celkovej výške 12 819,20 Eur, čím jej vznikla skutočná

škoda vo výške 20 372,80 Eur. Krajský súd teda v prospech obžalovaného Mgr. B. D. znížil výšku škody,
ktorú je povinný obžalovaný Mgr. B. D. poškodenej D. Y. nahradiť. So zvyškom nároku na
náhradu škody poškodenú D. Y. odkázal na civilný proces. Z uvedeného dôvodu preto možno odvolanie
obžalovaného Mgr. B. D. považovať za čiastočne dôvodné. Odvolanie poškodenej D. Y., ktorá si uplatnila
škodu vo výške 23 629,00 Eur (a následne na hlavnom pojednávaní vo výške 33 192,00

Eur), je potrebné preto považovať ako nedôvodné.

Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa proti výroku o treste voči obžalovaným
Mgr. B. D. a U. Y..

Odvolací súd na základe odvolania prokurátora vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého
stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri
nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9,
voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda
konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe

v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Neušlo však pozornosti krajského súdu, že prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal pri
obžalovanom Mgr. B. D. absenciu právnej kvalifikácie konania obžalovaného aj podľa § 138 písm. j) Tr.
zák., teda závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách. Prokurátor však v konečnom návrhu na

verejnom zasadnutí, a rovnako aj v samotnom odvolaní, navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa len
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. vo výroku o treste vzhľadom k tomu, že tresty považoval
za neprimerane mierne. Krajský súd mal za to, že prokurátor v tejto časti odvolania (voči výroku o vine)
ustúpil, a preto sa odvolací súd zaoberal len odvolacími dôvodmi voči výrokom o treste. Je vhodné
poznamenať, že prokurátor správne namietal právnu kvalifikáciu trestného činu u obžalovaného Mgr. B.

D., ale krajský súd výrok o vine nezmenil, lebo táto zmena by bola v neprospech obžalovaného, nakoľko
prokurátor v tejto časti odvolania ustúpil, čo vyplývalo z prejavu prokurátora na verejnom zasadnutí.
Rovnako je potrebné konštatovať, že aj v prípade, ak by prokurátor v tejto časti odvolania neustúpil,
zmena tejto právnej kvalifikácie v neprospech obžalovaného Mgr. B. D. by nemala vplyv
na trestnú sadzbu a ani na výšku trestu.

Z dôvodov odvolania prokurátora je nesporné, že prokurátor primárne namieta neprimeranosť trestov
odňatia slobody u oboch obžalovaných, ktoré boli uložené rozsudkom súdu prvého stupňa.Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na

ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu

je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne

doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uložených trestov prokurátorom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným

prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,

ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložené tresty, pri obžalovanom Mgr. B. D. trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia a pri obžalovanom U. Y. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky a 6 mesiacov,
považuje odvolací súd za zákonné, primerané a spravodlivé.Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty prokurátora uvedené v
písomných dôvodoch odvolania (neprimeranosť trestov odňatia slobody, neuloženie trestov zákazu

činnosti) neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestov, ktoré boli obžalovaným uložené rozsudkom súdu
prvého stupňa.
Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výrokom o treste, ktoré si
odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Krajský súd navyše dodáva, že v prospech obžalovaných vyhodnotil tiež tú skutočnosť, že od spáchania
žalovaných skutkov prešiel dlhší čas - 9 rokov, čo podľa názoru krajského súdu bolo potrebné vyhodnotiť
jednoznačne v prospech obžalovaných s ohľadom na účel trestu. Nemenej významnou je tiež klesajúca
nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť vzhľadom na časový odstup od spáchania trestného činu.

Z hľadiska aplikácie hmotného a procesného práva sa krajský súd stotožnil s výrokmi napadnutého

rozsudku o náhrade škody, ktoré zodpovedajú stavu veci a zákonu, a preto odvolania poškodených
JUDr. F. Y., S. G., C. D., U. D., I. R. a D. Y. nie sú dôvodné.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutých výrokoch rozsudku
okresného súdu, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného v

priebehutrestnéhokonania.Vzhľadomnatoodvolacísúdvotázkeskutkovýchzisteníapriznanianároku
na náhradu škody odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými
sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o náhrade škody a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Podľa § 287 ods. 1, veta prvá Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 288 ods. 1, veta prvá Tr. por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by
ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže

súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Podľa § 46 ods. 1, veta prvá Tr. por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a

v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Vzhľadom na definíciu pojmu škoda (§ 46 ods. 1 Tr. por.) povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v
odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu
aj inú.

K odvolaniu poškodenej JUDr. F. Y. krajský súd uvádza, že prvostupňový súd vyčíslil škodu, ktorá
bola poškodenej spôsobená, tak, že to zodpovedá stavu veci a zákonu. Poškodená JUDr. F. Y. si
v prípravnom konaní uplatnila škodu vo výške 24 222,52 Eur, pričom súd prvého stupňa postupoval
správne, keď zaviazal obžalovaného Mgr. B. D. k náhrade škody vo výške 24 221,59 Eur a vo zvyšku

odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko to zodpovedá skutočnosti
a vykonaným dôkazom. Pri všeobecnom prieskume týchto výrokov krajský súd zistil, že tieto výroky
nevykazujú znaky nezákonnosti a sú vecne správne.Čo sa týka uplatnenej výšky škody poškodenej JUDr. F. Y. v sume 27 881,59 Eur na hlavnom
pojednávaní, odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si musí v trestnom konaní uplatniť nárok na
náhradu škody najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, kde musí uviesť

dôvod a výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Je síce pravdou, že uplatnený
nárok na náhradu škody možno zmeniť, upresniť, a to až do doby, kým sa súd neodoberie na záverečnú
poradu na hlavnom pojednávaní, eventuálne vo verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní, ale zmena
výšky uplatneného nároku na náhradu škody sa musí uskutočniť na základe vykonaného dokazovania.

K odvolaniu poškodeného S. G. krajský súd rovnako uvádza, že prvostupňový súd vyčíslil škodu, ktorá
bola poškodenému spôsobená, tak, že to zodpovedá stavu veci a zákonu. V popise skutku napadnutého
rozsudku bola ustálená škoda vo výške 5 829,80 Eur, teda v sume, v akej si poškodený S. G. uplatnil
riadne a včas nárok na náhradu škody v prípravnom konaní a v sume, aká mu bola napadnutým
rozsudkom prvostupňového súdu priznaná. V súdnom konaní si potom poškodený S. G. uplatnil nárok
na náhradu škody postupne až do výšky 8 697,00 Eur. Na tomto mieste odvolací súd rovnako pripomína,

že zmena výšky uplatneného nároku na náhradu škody sa musí uskutočniť na základe vykonaného
dokazovania, čo sa v tomto prípade nestalo, nakoľko na základe výsledkov dokazovania krajský súd
považoval sumu 5 829,80 Eur, ustálenú v popise skutku v napadnutom rozsudku, za zákonnú a
opierajúcu sa o vykonané dôkazy. Rovnako krajský súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu pri
výroku, ktorým poškodeného S. G. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Pokiaľ ide o odvolania poškodeného C. D., poškodenej U. D. a poškodeného I. R. voči výrokom
napadnutého rozsudku o nároku na náhradu škody, je potrebné konštatovať (rovnako ako v prípade
poškodených JUDr. F. Y. a S. G.), že prvostupňový súd správne vyčíslil škodu, ktorá bola poškodeným
spôsobená, tak, že to zodpovedá stavu veci a zákonu. V popise skutku napadnutého rozsudku bola

škoda ustálená vo výške 5 929,80 Eur (v prípade poškodeného C. D.), vo výške 7 287,25 Eur (v prípade
poškodenej U. D.) a vo výške 7 287,25 Eur (v prípade poškodeného I. R.), čo zodpovedá
aj výsledkom dokazovania, preto okresný súd správne vyčíslil výšku škody a poškodeným C. D., U. D.
a I. R. nepriznal viac, ako to bolo ustálené v skutku napadnutého rozsudku. Krajský súd potom nezistil
žiadne pochybenie okresného súdu ani pri výroku, ktorým poškodených C. D., U. D. a I. R. odkázal so

zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Pri prieskume týchto výrokov krajský súd zistil,
že sú vecne správne.

Ohľadom zrušeného výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd dedičov poškodenej B. D. odkázal
na civilný proces, druhostupňový súd konštatuje, že v čase vyhlásenia rozsudku už uznesenie o

dedičstve bolo právoplatné, ale ešte nebolo v dispozičnej sfére okresného súdu, preto dedičov zomrelej
poškodenej B. D. nemohol v rozsudku špecifikovať. Na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu
LiptovskýMikuláš,sp.zn.5D/521/2017zodňa12.10.2017,právoplatnýmdňa12.10.2017,bolikrajskému
súdu v čase rozhodovania o odvolaní nebohej poškodenej B. D. známi dedičia, na ktorých prešiel nárok
nanáhraduškodyspôsobenejnebohejpoškodenejB.D.vtejtotrestnejveci.Krajskýsúdpretoosobitným

výrokom uložil U. Y. povinnosť nahradiť poškodenému C. D. škodu vo výške 2 914,90 Eur, poškodenej
J. C. škodu vo výške 2 914,90 Eur a poškodenému N. D. škodu vo výške 2 914,90 Eur.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku prokurátorom,
obžalovanými a poškodenými, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním

neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1
Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3

Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti - vo výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodených B.
D. a D. Y. a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, treste a výroku o škode,
týkajúcom sa poškodených PhDr. N. D., Ing. C. G., JUDr. F. Y., S. G., C. D., U. D. a I. R., sám rozhodol
o nároku na náhradu škody. Odvolania prokurátora, obžalovaného U. Y. a poškodených JUDr. F. Y., S.
G., C. D., U. D., I. R. a D. Y. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.