Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. október 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200835
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120200835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Y. X., B..

XX.XX.XXXX, O. X. P. XX, XXX XX L., proti žalovanej: H. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XX, XXX XX L.,
právne zastúpená: Mgr. Peter Kavulič, advokát, so sídlom Tkáčska 6507/2, 080 01 Prešov, o zrušenie
spoločného nájmu, takto

r o z h o d o l :

I. z r u š u j e právo spoločného nájmu k 3 - izbovému družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa
v bytovom dome S. - XX, vchod N., podlažie P., na ul. P. Č.. XX P. L. s tým, že tento byt bude naďalej
užívať ako výlučný nájomca a člen Bytového družstva Prešov žalobca,

II.žalovanáje povinná vyprataťpredmetnýbytvlehote60dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku,

III. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 17.01.2020 navrhol žalobca, aby súd zrušil spoločný nájom
bytu tak, že výlučným nájomcom a výlučným členom Bytového družstva k družstevnému bytu č. XX v
bytovom dome č. S. - XX, vchod N., podlažie P., na ul. P. Č.. XX P. L. bude žalobca. V rámci žaloby
žalobca poukázal na to, že žalovaná sa dňa 22.11.2018 odsťahovala z predmetného bytu spolu s
maloletou dcérou, ktorej nie je biologickým otcom, pričom predmetný rodinný dom žalovaná nadobudla

aj z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalobca v rámci
odôvodnenia žaloby, resp. jej doplnenia uviedol množstvo skutočnosti, ktoré nemali zásadný vplyv na
posúdenie prejednávanej veci.

2. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 25.11.2020 k žalobe uviedla, že tvrdenia žalobcu
sú zavádzajúce. Poukázala na to, že predmetný byt im bol pridelený počas trvania manželstva. Ďalej
uviedla, že žalobca spoločnú domácnosť sústavne zaťažoval nespočetnými dlžobami a exekúciami,

ktoré väčšinou uhrádzala žalovaná a dokonca v jednom prípade došlo aj k dražbe osobného motorového
vozidla. Uviedla, že všetky úhrady spojené s užívaním bytu, náklady na opravy, rekonštrukciu uhrádzala
ona. Zároveň uhrádzala školné a náklady na súkromnú strednú školu pre syna, ďalej aj jeho doučovanie
na vysokú školu a samotné vysokoškolské štúdium. Platila aj poistky, náklady na stravu, a tiež sa starala
o vytváranie úspor. Ako prílohy svojho podania žalovaná súdu predložila doklady preukazujúce dlhy
žalobcu.

3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že od času, odkedy sa manželka odsťahovala z bytu,
t.j. od novembra 2018 býva v byte sám, resp. je tam niekedy aj jeho matka a výlučne sám aj uhrádza
všetky náklady spojené s užívaním bytu. Náklady na byt predstavujú sumu 183 EUR, v rámci čoho je
zarátaný nájom bytu, elektrina, plyn, internet a mobil. Žalobca uviedol, že uvedené náklady uhrádza zinvalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 435,50 EUR mesačne. Ďalej poukázal na to, že ešte pred
uzavretím manželstva, ktoré uzavreli dňa 25.07.1991 mal úspory v Slovenskej štátnej sporiteľni vo výške
cca 90.000,- Sk, kde mal založené 3 vkladné knižky. Taktiež mal od roku 1986 osobné motorové vozidlo

Š. XXX a v roku 1988 zakúpil garáž. Predmetné motorové vozidlo odpredal v roku 1994 za sumu 45.000,-
Sk a garáž asi v roku 1997 za sumu 100.000,- Sk. Žalovaný taktiež uviedol, že ešte pred uzavretím
manželstva zakúpil určité hnuteľné veci, ktorých hodnota mohla byť asi okolo 5.000,- Sk, teda spolu jeho
majetková hodnota pred uzavretím manželstva predstavovala cca 240.000,- Sk. Žalobca uviedol, že po
uzavretí manželstva so žalovanou odkúpil polovicu rodinného domu na ul. Y. (druhú polovicu odkúpila

jeho sestra), a to za celkovú sumu 150.000,- Sk, t.j. každý zaplatil sumu 75.000,- Sk, pričom sa jednalo
o dom jeho starých rodičov a sumu 150.000,- Sk bolo potrebné uhradiť z dôvodu zaplatenia dedičských
podielov po súrodencoch jeho otca. Predmetný rodinný dom zrekonštruovali hlavne za pomoci jeho
otca a brata, a zhodnotili ho tak, že následne bol predaný za sumu 1.350.000,- Sk, z čoho on utŕžil
sumu 850.000,- Sk, keďže sa podieľal na rekonštrukcii domu a sestra, ktorá sa na rekonštrukcii domu
nepodieľala, utŕžila sumu 500.000,- Sk. Z tejto sumy bol následne zakúpený členský podiel v Bytovom

družstve k predmetnému bytu za sumu cca 311.000,- Sk.

4. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že po uzavretí manželstva so žalobcom
bývali v obci G. v dome jej starých rodičov, pričom tam aj plánovali vystavať rodinný dom, avšak následne
manžel navrhol investíciu do kúpy rodinného domu na ul. Y. P. L., s čím ona aj súhlasila. Na rozdiel

od žalobcu uviedla, že sumu 50.000,- Sk síce investoval do kúpy domu manžel, ale ona zabezpečila
sumu 25.000,- Sk pôžičkou od svojej mamy a brata, pričom tieto pôžičky doposiaľ neboli vrátené. (Pozn.:
žalobca túto skutočnosť poprel a uviedol, že celá suma 75.000,- Sk bola uhradená z jeho výlučných
finančných prostriedkov, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva). Žalovaná ďalej poukázala na to, že
je pravdou, že za prostriedky, ktoré boli utŕžená z predaja rodinného domu na ul. Y. P. L. bol zaplatený

členský podiel k predmetnému bytu, pričom aj keď bol byt pridelený ešte v roku 1993, v uvedenom byte
nebývali a presťahovali sa tam až v roku 1998. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca bol počas
manželstva nezamestnaný, nemal pravidelný príjem a v podstate ona zabezpečovala chod domácnosti,
a taktiež zabezpečila aj rekonštrukciu bytu (výmenu okien, podláh, kuchynskej linky) a väčšou mierou
sa pričinila o udržanie predmetného bytu, keďže neboli uhrádzane platby za byt, preto dostali výpoveď

z nájmu, dokonca už mali byť deložovaní a ona si musela od kolegyne požičať sumu 30.000,- Sk, aby
tomu zabránila uhradením dlhu. Taktiež poukázala na to, že žalobca mal množstvo dlhov a exekúcii,
ktoré ona musela za neho v prevažnej miere vyrovnať. Žalovaná potvrdila, že v novembri roku 2018
sa odsťahovala do rodinného domu v obci G. B. P., kde bývala najprv rok v podnájme, a potom jej
vlastník domu ponúkol odkúpenie domu, ktorý aj odkúpila, pričom finančné prostriedky na zakúpenie

tohto domu mala z hypotekárneho úveru z predaja rodinného domu v G. a z pôžičky od svojej tety, teda
nie je pravdou, že na kúpu tohto domu použila aj prostriedky patriace do BSM.

5. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), byt môže byť v spoločnom nájme viacerých
osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa§702ods.2OZ,súdmôževprípadochhodnýchosobitnéhozreteľananávrhspoločnéhonájomcu
zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu
bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt
ďalej užívať.
Podľa § 700 ods. 3 OZ, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

6. Podľa § 705 ods. 1 OZ , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z

rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 OZ , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

7. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.Podľa § 712 ods. 2 OZ, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná

miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať
viacerí nájomcovia.
Podľa § 712 ods. 4 OZ , prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v
iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí

domácej a osobnej potreby.
Podľa § 712a ods. 7 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi,
ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo

naprístrešie.Aksarozvedenýmanželzatrvaniamanželstvaaleboporozvodemanželstvavočidruhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že strany sporu sú

spoločnými nájomcami predmetného bytu a členmi Bytového družstva Prešov. Z pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 29P/77/2017 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 09.07.2018, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2019 (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07.05.2019) bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že
manželstvo neplnilo dlhodobo väčšinu svojich funkcií, pričom funkcie manželstva sa obmedzili čiastočne

len na výchovnú funkciu vo vzťahu k maloletej H., ktorá nie je biologickou dcérou odporcu (žalobcu),
čo medzi sporu nebolo sporné. Ostatné funkcie manželstvo neplnilo, medzi manželmi boli rozpory a
napätie, a preto nie je dôvod ponechávať strany sporu v tomto už len formálnom zväzku, keďže nie je
predpoklad, aby obnovili riadne manželské spolužitie.

9. Súd v predmetnej veci skúmal skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie veci a okrem iného bral do
úvahy závery, ktoré vyplývajú z judikatúry, konkrétne R 78/1970, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní
takéhoto návrhu súd prihliada napr. k širším okolnostiam rozvratu manželstva a sociálnej situácii s
ohľadom na možnosti nového usporiadania bytových pomerov, k zdravotnému stavu, k spoločenskému
významuanáročnostiichpráce,akoajktomu,ktozrozvedenýchmanželovsapričiniloto,abynadobudli

právo na užívanie bytu, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený a podobne. V
tomto ohľade súd poukazuje na to, že z pripojeného rozvodového spisu nevyplývajú také konkrétne
skutočností, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že jeden z manželov sa vo výraznejšej
miere pričinil o rozvrat manželstva. V súvislosti so zdravotným stavom poukazuje na to, že žalobca
je invalidným dôchodcom. Sám sa vyjadril, že je v podstate nevidiaci, čo žalovaná nerozporovala.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa podstatnejšou mierou podieľal na nadobudnutí
členských práv k predmetnému družstevnému bytu, a to tým, že podľa neho výlučne zo svojich
prostriedkov, resp. podľa žalovanej predstavovali jeho prostriedky 2/3, odkúpil podiel na rodinnom dome
na ul. Y. P. L., ktorý bol následne zhodnotený a odpredaný a z týchto prostriedkov boli zakúpené členské
práva k predmetnému bytu. Na druhej strane mal súd ale za preukázané, že už počas manželstva

v neskoršom období, sa naopak práve žalovaná väčšou mierou podieľala na udržaní predmetného
bytu, a to tým spôsobom, že uhrádzala dlhy, ktoré vznikli z dôvodu neplatenia nákladov spojených s
užívaním bytu a odvrátila výpoveď z nájmu, resp. dokonca aj možnosť vypratania z bytu. Zároveň medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci G. B. P.,
kde býva so svojou dcérou, pričom žalovaná sa vyjadrila, že prostriedky, ktoré použila na zakúpenie

tohto rodinného domu boli jej výlučnými prostriedkami (hypotéka, prostriedky z predaja rodinného domu
v Radvanovciach a pôžička od tety) a hoci žalobca tvrdil, že žalovaná použila na kúpu tohto domu
aj finančné prostriedky z BSM, je nepochybné, že žalovaná zakúpila tento dom až po právoplatnosti
rozvodu, preto je jeho výlučnou vlastníčkou, a takýmto spôsobom má zabezpečené bývanie. V konaní na
druhej strane ale nebolo preukázané, aby mal žalobca iné možnosti bývania, keďže je nepochybné, že

býva v predmetnom byte sám, resp. sporadicky tam býva aj jeho matka, pričom žalobca aj sám uhrádza
všetky náklady spojené s užívaním bytu, keďže poberá invalidný dôchodok vo výške 435,50 EUR.10. Súd zároveň poukazuje na to, že strany sporu v rámci svojich písomných vyjadrení, resp. aj ústnych
prednesov na pojednávaní prezentovali množstvo skutkových tvrdení, ktoré ale podľa názoru súdu môžu
mať význam až pri prípadnom riešení vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vrátane

trhovej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu.

11. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci je na mieste zrušenie práva spoločného nájmu k bytu tak, že výlučným nájomcom
a členom Bytového družstva Prešov bude žalobca s tým, že žalovaná vyprace predmetný byt v lehote

60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil druhým výrokom tohto rozsudku lehotu na vypratanie
predmetného bytu, aj keď je zrejme, že žalovaná tento byt neobýva, ale pre prípad, žeby v predmetnom
byte mala ešte nejaké svoje veci, bola určená táto lehota. Súd taktiež ani s poukazom na ustanovenie
§ 712 Občianskeho zákonníka nerozhodoval o prípadnom pridelení náhradného bytu, náhradného
ubytovania, resp. prístrešia, keďže mal za nesporne preukázané, že žalovaná vlastní rodinný dom, v
ktorom aj reálne býva a za týchto okolností by povinnosť zabezpečenia náhradného bytu, ktorá spočíva

napr. v zabezpečení nájmu k primeranému bytu, bola iba formálnou povinnosťou nemajúcou oporu vo
vykonanom dokazovaní.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že je v záujme oboch strán sporu

vysporiadať ich spoločný nájom k bytu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).