Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200795
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8020200795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad
Svidník, katastrálny odbor, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 102, za účasti E. G., trvale bytom N., P. XXX/
X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 11. mája 2016 Č.k.: OU-SK-T takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 11. mája 2016 č.k.: OU-SK-T

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor
preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.05.2016 zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. (navrhovateľka). Proti tomuto rozhodnutiu
odporcu podala odvolanie navrhovateľka, ktoré bolo doručené odporcovi dňa 15.06.2016. Odporca
listom zo dňa 11.12.2017 odstúpil odvolanie spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu
SR vo viacerých rozhodnutiach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Ko/3/2017 zo dňa
04.04.2017, 1Ko/2/2017 zo dňa 03.05.2017 a sp.zn. 1Ko/13/2017 zo dňa 03.05.2017 dospel k záveru, že
ak bolo odvolanie doručené okresnému úradu pred nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov

upravujúcich civilný proces (t.j. pred 01.07.2016), je daná právomoc súdu na rozhodnutie o odvolaní
proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad; deň predloženia spisu a odvolania krajskému súdu je
z hľadiska posúdenia právomoci na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
vklad bez právneho významu. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca písomným podaním
zo dňa 11.12.2020 doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 16.12.2020, vec postúpil Krajskému súdu
v Prešove na ďalšie konanie. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolanie účastníka POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu.

2.Preskúmavanýmrozhodnutímzodňa11.05.2016rozhodolodporcaakosprávnyorgánpríslušnýpodľa
§18ods.2písm.a/a§22ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad
záložného práva, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ uzavretá
medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpená Ľubomírom Balogom,
konateľom spoločnosti ako záložný veriteľ a E. G. ako záložcom, zastúpený na základe dohody o

splnomocnení: ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 tak,
že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca konštatoval, že dňa 24.01.2014 uzavreli zmluvu
o zriadení záložného práva podľa § 151a a nasledujúce Občianskeho zákonníka s POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava ako záložný veriteľ a E. G. ako záložca, zastúpený na základe dohody o splnomocnení:

ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Podľa čl. II
zmluvou o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ sa zabezpečujú všetky pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
03.01.2012. Podľa čl. I predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, podiel X/XXX a X/XXX k parcele
E KN č. XXX/XXX, LV č. XXX, k.ú. B. pri P., podiel XX/XXX a XX/XXXX k parcele E KN č. XXX, LV č.

XXX, k.ú. T..

4. Odporca citoval ust. § 32, § 34 ods. 4 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava, ktoré je prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva,
ktorým splnomocniteľ E. G. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom

Bratislava na zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode o splnomocnení
uzavretej dňa 03.01.2012, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, je absolútne neplatné. V prípade dohody o splnomocnení možno
dôvodne pochybovať o tom, či splnomocniteľ E. G. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Taktiež
by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. vyberala práve

to isté združenie ProHepl - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave. Dohoda o
plnomocenstve je spísaná na vopred pripravenej pretlači, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného
vzťahu uzavretého medzi združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v
Bratislave a splnomocniteľom E. G.. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že združenie ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určená spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a preto

možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo
jepodľanázorusprávnehoorgánuabsolútneneplatnéajprerozporzáujmovdlžníkaazástupcuvzmysle
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z

úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo
výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca ďalej argumentoval, že pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad
(napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh
na vklad zamietnuť. Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia

podstatných náležitosti zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy absolútnu, a to s poukazom na § 22 ods. 2
a § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca citoval ust. § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona, podľa
ktorých postupoval a v závere odôvodnenia konštatoval, že neboli splnené podmienky na vklad, preto
vklad zmluvy o zriadení záložného práva zamietol.

5. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby
odporca na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o
zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 24.01.2014 povolil, resp. ak odporca odvolaniu
nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení
vkladu záložného práva.

6. Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1,
§ 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku a ustanovenie
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade
s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho úkonu, ako je

slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Splnomocnenie je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Splnomocnenie bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré
mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na
všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi

právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo
zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník (záložca) sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám,
zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku, zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú
záložnú zmluvu, v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec nemá záujem na poškodenízáložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z

Dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva,
aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že
by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol poučenie o právnych úkonoch v
ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu.
Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej
zmluvy. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval
jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor

záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu
možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej
normy.

7. Ďalej navrhovateľka argumentovala, že ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku

alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi
daný. Podotkla, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán
určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto
smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správneho orgánu o náležitom zistení skutkového

stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil
spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených
príloh, následne plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil
z dôvodov vyššie uvedených v tomto konaní. Na základe týchto skutočností správny orgán vydal

nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti.

8. Navrhovateľka poukázala i na to, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a
nesplatil svoj dlh v zmysle uzavretej zmluvy. Veriteľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej

pohľadávky záložným právom v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky peňažné
prostriedky, pričom tieto nemienil riadne vrátiť. Argumentovala, že počas výkonu podnikateľskej činnosti
navrhovateľkyanivjednomprípade,kedybolozriadenézáložnéprávonanehnuteľnostidlžníka,nedošlo
k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), ktorý
v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o podanom opravnom prostriedku

navrhovateľky zo dňa 20.05.2016 doručeného správnemu orgánu dňa 15.06.2016 (t.j. k tomuto dňu
možno konštatovať začatie konania o opravnom prostriedku, o ktorom je príslušný rozhodovať súd).
Krajský súd rozhodoval za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1965 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinných do 30.06.2016 s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1KO/3/2017, 1KO/2/2017 a 1KO/13/2013.

10. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu, vypočul ďalšieho účastníka konania, pričom dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

11. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu,
ktorýmbolzamietnutýnávrhnavkladzmluvyozriadenízáložnéhoprávapodľa§31ods.3Katastrálneho
zákona na základe vyslovenia neplatnosti Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskehozákonníka, v zmysle ktorej bola predmetná zmluva v mene záložcu podpísaná splnomocneným
zástupcom.

12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 24.01.2014, podaným na Okresný
úrad Svidník, katastrálny odbor dňa 05.02.2014, č.k. V-XX/XX navrhovateľka žiadala o vklad zmluvy o
zriadení záložného práva č. XX//XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností.

13. Zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a

záložcomE.G.,vzastúpenínazákladeDohodyosplnomocnení:ProHelp-združenímobčianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k
predmetu zálohu - nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I zmluvy
o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli, a ktoré vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na

strane dlžníka najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

14. Z kópie Dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom E. G. a splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia
vyplýva, že: „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX,

splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s
nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania

so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto
dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za
tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej

zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie
ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa
poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné
právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej

zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia
záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa
zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody,
pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a

nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.
Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na

vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým
plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom
rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.

15. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,

ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.16. Podľa § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

17. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

19. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

20. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa

plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej

základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
je Dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

24. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

25. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a s odkazom na obsah

administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď
zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že Dohoda o splnomocnení je vopred
pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom, združením ProHelp, pričom splnomocniteľ
nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu. Tento postup navrhovateľky je v zrejmom rozpore s § 39
a § 37 OZ. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel Dohodu o splnomocnení v priamom súvise

s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne so zástupcom
navrhovateľky ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená Dohoda o splnomocnení,
bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto
dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Je zrejmé, že

Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná.
Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý tak, vzhľadom na vyslovenie neplatnosti
splnomocnenia, na takýto úkon nebol oprávnený.

27. To, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov

dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadlo väčšie
množstvo obdobných vecí vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade
je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, resp. DSS Nestor o.z. ako jeho nástupcom.28. Krajský súd zároveň poukazuje na citované ustanovenie § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby zmluva o

zabezpečení splnenia záväzku v zmysle citovaného ustanovenia) nesmie byť v mene vlastníka, fyzickej
osoby, podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na
uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka
a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka. Nepochybil preto
odporca, keď v rozhodnutí o.i. konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva aj z dôvodu,

že tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti.

29. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľky je súdu známy z množstva

obdobných prejednávaných vecí a je nespochybniteľné, že Dohoda o splnomocnení je dlžníkovi vždy
predkladaná zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spolu s uzavretím zmluvy o úvere.
Navrhovateľka žiadnymi dôkazmi nespochybnila závery správneho orgánu a nepreukázala, že tieto
závery sú nesprávne. Rovnako nenavrhla vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá §
34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník

konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nič navrhovateľke
nebránilo v tom, aby tieto dôkazy predložila spolu s návrhom na vklad záložného práva, resp. aby svoje
tvrdenia v podanom opravnom prostriedku primerane a hodnoverne doložila.

30. Krajský súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr 150/2012

zo dňa 11.06.2013 k obdobnej problematike: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá
možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v
úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho
katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

31. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom ospravedlnila pod elektronickým podaním
doručeným súdu dňa 13.10.2021 a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti a žiadala, aby
súd vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej, a to aj z dôvodu hospodárnosti konania. Poverený
zástupca odporcu sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť odporca ospravedlnil písomným

podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 11.10.2021, súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho
neprítomnosti a navrhol, aby Krajský súd v Prešove odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie odporcu.

32. Účastník konania E. G. na pojednávaní pred súdom uviedol, že v roku 2012 stratil prácu, nemal
na výber, bol si nútený zobrať pôžičku 900,- eur preto, aby uživil manželku a syna. Manželka bola

v tom čase nezamestnaná, syn bol školopovinný a musel riešiť spotrebiteľský úver prostredníctvom
POHOTOVOSTI s.r.o.. Do dnešného dňa to ľutuje, bral si túto pôžičku s tým, že je to spotrebný úver, ale
nebolo mu povedané, že v prípade nesplácania sa podpisuje záložné právo a ručí sa nehnuteľnosťou.
Keby to vedel, tak si v živote tú pôžičku nevezme. Uviedol, že istinu POHOTOVOSTI splatili, ostal len ich
úžerníckyúrok,ktorýbolopotrebnésplatiť,lenžepotomochorel,malproblémy,bolkadejakozamestnaný

a dostal sa do insolvencie. Mali 4 exekúcie a požiadali Centrum právnej pomoci vo Svidníku o osobný
bankrot. Do dnešného dňa ľutuje tú pôžičku, nikdy by viac úverovú zmluvu nepodpísal, keby vedel, že
ručí nehnuteľnosťami, týmito dvoma poliami, ktoré sú dedičstvom po jeho mame.

33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na najnovší právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený

v rozsudku sp.zn. 6Sžr/2/2020 zo dňa 20.januára 2021, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že...
„V zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa
vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie
prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu, má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a

nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka
nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho
práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom podľa názoru odvolacieho súdu
obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon Najvyšší súdpoukazujeajnato,žeobchádzaniezákonaspočívaivovylúčenízáväznéhopravidlazámernýmpoužitím
prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska
pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa

niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a
nežiadúci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere,
zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej
súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže
dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj

možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje
s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľky sa
výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil“.

34. Najvyšší súd SR týmto rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/13/2019
zo dňa 18.02.2020.

35. Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané

rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.