Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319203692
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319203692.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci

žalobkyne: Zuzana V., nar. 5. 9. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XXB, A., zast.: Sidor a partneri, s.r.o., so
sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému: POROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.8.2019 domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur. Svoju
žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.4.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.100 Eur, ktorý sa
žalobkyňa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 64,54 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej
sadzbe 17,75% a RPMN 26,44%. Celková čiastka, ktorú mala žalovanému vrátiť bola 1.524,72 Eur.

Keďže medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej výzvy žalobkyne k mimosúdnej dohode,
domáhala sa žalobkyňa ochrany svojich práv na príslušnom súde. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla,
že zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, teda že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, pričom
absencia alebo nesúlad týchto náležitostí so zákonom spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 10.1. 2018, sp. zn. 35Csp/143/2016 žalobe vyhovel

a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 64,51 Eura s 5% úrokom z omeškania ročne od
18.8.2017 do zaplatenia, vrátane zaplatenia trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Súd v rámci
predmetnej zmluvy zistil najmä nasledovné nedostatky: a) zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku
istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku, b) zmluva ďalej neobsahuje termín
konečnej splatnosti úveru (dobu trvania úveru). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je
v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti

jednotlivých splátok, c) podľa názoru súdu je dohoda v rozpore s dobrými mravmi, keď na jej základe
sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide v podstate o záväzok spotrebiteľa
zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd aj v tom, že veriteľ zinkasuje
odplatu za službu, hoci spotrebiteľovi žiadnu službu neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne.Rozsudok napadol žalovaný včas podaným odvolaním, pričom Krajský súd Trnava rozsudkom zo dňa
8.4.2019, sp. zn. 23Co/138/2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo svojej podstate potvrdil ako vecne
správny, pričom dodal, že zmluva ďalej neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe týchto nedostatkov bolo právoplatne rozhodnuté,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo znamenalo, že spotrebiteľ bol povinný veriteľovi vrátiť
len istinu úveru; platby prevyšujúce istinu úveru tak predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol
žalovaný povinný žalobkyni vydať. Žalobca má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. Vo

veci totiž existuje: 1. porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č. 129/2010
Z. z.; konkrétne sa jednalo o neuvedenie obligatórnych náležitostí, ktoré je veriteľ povinný do zmluvy
uviesť za účelom riadneho informovania spotrebiteľa, 2. spotrebiteľ (žalobkyňa) úspešne uplatnila na
súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa)
rozhodnuté rozsudkom, 3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný
práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil zmluvu v rozpore s

výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia
pritom zákon nevyžaduje. Podnikatelia, žalovaný, totiž bežne v rámci obdobných žalôb namietajú
účelovo tým, že na strane spotrebiteľa žiadna reálna ujma nevznikla, a teda by zadosťučinenie nemalo
byť priznané. Uvedená argumentácia je však nesprávna a účelová, bez opory v právnom poriadku a
dokonca v priamom rozpore so samotným účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.

Súdy Slovenskej republiky sa s uvedeným argumentom opakovane zaoberali a konštantne uzatvárajú,
že tento argument nemá žiadnu právnu relevanciu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov
zo dňa 7.12.2017, sp. zn. 3Co/101/2017). Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje
samotná hrozba ujmy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 7Co/100/2017).

Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa
12.12.2017, sp. zn. 7Co/101/2017). Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie teda
postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou
a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným

uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí,
ak mu takáto škoda hrozí. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nie len
hrozila (čo už samo o sebe je postačujúce na priznanie finančného zadosťučinenia) ale reálne aj
vznikla. Pri čestnom a odbornom postupe žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy, by majetkové práva
spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je pravdou, že veriteľovi patrí a mala

by patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade splnenia podmienky, že sám neporuší
kogentné ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov. Ak veriteľ postupuje v rozpore
so zákonom a spotrebiteľ je tak objektívne uvedený do omylu v otázkach podstatných pre posúdenie
obsahu, resp. rozsahu jeho záväzku, veriteľ tak bez právneho dôvodu ohrozuje jeho majetok a v
končenom dôsledku do neho aj priamo zasahuje (ak je úver poskytnutý). Zásah do práv a majetkovej

sféry žalobcu je pritom zrejmý z toho, že najskôr bol zo strany žalovaného zavedený (nepravdivo
informovaný) o podmienkach úveru, následne bol nútený plniť na účet žalovaného prostriedky, na
ktoré zo zákona nemal žalovaný nárok a napokon bol žalobca nútený podstúpiť súdne konanie za
účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol
akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. Žalobkyňa v žalobe v tejto súvislosti poukázala na

rozhodovaciu prax súdov. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca vyčísľuje na sumu
300 Eur. Odplata za poskytnutie úveru formálne predstavovala 414,72 Eur (celková čiastka - istina).
Skutočná odplata po zohľadnení nezákonného strhnutia poplatku však predstavovala až sumu 1.324,44
Eur (počet splátok 36 x 64,54 EUR výška splátky - skutočne poskytnutá istina 999 Eur); teda v tejto
výške boli zároveň ohrozené majetková práva žalobkyne. Preto žalobkyňa považuje výšku primeraného

finančného zadosťučinenia 300 Eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú
náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany práv na súde (aby
tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom)
a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu
funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. V súvislosti s výškou primeraného

finančného zadosťučinenia žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaný siahol na majetok žalobkyne aj
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý zabezpečovací prostriedok bol v stovkách prípadov
vyhlásený za neplatný, pokiaľ zabezpečoval pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný
takbezakéhokoľvek„odobrenia“súdomsiahalnamajetokžalobkyne,atovrozsahu,akýsisámstanovil.Uvedená skutočnosť preto iba znásobuje nezákonnosť a nečestnosť konania žalovaného, ktorá tak mala
negatívnydopadnaživotnúúroveňžalobkyne.OkresnýsúdGalantanariadildňa27.10.2016neodkladné
opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy. Aj napriek

právoplatnému rozhodnutiu o zákaze výkonu tohto práva, žalovaný prostredníctvom spoločnosti Anaco
s.r.o. zasielal zamestnávateľovi žalobkyne žiadosti o vykonávanie zrážok, napr. dňa 5.10.2017, teda rok
po vydaní neodkladného opatrenia.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to rozsudok Krajského súdu

Trnava sp. zn.: 23Co/138/2018-144 zo dňa 8.4.2019, Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.:
XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.1.2018, uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn.: XXCsp/XXX/
XXXX-XX zo dňa 27.10.2016, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 5.10.2017.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 26.11.2019. Vo svojom vyjadrení uviedol, že popiera
tvrdenia žalobcu. Z formulácie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v prvom

rade vyžaduje postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu
úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné
zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom
na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho
možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán,

pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou
individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v
spore má však byť vyvážené, čo teda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje
vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o
vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové

okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia
ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako
prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby
nevyplývaanioznačenieprávaspotrebiteľa,ktorémalobyťporušenéavovzťahukuktorému(porušeniu)
safinančnézadosťučinenieuplatňuje.Vzhľadomnauvedenéniejesplnenápodmienkapreuplatňovanie

postupu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal aj na to, že
žalobca si v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp.zn. 17Csp/242/2018 a pod sp.zn.
15Csp/72/2019 uplatňuje nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Postup žalobcu,
ktorý v zásade od každého ním iniciovaného konania (žalobca podával žaloby samostatne bez toho, aby
podal jednu žalobu, čo nemá žiadny oprávnený vecný alebo procesný význam) odvodzuje uplatňovanie

primeraného finančného zadosťučinenia odporuje účelu hore citovaného zákonného ustanovenia. Z
postupu žalobcu, ktorý bez relevantného dôvodu nepodal jednu žalobu, ale x žalôb, by potom vyplývalo,
že by ešte aj každú ním podanú žalobu mohol rozdeliť na ďalšie a ďalšie čiastkové žaloby, čo by
zrejme malo viesť k tomu, že každé takto iniciované čiastkové konanie by si uplatňoval požiadavku
na finančné zadosťučinenie. Ak je účelom zadosťučinenia nahradenie diskomfortu, ktorý spotrebiteľ

by mal v súvislosti s uplatnením práva na súde zažívať, potom je namieste otázka, či multiplikovanie
sporov a rozdrobovanie do viacerých rovnako znamená, že sa má multiplikovane poskytovať, resp.
vôbec či má takto vznikať primerané finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn.
14Co/91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je

nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalobu podanú v tomto konaní,
resp. tvrdenia v nej uvádzané mohol žalobca uplatniť už pri podaní žaloby vo vyššie spomenutých
konaniach. Ak účelom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je priznanie primeranej satisfakcie
spotrebiteľovi, potom je zrejmé, že skutkovo a právne neopodstatnené multiplikovanie súdnych sporov

sleduje dosiahnutie iného účelu, ako má na mysli toto ustanovenie. Postup žalobcu sa javí ďalej
tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale vždy
len na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. Takýto postup je nielen príkladom
toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že žalobca
takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 uvedeného zákona, pretože nesleduje dosiahnutie

účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia. Na túto
skutočnosť poukázal vo svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v Prešove, rozsudok sp.
zn. 14Co91/2012. Nejestvuje žiadny oprávnený, zákonný a ani logický dôvod, aby žalobca za účelom
získaniafinančnéhozadosťučineniaúčelovopodávalniekoľkožalôb,aktakmoholpreukázateľnespraviťjednou; jednoznačnej účelovosti nasvedčuje už obsah splnomocnenia, ktoré je formulované všeobecne
práve preto, aby sa uplatnilo vo viacerých konaniach. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť a súčasne priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 31.1.2020 uviedla, že žalovaný iba všeobecne a paušálne
popiera nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie, hoci jeho nárok objektívne existuje a je podoprený
relevantnými dôkazmi. Je nepochybné, že porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. predstavuje
porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Zákon č. 250/2007 Z. z. je všeobecným zákonom vo vzťahu

k spotrebiteľom a dodávateľom, bez ohľadu na špecifiká ich právneho vzťahu. Zákon o spotrebiteľských
úveroch je následne zákonom špeciálnym, ktorý konkretizuje práva a povinnosti strán pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom tento zákon celkom jednoznačne slúži k ochrane spotrebiteľa
(už len z dôvodu, že veriteľ má povinnosť uviesť do zmluvy o úvere náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona). Podmienka porušenia práva spotrebiteľa, a to práva na pravdivé, riadne a včasné informácie o
poskytovanom produkte (spotrebiteľskom úvere), je teda splnená, o čom bolo právoplatne rozhodnuté.

Rozsudky, ktoré žalobca k žalobe priložil, sú právoplatné, teda záväzné pre strany sporu, ako aj pre
konajúci súd. V konečnom dôsledku, aj aktuálna rozhodovacia prax NS SR je celkom jednoznačná,
pokiaľ ide o podmienky pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa
uviedla dostatok skutkových okolností odôvodňujúcich priznanie uplatneného nároku - uzatvorenie
zmluvy odporujúcej predpisom - zásah do jej majetkových práv - vykonávanie zrážok zo mzdy (t. j.

nedovoleným spôsobom v spotrebiteľských vzťahoch) - neochota žalovaného mimosúdne sa dohodnúť
- podstúpenie sporu proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu. Tieto okolnosti následne viedli
až k právoplatnému rozhodnutiu súdov, ktoré k žalobe priložili. Žalobkyňa taktiež označila konkrétne
práva, ktoré boli porušené konaním žalovaného - išlo najmä o ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o sumu primeraného finančného zadosťučinenia,

túto žalobkyňa dostatočne odôvodnila s odkazom na konkrétne skutočnosti. V tejto súvislosti je potrebné
tiež zdôrazniť, že výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, teda žalobkyňa
ju odhaduje s prihliadnutím na relevantnú súdnu prax a okolnosti prípadu. Túto nie je možné vypočítať
tak, ako napr. bezdôvodné obohatenie z bezúročného úveru. Ďalšími kritériami pre posúdenie výšky
primeraného zadosťučinenia sú: intenzita zásahu do práv spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej

sumy žalovaným, dĺžka trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať
negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom živote žalobkyne (Krajský súd Trenčín, sp. zn.
4Co/124/2019). a) intenzita zásahu do práv spotrebiteľa - absencia viacerých náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, siahnutie na majetok prostredníctvom zrážok zo mzdy, konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,b)výškanedôvodnepožadovanejsumyžalovaným-viacako1.300Eur,c)dĺžkatrvania

závadného stavu - od uzatvorenia zmluvy (23.04.2015) až do rozhodnutia Krajského súdu (8.04.2019),
teda takmer 4 roky, d) objektívne spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne
- znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného, ktorý požadoval neprimerane vysokú odplatu za úver.
Napokon nemožno prehliadať skutočnosť, že žalovaný sa odmietal akokoľvek mimosúdne dohodnúť,
teda žalobkyňa bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a

právne silnejšiemu subjektu. Rovnaký postoj vo vzťahu k žalobkyni (spotrebiteľovi) a jeho nárokom má
žalovaný aj v tomto konaní. Pokiaľ sa jedná o sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia,
jeho výška musí byť taká, aby bola spôsobilá odradiť žalovaného od ďalšieho protiprávneho konania.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného o multiplikovanie sporov, táto je zjavne nedôvodná. Nárok na
primerané zadosťučinenie vzniká až úspešným uplatnením práva, teda právoplatným úspechom v

spore. Žalobkyňa iniciovala konanie 17Csp/242/2018 na základe úspešného uplatnenia práva v konaní
8Csp/144/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde Trnava 26Co/29/2018. Krajský súd vydal
rozsudok dňa 26.10.2018 (teda vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie), pričom žaloba
bola na súd podaná dňa 12.12.2018. Vo veci už rozhodol súd prvej inštancie. Žalobca inicioval aj
konanie 15Csp/72/2019 na základe úspešného uplatnenia práva v konaní 17Csp/143/2016 v spojení

s konaním na Krajskom súde Trnava 24Co/162/2018. Krajský súd vydal rozsudok dňa 20.2.2019,
kedy vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda až po tom, čo bola podaná prvá
žaloba. Žaloba bola na súd doručená 5.4.2019. Napokon v tejto veci žalobca inicioval konanie na
základe úspešného uplatnenia práva v konaní 35Csp/143/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde
Trnava 23Co/138/2018, ktorý vydal rozsudok dňa 8.4.2019 (t. j. vznikol nárok na primerané finančné

zadosťučinenie). Tento nárok teda opäť vznikol až po tom, čo boli podané predchádzajúce predošlé
žaloby. V nadväznosti na uvedené sa nemôže jednať o množenie sporov, pretože jednotlivé nároky
žalobkyne vznikali postupne s časovým odstupom, pričom aj žaloby boli podávané postupne. Nie je
možné spravodlivo žiadať od žalobkyne, aby čakala na právoplatnosť všetkých jej konaní a následnepodala jednu žalobu, pretože ide o nárok majetkovej povahy (vyjadrení v peniazoch), ktorý podlieha
premlčaniu. Žalobkyňa preto nevidí dôvod, prečo by mala čakať niekoľko mesiacov, prípadne rokov
na skončenie všetkých súdnych konaní. Navyše, žalobkyňa nemohla vedieť, či odvolací súd potvrdí

prvoinštančné rozhodnutie, teda či nárok vôbec vznikne.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobkyňou predložených listinných dôkazov a s obsahom
spisuazistilnasledovnýskutkovýstav:žalobkyňapodalanatunajšomsúdeprotižalovanémužalobutak,
ako je vyššie uvedené spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Galanta

uznesenímzodňa27.10.2016nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosťzdržať
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne z dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia vo veci samej. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 10.1.2018, sp. zn. 35Csp/143/2016
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 64,51 Eur s 5% úrokom z omeškania
ročne od 18.8.2017 do zaplatenia, vrátane zaplatenia trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Súd
v rámci predmetnej zmluvy zistil nedostatky, v dôsledku ktorých považoval úver z predmetnej zmluvy

za bezúročný a bez poplatkov. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
Trnavarozsudkomzodňa8.4.2019sp.zn.23Co/138/2018tak,žerozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil.

6. Podľa § 3 ods. 5 prvá a tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Uvedený nárok je daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu

vyplývajúcu z noriem na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutá v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných
službách na diaľku a podobne. Účelom týchto noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti
so žalovaným uplatňovaným nárokom.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie svojho práva ako aj porušenie povinnosti ustanovených
právnymi predpismi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX v dôsledku
čoho bolo nariadené neodkladné opatrenie a žalovaný bol povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy
žalobkyne a vydané rozhodnutie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

64,51 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou
argumentáciou žalobcu tak ako je to uvedené v bodoch 1. a 4. tohto rozsudku a teda je toho názoru,
že boli splnené podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný pri vyhotovovaní
zmluvy porušil ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., čím sa bezdôvodne obohatil a vyvolal stav právnej
neistoty. Žalovaný preukázateľne nedôvodne, nezákonne získal od žalobkyne bezdôvodné obohatenie

vo výške 64,51 Eur. Tunajší súd rozsudkom pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX určil úver za bezúročný a
bezpoplatkový pre mnohé pochybenia pri vypracovaní zmluvy o úvere, keď sa žalovaný snažil vyhnúť
právnej úprave o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na konanie žalovaného je súd, rovnako ako
žalobca, toho názoru, že suma 300 Eur je primeraná suma finančného zadosťučinenia.

9. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na
naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť
kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel, resp. prihliadne sa na to, aby náhrada
ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musela žalobkyňa týmto konaním žalovanéhostrpieť (už len prebiehajúce súdne konanie je pre laika stresovou situáciou). Predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa to, aby spotrebiteľ
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na jeho ochranu, je treba

uviesť, či a ktoré práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou
úverovou zmluvou v konkrétnom prípade. Nie je potrebné pre priznanie zadosťučinenia, aby žalobcovi
vznikla ujma reálna. Neexistuje spôsob výpočtu, vzorec, ktorý by určil konkrétnu výšku finančného
zadosťučinenia a je len výsledkom voľnej úvahy súdu s prihliadnutím na okolnosti prípadu.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že suma vo výške 300 Eur splní všetky funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia, a teda že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre
žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej
prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila,
ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný,
sa pustila do sporu s ním. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu súd považoval sumu vo výške

300 Eur za primeranú, keďže konanie žalovaného vyústilo do súdneho sporu, ktorý prebiehal viac ako
2,5 roka a ku ktorému by nebolo došlo, keby žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, korektne
a poctivo a žalobkyňa by nemusela niesť náklady na právne zastúpenie. Navyše žalovaný si vo vzťahu
k žalobkyni uplatnil aj zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy aj v októbri 2017, napriek
nariadenému neodkladnému opatreniu z 27.10.2016, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa

výkonu práva na zrážky zo mzdy a vyvolal tak u žalovanej stav právnej neistoty. Súd považuje postup
žalovaného za absolútne neprípustný, nepožívajúci právnu ochranu a to aj s poukazom na to, že sa
nejedná o ojedinelý prípad. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o multiplikovanie sporov, túto súd považuje za neopodstatnenú

nakoľko k uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. až po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k
úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu
porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo
veci samej.

12.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

13. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods.
1 CSP, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a
to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.