Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8214200967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov: 1) V. S., nar. XX.XX.XXXX, J. W.
XX, O., 2) Q. S., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, O., 3) Q. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, O., 4) Q.. V. S.,
nar. XX.XX.XXXX, K. 7, O., 5) Q. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, O., 6) X. S., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/
XX, O., 7) Q. S., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, O., 8) Q. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, O., 9) Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, F. XX, O., právne zastúpených spoločnosťou SVITOK a spol., s.r.o., Tomášikova 23/C,
821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, s adresou pre doručovanie Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov, IČO: 00 321 842, za účasti intervenienta

na strane žalovaného: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, O., právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Čurillom, so sídlom Hlavná 11, Prešov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/19/2014-429 zo dňa 17.06.2020,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„ I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 9. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 9. rade
nepriznáva.

IV. Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu separátnych trov na základe jeho návrhu zo
dňa 29.04.2019, voči žalobcom v 1. až 9. rade nepriznáva.
V. Intervenientovi na strane žalovaného priznáva voči žalobcom v 1. až 9. rade nárok na náhradu
separátnych trov na základe jeho návrhu zo dňa 03.02.2020, v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcov sa žalobou súdu prvej inštancie
doručenou 07.02.2014 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V žalobe dôvodil tým,
že na prelome rokov 1959 a 1960 kúpil pozemok, ktorý je ako parcela č. XXXX a č. XXXX zapísaný na
LV č. XXXXX, k.ú. O.. Predávajúcim bol poučený, že hranice pozemku siahajú tak, ako je to vyznačenéna priloženej mape, teda po súčasnú hranicu poľnej cesty. Pri kúpe pozemku bola, tak ako v súčasnosti,
vedená popri poľnej ceste prístupová cesta, pozdĺž styku pozemku žalobcu a samotnej poľnej cesty,
a to vzhľadom na vyznačené a riadne užívané vstupné body. V minulosti na žiadosť predsedu JRD p.

Q. žalobca ako vlastník umožnil po dotknutej časti parcely prejazd poľnohospodárskych strojov, hlavne
kombajnov,ktorýmbyboloplotenímpozemkuvtakomrozsahu,akohonadobudol,prejazdznemožnený.
To, že žalobca bol oslovený ako vlastník dotknutej parcely, ho len utvrdilo v tom, že je vlastníkom
dotknutej parcely tak, ako ju pôvodne nadobudol. Časť tejto parcely je od nadobudnutia, celé desaťročia,
využívaná žalobcom ako jediná prístupová cesta k jeho rodinnému domu a záhrade, ktoré sú zapísané

na LV č. XXXXX, k.ú. O.. Prístupová cesta je však súčasťou parcely A. č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na
LV č. XXXXX, k.ú. O., vo vlastníctve žalovaného. Žalobca vyslovil názor, že evidenčný stav nezodpovedá
stavu právnemu, nakoľko podľa jeho názoru sa stal vlastníkom danej časti parcely najneskôr vydržaním
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že spĺňa všetky zákonné predpoklady pre vznik
vlastníckeho práva vydržaním, a to a) dobromyseľnosť, že mu časť dotknutej parcely patrí, keďže ju dlhé
roky užíval a jednalo sa s ním ako s vlastníkom tejto časti parcely, b) uplynutie 10-ročnej vydržacej doby,

k čomu došlo najneskôr dňa 01.01.1992, keď bolo do právneho poriadku prinavrátené vydržanie, pričom
počas celej predchádzajúcej doby (1960-1992) bol preukázateľne dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť
patrí, c) daná časť parcely je nehnuteľnosť, a teda spĺňa podmienku spôsobilého predmetu vydržania.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Argumentoval tým, že žalobca nesplnil ani jednu
z podmienok vydržania vlastníckeho práva. Namietal tvrdenú dobromyseľnosť, táto nemôže vychádzať

z jeho subjektívneho presvedčenia, že mu vec patrí. Konštatovanie žalobcu o tom, že pri kúpe bol
predávajúcim poučený o tom, že hranice pozemku siahajú tak, ako je to vyznačené v priloženej mape,
je nedostatočné. Predseda nie je osobou, ktorá by hodnoverným spôsobom mohla preukazovať hranice
pozemku. Žalobca užíva viac ako nadobudol na základe kúpnej zmluvy. O tom, že nie je dobromyseľný
svedčí aj skutočnosť, že viackrát sa snažil od žalovaného odkúpiť spornú časť pozemku, avšak predaj

nebol schválený. Do konania na strane žalovaného vstúpil intervenient, s odôvodnením, že prístupová
komunikácia slúži nielen jemu, ale aj ďalším vlastníkom susediacich nehnuteľností ako prístupová
komunikácia k ich nehnuteľnostiam.
V priebehu konania pôvodný žalobca zomrel, súd v konaní pokračoval s jeho dedičmi a pripustil
zmenu žaloby v znení: „Časť pozemku registra A., parcelné číslo XXXX/X, o výmere 1.025 m2,

druh pozemku: orná pôda, zapísaného na LV č. XXXXX vydanom Okresným úradom Bardejov pre
katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, označená ako novovytvorený pozemok
registra D., parcelné číslo XXXX/X, o výmere 215 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 16.04.2019 H.. V. O. GEOPLÁN, IČO: 517 475
45 a úradne overeného Okresným úradom Bardejov dňa 02.05.2019, pod číslom G1-281/2019, ktorého

kópia je súčasťou tohto rozsudku, patrí do dedičstva po zomrelom V. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/XX, O..“
Zvykonanéhodokazovania,výsluchovžalobcov,svedkov,výpisovzpozemkovejknihy,listovvlastníctva,
kúpnej zmluvy, ohliadky na mieste samom, mal súd prvej inštancie za zistené, že právny predchodca
žalobcov,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXX,bolzapísanýakovlastníkparcielregistra„C“č.XXXXovýmere

909 m2, záhrady a č. XXXX o výmere 229 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné
číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, čo je zrejmé z LV č. XXXXX, k.ú. O., obec O., okres O..
Súd mal tiež preukázané, a to z fotokópie originálu LV č. XXXX (k evid. listu č. XXX, položka vykonaných
zmien č. XXX/XX), že pokiaľ ide o parcely vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov č. XXXX o
výmere 229 m2, zastavané plochy, na ktorej je zároveň postavený rodinný dom a č. XXXX o výmere

909 m2, záhrady, ide o pôvodné mpč. parcely XXXX, XXXX/X - XXX/XX, zapísané v pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX. Z označenej pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, k.ú. O., z časti A. Majetková podstata,
ktorej súčasťou boli parcely číslo XXXX, dom čp. XXX, dvor Za novým mlynom o výmere 170 m2 a číslo
XXXX/X, záhrada Za novým mlynom, o výmere 631 m2, mal súd (z časti B. Vlastníctvo) preukázané
vlastníctvo týchto parciel v prospech právneho predchodcu žalobcov (V. S.). Súd mal tiež preukázané,

že právny predchodca žalobcov nadobudol k označeným parcelám vlastnícke právo na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 03.03.1960 medzi ním ako kupujúcim a predávajúcimi (Q. B., rod. V., Q. Q.,
rod. V., U. V., rod. V. a X. Z., rod. V.), ktoré týmto na neho previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaným v pozemkovoknižnej vložke obce O. č. XXX.
Podľa tejto kúpnej zmluvy súd prvej inštancie mal za preukázané, že na LV č. XXXXX, k.ú. O. je zapísané

vlastníctvo žalovaného vo vzťahu k parcele registra „E“ č. XXXX/X o výmere 1025 m2, orná pôda, ktorá
vznikla,takakotovyplývazregistraobnovenejevidenciepozemkov,zpôvodnejmpč.XXXX/X,zapísanej
v pozemkovoknižnej vložke č. XX, k.ú. O., pod bežným číslom XX s označením „Poľná cesta Za novým
mlynom“, o výmere 2493 m2. Skutočnosť, že v prípade parcely A. č. XXXX/X ide o parcelu C-KN č.XXXX nebola sporná a navyše táto totožnosť vyplýva z kópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX zo
dňa 21.10.2014 a z kópie mapy určeného operátu na parcelu č. XXXX/X, pričom totožnosť parcely mal
súd preukázanú aj z oznámenia žalovaného o nevyhovení žiadosti právneho predchodcu žalobcov na

odkúpenie prístupovej cesty k rodinnému domu ako časti parcely E-KN č. XXXX/X, resp. C-KN č. XXXX.
Žalobcami tvrdené vydržanie sporného pozemku mal súd prvej inštancie za nepreukázané. Uviedol, že
právny predchodca sa stal vlastníkom parciel č. XXXX o výmere 170 m2 a č. XXXX/X o výmere 631
m2 za kúpnu cenu 49.000,- Kčs, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.03.1960 medzi
ním ako kupujúcim a predávajúcimi Q. B., rod. V. a spol. Zo zmluvy nepochybne vyplýva, že išlo o

časť nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke obce O. č. XXX, ktorá bola označená v
inžinierskom pláne. Z tejto zmluvy tiež vyplynulo, že predávajúce prehlásili, že nehnuteľnosti sú ich
vlastníctvom na základe zmluvy uzavretej s X. V. dňa 28.04.1955. Pritom z pozemkovoknižnej vložky č.
XXX, k.ú. O. bolo zjavné, že X. V. so ženou boli vlastníkmi parcely číslo XXXX, dom čp. XXX a dvor Za
novým mlynom o výmere 170 m2 a parcely číslo XXXX/X, záhrada Za novým mlynom, o výmere 631 m2.
Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predávajúci pri uzavretí kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcov

mali tvrdiť skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorú nadobúdal kúpnou zmluvou, nemohla založiť
dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcov. Právny predchodca žalobcov kupoval nehnuteľnosti
na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia, teda v období, keď už pre bežného človeka
nebola negramotnosť vlastná. Právny predchodca žalobcov, a to s ohľadom na obsah zmluvy a pripojený
geometrický plán musel vedieť čo a koľko kupuje. Skutočnosť, že začal užívať niečo, čo fakticky

nekúpil, nemôže znamenať jeho poctivosť. V tomto smere podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie
žalobcov o tom, že V. predali ich právnemu predchodcovi pozemok s oplotením tak, ako tvrdili, že
im patrí. Predložená fotodokumentácia toto tvrdenie nedosvedčuje, nakoľko pozemok žalobcov je
oplotený v stave nezahŕňajúcom rozsah spornej časti parcely. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobcovia tak
učinili na požiadanie družstevníkov, aby títo vedeli prechádzať v danom úseku poľnohospodárskymi

strojmi. Domnienky družstevníkov o tom, komu vec patrí, tiež nesvedčia o dobromyseľnosti právneho
predchodcu žalobcov. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí potvrdili síce, že boli v domnení, že
prístupová cesta vedúca k rodinnému domu patrí žalobcom, išlo však o svedkov, ktorí mohli len
reprodukovať vzhľadom na svoj vek to, čo im niekto odovzdal, respektíve vnímať len užívacie pomery
žalobcov a ich právnych predchodcov. Súd uviedol, že obsah právneho titulu (kúpnej zmluvy) a s ním

spojeného geometrického plánu hovorí v tomto smere jasnou rečou, a to že právny predchodca žalobcov
nemohol byť dobromyseľný, že kúpou bola na neho prevedená aj sporná časť parcely. Tá v zmluve
ani v grafickej časti nebola obsiahnutá. Ani hranice vytvorené v prírode nemôžu podľa súdu prvej
inštancie podporovať tvrdenie žalobcov o dobromyseľnosti ich právneho predchodcu. Naviac výmera
spornej parcely 215 m2 nie je zanedbateľná oproti rozsahu vlastníctva právneho predchodcu žalobcov,

ktorý predstavuje 1 138 m2. Nejde ani o pozemok v neprehľadnom teréne, ktorý by bolo možné len s
ťažkosťami identifikovať. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, §
134 ods. 1, 3, 4. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že v priebehu konania vyslovil síce predbežný
právny názor opierajúci sa o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/120/2019

z 27.08.2019, napokon dospel k záveru, že na daný prípad nie je možné závery z tohto rozsudku
subsumovať pod situáciu, ktorú právne riešil Najvyšší súd. V danom prípade nešlo o zabudnutú parcelu,
ktorá by tvorila kompaktný oplotený celok s ostatným zvyškom kúpených nehnuteľností. V prejednávanej
veci išlo o časť pozemku - spornú časť parcely, ktorá v kúpnej zmluve uvedená nebola, a z dôkazov,
ktoré vykonal, táto nebola ani vlastníctvom právnych predchodcov žalobcov (rodiny V.), pretože bola vo

vlastníctve žalovaného.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu k neúspechu vo
veci. O trovách intervenienta rozhodol podľa § 257 CSP, majúc za to, že uvedené zákonné ustanovenie
je dôvodné aplikovať vzhľadom na charakter sporu. Podpora intervenienta nemala zásadný význam.
O separátnych trovách intervenienta rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP z dôvodu, že pojednávanie

31.01.2020 bolo zmarené z dôvodu na strane žalobcov, ktorí až na pojednávaní toho dňa predložili
geometrický plán, ktorý bol overený 02.05.2019. Najneskôr 03.05.2019 mohli disponovať žalobným
návrhom v súlade s identifikáciou parciel, čo však urobili až 31.01.2020.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/

Civilného sporového poriadku. Poukázali na to, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva
k časti pozemku Registra E KN parc. č. XXXX/X o výmere 1 025 m2 , orná pôda zapísaného na
LV č. XXXXX, pre kat. územie O. o výmere 215 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. V
žalobe pôvodný žalobca tvrdil, že nadobudol kúpou aj časť pozemku, ktorú počas celej doby užívalako vlastnú, a preto považoval evidenčný stav podľa katastra nehnuteľností za rozporný so skutočným
právnym stavom. Pôvodný žalobca, ako aj žalobcovia, ako jeho právni nástupcovia v tomto konaní
tvrdili a dokazovali nadobudnutie vlastníckeho práva k časti pozemku vydržaním. Právny predchodca

žalobcov bol dobromyseľný vo vzťahu k časti pozemku, ktorú užíval od prelomu rokov 1959-1960 spolu
s ostatnými pozemkami ako jeden celok a prípadný právny omyl bol objektívne ospravedlniteľný, a preto
právny predchodca žalobcov s ohľadom na všetky okolnosti bol oprávneným držiteľom časti pozemku.
Žalobcovia mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé, nakoľko na pojednávaní
31.01.2020 uviedol svoj predbežný právny názor, konštatujúc, že sa stotožňuje s právnym názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z uznesenia 4Cdo/120/2019 z 27.08.2019. Nakoniec spomínané
rozhodnutiesúdprvejinštancienezohľadnil.Ozmeneprávnehonázorunebolistranysporuinformované,
naopak vychádzali z prezentovaného predbežného právneho názoru súdu. Rozhodnutie súdu je tak
prekvapivé, prekvapivosť je pri aplikácií práva nežiaducim javom, čím došlo k porušeniu práva žalobcov
na spravodlivý proces. Žalobcovia uviedli, že považujú za nesporné, že ustanovenie § 130 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka definuje vyvrátiteľnú právnu domnienku oprávnenosti držby. Podľa

žalobcov nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo v pochybnostiach platí, že
držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka) je na tom, kto nadobudnutie v dobrej
viere popiera, aby túto domnienku vyvrátil. V tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/102/2017. Podľa žalobcov žalovaný a intervenient na strane žalovaného v tomto konaní
nepredložili akékoľvek dôkazy, ktoré by vyvrátili zákonnú domnienku oprávnenosti držby časti pozemku,

a preto platí skutočnosť predpokladaná zákonnou domnienkou podľa § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Záver o vyvrátiteľnej právnej domnienke o oprávnenosti držby je pri posudzovaní vydržania
nepochybne aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Keďže v konaní neboli prezentované dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť právnu domnienku podľa

§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, a teda že
držba právneho predchodcu žalobcov bola oprávnená rovnako ako držba samotných žalobcov. Opačné
skutkovézisteniasúdubezvykonaniadôkazuvtomtosmeresúnesprávnymskutkovýmzistenímsúdu,a
takýto postup súdu je arbitrárny. Podľa žalobcov vykonané dokazovanie potvrdilo dobromyseľnosť držby
časti pozemku. Jednoznačne z neho vyplynulo, že pozemok užívaný pôvodným žalobcom začínal na

vzdialenosť 1,5 - 2 metre od ďalšieho pozemku, keďže takáto šírka bola v tom čase potrebná na prejazd
vozu ťahaného koňmi. Na časti pozemku sú dlhodobo postavené stavebné konštrukcie, zasadené
stromy, o ktoré sa starala rodina žalobcov. Zároveň jediný prístup k domu žalobcov, ako aj na terasu
bytu, záhradu v kopci je možný len cez časť pozemku, a takto bol prístup vykonávaný od roku 1959.
Výmera časti pozemku 215 m2 predstavuje len 18,9 % výmery pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX,

ktoré sú oplotením vo vlastníctve žalobcov aj podľa katastra nehnuteľností, pričom všetky tieto pozemky
boli užívané aj rodinou, ktorá predala tieto pozemky pôvodnému žalobcovi. Žalobcovia poukázali aj na
tvar časti pozemku, ktorá v celej hranici dopĺňa kompaktný tvar pozemku žalobcov a zároveň ponecháva
priestor pre poľnú cestu historicky používanú. Prípadným predĺžením hranice časti pozemku by došlo
k jej napojeniu na hranicu pozemku parc. č. XXXX/X a vznikol by obvyklý kompaktný tvar skupiny

susediacichpozemkovvkrajine.Skutočnosť,žeprávnypredchodcažalobcovnadobudolpozemok,ktorý
užíval v rovnakom rozsahu ako predávajúci potvrdili svedkovia pri ohliadke na mieste samom, a tento
rozsah bol dlhodobo rešpektovaný všetkými susedmi, ako aj poľnohospodármi užívajúcimi susednú
poľnú cestu. Podľa žalobcov pomer výmery užívaného pozemku oproti výmere uvedenej v kúpnej
zmluve, ako aj rovnomerný tvar užívaného pozemku a výškovo členitý charakter pozemku nespôsobil

stratu dobromyseľnosti a oprávnenosti držby na strane právneho predchodcu žalobcov. Zistenia súdu
prvej inštancie o nedobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov sú preto nesprávne.
Nesprávne je podľa žalobcov aj rozhodnutie o separátnych trovách intervenienta. Na pojednávaní z
31.01.2020 súd prvej inštancie prezentoval svoj predbežný právny názor, že sa v danom prípade
stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z uznesenia 4Cdo/120/2019 z

27.08.2019. Uvedené pojednávanie bolo preto pre ďalší postup súdu a strán v konaní potrebné, a nie
je preto v súlade s CSP, aby trovy intervenienta na takomto pojednávaní znášali žalobcovia. Žalobcovia
preto žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že rozhodne, že časť pozemku registra
E KN, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 1 025 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na LV č.
XXXXX vydanom Okresným úradom Bardejov pre katastrálne územie Bardejov, obec Bardejov, okres

Bardejov označená ako novovytvorený pozemok registra C KN, parc. číslo XXXX/X, o výmere 215 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného
dňa 16.04.2019 Ing. V. O. GEOPLÁN, IČO: 51 747 545 a úradne overeného Okresným úradom Bardejov
dňa 02.05.2019, pod číslom G1-281/2019, ktorého kópia je súčasťou rozsudku, patrí do dedičstvapo zomrelom V. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/XX, O..
Žalobcovia 1 až 9 majú voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške.
Žalobcovia 1 až 9 majú voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

Intervenient na strane žalovaného nemá voči žalobcom 1 až 9 právo na náhradu separátnych trov na
základe jeho návrhu zo dňa 03.02.2020.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne okolnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne

odôvodnené. Toto rozhodnutie považuje za vecne a zákonne správne a je potrebné, aby odvolací súd
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj

konanie rozhodnutiu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie
prejednalbeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),vychádzajúcztoho,ženariadenie
pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania, ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý
verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený preskúmať rozsudok z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.10.2021 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcov, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola založená na tvrdení o tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, a nesprávnom právnom posúdení.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na
konaní.

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi v konaní realizované dôkazy, a
z nich, na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, má odvolací súd za
to, že procesný postup súdu prvej inštancie nevykazuje vady, existencia ktorých by mohla zodpovedať
tvrdeniu žalobcov o porušení ich práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie z dokazovaniariadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému
dospel. Súd prvej inštancie dal napriek rozsiahlosti rozhodnutia jasné, zrozumiteľné a dostatočne

konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Je zrejmé, že sa zaoberal všetkými tvrdenými
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré mu strany sporu k tvrdeným skutočnostiam predložili, správne ich v
jednotlivosti aj vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak ku správnemu, presvedčivému právnemu
záveru.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia, pre ktoré bola žaloba zamietnutá (387 ods. 2 CSP),
a preto k odvolacím námietkam len na zdôraznenie správnosti dodáva:

10.Žalobaje,čosatýkaobsahu,úkonom,ktorýmžalobcavymedzujesubjekty,predmetaobsahžalobou
začatého konania. Právom žalujúcej strany je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho tvrdeného práva na súde. Žalobou môže uplatniť

skutočnosti, s ktorými hmotné právo spája právny význam, to či bude v spore úspešnou závisí od toho,
či sa štruktúra príčin a následkov, ktoré pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou
príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

11. Žalobcovia, resp. ich právny predchodca, podali na súd žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že sú

vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú identifikovali žalobným petitom, tvrdiac, že došlo k vydržaniu vlastníctva.

12. Vydržanie je inštitútom založeným na dlhodobom vykonávaní obsahu práva v dobrej viere a
predpoklade, že toto dlhodobo vykonávané právo existuje. V prípade držby veci sa vykonáva obsah
vlastníckeho práva a držba veci je držbou tohto práva.

13. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Z prvej vety citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že kritériom rozlíšenia medzi držbou
oprávnenou a neoprávnenou je dobrá viera držiteľa, ktorá sa posudzuje objektívne, čo vyplýva z
formulácie „so zreteľom na všetky okolnosti“, nie subjektívne v zmysle vlastného presvedčenia držiteľa
o tom, že mu vec alebo právo patrí, v tomto zmysle subjektívna predstava držiteľa nerozhoduje.

15. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému
nadobúdateľovisasprihliadnutímnaindividuálneokolnostiposudzovanejvecimusíjaviťakospravodlivé
(Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie z 28.10.2020 sp.zn. 6Cdo/169/2020).
Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú je
možné s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať od každého subjektu práva mal,

alebo mohol mať pochybnosti, že plocha (výmera) držaných pozemkov zodpovedá ploche uvedenej
v kúpnej zmluve. Ak bolo v kúpnej zmluve presne uvedené čo je predmetom kúpy (pozemky boli
špecifikované podľa parcelných čísel a v znaleckom posudku boli uvedené aj ich presné výmery), mohli
držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok vo väčšej výmere. Nič na tom
nemení skutočnosť, že držitelia boli snáď subjektívne presvedčení, že pozemok im patrí; k tomu, aby

boli splnené podmienky oprávnenej držby je potrebné, aby boli v dobrej viere so zreteľom ku všetkým
okolnostiam (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22Cdo1848/98 z 09.03.200).

16. Vychádzajúc z názorov autorít uvedených v prechádzajúcom bode, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, je možné posúdiť aj relevantnosť odvolacej argumentácie žalobcov tvrdiacich, že v

prejednávanej veci uniesli bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné o tom, že ich právny predchodca
dobromyseľne vydržal spornú časť pozemku v rozhodnom čase s akcentom na jeho tvar a to, že výmera
spornej časti pozemkov (215 m2), predstavuje len 18,9% výmery pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX
zdôrazňujúc, že nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusel preukazovať, lebo v pochybnostiach platí, že
držba je oprávnená a je na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, aby túto domnienku vyvrátil.

17. V prvom rade je potrebné uviesť, že síce platí, ako uviedli žalobcovia, že dobrá viera sa nedokazuje,
keďže ide o vnútorné presvedčenie danej osoby, súčasne však platí, že je rozhodujúce to, že tvrdená
dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi externými skutočnosťami, prostredníctvom ktorých savnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Povinnosť tvrdenia a preukázania okolností, ktoré môžu
svedčiť pre záver o existencii dobrej viery zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním. (Najvyšší súd Českej republiky rozsudok z 31.03.1998, sp.zn. 3Cdon/395/96).

18. Odvolací súd má za správny názor súdu prvej inštancie o tom, že existencia okolností svedčiacich
o existencii dobrej viery právneho predchodcu žalobcov pri nadobudnutí spornej časti pozemku
nebola preukázaná, logike a správnosti úsudku v tomto zmysle zodpovedá hodnotenie samotného
obsahu kúpnej zmluvy s pripojeným geometrickým plánom, z ktorých vyplynulo, že právny predchodca

žalobcov nemohol byť dobromyseľný, že kúpou bola na neho prevedená aj sporná časť parcely,
táto dobromyseľnosť nemohla byť založená len na základe tvrdenia predávajúcich, resp. domnienky
a tvrdeniach o reálnom rozsahu užívania iných osôb nekorešpondujúcich ani s fotodokumentáciou
oplotenia pozemku, ktoré nezahŕňa rozsah spornej parcely (bod 73 rozsudku).
Ak, ako uviedol súd prvej inštancie, obsah zmluvy so spojeným geometrickým plánom „hovorí jasnou
rečou“ znamená to, že so zreteľom ku všetkým objektívnym okolnostiam nemohol byť právny

predchodca žalobcov v dobrej viere, že mu patrí aj tá časť pozemku, ktorú právne nenadobudol.

19. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že súd neaplikoval záver o vyvrátiteľnej právnej domnienke
oprávnenosti držby, to že neboli prezentované dôkazy spôsobilé vyvrátiť právnu domnienku podľa §
130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť že táto domnienka platí iba vtedy, pokiaľ sa

žalovanému nepodarí preukázať neoprávnenosť držby (B. Petr, Vydržaní v českém právu, C.H.Beck,
Praha, 2002, strana 63).

20. Neoprávnenosť držby bola dôkazmi preukázaná, na čo súd prvej inštancie poukázal (bod 74, 75
rozsudku) a na tieto závery odvolací súd odkazuje, majúc za to, že odvolacia argumentácia, ktorá mala

zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ bola bez relevancie.

21. Žalobcovia taktiež namietali prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá mala spočívať v
tom, že súd prvej inštancie zaujal opačný názor, než aký prezentoval v rámci predbežného právneho
názoru, keď mal uviesť, že sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

uznesení 4Cdo120/2019 z 27.08.2019, a napokon rozhodol inak, čím malo byť porušené právo žalobcov
na spravodlivý proces.

22. Ustanovením § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku je súdu uložené uviesť predbežné právne
posúdenie veci, zmyslom ktorého je, ako vyplýva z komentára k predmetnému zákonnému ustanoveniu

(CivilnýsporovýporiadokKomentárC.H.Beck,2016,str.672),zefektívnenie,zrýchlenieazjednodušenie
sporového konania, vrátane prevencie prekvapivých súdnych rozhodnutí. Z komentára tiež vyplýva to,
že súd nie je formulovaným záverom z predbežného právneho posúdenia striktne viazaný, ak sa chce
od neho odchýliť, s odklonom sa má v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

23. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré prejednanie veci nariadil na deň
31.01.2020, skutočne uviedol, že „sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z uznesenie 4Cdo/120/2019 z 27.08.2019, čo je potrebné považovať za vyslovenie jeho
predbežného právneho názoru“ na čo žalobca nereagoval, reagoval len žalovaný a intervenient, v
rozsudku však súd prvej inštancie zdôvodnil z akého dôvodu predbežný právny názor korigoval (bod

74 rozsudku), čo bolo dôsledkom posúdenia zistených konkrétnych skutkových okolností prejednávanej
veci.
Nie je tak možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces v tejto situácii. Vzhľadom
na to, že § 181 ods. 2 je odrazom práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného článkom 36 Listiny
základným práv a slobôd, ktorá je súčasťou nie len slovenského, ale aj českého právneho poriadku,

je priliehavý názor vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky (I. ÚS 148/02) k článku
36 ods. 1 Listiny, podľa ktorého ... „samotné porušenie procesných pravidiel stanovených procesnými
právnymi predpismi ešte nemusí samo o sebe znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. V
prípade subjektívneho práva na súdnu ochranu je totiž potrebné vždy skúmať ako porušenie procesných
predpisov ukrátilo jednotlivca v možnosti uplatňovať jednotlivé procesné práva a konať procesné úkony,

ktoré by boli spôsobilé privodiť pre jednotlivca priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.“

24. Vychádzajúc z uvedeného, nedospel odvolací súd k záveru o tom, že by odklon súdu od názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z uznesenia 4Cdo/120/2019 z 27.08.2019 mal viesť k porušeniapráva žalobcov, právne zastúpených, na spravodlivý proces. Stranám sporu bol naviac následne
daný dostatočný priestor na reakciu k tvrdeniam a dôkazom protistrany, listinné dôkazy a písomnosti
žalovanéhoaintervenientaboližalobcomcestouichprávnehozástupcuzaslané,čímboladanámožnosť

na tieto procesne zákonom upraveným postupom reagovať. Žalobcami tvrdený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP nebol daný taktiež.

25. Žalobcovia namietali aj správnosť výroku V., ktorým súd priznal intervenientovi na strane žalovaného
voči nim nárok na náhradu separátnych trov tvrdiac, že na pojednávaní súd prezentoval svoj predbežný

právny názor a preto bolo pojednávanie potrebné pre ďalší postup súdu a strán.

26. Zo spisu vyplýva, že dôvodom odročenia pojednávania nariadeného na deň 31.01.2020 bolo to,
že žalobcovia nepredložili súdu včas nový geometrický plán k čomu sa zaviazali na pojednávaní
01.04.2019, na čo ich súd upozornil listom z 20.01.2020. Geometrický plán doložili v deň pred
pojednávaním, 30.01.2020, s návrhom na úpravu žalobného petitu. A v tejto situácii právny zástupca

intervenienta namietal nekorektnosť tohto postupu so žiadosťou o poskytnutie lehoty, aby sa k listinnému
dôkazuanávrhunapripusteniezmenyžalobymoholvyjadriť,bolapožiadavkaintervenientanapriznanie
nároku na náhradu trov - separátnych trov dôvodná, nakoľko zo strany žalobcov došlo k porušeniu
procesnej povinnosti, v dôsledku ktorej intervenientovi vznikli trovy, ktoré by inak vzniknúť nemuseli.

27. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd, majúc za to, že žiadny z odvolacích dôvodov
tvrdených žalobcami nebol daný, rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu
vo veci samej zodpovedajú aj súvisiace výroky o nároku na náhradu trov konania.

28. V odvolacom konaní žalobcovia úspešní neboli, naopak fakticky úspešný bol žalovaný, s podporou

intervenienta, ktorým v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods.
1 CSP, v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu sa vyjadril stručne
len žalovaný, nárok na náhradu odvolacích trov neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto vychádzal z článku 17 základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 369 ods.

1 o priznaní nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške trov za situácie,
keď úspešnému účastníkovi žiadne trovy nevznikli, by bolo nie len zjavne nielen nerozumné, ale aj v
rozpore so zásadou hospodárnosti civilného konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.